EJN SOF

Ejn Sof, zdroj obr.: WikiCommons, licencia voľná

Azriel z Gerony vo svojom učení o Ejn Sof (Nekonečne), tzn. o Nekonečnom Bohu, lepšie povedané B-hu bez konca, ktorého židovskí aj kresťanskí teológovia nazývali Deus absconditus – Skrytý Boh, vysvetľuje hebrejské slovo Ejn/Ajin ako Ničotu a vychádza pri tom z novoplatónskeho učenia o tom, že Najvyššej hodnote (v novoplatonizme Jednému) nemôžeme pripisovať žiadne atribúty! “Pritom je treba podotknúť, že Plotinovo JEDNO nebýva chápané ako BOH” (G. Scholem: Uber Einige Grundbegriffe des Judentums; 1970), konkrétnejšie, že Nekonečno má neosobný charakter a z hľadiska novoplatonizmu zahŕňa aj panteistické črty. Novoplatónska teologia vníma v B-hu zvláštnu Jednotu.

Podľa súčasného izraelského vedca, profesora Pachtera, treba chápať Nekonečného Boha v diele Azriela z Gerony, ako kapitána lodi (Goldberg s.2)  a Príčinu všetkých príčin (Mordechaj Pachter: Roots of Faith and Devekut. Studies in the History of Kabbalistic Ideas, LosAngeles 2014). Kto presvedčí pýtajúceho sa, že svet má niekoho, kto ho usporiadal – tak ako má loď svojho kapitána? Je možné aby svet nemal niekoho kto ho usporiadal? Ten kto riadi svet je Nekonečno/Nekonečný/Skrytý Boh. Okrem Neho nič neexistuje.  Nekonečný Boh je, naopak podľa náuky panteizmu, totožný s totalitou kozmu.  Niektorí kabalisti z 13. storočia, stotožňovali najvyššiu sefiru Ejn Sof – Nekonečno so sefirou Keter Eljon – najvyššou Božskou korunou (napr. Josef Gikattila,  Moše Idel: O pojmu cimcum v kabale a jeho skúmaní; Jerusalem Studies  in Jewish Thought : Luriánksa kabala, 1992). Iskra nepreniknuteľnej temnoty zažiarila z toho, čo je ukryté v najukrytejšom (čím je myslená sefira Keter, najvyššia zo všetkých sefír, nad ktorou je už len Ejn Sof), z tajomstva Nekonečna. Ejn Sof prekladáme rôznymi spôsobmi. Je to niekto bez hraníc, ale aj Ničota, podľa učenia Maimonida, ktorý bol zástancom tzv. negatívnej teológie, tzn. že formuloval s obľubou čím B-h nie je ako to, čím je. Maimonidovo chápanie B-ha je ovplyvnené Aristotelom – základ všetkých základov, piliér piliérov, je prvou príčinou, ktorá spôsobila všetku existenciu, všetko čo existuje Ho potrebuje, ale On nepotrebuje nikoho. Preto jeho bytie je bytím Pravdy (Maimonides: Mišne Tóra , Jeruzalem 2004, s. 1, diel I.). Iskra nepreniknuteľnej temnoty zažiarila v skrytosti toho najskrytejšieho, z rozhodnutia Nekonečna. Iskra nepreniknuteľnej temnoty je profesorom Jehuda Liebesom vysvetľovaná ako symbol Ejn Sof . Moše Idel vychádza pri vysvetľovaní mena Ejn Sof z diela rabi Izáka z Acre, kde vysvetľuje, že B-h prikázal zväčšiť silu našej rozumovej duše nad našu živočíšnu počas troch rokov, čo zodpovedá trom svetom, a potom v štvrtom roku je duša už primknutá k tajomstvu štvrtého roku a v tajomstve B-ha prevyšujúc tri nižšie svety, sa v piatom roku táto iracionálna duša primkne k B-hu , ktorý všetko obklopuje a z individuálnej duše sa stane univerzálna duša. Rovnako tak rabi Menachem Nahum z Černobilu učil, že toto spojenie premení čiastkovú dušu v univerzálnu. Rabi Izák z Acre bol pravdepodobne ovplyvnený ibn Ezrom a to buď priamo alebo prostredníctvom Abulafiu. Rabi Nátan to vyjadroval údajne termínom Spojenie duše s vesmírom.

Moše Cordovero napísal, že B-h je totalita bytia a teda vesmíru, ale nie všetko vo vesmíre je B-hom (in: Gershom Scholem: Hlavní proudy židovské mystiky (Argo, Praha 2017). David ben Abraham ha-Lavan (kabalista 14.storočia) charakterizuje Ničotu ako viac existujúcu, než čokoľvek na svete. B-ha chápe bez zložitosti a komplikovanosti a v tejto téze sa s ním stotožňuje aj najväčší stredoveký židovský filozof Maimonides, ktorý tvrdí, že v Bohu nie je žiadna zloženosť, ale že je to B-h jednoduchý. Scholem si ale myslel, že Azriel z Gerony a jeho žiaci nerozlišovali medzi Plotinovým pojmom “Jedno” a kabalistickým Ejn Sof. Avšak sú zmienky, že Azriel chápal pod Jedným osobného teistického B-ha. (Míkal Lanir) Podľa Gershoma Scholema Nekonečnu nemôžeme pripisovať žiadne atribúty ako napr. “Požehnaný”. Tvrdí, že Ejn Sof sa prvý krát objavil v spisoch Izáka Slepého a jeho žiakov, predovšetkým práve u Azriela z Gerony a potom v knihe Zohar a v knihe Štruktúra B-žstva v spisoch tejto doby (Ma´afrechet ha-Elohut).

Všetky stvorené veci sú zložené, zato AJIN je jediné existujúce bytie. Každé zjednotenie je ukryté do tajomstva, ktoré človek nemôže vnímať ani poznať. Ejn Sof tak nemôže byť poznané a nemá ani začiatok ani koniec. Nie je nijak ohraničené. To, čo bolo od Ejn Sof oddelené a zmerané a vymedzené, zostúpilo do prázdneho priestoru, kde sa zhromaždené pretvorilo do beztvarej masy, ktorá býva v kabale nazývaná aj golem, a tak započalo stvorenie. Ejn Sof vypĺňa najprv celú realitu, aby sa stiahlo samé do seba a uvoľnilo priestor pre stvorenie. Toto stiahnutie sa nazýva cimcum. Sefira Keter Eljon býva stotožňovaná s Ejn Sof a kabalisti ju stotožňujú s Ajin, čo znamená skutočnú Ničotu, ktorú ale treba chápať ako inú realitu, ktorá obsahuje úplne všetko. Ejn Sof je najvyššie Božstvo, najvyššia B-žia realita, ktorú nemožno nijak pomenovať. Prostredníci medzi našim svetom a Ejn Sof sú práve sefiry. Iskra nepreniknuteľnej temnoty (bocina dekardinuta), ktorá zažiarila v skrytu najskrytejšieho z rozhodnutia Ejn Sof, ako píše kniha Zohar, je podľa profesora Liebesa¹, symbolom pre Ejn Sof. Bolo to zoskupenie ľahkej hmly, ktoré sa utvorilo v beztvárnosti, vrhnuté do kruhu, čiže do sefiry Keter. Nie je ani bielym, ani čiernym, ani červeným, ani zeleným, nemá to žiadnu farbu. Zdá sa, že prof. Daniel C. Matt vystihuje definíciu Ejn Sof nejlepšie, keď tvrdí, že všetka existencia je B-h, všetko je preniknuté Božstvom².

