SEFER JECIRA 1:1

SEFER JECIRA hebrejsky   ספר יצירה , Kniha stvorenia, je stredoveký kabalistický spis, ktorého autorstvo pripisuje židovská tradícia Abrahámovi, skutoční autori sú však neznámi.

 Sefer Jecira sa objavuje už v Talmude (Sanhedrin 65b), avšak je nepravdepodobné, že by Talmud mal na mysli práve ten  text, ktorý sa za Sefer Jeciru považuje dnes. Súčasní bádatelia sa domnievajú, že to pravdepodobne neskorší komentátori Sefer Jeciru dodatočne stotožnili so zmieneným  spisom v Talmude.

Pôvodne sa verilo, že Sefer Jeciru dostal na Sinaji už Mojžiš ako súčasť ústneho zákona. Podľa  gaonských učencov, ako napr. podľa  Sa’adju Gaona, bol Abrahám nezpochybniteľným autorom Jeciry, podľa Moše Cordovera bol Abrahám síce autorom, rabi Akiva však konečným redaktorom diela. V niektorých rukopisoch bývala nazývaná aj ako “Otijot de-Avraham Avinu” (G. Scholem: Kabbalah).

Abraham údajne ako 48 ročný uvažoval o Bohu a vesmíre. Po dôkladnom štúdiu bol schopný napísať Jeciru. Nato sa mu zjavil Boh, pobozkal ho, nazval ho priateľom a uzavrel zmluvu s ním aj s jeho potomstvom naveky (Legends of Jews, Ginsburg, 210 Sefer Jecira 6).

Potom bola tradícia odovzdaná Jeremiášovi, ten ju odovzdal Josefovi ben Uzielovi, ten svojmu synovi, až bola na prelome 1. a 2. stor. n.l. spísaná (Robert Zucker).

Odhady na vek Sefer Jeciry sa podľa rôznych vedcov  pohybujú od 2. do 10. storočia n.l.

Je to veľmi zvláštny rukopis, študovaný stáročia a dopĺňaný rôznymi, často aj protichodnými interpretáciami  rôznych rabínov a kabalistov. Je najdôležitejším kabalistickým textom, aký kedy vznikol a snaží sa odhaliť tajomstvo stvorenia sveta, avšak v takých hádankách, že je len sťažka  možné urobiť jej komplexný a absolútny výklad.

Niektorí špekulujú aj o tom, že obsahuje návod na to ako vyrobiť golema…

1:1

32 mystickými cestičkami múdrosti vytesal Jah, pán Zástupov, (Boh Izraela, Živý Boh, Kráľ sveta, El Šadaj, Milostivý a Milosrdný, Vznešený a Vyvýšený, bývajúci vo Večnosti, Jeho meno je Svätý, On je ušľachtilý a svätý), a stvoril svoj svet s tromi knihami, s textom (sefer), s číslom (sefar) a s komunikáciou (sipur).

ספר יצירה פרק א

(א) בשלשים ושתים נתיבות פליאות חכמה חקק י”ה יהו”ה צבאות את עולמו בשלשה ספרים בספר ספר וספור (נוסח אחר – אלהי ישראל אלהים חיים ומלך עולם אל רחום וחנון שוכן עד וקדוש שמו):

 


VÝKLAD:

Sefer Jecira hovorí o troch modalitách stvorenia: texte (sefer), čísle (sefar) a komunikácii (sipur), čiže reči, ktoré sú zdrojom 32 cestičiek (Moše Kordovero), zahŕňajúc všetko stvorené a sú základom sveta (Moše ben Nachman).  Tieto tri knihy určujú tri spôsoby, ktorými sa dá 32 cestičiek prijať a pochopiť.

Písmená (text/sefer), čiže forma, určujú podobu niečoho. Sú akoby projektom. Prototypom, podľa ktorého sa ďalej tvorí a obsahujú informáciu. TEXT (sefer) zastupuje PÍSMENÁ, kvalitu, je to aspekt, ktorým sa cestičky prejavujú v Tóre. Písmená sú dané tvarom a teda sú podmienené priestoru a svetu, vesmíru (Sefer Jecira, kap.6).

Čísla (sefar), jednoznačne kvantita, vyjadrujú nie len množstvo, ale aj oddelenosť a mnohosť čohosi, ktorá vznikla až stvorením, kedy bolo jedno oddelené od druhého. Dovtedy bolo len Jedno. V Stvoriteľovi mnohosť chýba – Stvoriteľ je Jednota. Pojem čísel začína až stvorením sefír. ČÍSLO (sefar) zastupujú číselné hodnoty písmen a teda kvantita, ktorou je možné vyjadriť číselné postupnosti a delenie (32-22-12-7-10). Číselná hodnota korešponduje s časom a v Jecire s termínom Rok (viac v kapitole 6).

Na to, aby mohli vzniknúť písmená a čísla, je nutný duchovný predobraz. Ním je 10 sefír (sefirot), ktoré sú zároveň 10 praslovami, 10 pračíslami, 10 praideami a pod.,  a tvoria základ stvorenia. Sú prvotnou Božou emanáciou. Slúžia na komunikáciu (sipur/reč) Boha so svetom. Keby nebolo sefír, Boh by ostal nepoznaný a ukrytý. KOMUNIKÁCIA (sipur) – mohli by sme povedať aj reč, alebo vokály, jednoducho už vyslovené hlásky a názvy hlások; hovorí o duchovnom rozmere, rečou Jeciry o Duši (kap.6). A toto je záležitosť už jednotlivých cestičiek, lebo cez ne prúdi obojsmerne informácia a vplýva na stav vedomia.

Desať sefirot zodpovedá desiatim prstom – päť proti piatim – ľavému stĺpu milosrdenstva oproti pravému stĺpu prísnosti, pričom v strede stojí srdce (LEV=32) a ústa uvoľňujúce reč (Moše ben Nachman). Bližšie pojednám v SJ 1:2.

Všetky tri (sefer, sefar, sipur) majú spoločný slovný kmeň ako slovo sefira. A aj sefiry obsahujú informáciu (je v nich uložené všetko, čo kedy bolo), podobne ako sefer (text), uvádzajú do existencie mnohosť a teda vo výsledku čísla (sefar) a slúžia na komunikáciu (sipur). Dokopy (10 sefír+22 písmen, ktoré majú aj číselný význam) tvoria teda 32 cestičiek múdrosti, o ktorých Jecira hovorí ako o spôsobe vymedzenia aspektov stvorenia, o kanáloch, ktorými sa uplatňuje kontrola nad stvorením i komunikácia s ním. Zároveň sú tieto vyjadrením 5-rozmerného vesmíru (3 priestorové smery, čas a duchovný princíp v zastúpení duše),  pretože číslo 32 je rovné počtu vrcholov 5rozmernej hyperkocky, akéhosi kvázi hyperpriestoru. Keď si vezmete priamku, má dva vrcholy (dva konce), to jest 2¹. Štvorec má už štyri vrcholy – 2²; kocka osem vrcholov – 2³; 4rozmerná hyperkocka 16 vrcholov – 2 na 4; a 5rozmerná hyperkocka 32 vrcholov – 2 na 5.

Všetko v hmotnom priestorovom svete stojí na dvoch veciach – kvalite/forme a kvantite/množstve. Forme zodpovedajú v našom prípade  písmená, množstvu číslice.

Číslice (10) a písmená (22) dávajú dokopy týchto 32 cestičiek múdrosti. Kabalisti ich odvodzujú od veršov Prvej Knihy Mojžišovej. Tá obsahuje  32x Božie meno ELOHIM; zároveň 10x spojenie “Boh riekol”, desiatimi výrokmi bol stvorený svet (Pirkej Avot 5.1) a tie zodpovedajú 10 sefirám (Bamidbar Raba 14.12), 3x Boh stvoril (hlásky: šin, mem, alef; tj. tri matky), 7x Boh videl (7 dvojitých hlások) a 12x obsahuje ostatné Božie mená (Boh oddelil; videl, že svetlo je dobré; oddelil svetlo od tmy…- 12 základných hlások) , čo dáva dokopy 32 Božích Mien (Moše Kordovero).

32 sa píše hebrejsky za pomoci písmen LAMED(30) a BET(2), čo získava zároveň slovný význam LEV (srdce). Podľa judaizmu sa myseľ a jej činy prejavujú práve v srdci (Bahir § 106). Akonáhle myseľ(mozog) prestane pracovať, nastáva smrť. Srdce umožňuje spojenie medzi mysľou a telom, preto Sefer Jecira nazýva srdce “kráľom nad dušou” (SJ 6.3) a mystickú skúsenosť nazýva “ponáhľanie srdca” (SJ 1.8). Srdce  je stotožňované s vôľou (Moše ben Nachman). Srdcom Stvorenia je Tóra. Jej prvým písmenom je práve písmeno BET  (Berešit bara elohim…) a posledným zas písmeno LAMED (…Jisrael). Tradícia tak teda tvrdí, že 32 mystických cestičiek je ukrytých práve v Tóre a aj  ju samotnú možno vyložiť 32 spôsobmi (Josi ha-Galili; Moše ben Nachman ).