Termínom Olam Ejn Sof bývajú nazývané roviny dokonalosti a večnosti. Samotné Ejn Sof je zároveň Nekonečným naplnením. Pred cimcum, B-žím stiahnutím sa, boli všetky duše obsiahnuté v Ejn Sof, v tzv. Stave možností, v Malchut Ejn sof, nazývanom aj centrálnym bodom. Prvé obmedzenie (cimcum) prebehlo práve v tomto centrálnom bode, aby vytvorilo prapriestor (tehiru). Ejn Sof je B-h bez konca, ktorý spočíva sám v sebe v akomsi rovnovážnom stave. En Sof slúži k označeniu všetkého, čo stvorenstvu ostáva skryté a nepoznateľné. Slovami Barucha Kosovera, kabalistu 18. storočia: Ejn Sof nie je jeho pravé meno, ale termín označujúci jeho úplnú skrytosť. 

-Chanele-

---

¹ doktorská práca Jehudy Liebesa, Jeruzalem, Hebrejská univerzita  1977, str. 162

² Daniel C. Matt: The Essential Kabbalah. The Heart of Jewish Mysticism. (San Francisco 1983 s.24)

Zdroje:

• Gershom Scholem: Hlavní proudy židovské mystiky (Argo, Praha 2017
• Jehuda LIEBES: Kapitola o slovníku knihy Zohar  – hebrejské vysvetľovanie aramejských slov z knihy Zohar (doktorandská práca, Hebrejská Univezita, Jeruzalem 1977, s. 162)
• Moše IDEL: Kabala  (Vyšehrad, 2004)
• Maimonides: Mišne Tóra , Jeruzalem 2004
• Moše Idel: O pojmu cimcum v kabale a jeho skúmaní; Jerusalem Studies  in Jewish Thought : Luriánksa kabala, 1992)
• Míkal Lanir: Porovnanie medzi kabalistami kruhu Haiun a rabínom Azrielom z Gerony (Tel Aviv 1979, univerzita Tel Aviv, citácia z resumé str. II)
• Mordechaj Pachter: Roots of Faith and Devekut. Studies in the History of Kabbalistic Ideas. (LosAngeles 2014)
• Daniel C. Matt: The Essential Kabbalah. The Heart of Jewish Mysticism (San Francosco 1983)
• Josef Blaha: Tóra ve světle kabaly (vlastným nákladom, 2014)
• G. Scholem: Uber Einige Grundbegriffe des Judentums; 1970
• rabi Azriel z Gerony: Výklad desiatich sefirot spôsobom kladenia otázok a odpovedí (Berlin 1850, vyd. N.A.Goldberg )

Súvisiace články:

• ABSOLÚTNO A NEGATÍVNA EXISTENCIA
• AJIN
• AJIN, EJN SOF, EJN SOF ÓR
• AJIN AKO ZDROJ
• CIMCUM

AJIN AKO ZDROJ

Slovo AJIN sa bežne prekladá ako OKO. Avšak má ešte jeden význam, PRAMEŇ. V kabale je zdrojom všetkého Neprejavený Transcendentný Boh, ktorý býva preto nazývaný aj termínom AJIN. Avšak, ak v kabale hovoríme o AJIN, väčšinou tým myslíme, a teda aj do druhých jazykov, prekladáme ako NIČ. Je to preto, že Neprejavený Boh v sebe zahŕňa ešte všetko bez prejavenosti, čiže v absolútnej Jednote, v ktorej  nič neexistuje oddelene (a teda stojí tu všetko v pozícii ešte pred stvorením). Ide o neprejavené Transcendentno, Boha, ktorého v takejto podobe nemožno poznať. Stojí za Korunou Korún, kam nemožno nahliadnuť, je to Olam Acilut, do ktorého sa nedostane žiadny mystik.

Tieto Horné Koruny bývajú nazývané aj Hlbiny, odhaliť ich možno jedine v sefire Bina, ktorá býva nazývaná aj Skrytou Temnotou. V Bine sa nekonečno mení v Boha a plodí ďalšie sefirot. Cez Chochmu ďalej expanduje priestor a čas.

A tieto Hlavné Koruny (Skryté Hlbiny) vychádzajú z myšlienky, ktorá plodí reč, ktorá je Šabatom. Preto sú na šabat nedovolené svetské reči (Zohar I, fol. 31b-32b).

Dov Ber, magid z Meziřiče učil preskupovaním písmen meniť AJIN (Jednotu) v ANÍ (Ja), už prejavenú existenciu a nabádal, zbaviť sa ega a vstúpiť do Jednoty s Bohom. “Považuj sa za Ajin a zabudni na seba.”, hovorieval. Tak sa prekoná čas a dá sa preniknúť do sveta myšlienky (Skrytých Hlbín/Horných Korún), kde si je všetko rovné, lebo Ničota (AJIN) zahŕňa v sebe možnosti; život i smrť, vodu i sucho, svetlo i tmu…Kým si človek myslí, že je niekto, Boh sa do neho nemôže odieť, pretože Boh je Nekonečno a žiadna nádoba ho preto nemôže pojať, pokiaľ si nemyslí, že je AJIN. Práve vtedy stráca človek svoje Ego a stáva sa obsiahnutým v Stvoriteľovi. Ak si uvedomíme, že existuje iba (!) Boh (Mešulam Feibuš Heller), potom má Boh z nás tú pravú radosť. Avšak bez oddelenia spôsobeného rozbitím nádob (ševirat kelim), by všetko bolo navzájom spojené a hmotná existencia tým anulovaná, lebo by všetko stálo  znova v Jednote,  v zdroji AJIN. Ševirat dáva vzniknúť rozmanitosti a mnohosti, lebo žiadna nádoba neunesie spútanú Jednotu. Tak vzniká a začína tvorenie skrze Chochmu (Múdrosť, Prvotná Tóra).

Z tohoto Zdroja (AJIN) vyviera už tzv. SVETLO PRAMEŇA, nazývané tiež SVETLO OKA.  A býva nazývané tiež SVETLOM POČIATKU, Prvotným Svetlom. A to je to svetlo, ktoré bolo stvorené na počiatku a Boh ho ukázal Prvotnému človeku, ktorý v ňom videl z jedného sveta na druhý; ktoré bolo tiež ukázané Dávidovi (Ž 31,20) aj Mojžišovi, ktorý v ňom uvidel od Gileáda po Dan; a ktoré ale bolo ukryté pre spravodlivých (Ž 97.11), aby ho nemohli využívať hriešnici. Mojžiš z neho žil dokonca tri mesiace (Ex 2.2), pretože podľa tradície sa narodil v šiestom mesiaci tehotenstva a zvyšné tri mesiace tak  mohol byť bezpečne ukrývaný pred faraónom, pretože nikoho ani len nenapadlo, že by už mohol byť na svete (TB, Sota 12a). Po troch mesiacoch mu bolo odňaté a vrátené až na hore Sinaj, keď prijal Tóru a ostalo mu už navždy, lebo synovia Izraela sa od vtedy už k nemu nemohli priblížiť, pokiaľ si tvár nezakryli závojom (2M 34.30) a od toho je odvodené halenie sa do talitu počas modlitieb, ako píše aj Žalmista (104.2).

Svetlo bolo ukryté vo chvíli, keď Boh uvidel, že povstanú tri pokolenia hriešnikov:

1. Enóšovo
2. pokolenie potopy
3. pokolenie rozdelenia (myslí sa rozdelenie jazykov, stavitelia Babylonskej veže)

A toto svetlo pochádza z, už spomenutej Skrytej Temnoty – Horných Hlbín, manifestujúcich sa cez Binu a vyryté Stvoriteľom (Sefer Jecira), kým nezostúpilo a nespočinulo neskôr v Dolnej Temnote (noc 1M 1.5), ukryté pred zrakmi hriešnikov. Vo svete budúcom (Olam ha-ba) bude opäť zjavené.

---

ZDROJE:

• Příběhy rabi Nachmana (Argo 2005)
• V. Sadek: Židovská mystika (Agite/Fra 2009)
• ”              : Židovská mystika v Praze (SŽK 1992)
• Zohar I.

 

DOBRO A ZLO V JUDAIZME

Starí kabalisti videli základ pojmu ZLO v narušení harmónie sveta. Zlo je v kabale spojené vždy s emanáciou božskej tvorivej sily. Luriánska kabala chápe zlo ako pozostatok síl, uvoľnených počas rozbitia nádob (kelipot) a ich následného formovania sa do podoby Sitry Achry – Druhej strany a jej démonickej podoby.
Sily ohňa Božieho hnevu boli pred prvotným stiahnutím sa Boha (cimcum) v bytosti samotného Boha – v Ejn Sof. Boli rozpustené vo svetle Nekonečna a predstavovali zárodky budúcej temnoty. A všetko, čo je ukryté v Bohu sa musí raz manifestovať. Cimcum porušil rovnováhu v okamihu, kedy Boh uskutočnil stvorenie.
Koreň zla tak tkvie v podstate stvorenia, v ktorom už pôvodná harmónia existovať nemôže a do všetkého stvoreného musí vojsť prvok nevyrovnanosti, nedostatku a temna. Bez zla by sa stvorené nutne vrátilo k bytiu v Ejn Sof. Je ho však možné prečisťovať.
Otázku prečo Boh nestvoril dokonalý svet, keď on sám je dokonalý, by sa luriánskym kabalistom zdala ako absurdná. Dokonalý svet stvoriť nemožno, pretože by musel byť totožný s Bohom, byť ním samotným, a Ten sa ale nemôže rozdvojiť, maximálne obmedziť (cimcum).

Podľa Natana z Gazy, heretického kabalistu, ktorý sa snažil osvetliť existenciu aj takého hriešnika ako bol Šabtaj Cvi (falošný pseudomesiáš), vo svojej gnóze rozvíjal myšlienku existencie dvoch svetiel, ktoré horeli v Ejn Sof odnepamäti a nazýval ich
a/ svetlo, v ktorom je myšlienka (or še ješ bo machšava)
b/ svetlo, v ktorom myšlienka nie je (or še-ejn bo machšava)

Pod myšlienkou chápal chcenie stvoriť svet. Bol presvedčený, že tak ako Boh túži po stvorení, zároveň je v ňom obsiahnutá aj opačná polarita (lebo v Bohu neprejavenom existuje úplne všetko), postrádajúca túto myšlienku, kedy Boh spočíval sám v sebe, bez túžby na tom niečo zmeniť.
Avšak svetlo s myšlienkou malo podľa Natana prevahu. Samotný cimcum (luriánsky termín pre Božie stiahnutie/obmedzenie) sa uskutočnil vo svetle s myšlienkou. Do prvotného priestoru bola myšlienka svetlom premietnutá, na čo sa svetlo s myšlienkou muselo stiahnuť (cimcum) a zanechalo svetlo bez myšlienky v priestore samotné a jeho nenaplnenosť myšlienkou mala za následok pasívny odpor voči emanáciám a tým sa stalo koreňom zla vo vznikajúcom svete.
Zlo vo svojom počiatku nie je zlom ako ho vnímame v súčasnosti. Prítomnosť zla je čistý prejav duality, kedy proste opačný prvok v Bohu jednoducho nemá záujem aby existovalo ešte niečo iné okrem Ejn Sof.

Postupne ako dochádza k vývoju sveta, tým viac sa zväčšuje spor medzi oboma svetlami a oba princípy existujú paralelne popri sebe. Kabalisti predpokladali, že svetlo s myšlienkou nakoniec úplne prenikne stvorenstvom a zvíťazí.
Dobro a zlo, javiace sa ako protiklady, sú v skutočnosti dve sily zapojené do rovnakej práce a ako príklad by bolo vhodné uviesť veľké koleso so zapriahnutými zvieratami. Ako ním tieto točia, jedni sa vzďaľujú a iné približujú. Zdanlivo idú opačnými smermi. Keď by sme sa pozreli na dej zvrchu, videli by sme, že pracujú na jednom a tom istom diele (O.M.Aïvanhov: Strom poznání dobrého a zlého). Rovnako človek hľadiaci na dobro a zlo z nezasveteného uhla pohľadu, nedokáže objektívne posúdiť význam týchto dvoch síl a ani ich prepojenosť. (Raz som dostala veľmi pekný mail: Svetom kráčali dvaja anjeli. Prišli k domčeku bohatých manželov a poprosili o nocľah. Manželia ich síce vpustili dnu, ale nepohostili ich, argumentujúc tým, že na večeru majú navarené len dve porcie pre nich a spať ich uložili hladných do stajne. Než si obaja anjeli ľahli na slamu, jeden z nich pristúpil k stene, v ktorej bola diera a zamuroval ju. Na druhý deň sa rozlúčili s manželmi a šli ďalej. Na sklonku dňa prišli k domčeku chudobných manželov. Zaklopali a tí ich vpustili dnu. Manželia im dali svoju večeru a sami šli hladní spať. Hostí uložili do svojich postelí a oni si šli ľahnúť do stajne ku svojej jedinej kravke. Ráno anjelov zobudil veľký nárek. Manželom počas noci zomrela ich jediná živiteľka – kravička. Anjeli sa rozlúčili s manželmi a odišli. Chvíľu na to sa mladší anjel pýta toho staršieho: prečo prvým, skúpim manželom si pomohol opravou steny stajne? A druhým manželom, tak štedrým a pohostinným si nechal zdochnúť ich jedinú živiteľku? Starší anjel odpovedal: Nie je všetko tak, ako sa zdá. Stenu v stajni som neopravil, len som zamuroval zlatý poklad, aby sa tí skupáni k nemu nikdy nedostali. A kravu som nechal zdochnúť preto, lebo to bola výmena za mužovu manželku. Pôvodne mu do rána mala zomrieť ona…).