Písmená LAMED a BET nesú ešte jedno veľké tajomstvo. Sú to jediné písmená, ktoré možno kombinovať s hláskami Božieho Mena JHWH a tvoriť tak v hebrejčine prípony osobným zámen, ktoré nie náhodou vyjadrujú existenciu vlastnenia (mi, jej, jemu), ale i formu existencie (vo mne, v nej, v ňom), lebo samotný Tetragrammaton je tiež vyjadrením Existencie. “Som, ktorý som” – Ehje ašer ehje”, je meno, ktorým sa dal Boh poznať Mojžišovi a od ktorého je Tetragrammaton JHWH odvodený a je imperfektom 3.os. maskulina jednotného čísla, kedy Izrael o ňom hovorí ako o JHWH, On o sebe hovorí ako o EHJH (alef, he, jod, he) a ak by sme Ho chceli (čisto hypoteticky) osloviť, mali by sme použiť 2.os. a teda THJH…(to som len naznačila ako je to s Božím Menom a prečo sa nevyslovuje…kto už má na túto tému nejaké vedomosti, isto pochopil 🙂  čo tým myslím. Ak nie, časom k poznaniu dôjde. Všetko má svoj čas, ako hovorí kniha Kazateľ.).

V 1M 1.1 vystupuje Boh pod menom ELOHIM. Všeobecne kabala interpretuje toto meno ako Boha prejavujúceho sa v mnohosti prírodných síl a zákonov (preto aj plurálová koncovka, aj keď lingvisti sa prikláňajú k jej iným vysvetleniam), Jecira ho vníma ako manifestácia vzniknutej mnohosti kvantít (čísel; alebo kvánt keby sme chceli použiť jazyk fyziky, lebo aj s fyzikou možno kabalu kombinovať a hľadať v nej úspešne analógie) a teda ako manifestáciu vymedzenia.

Sa´adja Gaon, keď porovnával starozákonné zjavenia s Aristotelovskými kategóriami, v súvislosti s výkladom Sefer Jeciry, vysvetľuje, že pôvod vecí tkvie v číslach a písmenách. Ako prvé zo všetkých vecí boli vytvorené čísla. Všetky veci sú diferencované množstvom a formou. Číslo má svoj predobraz, forma predchádza vytvorenú vec. Boh stvoril vzduch a vytvoril 32 vecí v ňom – 10 čísel a 22 písmen. Pohybom vzduchu sa rodia formy, tvary a v závislosti na kombinácii písmen dochádza k vytváraniu vizuálnych línií. Ako je to možné? Aj rabíni hovoria o niečom podobnom, keď komentujú scénu zjavenia na hore Sinaj. “A všetok ľud videl hrmenie (2M 20.18). Rabíni sa pýtali: Ako je možné vidieť zvuky? Vysvetlili to tak, že na hore horel jasný oheň, lebo sa hovorí:”…Večný na ňu (horu) zostúpil v ohni…”(2M 19.18). Potom vrch vzplanul ohňom až po samé nebo, zahalené do tmy, oblaku a mrákavy (5M 4.11). O tomto čiernom mraku a tme sa hovorí: Tmu urobil si skrýšou vôkol seba a svojim stánkom temné vody, husté oblaky (Ž 18.12). Hlas vychádzal z ohňa a jeho forma sa zobrazila v oblaku podľa výslovnosti pohybom vzduchu. Ľudia videli túto podobu ako sa premieta do okolitého čierneho vzduchu a ako je povedané: “…hovoril k vám z prostriedku ohňa…” (5M 4.12) a inde sa hovorí:”…keď ste počuli hlas z tmy, zatiaľ čo vrch planul ohňom…” (5M 5.23). Z toho vyplýva, že ak niekto hovorí za chladného dňa, artikulácia reže vzduch a vytvára premenlivé formy a podoby v líniách, ktoré zanecháva zvuk vo vzduchu.

Staré kabalistické školy interpretujú 32 cestičiek múdrosti aj ako 32 rôznych stavov vedomia (1.mystické, 2.žiariace, 3.posvätné, 4.pevné, 5.zakorenené, 6.transcendentálneho prítoku, 7.skryté, 8.dokonalé, 9.čisté, 10.iskriace, 11.oslňujúce, 12.žhnúce, 13.riadiace jednotu, 14.osvecujúce, 15.upevňujúce, 16.trvalé, 17.vedomie zmyslov, 18.Domu prílivu, 19.mystérií duchovných činností, 20.vôle, 21.vytúžené, 22.verné, 23.posilujúce, 24.zjavujúce, 25.preverujúce, 26.obnovujúce, 27.hmatateľné, 28.prirodzené, 29.fyzické, 30.obecné, 31.pokračujúce, 32.uctievané).

  1. najvyššia koruna, prasvetlo, = prvé panstvo
  2. koruna stvorenia = druhé panstvo
  3. základ pramúdrosti, pravá viera (v hebrejskom význame skôr dôvera→ hebrejské slovo EMUNA sa bežne prekladá ako “VIERA”, avšak v pôvodnom jazyku je pojem viera chápaný inak ako v prekladových rečiach Európy.     Je odvodená od slova AMAN, ktoré je vyjadrením istoty, pevnosti, vytrvalosti, stability, niečoho, čo nemožno poškodiť, ani zničiť. Neeman je ten, kým si môžeme byť istí jeho pravdivosťou a stálosťou. Keď sa píše o Abrahámovi, že “…vehu heemin ba-JHWH…”znamená to viac, než len “…a on uveril Pánovi…”. Abrahám si bol istý pravdou Božieho výroku. V hebrejčine teda veriť znamená byť si istý Božou pravdou. My Európania môžeme veriť aj klamstvu a pritom stále veríme.  Slovo VERIŤ používa v dvoch interpoláciách. Hebrejčina kladie vieru vždy do spojitosti s rozumom a poznaním, prístupným všetkým ľuďom. Európska kultúra kladie medzi rozum a vieru veľký predel, sú to pre ňu dva antagonizmy, ktoré nemožno zlúčiť. Tak ako je pre Hebrejca VIERA istotou rozumu a konkrétneho poznania, pre Európana viera NIE JE istotou rozumu.V európskych jazykoch keď povieme, že v niečo veríme, je v tom vždy náznak aj neistoty. Je to skôr “chcel by som veriť” ako “verím” – “…verím, že sa uzdravím…”, “verím, že príde…”. Vždy za tým verím je pomedzi riadky napísaná aj opačná možnosť a my tak nejak podvedome pripúšťame, že sa aj nemusíme vyliečiť, a že dotyčnému by mohlo do  cesty  niečo prísť…Ak hovorí Európan, že verí, nikdy si tým nie je úplne istý, kdežto keď hovorí Hebrejec, že verí, hovorí o neotrasiteľnej Božej pravde. Nie o tom, že verí, že by čosi mohlo byť, ale že to o čom hovorí, je pevne istá pravda. )
  4. prapôvodný prameň duchovných síl najvyššej koruny
  5. esencia homogénnej Jednoty; pôvodná múdrosť
  6. emanácia požehnaní
  7. lesk videný rozumom a vierou
  8. pôvodné usporiadanie – možno ho vnímať len v sálach Geduly (Veľkosti=iný názov pre sefiru Chesed) vyvierajúce z trvania; prameň prameňov vyvierajúci z prapodstaty
  9. očisťuje a zjednocuje  sefiroty bez oddelenia a rozlíšenia
  10. lesk nebeských svetiel na tróne porozumenia, podporujúc tvárne princípy
  11. zoči-voči Príčine príčin, esencia usporiadania systému
  12. miesto prorockých vízií
  13. zjednotenie pravdy
  14. základ svätosti a základného uholného kameňa šetijah (Zohar Im41b); tajomstvá posvätných mystérií
  15. upevnenie esencie stvorenia v temnote
  16. potešenie Slávy. Eden pripravený pre zbožných; večný rozum
  17. základ krásy v stave nebeskej krásy (Tiferet); prijatie Ducha svätého→ruach ha-kodeš
  18. tajomstvo symbolov  zakotvené v Príčine príčin
  19. najvyššie Požehnanie a Sláva; duchovné schopnosti
  20. štruktúra stvoreného, poznanie Pôvodnej múdrosti
  21. Božské požehnanie prapôvodnej múdrosti
  22. duchovné sily
  23. sila sefirot
  24. zdroj podôb všetkých bytostí
  25. Božie skúšky pre múdrych
  26. Božia obnova všetkého stvoreného
  27. zdroj rozumu a zmyslu stvoreného
  28. dokonanie všetkého stvoreného
  29. dokonanie fyzických hmotných podôb
  30. prostriedok k poznaniu pravidiel vesmíru
  31. riadenie prírodných zákonov, podľa ktorých sa pohybujú Slnko a Mesiac
  32. riadenie prírodných zákonov, podľa ktorých sa pohybujú planéty

Cestičky sú cestou k Bohu. Tvoria akoby strom(illán), či rebrík, po ktorom sa dá vystúpiť k Stvoriteľovi. Cestičky (hebrej.: netivot) treba chápať ako osobné cestičky každého jednotlivca, skryté (peli′ot) pred svetom, na duchovnej báze, zázračné (pele=zázrak). Pre každého jednotlivca prechádzajúce osamote.

32 krát je meno ELOHIM použité v Prvej knihe Mojžišovej.

10 krát (sefirot) je použité spojenie “Boh riekol” → 10 čísel ničoty, 10 prstov, Desatoro.

22 krát (hebrejská abeceda) je použité všeobecne Božie meno

3 krát (tri matky – alef, mem, šin) je použité spojenie “Boh stvoril”. Sa´adja Gaon vysvetľuje, že termín “matka” pochádza z Mišny. Je povedané:… tu je jedna matka na tradíciu a jedna matka na čítanie (TB, Pesachim 6b; Sukah 6b). Znamená to, že Zákon možno interpretovať dvoma spôsobmi: v súlade s princípom Písma a podľa ústneho podania. Mem a šin. Alef je vzduch, ktorý oddeľuje oheň od vody (eš od majim).

7 krát (7 dvojitých spoluhlások) je použité spojenie “Boh videl”/6 smerov v priestore (Bahir § 30-31) a stred nesúci svätý chrám (J, Z, V, S, hore, dole a stred) – dvojité spoluhlásky sú také, ktoré podľa určitých gramatických zákonitostí možno čítať dvoma spôsobmi (1:B-V; 2:P-F; 3:D-Dh; 4:T-Th; 5:K-CH; 6:G-Gh; 7:R – reš má v súčasnej hebrejskej gramatike len jednu formu, tj. nepriberá dageš, ktoré určuje razenú výslovnosť. Predpokladá sa, že pôvodne malo reš aj razenú výslovnosť, ktorá sa v prípade tohto písmena zvykne prirovnávať k výslovnosti českého Ř, ale dôkazy na to nie sú. Ladislav Moučka v Cestě pouští hľadá analógiu s egyptským R, ktorého hieroglyf sa používal súbežne aj pre písmeno L(?) a chce tým poukázať, že od R nie je ďaleko k L a dôkazom má byť detské žvatlanie, kedy dieťa pri výučbe výslovnosti R úmorne používa zo začiatku L. Treba poznamenať, že všetky Moučkove diela, aj keď vychádzajúce z kabaly, sú násilne zostavené tak, aby umelo potvrdzovali cudzie dogmy a teda s pôvodnou židovskou kabalou nemajú absolútne nič spoločné. Ak ich budete čítať, tak s rezervou, pretože jeho výklady sú vykonštruované a prispôsobené úplne iným filozofickým podmienkam. Ani jeho preklad Jeciry nie je presný, pretože už len základné termíny ako ako “text, číslo a reč”, prekladá ako “číslo, počtár a počítané” , prispôsobujúc si tak text  ideám iného náboženstva. Pre porovnanie však môžu byť jeho diela, s pokusom o hebrejsko-gnosticko-egyptskú zlátaninu, pre niekoho inšpirujúce. V súčasnosti je za najlepší preklad považovaný preklad Arje Kaplana).

Podľa Sa´adju Gaona,  7 dvojitých znamená, že existujú dva druhy znalostí:”…a odhalil ti tajomstvá múdrosti, lebo sú dvojité na pochopenie…(Jób 11.6). Reč je o poznaní Stvoriteľa a o poznaní stvoreného. Existujú tiež dva druhy trestov: …že dostal (Jeruzalem) z rúk Hospodina dvojnásobne za všetky svoje hriechy (Iz 40.2). Sú to tresty posvätné a svetské, pre kráľa i pre ľud.

12 krát (12 základných jednoduchých spoluhlások) je použité iné meno ako Elohim a Sa´adja Gaon dopĺňa, že  12 jednoduchých je ako jednoduchý rok, ktorý má 12 mesiacov, narozdiel od prestupného, ktorý ich má 13. Ide teda o odlíšenie od ostatného (opäť odlíšenie ako existencia mnohosti, viď. nižšie).

Pod Múdrosťou (Chochma) chápe na tomto mieste kabala čistú, nerozlíšenú myseľ s úrovňou pred rozdelením. Stav, kedy myseľ vníma jednotu, a minulosť, prítomnosť a budúcnosť nie sú od seba oddelené. Je protikladom Porozumenia (Bina), ktoré už oddelenosť obsahuje (Bina→bejn=medzi=rozdelenie).

Chochma→nerozlíšenie→kolektívna duša/myseľ (Adam Kadmon)

Bina→už(!) rozdelenie a teda aj pochopenie→duše(nešamot) jednotlivcov

 

Jecira hovorí o  Bohu, ktorý VYTESAL/VYRYL svet za pomoci troch kníh. Prečo práve VYTESAL? Arje Kaplan to vysvetľuje tak, že podobne ako keď tešeme do kameňa, odstraňujeme niečo z podkladového materiálu a v kameni sa utvára niečo ako prázdny priestor, ktorý je vyformovaný do tvaru písmen. Luriánska kabala zas učí, že keď Boh išiel tvoriť svet, najprv sa STIAHOL (cimcum) akoby sám do seba, aby akoby  uvoľnil/vytvoril/vyryl/vytesal kus priestoru, z ktorého akoby seba kvázi odstránil, v ktorom potom tvoril svet, pretože pred stvorením nebol priestor, bol len neprejavený Boh. Takže v podstate  tým, že sa stiahol, niečo akoby odstránil, čiže v našom ponímaní VYTESAL/VYRYL. No a tradícia hovorí, že tvoril slovom, takže zas nie sme ďaleko od tesania do kameňa alebo klínopisu.

Zohar (1.15a) hovorí o tomto akte nasledovne:

“Na počiatku kráľovej autority lampa temnoty vyhĺbila dieru do nadpozemskej luminiscencie…”.

Cimcum nastal vo svete pojmov, nakoľko priestor ako ho poznáme my, ešte neexistoval. Takto vzniknutý kvázi priestor ešte neobsahoval žiadnu informáciu, bol to chaos a prázdno (tohu  a bohu)(1M 1.2). Až vďaka 32 cestičkám, ktoré už informáciu niesli (písmená, čísla, zvuky), boli stvorené sefiry, ktoré nesú Božie mená symbolizujúce Božiu manifestáciu vo svete. Preto Boh nadobúda akoby meno až zjavením. Manifestáciou v prírode je to ELOHIM. Manifestáciou v dejinných súvislostiach je to JHWH…ale  pokiaľ nebolo nič stvorené, bol kvázi Nepomenovaný, bolo to čisté BYTIE – EHJE (SOM). Bližšie o Božích menách vám vypracujem v dohľadnej dobe samostatný článok. Tu na to nie je miesto.

 

ZHRNUTIE:

  1. fyzická podoba písmen – TEXT (sefer) – podoba/forma definovaná len v priestore – vesmír
  2. číselná hodnota písmen – ČÍSLO (sefar) – súvisí s časom a jeho plynutím – rok
  3. zvuk písemna – REČ(KOMUNIKÁCIA) (sipur) – podmienenosť mysli – duchovné kontinuum – duša

© chanele

(z technických dôvodov prosím, keby ste ďalšie kapitoly a verše SEFER JECIRY čítali na tomto linku: https://seferjecira.wordpress.com/  Ďakujem)

LITERATÚRA a iné ZDROJE:

  • A. Kaplan: Sefer Jecira (Volvox Globator, 1998
  • J. Shulman: Léčba kabalou(cesta k probuzení duše)
  • Moše Kordovero: Peruš ha-Ramak leSefer Jecira
  • Moše ben Nachman: Peruš ha-Ramban leSefer ha-Jecira
  • Sa´adja Gaon: On the “Closed” Numbers, Mothers, Doubles,& Simples
  • Sa´adja Gaon: On the Origin of the World According to the Pythagoreans a the Sefer Yetzirah
  • http://robert-zucker.com/qabalah/seferyetzirah/index.html

 

LITERATÚRA  NEŽIDOVSKÉHO PÔVODU, INŠPIROVANÁ KABALOU:

  • L. Moučka: Sefer Jecira (pražská) (Púdorys 1993)
  • L. Moučka: Šest dnú stvoření/Světlo světa Beriah (Púdorys 1997)
  • L.Moučka: Cesta pouští (Púdorys 1993-?)