Starí kabalisti verili, že Tóra je chybná a neúplná, že neobsahuje absolútnu pravdu, pretože chýbajú z nej dve knihy (?), prípadne, že abecede chýba jedno z písmen, takže jazyk je tým nepresný. Iní vytvorili hypotézu o siedmych vekoch ľudstva, v ktorej každý má 7 000 rokov a vládne mu vždy jedna sefira zo Zeir Anpin. Prvý vek bol pod nadvládou Rachamim/Tiferet. Všetko tvorstvo žilo v harmónii a ich Tóra nikdy nespomínala hada z raja, strom poznania, ani smrť – lebo nič z toho neexistovalo. My žijeme v druhom veku s vládou sefiry Din, ktorý je odrazom temnejšej stránky Boha (podľa Zoharu sa biela svetelná hlava Boha odráža v priepasti, jazere hrubej hmoty, ako čierna, desivá hlava…a Had z raja je jej symbolom), takže naša Tóra hovorí o konflikte medzi dobrom a zlom, je plná zákonov, príkazov a zákazov.
V budúcom treťom veku pod vládou Chesedu bude Tóra opäť dobrá a svätá.
Prvá manifestácia vôle ešte Neprejaveného Boha obsahujúca všetko, čo sa malo stať sa nazýva Prvotná Koruna a zodpovedá jej božie Meno EHJE -SOM. Obsahuje v sebe 10 praslov, 10 pračísel, 10 praideí, 10 Božích atribútov, 10 sefír…Prvotná Koruna Keter je neuchopiteľná ľudským rozumom a spája pod sebou dve ďalšie sefiry – Chochmu a Binu, ktoré stoja v čele dvoch protikladných stĺpov s rozdielnou polaritou. Hovoríme o stĺpe prísnosti a stĺpe milosti. Obe sú základom sily a formy a len vďaka ich vyváženosti existuje svet. Fungovanie v rovnováhe zabezpečuje stabilitu ale je aj dôvodom nutnej duality, pretože bez nej nie je možný život v podobe ako ho poznáme.
Akákoľvek prevaha alebo nedostatok pri rovnováhe, spôsobuje “zlo” a to ako v prípade prírody (sucho, povodne…), tak aj v telách živých organizmov (choroby, smrť…), alebo aj v samotnej ľudskej spoločnosti (autokracia, teokratická monarchia, anarchia…). Sila a forma by mali byť v rovnováhe, vo veľa prípadoch však nie sú. Úlohou človeka je túto rovnováhu nastoľovať (Tikun Olam).

Avšak svet v absolútnej harmónii a dokonalosti by sa vyvíjal ako perfektný stroj a nikdy by sa neodchýlil od Božej vôle. Takýto by nebol dosť zaujímavý ani pre človeka ani pre Boha a tak môžeme predpokladať, že Boh stvoril vesmír tak, aby bol slobodný a nezávislý od neho. Seba v ňom zahalil tak, aby stvorenia mohli slobodne žiť bez toho, aby boli premožené jeho premáhajúcou prítomnosťou. Ak však vložil do sveta slobodu, voviedol tak do neho aj zlo. Slobodní sa jeho vplyvom môžu odchýliť od Jeho vôle. Môžu Ho slobodne milovať, alebo aj nie, a to bez toho, aby boli k tomu naprogramovaní. Otázkou je, či bol Boh ochotný podstúpiť takéto riziko pre lásku (William Irwin Thompson)? Pretože “Človek je Božím rizikom , možno povedať, že Boh uväznil sám seba vo svojom rozhodnutí” (Soren Kirkegaard).
Snáď Boh súhlasí s tým, že život je nespravodlivý, ale nemôže nič urobiť, aby neporušil prírodné a fyzikálne zákony (H.S.Kushner).
Podľa rabína H.S.Kushnera je Boh frustrovaný, ba nahnevaný nespravodlivosťou na tejto planéte, rovnako ako ostatní, lenže nemá moc zmeniť to (viď. vyššie), je súcitný, ale ak by niečo menil, musel by zrušiť zákony fyziky a život by potom prestal existovať.
Na jeho adresu oponuje Elie Wiesel slovami: “Ak je toto Boh, prečo nepodá demisiu a niekto kompetentnejší nenastúpi na jeho miesto?”
Avšak dr. Paul Brand vysvetľuje: “Kde je Boh , keď sa trápim? Je v tebe, v trpiacom, nie vo veci, ktorá ťa trápi…”
Možno nás Boh necháva vo veci dobra a zla nevedomými preto, lebo nedokážeme pochopiť “pohľad zhora”, nakoľko sme uväznení v čase. Boh nepredvída, On vidí (!) isté veci, že ich robíme vo večnej prítomnosti. A kedykoľvek sa snažíme si úlohu Boha predstaviť, vidíme veci vždy (!) len zdola, podobne ako príbeh s tým kolesom v úvode článku.
-chanele-

Literatúra

O.M.Aïvanhov: Strom poznání dobrého a zlého (Prosveta 2001)
K. Armstrongová: Dejiny Biblie – od ústnej tradície do súčasnosti (Slovart 2010)
G. Scholem: O mystické podobě Božství (Malvern 2011)
H.S.Kushner: Když se zlé věci stávají dobrým lidem (Portál 1996)
S.b. Halevi: Vesmír v kabale (Volvox Globator)
Philip Yancey: Sklamanie z Boha (Portal Libri 2000)

Súvisiace články:

• KLIPOT a SITRA ACHRA
• CIMCUM
• ABSOLÚTNO A NEGATÍVNA EXISTENCIA
• PRED POČIATKOM
• SEFIROT
• CHOCHMA A BINA / JEDNOTA A MNOHOSŤ

SEFER JECIRA 1:1

SEFER JECIRA hebrejsky   ספר יצירה , Kniha stvorenia, je stredoveký kabalistický spis, ktorého autorstvo pripisuje židovská tradícia Abrahámovi, skutoční autori sú však neznámi.

 Sefer Jecira sa objavuje už v Talmude (Sanhedrin 65b), avšak je nepravdepodobné, že by Talmud mal na mysli práve ten  text, ktorý sa za Sefer Jeciru považuje dnes. Súčasní bádatelia sa domnievajú, že to pravdepodobne neskorší komentátori Sefer Jeciru dodatočne stotožnili so zmieneným  spisom v Talmude.

Pôvodne sa verilo, že Sefer Jeciru dostal na Sinaji už Mojžiš ako súčasť ústneho zákona. Podľa  gaonských učencov, ako napr. podľa  Sa’adju Gaona, bol Abrahám nezpochybniteľným autorom Jeciry, podľa Moše Cordovera bol Abrahám síce autorom, rabi Akiva však konečným redaktorom diela. V niektorých rukopisoch bývala nazývaná aj ako “Otijot de-Avraham Avinu” (G. Scholem: Kabbalah).

Abraham údajne ako 48 ročný uvažoval o Bohu a vesmíre. Po dôkladnom štúdiu bol schopný napísať Jeciru. Nato sa mu zjavil Boh, pobozkal ho, nazval ho priateľom a uzavrel zmluvu s ním aj s jeho potomstvom naveky (Legends of Jews, Ginsburg, 210 Sefer Jecira 6).

Potom bola tradícia odovzdaná Jeremiášovi, ten ju odovzdal Josefovi ben Uzielovi, ten svojmu synovi, až bola na prelome 1. a 2. stor. n.l. spísaná (Robert Zucker).

Odhady na vek Sefer Jeciry sa podľa rôznych vedcov  pohybujú od 2. do 10. storočia n.l.