 

Súvisiace články:

MYSTICKÝ VÝZNAM OBRIEZKY

Keď mal Abram 99 rokov zjavil sa mu Ha-Šem a riekol mu: “…Ja som Boh Všemohúci, kráčaj predo mnou  a buď čestný (hebrej.:tam; priamy) (hebrej. tiež dokonalý), uzavriem zmluvu medzi mnou a tebou a preveľmi ťa rozmnožím…staneš sa otcom mnohých národov…Abrahám bude tvoje meno…všetko mužské, nech je medzi vami obrezané. Dajte si obrezať mäso svojej predkožky a bude to znamením  zmluvy medzi mnou a vami, keď je obrezaný každý kto má osem dní medzi vami…a to v dome narodený sluha, ako aj od cudzincov za peniaze kúpený…” (1M 17.1-14).

Hebrejský termín pre obriezku je BRIT MILA (hlm tyrb))) = zmluva obriezky. Niekedy býva nazývaná aj Zmluva krvi. Odstraňuje sa pri nej predkožka, hebrej. ORLA (  עורלה  ). Pôvodne tento termín označoval ovocie novozasadeného stromu, ktoré sa prvé tri roky nesmelo  konzumovať, vo štvrtom bolo považované za posvätné a muselo sa ako prvotina (druh obete) odviesť do Chrámu, až piaty rok pripadla úroda majiteľovi na konzum (3M 19.23-25).

Pri odstránení časti predkožky vytečie krv a táto sa stáva súčasťou zmluvy (obriezka je u konvertitov znakom prijatia do komunity a v prípade, že je dotyčný už obrezaný zo zdravotných dôvodov, mohel nechá z už obrezaného údu, vytrysknúť aspoň jednu kvapku krvi). Krv teda zohráva počas rituálu významnú úlohu. Významnejšiu, než si bežne dokážeme predstaviť. Krv (hebrej.  דם  ) je nositeľkou života. Tóra hovorí, že v krvi je život a preto sa nesmie jesť (3M 17.10-16), nesmie sa preliať (vražda, zabitie), po porážke zvieraťa sa táto musí zakopať a aj menštruujúca žena a žena po pôrode po očistení musí odviesť do chrámu obeť za hriech (!). Prečo? Začnem stvorením človeka.

Po jeho stvorení Boh vdýchol do nozdier človeka dych života – ruach chajim (רוח חיים) a ten sa stal živou dušou – nefeš chajim (חיים vpn) (1M 2.7).

Boh teda do nás niečo vdýchol. Znamená to, že vlastne do nás vložil svoj výdych a my sme prvým nádychom začali žiť a každým ďalším sa pri živote udržujeme. Výdych-nádych, výdych-nádych. Tak to medzi nami a Stvoriteľom pulzuje.

Predstavte si, že vydychujete do balóna svoj dych (výdych=dych=nádych). Vkladáte tým do balóna niečo, čo bolo predtým vašou súčasťou, akoby niečo zo seba.

Boh je čisté vedomie, čistý duch a teda pri výdychu, ktorým nás oživuje vlastne vkladá do nás kúsok zo seba! Hebrejské slovo dych – ruach (רוח ) znamená aj duch. Boh teda svojim dychom vkladá do nás svojho ducha. Ruach znamená ale aj vietor, vánok…= pohyb vzduchu, ktorý dýchame a je to práve kyslík, ktorý ako súčasť vzduchu, nás udržuje pri živote. Žiadny iný plyn! A kde sa dostane kyslík po našom nádychu? Poviete: Predsa do pľúc! Ale aby sme mohli žiť, nestačí to. Musí byť “vložený” do krvi(!) a za pomoci červených krviniek roznesený do všetkých kútov nášho tela. Myslím, že nikomu z vás netreba už viac vysvetľovať podstatu významu krvi a prečo na ňu Tóra kladie tak veľký dôraz.

Preto je krv preliata obriezkou znamením zmluvy, preto ju nemožno konzumovať, preto sa jej preliatie trestá, preto ju po porážke zvieraťa treba úctivo “pochovať” (podobne ako sa pochovávajú poškodené knihy, ktoré sa už nedajú používať a nesú Božie Meno), preto žena po pôrode a mesačnej nečistote odvádza obeť za hriech…krv je posvätná.

Niekto namietne, že prečo sa obrezáva pohlavný úd a nie napr. ucho alebo prst? Možno odpovedať jednoducho, že mužský pohlavný úd, ako zdroj nového života je svojou funkciou (podobne menštruujúca žena, ktorá sa po ukončení menštruácie stáva plodnou) vlastne totožný s Božím výdychom dychu života. Aj dych Boží dáva život a aj skrze pohlavné orgány vzniká život.

Možno ale odpovedať aj komplikovanejšie, zachádzajúc už ďalej do hĺbok kabaly, kedy vieme, že “pohlavný úd” zodpovedá sefire JESOD (základ; dsy ), na ktorom stojí svet, lebo cezeň prechádza stredný stĺp rovnováhy (TB, Chagiga 12a) a svet stojí na spravodlivom (cadik; TB, Suka 45b), bezúhonnom človeku (tam; 1M 17.1), takom, akého chcel mať Boh Abraháma, keď s ním uzatváral zmluvu (1M 17.1-14). Novonarodený chlapec po obriezke dostáva svoje meno a stáva sa členom židovskej komunity. Obriezkou sa podľa tradície stáva dokonalým (tam) a niektorí biblickí muži , ako napr. Noe, sa narodili už obrezaní (Midraš de-rabi Natan).

illan

Odrezaná predkožka, ako súčasť kože ór (עור), ktorú kabala chápe v zmysle polarity negatívne (duchovno je pozitívne, hmota negatívna) je v prenesenom význame šupka, škrupina, ktorá bola odstránená.

Duchovno a pozitívum je stotožňované  so svetlom (tiež) ór (ale s alefom  אור) a hmota, koža ako negatívum a teda ne-svetlo, resp. nedostatok svetla, (pozitívum/duchovno=svetlo) a obe stoja v protiklade ako dobro – tov (טוב) a zlo – ra (רע). Judaizmus nechápe zlo ako niečo výslovne zlé, ale ako nedostatok svetla a dobra. Je to len iná polarita skutočnosti.

Predkožka ako niečo, čo predtým čosi obaľovalo, plnila funkciu šupky či škrupinky , ktorá ako zlo, po odstránení ukázala plod – tj. dobro, svetlo, duchovno.  Za šupkou, či škrupinkou možno vidieť tiež KLIPOT ( twpylq ) (viac v pripravovanom článku), ktoré sú črepinami obalov niekdajších sefirot predchádzajúcich svetov.

© chanele

Súvisiace články:

SIFRA DICENIUTA

SIFRA DICENIUTA, v poradí druhá časť Zoharu, je najtajomnejšou časťou  knihy. V piatich kapitolách opisuje záhadné udalosti počiatku, ktorých výklad je veľmi ťažký a nie len preto, že celý Zohar je písaný v tzv. “aramejčine Zoharu”, akejsi zlátaniny hebrejčiny, aramejčiny a rôznych novotvarov, ktoré neboli použité v žiadnom inom diele.

Text je bez znalosti základných kabalistických tém, úplne nezrozumiteľný. V náznakoch možno pomedzi riadky uvidieť reči o sefirách, o klipot, ktoré sa rozbili, o prvých svetoch, ktoré existovali pred tým našim, o sefirotickom strome illan, nonsefire Daat, cestičkách múdrosti, jednotlivých sefirách, Zeir anpin a Arich anpin, dňoch stvorenia, Božom Mene Tetragrammaton, metóde permutácií písmen a božskej dualite mužského a ženského princípu…

Posúďte sami. Tu je prvá kapitola tejto knihy:

SIFRA DICENIUTA, PEREK RIŠON (KNIHA TAJOMSTVA, KAPITOLA PRVÁ)

§1. Kniha tajomstva je kniha, ktorá popisuje vyvažovanie váh.

§2. Tradícia. Než nastala rovnováha, tvár sa nedívala na tvár.

§3. A prví králi zomreli. Ich potomkovia neboli nájdení, a zem bola spustošená.

§4. Až dovtedy, kým hlava všetkými túžbami  vytúžená nepripravila a neudelila šat pôvabu.

§5. Táto váha je zavesená na mieste , ktoré neexistuje.

§6. Ňou boli zvážení tí, čo  neboli nájdení.

§7. Váha spočíva v jeho tele, nezavesená a neviditeľná.

§8. Do nej vstúpili a do nej vstupuje to, čo už nie je, je a bude.