Je to veľmi zvláštny rukopis, študovaný stáročia a dopĺňaný rôznymi, často aj protichodnými interpretáciami  rôznych rabínov a kabalistov. Je najdôležitejším kabalistickým textom, aký kedy vznikol a snaží sa odhaliť tajomstvo stvorenia sveta, avšak v takých hádankách, že je len sťažka  možné urobiť jej komplexný a absolútny výklad.

Niektorí špekulujú aj o tom, že obsahuje návod na to ako vyrobiť golema…

1:1

32 mystickými cestičkami múdrosti vytesal Jah, pán Zástupov, (Boh Izraela, Živý Boh, Kráľ sveta, El Šadaj, Milostivý a Milosrdný, Vznešený a Vyvýšený, bývajúci vo Večnosti, Jeho meno je Svätý, On je ušľachtilý a svätý), a stvoril svoj svet s tromi knihami, s textom (sefer), s číslom (sefar) a s komunikáciou (sipur).

ספר יצירה פרק א

(א) בשלשים ושתים נתיבות פליאות חכמה חקק י”ה יהו”ה צבאות את עולמו בשלשה ספרים בספר ספר וספור (נוסח אחר – אלהי ישראל אלהים חיים ומלך עולם אל רחום וחנון שוכן עד וקדוש שמו):

 

---

VÝKLAD:

Sefer Jecira hovorí o troch modalitách stvorenia: texte (sefer), čísle (sefar) a komunikácii (sipur), čiže reči, ktoré sú zdrojom 32 cestičiek (Moše Kordovero), zahŕňajúc všetko stvorené a sú základom sveta (Moše ben Nachman).  Tieto tri knihy určujú tri spôsoby, ktorými sa dá 32 cestičiek prijať a pochopiť.

Písmená (text/sefer), čiže forma, určujú podobu niečoho. Sú akoby projektom. Prototypom, podľa ktorého sa ďalej tvorí a obsahujú informáciu. TEXT (sefer) zastupuje PÍSMENÁ, kvalitu, je to aspekt, ktorým sa cestičky prejavujú v Tóre. Písmená sú dané tvarom a teda sú podmienené priestoru a svetu, vesmíru (Sefer Jecira, kap.6).

Čísla (sefar), jednoznačne kvantita, vyjadrujú nie len množstvo, ale aj oddelenosť a mnohosť čohosi, ktorá vznikla až stvorením, kedy bolo jedno oddelené od druhého. Dovtedy bolo len Jedno. V Stvoriteľovi mnohosť chýba – Stvoriteľ je Jednota. Pojem čísel začína až stvorením sefír. ČÍSLO (sefar) zastupujú číselné hodnoty písmen a teda kvantita, ktorou je možné vyjadriť číselné postupnosti a delenie (32-22-12-7-10). Číselná hodnota korešponduje s časom a v Jecire s termínom Rok (viac v kapitole 6).

Na to, aby mohli vzniknúť písmená a čísla, je nutný duchovný predobraz. Ním je 10 sefír (sefirot), ktoré sú zároveň 10 praslovami, 10 pračíslami, 10 praideami a pod.,  a tvoria základ stvorenia. Sú prvotnou Božou emanáciou. Slúžia na komunikáciu (sipur/reč) Boha so svetom. Keby nebolo sefír, Boh by ostal nepoznaný a ukrytý. KOMUNIKÁCIA (sipur) – mohli by sme povedať aj reč, alebo vokály, jednoducho už vyslovené hlásky a názvy hlások; hovorí o duchovnom rozmere, rečou Jeciry o Duši (kap.6). A toto je záležitosť už jednotlivých cestičiek, lebo cez ne prúdi obojsmerne informácia a vplýva na stav vedomia.

Desať sefirot zodpovedá desiatim prstom – päť proti piatim – ľavému stĺpu milosrdenstva oproti pravému stĺpu prísnosti, pričom v strede stojí srdce (LEV=32) a ústa uvoľňujúce reč (Moše ben Nachman). Bližšie pojednám v SJ 1:2.

Všetky tri (sefer, sefar, sipur) majú spoločný slovný kmeň ako slovo sefira. A aj sefiry obsahujú informáciu (je v nich uložené všetko, čo kedy bolo), podobne ako sefer (text), uvádzajú do existencie mnohosť a teda vo výsledku čísla (sefar) a slúžia na komunikáciu (sipur). Dokopy (10 sefír+22 písmen, ktoré majú aj číselný význam) tvoria teda 32 cestičiek múdrosti, o ktorých Jecira hovorí ako o spôsobe vymedzenia aspektov stvorenia, o kanáloch, ktorými sa uplatňuje kontrola nad stvorením i komunikácia s ním. Zároveň sú tieto vyjadrením 5-rozmerného vesmíru (3 priestorové smery, čas a duchovný princíp v zastúpení duše),  pretože číslo 32 je rovné počtu vrcholov 5rozmernej hyperkocky, akéhosi kvázi hyperpriestoru. Keď si vezmete priamku, má dva vrcholy (dva konce), to jest 2¹. Štvorec má už štyri vrcholy – 2²; kocka osem vrcholov – 2³; 4rozmerná hyperkocka 16 vrcholov – 2 na 4; a 5rozmerná hyperkocka 32 vrcholov – 2 na 5.

Všetko v hmotnom priestorovom svete stojí na dvoch veciach – kvalite/forme a kvantite/množstve. Forme zodpovedajú v našom prípade  písmená, množstvu číslice.

Číslice (10) a písmená (22) dávajú dokopy týchto 32 cestičiek múdrosti. Kabalisti ich odvodzujú od veršov Prvej Knihy Mojžišovej. Tá obsahuje  32x Božie meno ELOHIM; zároveň 10x spojenie “Boh riekol”, desiatimi výrokmi bol stvorený svet (Pirkej Avot 5.1) a tie zodpovedajú 10 sefirám (Bamidbar Raba 14.12), 3x Boh stvoril (hlásky: šin, mem, alef; tj. tri matky), 7x Boh videl (7 dvojitých hlások) a 12x obsahuje ostatné Božie mená (Boh oddelil; videl, že svetlo je dobré; oddelil svetlo od tmy…- 12 základných hlások) , čo dáva dokopy 32 Božích Mien (Moše Kordovero).

32 sa píše hebrejsky za pomoci písmen LAMED(30) a BET(2), čo získava zároveň slovný význam LEV (srdce). Podľa judaizmu sa myseľ a jej činy prejavujú práve v srdci (Bahir § 106). Akonáhle myseľ(mozog) prestane pracovať, nastáva smrť. Srdce umožňuje spojenie medzi mysľou a telom, preto Sefer Jecira nazýva srdce “kráľom nad dušou” (SJ 6.3) a mystickú skúsenosť nazýva “ponáhľanie srdca” (SJ 1.8). Srdce  je stotožňované s vôľou (Moše ben Nachman). Srdcom Stvorenia je Tóra. Jej prvým písmenom je práve písmeno BET  (Berešit bara elohim…) a posledným zas písmeno LAMED (…Jisrael). Tradícia tak teda tvrdí, že 32 mystických cestičiek je ukrytých práve v Tóre a aj  ju samotnú možno vyložiť 32 spôsobmi (Josi ha-Galili; Moše ben Nachman ).