§9. Skryté v skrytom. Hlava, ktorú prehliadame.

§10. Je utvorená a upravená do podoby lebky, naplnená kryštálovou rosou.

§11. Koža vzduchu je jasná a uzavretá.

§12. Sú vlna čistá visiaca v rovnováhe.

§13. Láskavosť láskavostí, ktorá sa prejavuje prostredníctvom modlitby dolných.

§14. Nezakrývané videnie, ktoré nikdy nespí a stále pozoruje, pohľad dolný od aspektu svetla horného.

§15. Tam dva otvory a vzbudzovaný dych pre všetkých.

§16. Na nich je všetko, čo je dolné

§17. A od siedmych tvarov lebky  pochádza dôstojnosť dôstojností

§18. A druhá zem nie je započítaná. A to bolo povedané.

§19. A z tej, ktorá podstúpila zlorečenie, vzišla. Zo zeme, ktorej zlorečil Hospodin.*

§20. Bola pustá a prázdna a temnoty nad tvárou priepasti a Duch Boží sa vznášal nad vodami.** Trinásť závisí od trinástich. Dôstojnosť najdôstojnejšia.

§21. Šesť tisíc rokov závisí od prvých šiestich.

§22. Siedme nad tým, čo samo je násilné počas dvanástich hodín. Ako stojí napísané: bola pustá a prázdna…

§23. Trinácte je skrze milosrdenstvo vyzdvihnuté. A budú obnovené ako na začiatku. Pretrváva totiž všetkých šesť a ďalej je napísané: bola, lebo naozaj je .

§24. A s koncom pustiny  a prázdnoty: bude povýšené jediné Tetragrammaton v onen deň.

§25. Sochy sôch v podobe dlhého hada, roztiahnutého sem a tam .

§26. Chvost má v hlave. Hlavu premiestňuje za plece a hnevá sa, pozoruje a skrýva sa, v jednom z tisíc krátkych dní sa  zjavuje.

§27. Na jeho šupinách sú hrboly, hrot má vlastný údel.

§28. Jeho hlava je rozbíjaná vlnami veľkého mora ako je napísané: Rozdrvil si hlavy drakov vo vodách.***

§29. Boli dvaja. Boli zredukovaní v jedno. Odtiaľ slovo “taninam” je písané neúplne.

§30. Hlavy, tak ako je napísané: A podobenstvo klenby nad hlavami zvieraťa. ****

§31. I riekol Boh: “Nech je svetlo” a bolo svetlo. Zmysel je v tom, čo je napísané: lebo On povedal, a stalo sa.

§32. Obráti sa jedno v slove “waw jod he jod” (wajehí a stalo sa), posledné šechinu nižšiu, tak ako inokedy písmeno “he” šechinu.

§33. Ale na jednej váhe budú zvážené.

§34. Ako je napísané: a videl Boh svetlo, že je dobré. Povedzte spravodlivému, že je dobrý. Teda vstupuje do rovnováhy.

§35. Predtým sám, všetko sa do jedného navracalo, waw zostúpilo a stalo sa poznaným. Spájajú sa spolu navzájom “jod” a “he” ako dvaja milenci, ktorí sa objímajú.

§36. Šesť  výhonkov vychádza z tela.

§37. Jazyk hovorí veľké.

§38.  Jazyk je skrytý medzi “jod” a “he”.

§39. Lebo je napísané*****: Tetragrammaton ja som. A tento zavolá na Jákoba menom a tento napíše svojou rukou že je Hospodinov a že ho pomenuje Jisrael.

§40. Povedal: Som Hospodinov. Zostupuje. A všetci sa nazývajú. Všetkých drží pohromade skrze jazyk skrytý v matke. Lebo ona sa otvára tomu, kto z nej vychádza.

§41. Otec sedí na počiatku, matka uprostred  odtadiaľto i odtamtiaľ. Beda tomu, kto odhaľuje ich nahotu.

§42. A povedal Boh, buďte svetlá na nebeskej klenbe. Manžel má vládu nad manželkou ako je napísané. Spravodlivý je základ sveta******

§43. Jod označuje žiarou dva  a prechádza do ženy.

§44. Jod ostáva samotné.

§45. A ďalej vystupuje na svoj stupeň vyššie a vyššie. Žena sa zahalí.

§46.A matka je osvetľovaná. A otvára sa vo svojich bránach.

§47. Pripája sa kľúč, ktorý osvetľuje šesť a uzatvára bránu.

§48. A pripája sa k spodnému a k onomu.

§49. Beda tomu, kto otvára jej bránu.

——————————————————————————————

*1M 5.29

**1M

***Ž74.13

****Ez1.22

*****Iz44.6

******Prísl10.25

פרק ראשון

:

תאנא ספרא דצניעותא ספרא דשקיל במתקלא:

תאנא דעד דלא הוה מתקלא. לא הוו משגיחין אפין באפין. ומלכין קדמאין מיתו. וזיוניהון לא אשתכחו וארעא אתבטלת:

עד דרישא דכסופא דכל כסופין לבושין דיקר אתקין ואחסין:

האי מתקלא תלי באתר דלא הוי. אתקלו ביה אינון דלא אשתכחו. מתקלא קאים בגופיה. לא אתאחד ולא אתחזי. ביה סליקו וביה סלקין. דלא הוו והוו ויהויין:

סתרא גו סתרא אתתקן ואזדמן. (א) בחד גלגלתא. מליא טלא דבדולחא. (ב) קרומא דאוירא אזדכך וסתים איהו [בנ”י תי’ איהו ליתא] (ג) עמר נקי תליין בשקולא [בנ”י אינון עמר כו’]. (ד) רעוא דרעוין אתגליא בצלותא דתתאי. (ה) אשגחא פקיחא דלא נאים ונטיר תדירא. אשגחותא תתאה באשגחותא דעילאה בנהירו דביה. (ו ז) תרין נוקבין דפרדשקא ואתער רוחא לכלא:

בראשית ברא אלהים את השמים ואת הארץ שתא. בראשית ברא שית עלייהו. כלהו לתתא ותליין משבעה דגלגלתא דעד יקירו דיקירותא. והארץ תניינא לאו בחושבן והא אתמר ומהאי דאתלטיא נפקא דכתיב מן האדמה אשר אררה ה’:

היתה תהו ובהו וחשך על פני תהום ורוח אלקים מרחפת על פני המים תליסר תליין בתליסר דיקירודיקירותא. שתא אלפי שנין תליין בשתא קדמאי. שביעאה עלייהו דאתתקף בלחודוי ואתחרב כלא בתריסר שעתי דכתיב היתה תהו וגו’. תליסר יקים לון ברחמי ומתחדשן כקדמיתא וקמו כל אינון שתא. בגין דכתיב ברא ולבתר כתיב היתה דהא הות ודאי ולבסוף תהו ובוהו וחשך ונשגב ה’ לבדו ביום ההוא (ישעיה ב’):

גלופי דגלופין בחיזו דחויא אריך ומתפשטאן לכאן ולכאן. זנבא ברישא רישא אחזר (נ”י אחורי כתפין) אכתפין. אעבר וזעיר נטיל וגניז. (נ”י אעבר וזעים נטיר וגניז) חד לאלף יומין זעירין אתגליא קולטרא בקטרוי סנפירא בעדבוי. אתבר רישיה במיין דימא רבא דכתיב (תהלים ע”ד) שברת ראשי תנינם על המים. תרין הוו חד אתחזרו תנינם קע כתיב חסר. ראשי כד”א (יחזקאל א’) ודמות על ראשי החיה רקיע:

ויאמר אלקים יהי אור ויהי אור. היינו דכתיב (תהלים ל”ג) כי הוא אמר ויהי הוא בלחודוי ויהי בלחודוי. לבתר אתחזרו חד י’ה’ו’י’ י’ה’ו’י’י’ בתראה שכינתא לתתאה. כמה דה’ שכינתא אשתכח ובחד מתקלא אתקלו:

והחיות רצוא ושוב כדכתיב וירא אלקים את האור כי טוב. אמרו צדיק כי טוב (ישעיה ג’). האי במתקלא סלקא קדמאי בלחודוי וכלא לחד אתחזר וא”ו:

אחתא ומודעתא כלילן דא בדא בי”ה כתרין רחימין דמתחבקין. שתא נפקין מענפא דשרשא דגופא. לישן ממלל רברבין לישן דא סתים בין י”ה. דכתיב זה יאמר לה’ אני וזה יקרא בשם יעקב. וזה יכתוב ידו לה’ ובשם ישראל יכנה יכנה ממש. זה יאמר לה’ אני אחתא וכלא אתמר ביק”ו כלא כלילן בלישן. סתים לאימא דהא אתפתחת ליה דנפיק מינה אבא יתיב ברישא אימא באמצעיתא ומתכסיין מכאן ומכאן ווי למאן דגלי ערייתהון:

ויאמר אלקים יהי מארת ברקיע השמים שליט דכר בנוקבא (בנ”י שליט דכר בנוק’ שלימו דכר ונוק’ דכתיב) דכתיב (משלי י’) וצדיק יסוד עולם. נהיר יו”ד בתרין ונהרי ומעבר לנוקבא. אתייחד יו”ד בלחודוי ובתר כן סליק בדרגוי לעילא לעילא. אתחשכת נוקבא ואתנהירת אמא ומתפתחא בתרעוי. אתא מפתחא דכליל בשית ומכסייא פט פתחהא. ואחיד לתתא להאי ולהאי ווי למאן דגלי פתחהא:

 

 

TRIÁDY

Sefirotický strom sa riadi zákonom triád. Každá triáda (= zoskupenie troch sefír) vyvoláva nejakú udalosť. Uvádza stvorenie. Každá z hlavných triád zastupuje  aktívny  a pasívny stĺp, ktoré oba sú prepojené stredovým harmonizujúcim a vyrovnávajúcim stĺpom. Stredový stĺp sa nazýva tiež STĹP VEDOMIA. On funkciu oboch bočných stĺpov završuje a umožňuje tak tok udalostí.

Hlavná triáda KETER-CHOCHMA-BINA uvádza stvorenie do pohybu. Potom nastáva mĺkve pozastavenie sa  v podobe non-sefiry DAAT, ktorá je akousi pauzou, podobne ako keď dostaneme nejaký nápad a po počiatočnej aktivite zrazu zastagnujeme, zaváhame, čo ďalej. Ak ustrnieme a v činnosti ďalej nepokračujeme  (nedopísaná kniha, nedošité šaty, neuskutočnený výlet…) zostávame v kritickom bode DAAT. Ak prijmeme ďalší impulz, prechádzame prijatím do ďalšej triády CHESED-GEVURA-TIFERET a činnosť už nemožno zastaviť. V JESOD nastáva ďalšia odmlka, avšak iného charakteru. Ide o posledné vypätie všetkých síl, činnosť sa dovršuje a manifestuje v MALCHUT. MALCHUT sa stáva KETER a KETER je v MALCHUT. Mienené sa stáva realitou.

Existuje množstvo podtriád, z ktorých každá má svoju funkciu (napr. Bina/Gevura/Tiferet; Malchut/Necach/Jesod  a  pod.) Sefira stojaca hore je oproti tej dole vždy aktívna  a to aj v prípade, že sa nachádza na pasívnom, alebo stredovom harmonizujúcom stĺpe, napr. GEVURA z pasívneho stĺpu je aktívna vo vzťahu k TIFERET.

P1012283

Človek ako sa vyvíja, stúpa po strome života cez jednotlivé triády. Začína úplne naspodku a podľa svojej vnútornej podstaty ide o človeka buď “telesného” (triáda NECACH, JESOD, MALCHUT), ktorý sa riadi inštinktami a pudmi – to je väčšina ľudí; potom môže ísť o človeka “citového”(triáda HOD, NECACH, JESOD), ktorý je považovaný za emotívneho, pretože jeho reakcie sú prevažne emocionálne (ľahko sa rozplače aj rozčúli) a nakoniec o človeka “rozumového” (triáda HOD, MALCHUT, JESOD), tj. intelektuála s dobre pracujúcim mozgom. Všetci traja sú si rovnocenní, len v ich podstate dominuje niektorá z uvedených podtriád, ktoré dokopy tvoria spodnú triádu HOD/NECACH/MALCHUT, v ktorej cirkulujú vitálne procesy a JESOD odráža vedomie.

V okamihu, kedy si človek uvedomí sám seba, akoby prebudil svoje vedomie, dostane sa do triády HOD/NECACH/TIFERET ale ľahko skĺzne späť. Len ak je toto sebauvedomenie trvalé, presunie sa jeho vedomie do triády GEVURA/CHESED/TIFERET, čím sa v duši začnú prebúdzať skryté sily.

Ak pokračuje ďalej, môže sa duchovne rozvinúť do ducha konajúceho zázraky  (Tiferet-Bina-Chochma), až nakoniec dosiahne najvyššiu úroveň a môže byť pohltený Bohom (Bina-Chochma-Keter) a vrátiť sa tam, odkiaľ pochádza, podobne ako rabi Akiva  pri výstupe do siedmeho neba.  Určite vám neušlo, že v predchádzajúcich riadkoch je opisovaný výstup duše cez sedem úrovní (7 triád), čoby sedem úrovní vedomia (porovnaj článok: SEDEM NEBIES a výstup rabi Akivy do siedmeho neba ).

 

  1. telesný(pudový) človek – inštinkty(pudy – predný mozog (Necach/Jesod/Malchut)  riadi sa inštinktami a pudovo
  2. citový (emotívny) človek – emócie – stredný mozog (bazálne ganglie) – (Hod/Jesod/Necach)   riadi sa emočne
  3. rozumový (intelektuál) človek – intelekt –zadný mozog (Hod/Jesod/Malchut)

© chanele

SEFIROT

Sefirot ako Božie emanácie podľa tradície manifestujú  na jednej strane Božie vlastnosti, na strane druhej sú prejavom Boha Stvoriteľa a tvoria základ tohto sveta. Tradícia o nich hovorí ako o Božích atribútoch, skrze ktoré Boh Tvoril svet, udržiava ho a spája ho so sebou samým.

Ak by sme chceli pochopiť, čo to vlastne sefiry  sú, najlepšie si je predstaviť, že je to akoby duchovná potencia vychádzajúca priamo z Boha, ktorá je jeho súčasťou, nie je priamo totožná s Ním (to aby sme sa vyhli antropomorfizmu, či antropopatizmu) a skrze ktoré pôsobí priamo na svet.

Predstavte si rodiča, ktorý dal dieťaťu nejaký príkaz či zákaz. Ten sa nad dieťaťom nehmotne vznáša aj vtedy, keď rodič nie je prítomný. Dieťa tento príkaz/zákaz vníma ako súčasť rodiča a nikoho iného, má alebo nemá rešpekt ho prijať, ale stále je v jeho mysli prítomný.

Príkaz/zákaz je súčasťou rodiča , nie je ale rodič samotný, dieťa to vie a rodiča skrze príkaz/zákaz vníma.

Podobne sefirot sú dielom Boha, ktoré sa vznášajú v súcne, sú Jeho súčasťou , ale nie On samotný.  Skrze ne sa odvíja čas a priestor, skrze ne je možné vnímať Boha, poznať ho  a hovoriť s Ním. Sú všetkým, čím je budovaný svet. Nachádzajú sa vo vzájomnej rovnováhe, aby svet v existencii obstál. Keby bolo vo svete viac súdu a prísnosti, než milosrdenstva – svet by sa zrútil a prestal existovať, lebo všetko by bolo absolútne potrestané za svoje chyby. A naopak, keby prevyšovalo milosrdenstvo, nič by sme sa nikdy nenaučili. Rozum bez múdrosti by sa obmedzil na čisté racio a hĺbka samotnej múdrosti bez racionálneho uvažovania tiež neobstojí vo svete.

Základ pre učenie o názvoch sefír je položený už v Tóre. Starí kabalisti vychádzali z dvoch biblických pasáží: 2M 31.3 a 1 Kron 29.10-11. V 2M sú použité názvy prvých troch sefír a teda najvyššej triády.

“Duch živého Boha” zodpovedá Keter; “múdrosť a chápavosť” je Bina.

Šesť  nižších sefír sú vymenované ako Božie vlastnosti: Gedula (veľkosť) totožná s Chesed (láskavosť a teda milosrdenstvo) – len ten je mocný/veľký, kto môže zabiť a nikdy to neurobí(je milosrdný), Gevura (moc), Necach (víťazstvo, či večnosť), Hod (sláva, majestát), Tiferet (krása), Jesod (základ, všetko čo je na nebi i na zemi je tvoje), Malchut/Mamlacha (kráľovstvo).

Dokopy tvoria sefiry sefirotický strom Illan. Sú v ňom pospájané 22 cestami, takže spolu s nimi vytvárajú  “srdce stvorenia” = LEV (lamed, bet) = 32 ciest múdrosti, ktorými bol stvorený svet.

Sefiry sú mostom medzi našim hmotným svetom a Ejn Sof. Skrze ne sa dostáva podstata Boha do nášho sveta a do našich životov.