Písmená LAMED a BET nesú ešte jedno veľké tajomstvo. Sú to jediné písmená, ktoré možno kombinovať s hláskami Božieho Mena JHWH a tvoriť tak v hebrejčine prípony osobným zámen, ktoré nie náhodou vyjadrujú existenciu vlastnenia (mi, jej, jemu), ale i formu existencie (vo mne, v nej, v ňom), lebo samotný Tetragrammaton je tiež vyjadrením Existencie. “Som, ktorý som” – Ehje ašer ehje”, je meno, ktorým sa dal Boh poznať Mojžišovi a od ktorého je Tetragrammaton JHWH odvodený a je imperfektom 3.os. maskulina jednotného čísla, kedy Izrael o ňom hovorí ako o JHWH, On o sebe hovorí ako o EHJH (alef, he, jod, he) a ak by sme Ho chceli (čisto hypoteticky) osloviť, mali by sme použiť 2.os. a teda THJH…(to som len naznačila ako je to s Božím Menom a prečo sa nevyslovuje…kto už má na túto tému nejaké vedomosti, isto pochopil 🙂  čo tým myslím. Ak nie, časom k poznaniu dôjde. Všetko má svoj čas, ako hovorí kniha Kazateľ.).

V 1M 1.1 vystupuje Boh pod menom ELOHIM. Všeobecne kabala interpretuje toto meno ako Boha prejavujúceho sa v mnohosti prírodných síl a zákonov (preto aj plurálová koncovka, aj keď lingvisti sa prikláňajú k jej iným vysvetleniam), Jecira ho vníma ako manifestácia vzniknutej mnohosti kvantít (čísel; alebo kvánt keby sme chceli použiť jazyk fyziky, lebo aj s fyzikou možno kabalu kombinovať a hľadať v nej úspešne analógie) a teda ako manifestáciu vymedzenia.

Sa´adja Gaon, keď porovnával starozákonné zjavenia s Aristotelovskými kategóriami, v súvislosti s výkladom Sefer Jeciry, vysvetľuje, že pôvod vecí tkvie v číslach a písmenách. Ako prvé zo všetkých vecí boli vytvorené čísla. Všetky veci sú diferencované množstvom a formou. Číslo má svoj predobraz, forma predchádza vytvorenú vec. Boh stvoril vzduch a vytvoril 32 vecí v ňom – 10 čísel a 22 písmen. Pohybom vzduchu sa rodia formy, tvary a v závislosti na kombinácii písmen dochádza k vytváraniu vizuálnych línií. Ako je to možné? Aj rabíni hovoria o niečom podobnom, keď komentujú scénu zjavenia na hore Sinaj. “A všetok ľud videl hrmenie (2M 20.18). Rabíni sa pýtali: Ako je možné vidieť zvuky? Vysvetlili to tak, že na hore horel jasný oheň, lebo sa hovorí:”…Večný na ňu (horu) zostúpil v ohni…”(2M 19.18). Potom vrch vzplanul ohňom až po samé nebo, zahalené do tmy, oblaku a mrákavy (5M 4.11). O tomto čiernom mraku a tme sa hovorí: Tmu urobil si skrýšou vôkol seba a svojim stánkom temné vody, husté oblaky (Ž 18.12). Hlas vychádzal z ohňa a jeho forma sa zobrazila v oblaku podľa výslovnosti pohybom vzduchu. Ľudia videli túto podobu ako sa premieta do okolitého čierneho vzduchu a ako je povedané: “…hovoril k vám z prostriedku ohňa…” (5M 4.12) a inde sa hovorí:”…keď ste počuli hlas z tmy, zatiaľ čo vrch planul ohňom…” (5M 5.23). Z toho vyplýva, že ak niekto hovorí za chladného dňa, artikulácia reže vzduch a vytvára premenlivé formy a podoby v líniách, ktoré zanecháva zvuk vo vzduchu.

Staré kabalistické školy interpretujú 32 cestičiek múdrosti aj ako 32 rôznych stavov vedomia (1.mystické, 2.žiariace, 3.posvätné, 4.pevné, 5.zakorenené, 6.transcendentálneho prítoku, 7.skryté, 8.dokonalé, 9.čisté, 10.iskriace, 11.oslňujúce, 12.žhnúce, 13.riadiace jednotu, 14.osvecujúce, 15.upevňujúce, 16.trvalé, 17.vedomie zmyslov, 18.Domu prílivu, 19.mystérií duchovných činností, 20.vôle, 21.vytúžené, 22.verné, 23.posilujúce, 24.zjavujúce, 25.preverujúce, 26.obnovujúce, 27.hmatateľné, 28.prirodzené, 29.fyzické, 30.obecné, 31.pokračujúce, 32.uctievané).

1. najvyššia koruna, prasvetlo, = prvé panstvo
2. koruna stvorenia = druhé panstvo
3. základ pramúdrosti, pravá viera (v hebrejskom význame skôr dôvera→ hebrejské slovo EMUNA sa bežne prekladá ako “VIERA”, avšak v pôvodnom jazyku je pojem viera chápaný inak ako v prekladových rečiach Európy.     Je odvodená od slova AMAN, ktoré je vyjadrením istoty, pevnosti, vytrvalosti, stability, niečoho, čo nemožno poškodiť, ani zničiť. Neeman je ten, kým si môžeme byť istí jeho pravdivosťou a stálosťou. Keď sa píše o Abrahámovi, že “…vehu heemin ba-JHWH…”znamená to viac, než len “…a on uveril Pánovi…”. Abrahám si bol istý pravdou Božieho výroku. V hebrejčine teda veriť znamená byť si istý Božou pravdou. My Európania môžeme veriť aj klamstvu a pritom stále veríme.  Slovo VERIŤ používa v dvoch interpoláciách. Hebrejčina kladie vieru vždy do spojitosti s rozumom a poznaním, prístupným všetkým ľuďom. Európska kultúra kladie medzi rozum a vieru veľký predel, sú to pre ňu dva antagonizmy, ktoré nemožno zlúčiť. Tak ako je pre Hebrejca VIERA istotou rozumu a konkrétneho poznania, pre Európana viera NIE JE istotou rozumu.V európskych jazykoch keď povieme, že v niečo veríme, je v tom vždy náznak aj neistoty. Je to skôr “chcel by som veriť” ako “verím” – “…verím, že sa uzdravím…”, “verím, že príde…”. Vždy za tým verím je pomedzi riadky napísaná aj opačná možnosť a my tak nejak podvedome pripúšťame, že sa aj nemusíme vyliečiť, a že dotyčnému by mohlo do  cesty  niečo prísť…Ak hovorí Európan, že verí, nikdy si tým nie je úplne istý, kdežto keď hovorí Hebrejec, že verí, hovorí o neotrasiteľnej Božej pravde. Nie o tom, že verí, že by čosi mohlo byť, ale že to o čom hovorí, je pevne istá pravda. )
4. prapôvodný prameň duchovných síl najvyššej koruny
5. esencia homogénnej Jednoty; pôvodná múdrosť
6. emanácia požehnaní
7. lesk videný rozumom a vierou
8. pôvodné usporiadanie – možno ho vnímať len v sálach Geduly (Veľkosti=iný názov pre sefiru Chesed) vyvierajúce z trvania; prameň prameňov vyvierajúci z prapodstaty
9. očisťuje a zjednocuje  sefiroty bez oddelenia a rozlíšenia
10. lesk nebeských svetiel na tróne porozumenia, podporujúc tvárne princípy
11. zoči-voči Príčine príčin, esencia usporiadania systému
12. miesto prorockých vízií
13. zjednotenie pravdy
14. základ svätosti a základného uholného kameňa šetijah (Zohar Im41b); tajomstvá posvätných mystérií
15. upevnenie esencie stvorenia v temnote
16. potešenie Slávy. Eden pripravený pre zbožných; večný rozum
17. základ krásy v stave nebeskej krásy (Tiferet); prijatie Ducha svätého→ruach ha-kodeš
18. tajomstvo symbolov  zakotvené v Príčine príčin
19. najvyššie Požehnanie a Sláva; duchovné schopnosti
20. štruktúra stvoreného, poznanie Pôvodnej múdrosti
21. Božské požehnanie prapôvodnej múdrosti
22. duchovné sily
23. sila sefirot
24. zdroj podôb všetkých bytostí
25. Božie skúšky pre múdrych
26. Božia obnova všetkého stvoreného
27. zdroj rozumu a zmyslu stvoreného
28. dokonanie všetkého stvoreného
29. dokonanie fyzických hmotných podôb
30. prostriedok k poznaniu pravidiel vesmíru
31. riadenie prírodných zákonov, podľa ktorých sa pohybujú Slnko a Mesiac
32. riadenie prírodných zákonov, podľa ktorých sa pohybujú planéty

Cestičky sú cestou k Bohu. Tvoria akoby strom(illán), či rebrík, po ktorom sa dá vystúpiť k Stvoriteľovi. Cestičky (hebrej.: netivot) treba chápať ako osobné cestičky každého jednotlivca, skryté (peli′ot) pred svetom, na duchovnej báze, zázračné (pele=zázrak). Pre každého jednotlivca prechádzajúce osamote.

32 krát je meno ELOHIM použité v Prvej knihe Mojžišovej.

10 krát (sefirot) je použité spojenie “Boh riekol” → 10 čísel ničoty, 10 prstov, Desatoro.

22 krát (hebrejská abeceda) je použité všeobecne Božie meno

3 krát (tri matky – alef, mem, šin) je použité spojenie “Boh stvoril”. Sa´adja Gaon vysvetľuje, že termín “matka” pochádza z Mišny. Je povedané:… tu je jedna matka na tradíciu a jedna matka na čítanie (TB, Pesachim 6b; Sukah 6b). Znamená to, že Zákon možno interpretovať dvoma spôsobmi: v súlade s princípom Písma a podľa ústneho podania. Mem a šin. Alef je vzduch, ktorý oddeľuje oheň od vody (eš od majim).

7 krát (7 dvojitých spoluhlások) je použité spojenie “Boh videl”/6 smerov v priestore (Bahir § 30-31) a stred nesúci svätý chrám (J, Z, V, S, hore, dole a stred) – dvojité spoluhlásky sú také, ktoré podľa určitých gramatických zákonitostí možno čítať dvoma spôsobmi (1:B-V; 2:P-F; 3:D-Dh; 4:T-Th; 5:K-CH; 6:G-Gh; 7:R – reš má v súčasnej hebrejskej gramatike len jednu formu, tj. nepriberá dageš, ktoré určuje razenú výslovnosť. Predpokladá sa, že pôvodne malo reš aj razenú výslovnosť, ktorá sa v prípade tohto písmena zvykne prirovnávať k výslovnosti českého Ř, ale dôkazy na to nie sú. Ladislav Moučka v Cestě pouští hľadá analógiu s egyptským R, ktorého hieroglyf sa používal súbežne aj pre písmeno L(?) a chce tým poukázať, že od R nie je ďaleko k L a dôkazom má byť detské žvatlanie, kedy dieťa pri výučbe výslovnosti R úmorne používa zo začiatku L. Treba poznamenať, že všetky Moučkove diela, aj keď vychádzajúce z kabaly, sú násilne zostavené tak, aby umelo potvrdzovali cudzie dogmy a teda s pôvodnou židovskou kabalou nemajú absolútne nič spoločné. Ak ich budete čítať, tak s rezervou, pretože jeho výklady sú vykonštruované a prispôsobené úplne iným filozofickým podmienkam. Ani jeho preklad Jeciry nie je presný, pretože už len základné termíny ako ako “text, číslo a reč”, prekladá ako “číslo, počtár a počítané” , prispôsobujúc si tak text  ideám iného náboženstva. Pre porovnanie však môžu byť jeho diela, s pokusom o hebrejsko-gnosticko-egyptskú zlátaninu, pre niekoho inšpirujúce. V súčasnosti je za najlepší preklad považovaný preklad Arje Kaplana).

Podľa Sa´adju Gaona,  7 dvojitých znamená, že existujú dva druhy znalostí:”…a odhalil ti tajomstvá múdrosti, lebo sú dvojité na pochopenie…(Jób 11.6). Reč je o poznaní Stvoriteľa a o poznaní stvoreného. Existujú tiež dva druhy trestov: …že dostal (Jeruzalem) z rúk Hospodina dvojnásobne za všetky svoje hriechy (Iz 40.2). Sú to tresty posvätné a svetské, pre kráľa i pre ľud.

12 krát (12 základných jednoduchých spoluhlások) je použité iné meno ako Elohim a Sa´adja Gaon dopĺňa, že  12 jednoduchých je ako jednoduchý rok, ktorý má 12 mesiacov, narozdiel od prestupného, ktorý ich má 13. Ide teda o odlíšenie od ostatného (opäť odlíšenie ako existencia mnohosti, viď. nižšie).

Pod Múdrosťou (Chochma) chápe na tomto mieste kabala čistú, nerozlíšenú myseľ s úrovňou pred rozdelením. Stav, kedy myseľ vníma jednotu, a minulosť, prítomnosť a budúcnosť nie sú od seba oddelené. Je protikladom Porozumenia (Bina), ktoré už oddelenosť obsahuje (Bina→bejn=medzi=rozdelenie).

Chochma→nerozlíšenie→kolektívna duša/myseľ (Adam Kadmon)

Bina→už(!) rozdelenie a teda aj pochopenie→duše(nešamot) jednotlivcov

 

Jecira hovorí o  Bohu, ktorý VYTESAL/VYRYL svet za pomoci troch kníh. Prečo práve VYTESAL? Arje Kaplan to vysvetľuje tak, že podobne ako keď tešeme do kameňa, odstraňujeme niečo z podkladového materiálu a v kameni sa utvára niečo ako prázdny priestor, ktorý je vyformovaný do tvaru písmen. Luriánska kabala zas učí, že keď Boh išiel tvoriť svet, najprv sa STIAHOL (cimcum) akoby sám do seba, aby akoby  uvoľnil/vytvoril/vyryl/vytesal kus priestoru, z ktorého akoby seba kvázi odstránil, v ktorom potom tvoril svet, pretože pred stvorením nebol priestor, bol len neprejavený Boh. Takže v podstate  tým, že sa stiahol, niečo akoby odstránil, čiže v našom ponímaní VYTESAL/VYRYL. No a tradícia hovorí, že tvoril slovom, takže zas nie sme ďaleko od tesania do kameňa alebo klínopisu.