-chanele-

Súvisiace články:

ROVNOVÁHA SEFIROT A DUALITA

Prvá manifestácia vôle ešte Neprejaveného Boha cez singularitu (nekonečne malý bod s nekonečnou hustotou) obsahujúcou všetko, čo sa malo stať, sa kabalistami nazýva PRVOTNÁ KORUNA, STARÝ DNÍ (Atik Jomin), BIELA HLAVA, či jednoducho JA SOM (Ehje). Má podobu svetelného lúča, ktorý obsahuje v sebe  10 slov/10 princípov/10 čísel/10 Božích atribútov/10 sefír…Sú zakomponované do sefirotického stromu (illan) a tvoria štyri kabalistické svety.

Horná triáda, ktorú tvoria sefiry KETER, CHOCHMA a BINA sa nazývajú tiež BOŽSKÉ SEFIRY, pretože sú najbezprostrednejšie spojené s Bohom Stvoriteľom. KETER, ako neuchopiteľná ľudským intelektom spája pod sebou CHOCHMU (otec) a BINU (matku), obe stojace v čele dvoch protikladných stĺpov – stĺpu milosti a stĺpu prísnosti, inými slovami stĺpu sily a stĺpu formy, či aktívneho a pasívneho stĺpu.

SÚD zastupuje sefira GEVURA (Sila) nazývaná tiež DIN (Súd) alebo PECHAD (Strach/Bázeň). Milosť je prejavom sefiry CHESED.

CHESED vychádza a teda je živená sefirou CHOCHMA – prvou myšlienkou vzniknutou po počiatočnej manifestácii vôle a GEVURA zas BINOU, pasívnou formuláciou tejto myšlienky. Tj. CHOCHMA a BINA sú základom sily a formy , jedného v dvoch vyjadreniach a udržiavajúc v rovnováhe spomenutú GEVURU a CHESED, pretože len vďaka ich harmonickému vyváženiu, svet existuje. Bez Súdu, či jeho menšieho zastúpenia by bol svet neprimerane zlý a bez Milosti, či jej oslabenia zas neznesiteľne pre život prísny, v extrémom prípade by vlastne zanikol, lebo by sme  za každú svoju chybu museli byť usmrtení.

Fungovanie v rovnováhe zabezpečuje stabilitu, avšak zároveň je zárukou duality, nutnej k životu. Prevaha niektorej strany plodí potencie, ktoré nazývame Zlo. Akákoľvek prevaha či nedostatok plodí zlo a to, ako v prípade prírody (sucho/záplavy…), tak aj v telách živých organizmov (choroby/Smrť…), či v samotnej ľudskej spoločnosti (teokratická monarchia/anarchia…). Príkladov je veľa. Je dobré, aby bola Sila a Forma v rovnováhe, ale nie vždy to tak je.

Vrchná sefira vždy živí tú pod ňou (napr. Bina Gevuru, alebo  Chesed Necach) a Keter ako najvyššia živí všetky.

Ako už bolo spomenuté na iných miestach tohto blogu, sefiry sú zoskupené do triád (trojíc) a tá horná (Keter, Chochma, Bina) je od ostatných akoby oddelená nonsefirou (akoby nie-sefirou, sefirou nie úplne existujúcou – viac o nej bude pojednané na CHANELE 2 – Sefer ha-Bahir § 74 a 75) DAAT (Poznanie), ktorá je kabalistami vnímaná ako Priepasť, miesto zostupu aj vzostupu na sefirotickom strome. Je súčasťou stredového vyrovnávacieho stĺpu, udržujúceho v rovnováhe  a harmónii oba bočné stĺpy. Prúdia cez ňu energie priamo z Keter a vedú do Tiferet (Krása), centru sefirotického stromu, akéhosi srdca celého komplexu. Preto Tiferet (Krása), lebo “krásne” všetko vyrovnávajúc harmonizuje.

Keter, Chochma, Bina a Tiferet (ich obraz prepojenia) sa zrkadlia (odrážajú) v spodnom zoskupení Tiferet, Necach, Hod a Malchut. Jesod (Základ) je kópiou Daatu (Poznania), lebo Jesod reprezentovaný mužským pohlavným orgánom, ale aj svojou pozíciou na strome, je obrazom Daatu (Poznania), ako sa v biblických časoch nazýval pohlavný akt a v kabale značí ZJEDNOTENIE mužského a ženského princípu.

V Tiferet sa krížia všetky cesty, spájajú sa v nej všetky sefiry v “krásnom” súlade. Je to ústredné ohnisko celého zoskupenia – centrum všetkých síl. Býva nazývané SÍDLOM Šalamúnovým, ale aj Prítomnosťou Božou v strede bytia, aj keď samotná ŠECHINA (Božia Prítomnosť)  zodpovedá sefire Malchut. Malchut je konieckoncov spolu so sefirou Jesod aj Tifret a Keter na jednom spoločnom stredovom stĺpe.

HOD, NECACH a TIFERET odrážajú v sebe Hornú Triádu Božských sefír (Keter, Chochma, Bina).

-chanele-

súvisiace články:

AJIN, EJN SOF, EJN SOF ÓR

AJIN znamená v hebrejčine NIČ. Kabala používa tento termín na označenie transcendentného  (ešte neprejaveného)Boha. Obsahuje v sebe všetko a nič zároveň. Nie je to ani zvuk ani ticho, ani pohyb ani nehybnosť, ani svetlo ani tma…Vo svojej podstate je to JHWH = Som, ktorý som. Čisté Bytie, Súcnosť, Absolútne Vedomie…

Matematicky by sme mohli povedať, že je to “nula” (nie pejoratívne!). Opak nuly je nekonečno EJN SOF. Je to ak 0 a 1 v binárnom kóde. Dve polohy informácie. Dva stavy.

EJN SOF.

Kabalisti učia že medzi Bohom a našim hmotným svetom existuje zložitý duchovný vesmír, ktorý tvorí akýsi medzistupeň medzi duchom a hmotou, večnosťou a smrteľnosťou a v ktorom je obsiahnutý duchovný základ všetkého v hmote existujúceho. V ňom je ukotvená ľudská existencia aj zmysel ľudského života. Hmotné je teda obrazom duchovného a toto duchovné má niekoľko úrovní. Pozemský svet je tým posledným odrazom svetov predchádzajúcich, odstupňovaných na rebríčku duchovnosti podľa stupňa duchovnej blízkosti k Bohu.

Boh je slovami kabaly nazývaný ako E JN SOF – “Nekonečný” (dosl. NIE – KONIEC), tj. ničím neobmedzený. My vnímame pojem “Nekonečno” priestorovo, tj. ako “priestor bez konca”, ale Boh nie je priestor, pred stvorením dokonca priestor neexistoval. EJN SOF teda treba chápať ako niečo  ničím neobmedzené, ani priestorom, ani časom, ani slovom, ani myšlienkou, Boh ne nezávislý, existujúci sám o sebe, limitovaný len sám sebou.

Tak ako AJIN – NIČ tak je EJN SOF úplne všetkým. Sú to dve “polohy” Boha. EJN SOF je žriedlo. Prameň všetkého, čo kedy vzniklo.

Podľa tradície Boh zatúžil uvidieť Boha a tak Boh vyžiaril svoju vôľu v podobe nekonečného svetla EJN SOF ÓR. Táto vôľa vyžiarila všade a nikde, lebo priestor ešte stále neexistoval. Muselo dôjsť k jeho vymedzeniu, ako som už písala v článku CIMCUM. Absolútne všetko sa stiahlo (cimcum), aby sa vytvorilo miesto, kde sa mohol zjaviť Boh. Tak vznikla prázdnota neprejaveného Boha, ktorá mala podľa tradície podobu bodky bez rozmerov uprostred Absolútna (porovnaj Singularitu ako o nej hovorí moderná fyzika, viď tiež článok CIMCUM. Prázdnota ale nie je NIČ. Je to dutý priestor. A do tejto prázdnoty začalo prenikať EJN SOF ÓR ako svetelný lúč, ktorý v sebe obsahoval vôľu, ČIN a OBMEDZENIE. Sú to tri skryté žiare, v kabalistickej terminológii CACHCACHOT, spôsobujúce ako expanziu tak aj kontrakciu a ovplyvňujúce povahu vesmíru. A nastalo oddelenie bytia od Absolútna. Pri zrode bytia bolo ale EJN SOF skryté za prejavením. Preto kabalisti nazývajú EJN SOF aj Skrytosťou Skrytého.Prvé prejavenie nesie meno EHJE – SOM a dáva bytiu existenciu. Je to Koruna Korún (KETER) a z neho emanujú (vyžarujú) všetky ostatné sefiry, ktoré tvoria Boží strom (ILLAN), ktorý sa stal prostredníkom medzi Bohom a svetom. Tak vznikol prvý duchovný svet – OLAM ACILUT = Svet Vyžarovania.

-chanele-

Súvisiace články:

KONTEMPLÁCIA 10 SEFÍR CEZ PLAMEŇ

Podľa niektorých diel (Zohar, Šekel ha-kodeš…) bola meditácia nad plameňom veľmi odporúčaná a pravdepodobne aj obľúbená.  Kontempláciou všetkých častí plameňa sa kabalisti napájali na 10 sefír, kontemplujúc jednu za druhou a spájajúc fyzický svet s tým duchovným, lebo len tak môžu na seba pôsobiť počiatok a koniec (Sefer Jecira), tj. fyzické a duchovné, ako knôt a plameň.  Plameň často kabala spája s ľudským duchom podľa toraického príkladu(Prísl. 20.27 “…ľudský duch je svetlom od Boha”). No a knôt je hmotný svet.

Knôt samotný teda pri kontemplácii zastupuje hmotný svet. Modrý plameň v jeho bezprostrednej blízkosti zodpovedá sefire Malchut. Žltý plameň okolo neho je 6 nižších sefír. Plameň nad týmto žltým , ktorý sa dá len ťažko rozoznať a jeho teplota je najvyššia (prejdite prstom cez plameň a nepopálite sa. Dajte ruku len do bezprostrednej blízkosti plameňa a ucítite veľké teplo, ktoré vás môže pri troche nepozornosti aj zraniť) je Bina. Svetlo vyžarované do okolia je Chochma a pojem plameňa ako takého zodpovedá sefire Keter.

Kontemplácia navodzuje stav prepojenosti, akúsi jednotu, ktorú človek poníma vo svojej existencii, kedy spája ducha s hmotou. Lebo telo bez ducha by bolo mŕtve a duch bez hmoty by nemal žiadne skúsenosti, nepoznal by dobro ani zlo, lebo ako bolo už spomenuté v článku  O ANJELOCH, zlo a dobro môže existovať vedľa seba len v hmotnom svete.

-chanele-

 

ADAM KADMON

Ranní kabalisti chápali Adama Kadmona (ďalej AK) ako syntézu sefirot, ktorá vyjadruje ich jednotu, funkciu i okruh pôsobnosti. V končatinách a ostatných telesných častiach AK je obsiahnuté toto pole pôsobnosti Božského myslenia, cítenia a jednania. Boh je pre nich symbolom  myslenia a vedomia, ktoré vníma samo seba a skrze neho vidí Boh seba. Tak vnímali prví kabalisti existenciu.

AK je akýmsi medzičlánkom medzi Bohom a človekom. Neskôr začal byť chápaný ako obojpohlavná, respektíve dočasne nepohlavná bytosť, syntetizujúca v sebe mužský aj ženský princíp. Potom bola na psychickej úrovni rozdelená na muža a ženu a to  vytvorilo postupne sa vyvíjajúcu sa vieru v duálne duše, tj. duše s rovnakým božským a duchovným koreňom (šoreš), ktoré v hmotných telách žijú oddelene, ale nakoniec sa na duchovnej úrovni opäť spoja. Je to zdroj, j nežidovskej viery, v existenciu duše, ktorá je časťou toho druhého a ľudia tak ustavične hľadajú svoju polku a manželia bývajú často nazývaní svojimi “polovičkami”.

AK je v podstate niečo ako archetyp na duchovnej úrovni, podľa ktorého bol tvorený človek pozemský – ADAM RÍŠON (=biblický Adam, žijúci už v tele; doslovne Prvý Adam), alebo ADAM DOLNÝ. AK býva  v náväznosti na to niekedy nazývaný termínom ADAM HORNÝ.

Sú v ňom obsiahnuté všetky ľudské duše, ktoré ešte nepoznali hriech a majú podobu iskier. Podľa toho, z ktorej časti jeho tela pochádzajú, podľa toho im je určené ich životné poslanie.

Odborníci ho porovnávajú s gnostickým manicheistickým antroposofom.

Luriánska kabala interpretuje jeho údy ako sefiry Illanu, ktoré sú v dobe stvorenia totožné s údmi a orgánmi hmotného človeka. Luria veril, že stvorenie je nepretržitý proces nápravy (Tikun Olam) a že AK bol už pred stvorením, dokonca pred cimcumom. Pre prívržencov luriánskej kabaly zastáva významné miesto prostredníka medzi Ejn Sof (Nekonečný) a sefirot, najvznešenejšieho prejavu Božstva, ktorého môžu kabalisti zažiť počas meditácie. V luriánskej kabale neexistuje žiadny súvis medzi AK a Mesiášom, tú vypracoval až Šabtaj Cvi. Dôkladne je myšlienka AK z pohľadu luriáncov opísaná v diele EC CHAJJIM od Chajima Vitala.

Farizeji boli tí, čo pripravili základ pre obojpohlavnosť AK, pretože boli známi tým, že dôkladne rozoberali biblický text a oddelenie muža a ženy v ich ponímaní položil základ práve tomuto učeniu.

Talmud hovorí menom rabi Akivu o stvorení archetypu ako o obraze Božom,  podľa ktorého bol potom človek tvorený. Obraz Boží je teda Akivom vnímaný ako duchovný  ideál, či vzor k stvoreniu.Používa, ako termín CELEM =obraz, tak aj DEMUT=podoba.

Filón Alexandrijský nazval AK nebeským človekom a zosyntetizoval rozprávania z midrašov s platónskou filozofiou a chápal ho ako čistú myšlienku, či dokonca obraz boha.

ZOHAR AK nazýva rovnakým termínom a chápe ho ako stelesnenie Božích prejavov a predobraz hmotného človeka. Obsahuje v sebe celý vesmír. AK = makrokozmos; Adam Rišon=mikrokozmos.Obsahuje fyzikálne základy sveta a jednotu vesmíru.

ZOHAR TIKKUNEJ ho nazýva tiež Adam ha-gadol.

Samotný termín AK sa zaviedol až v 13. storočí n.l. Iné označenia tohto fenoménu sú tiež ADAM ELJON (najvyšší človek) alebo Adam di-l´ela či Adam ila´ah ( v aramejčine Zoharu).

Aj Ezechiel  (1.26) hovorí o akomsi duchovnom človeku, ktorého videl prorok vo vízii voza a ktorý býva stotožňovaný s AK.

AK by sme mohli chápať aj ako “kolektívne vedomie”. Je to tzv. “Bytostné JA, ktoré AK obsahuje. Kabala ale výrazne odlišuje od Bytostného JA a bytostného Ja jednotlivca (ego) a aj od Boha. Bytostné JA chápe ako Boží princíp Jednoty, ktorý nasmerováva AK a teda cez neho aj každého jednotlivca k skúsenostiam do najnižšej duchovnej úrovne (olam asija) – hmotného sveta.  Učením sa každé Bytostné Ja jednotlivca, život za životom, vracia po naplnení svojho určenia späť, čím vzdeláva AK a ten v konečnom dôsledku spoznáva v sebe obraz Boha, potom Boh uzrie  Boha v obraze Božstva a pozorovateľ  a pozorované (obraz Celem) sa stávajú jedným. Vtedy všetko splynie so všetkým do jedného absolútneho vedomia SOM, KTORÝ SOM.

Pre bližšie pochopenie je dobré si naštudovať hinduistické ponímanie ľudského a božského Ja.

-chanele-

 

CHOCHMA A BINA / JEDNOTA A MNOHOSŤ

Pod Múdrosťou (Chochma) rozumie kabala čistú, ničím nerozdelenú myseľ, ktorú charakterizuje čistá jednotná myšlienka. Múdrosť stojí nad akýmkoľvek rozdelením, ide ruka v ruke s Absolútnou Jednotou. Na úrovni Chochma existujú všetky časy súčasne. Minulosť splýva s budúcnosťou aj s prítomnosťou.

Pod úrovňou Chochma dochádza k rozdeleniu – vody od vôd, mužského od ženského, svetlo od tmy, dobra od zla…vzniká svet duality.

Porozumenie (Bina – sefira pod Chochmou) má rovnaký základ ako slovo “bejn”ktoré používa hebrejčina na vyjadrenie oddelenia niečoho od niečoho.

Tu dochádza k rozdeleniu. Ľudské duše, predtým tvoriace súčasť Boha (Sefer ha-Bahir § 54) nadobúdajú svoju individualitu a fungujú ako oddelené bytosti. Preto tiež 1M používa Božie Meno ELOHIM, čo je plurál a vyjadruje “mnohosť síl” prejavených v prírode.

Boh je ako more a my sme kvapky padajúce z oblohy.

Múdrosť (Chochma) a Porozumenie (Bina) chápe zároveň kabala ako Otca (muža) a Matku (žena)  – ľavý stĺp na sefirotickom strome zodpovedá mužskému princípu, kdežto pravý ženskému. Oba sú vo vzájomnej rovnováhe za pomci stĺpu stredu.

-chanele-