Zohar (1.15a) hovorí o tomto akte nasledovne:

“Na počiatku kráľovej autority lampa temnoty vyhĺbila dieru do nadpozemskej luminiscencie…”.

Cimcum nastal vo svete pojmov, nakoľko priestor ako ho poznáme my, ešte neexistoval. Takto vzniknutý kvázi priestor ešte neobsahoval žiadnu informáciu, bol to chaos a prázdno (tohu  a bohu)(1M 1.2). Až vďaka 32 cestičkám, ktoré už informáciu niesli (písmená, čísla, zvuky), boli stvorené sefiry, ktoré nesú Božie mená symbolizujúce Božiu manifestáciu vo svete. Preto Boh nadobúda akoby meno až zjavením. Manifestáciou v prírode je to ELOHIM. Manifestáciou v dejinných súvislostiach je to JHWH…ale  pokiaľ nebolo nič stvorené, bol kvázi Nepomenovaný, bolo to čisté BYTIE – EHJE (SOM). Bližšie o Božích menách vám vypracujem v dohľadnej dobe samostatný článok. Tu na to nie je miesto.

 

ZHRNUTIE:

1. fyzická podoba písmen – TEXT (sefer) – podoba/forma definovaná len v priestore – vesmír
2. číselná hodnota písmen – ČÍSLO (sefar) – súvisí s časom a jeho plynutím – rok
3. zvuk písemna – REČ(KOMUNIKÁCIA) (sipur) – podmienenosť mysli – duchovné kontinuum – duša

© chanele

(z technických dôvodov prosím, keby ste ďalšie kapitoly a verše SEFER JECIRY čítali na tomto linku: https://seferjecira.wordpress.com/  Ďakujem)

LITERATÚRA a iné ZDROJE:

• A. Kaplan: Sefer Jecira (Volvox Globator, 1998
• J. Shulman: Léčba kabalou(cesta k probuzení duše)
• Moše Kordovero: Peruš ha-Ramak leSefer Jecira
• Moše ben Nachman: Peruš ha-Ramban leSefer ha-Jecira
• Sa´adja Gaon: On the “Closed” Numbers, Mothers, Doubles,& Simples
• Sa´adja Gaon: On the Origin of the World According to the Pythagoreans a the Sefer Yetzirah
• http://robert-zucker.com/qabalah/seferyetzirah/index.html

---

 

LITERATÚRA  NEŽIDOVSKÉHO PÔVODU, INŠPIROVANÁ KABALOU:

• L. Moučka: Sefer Jecira (pražská) (Púdorys 1993)
• L. Moučka: Šest dnú stvoření/Světlo světa Beriah (Púdorys 1997)
• L.Moučka: Cesta pouští (Púdorys 1993-?)

 

Súvisiace články:

• Sefirot
• Ajin, Ejn Sof, Ejn Sof Ór
• Štyri kabalistické svety, illan a sefirot
• Rovnováha sefirot a dualita
• Základný kameň
• Stvorenie a základný kameň
• CIMCUM
• 32 CESTIČIEK MÚDROSTI
• TRI MATKY – MEM, ŠIN, ALEF
• CHOCHMA A BINA – JEDNOTA a MNOHOSŤ
• BAHIR § 106

MYSTICKÝ VÝZNAM OBRIEZKY

Keď mal Abram 99 rokov zjavil sa mu Ha-Šem a riekol mu: “…Ja som Boh Všemohúci, kráčaj predo mnou  a buď čestný (hebrej.:tam; priamy) (hebrej. tiež dokonalý), uzavriem zmluvu medzi mnou a tebou a preveľmi ťa rozmnožím…staneš sa otcom mnohých národov…Abrahám bude tvoje meno…všetko mužské, nech je medzi vami obrezané. Dajte si obrezať mäso svojej predkožky a bude to znamením  zmluvy medzi mnou a vami, keď je obrezaný každý kto má osem dní medzi vami…a to v dome narodený sluha, ako aj od cudzincov za peniaze kúpený…” (1M 17.1-14).

Hebrejský termín pre obriezku je BRIT MILA (hlm tyrb))) = zmluva obriezky. Niekedy býva nazývaná aj Zmluva krvi. Odstraňuje sa pri nej predkožka, hebrej. ORLA (  עורלה  ). Pôvodne tento termín označoval ovocie novozasadeného stromu, ktoré sa prvé tri roky nesmelo  konzumovať, vo štvrtom bolo považované za posvätné a muselo sa ako prvotina (druh obete) odviesť do Chrámu, až piaty rok pripadla úroda majiteľovi na konzum (3M 19.23-25).

Pri odstránení časti predkožky vytečie krv a táto sa stáva súčasťou zmluvy (obriezka je u konvertitov znakom prijatia do komunity a v prípade, že je dotyčný už obrezaný zo zdravotných dôvodov, mohel nechá z už obrezaného údu, vytrysknúť aspoň jednu kvapku krvi). Krv teda zohráva počas rituálu významnú úlohu. Významnejšiu, než si bežne dokážeme predstaviť. Krv (hebrej.  דם  ) je nositeľkou života. Tóra hovorí, že v krvi je život a preto sa nesmie jesť (3M 17.10-16), nesmie sa preliať (vražda, zabitie), po porážke zvieraťa sa táto musí zakopať a aj menštruujúca žena a žena po pôrode po očistení musí odviesť do chrámu obeť za hriech (!). Prečo? Začnem stvorením človeka.

Po jeho stvorení Boh vdýchol do nozdier človeka dych života – ruach chajim (רוח חיים) a ten sa stal živou dušou – nefeš chajim (חיים vpn) (1M 2.7).

Boh teda do nás niečo vdýchol. Znamená to, že vlastne do nás vložil svoj výdych a my sme prvým nádychom začali žiť a každým ďalším sa pri živote udržujeme. Výdych-nádych, výdych-nádych. Tak to medzi nami a Stvoriteľom pulzuje.

Predstavte si, že vydychujete do balóna svoj dych (výdych=dych=nádych). Vkladáte tým do balóna niečo, čo bolo predtým vašou súčasťou, akoby niečo zo seba.

Boh je čisté vedomie, čistý duch a teda pri výdychu, ktorým nás oživuje vlastne vkladá do nás kúsok zo seba! Hebrejské slovo dych – ruach (רוח ) znamená aj duch. Boh teda svojim dychom vkladá do nás svojho ducha. Ruach znamená ale aj vietor, vánok…= pohyb vzduchu, ktorý dýchame a je to práve kyslík, ktorý ako súčasť vzduchu, nás udržuje pri živote. Žiadny iný plyn! A kde sa dostane kyslík po našom nádychu? Poviete: Predsa do pľúc! Ale aby sme mohli žiť, nestačí to. Musí byť “vložený” do krvi(!) a za pomoci červených krviniek roznesený do všetkých kútov nášho tela. Myslím, že nikomu z vás netreba už viac vysvetľovať podstatu významu krvi a prečo na ňu Tóra kladie tak veľký dôraz.

Preto je krv preliata obriezkou znamením zmluvy, preto ju nemožno konzumovať, preto sa jej preliatie trestá, preto ju po porážke zvieraťa treba úctivo “pochovať” (podobne ako sa pochovávajú poškodené knihy, ktoré sa už nedajú používať a nesú Božie Meno), preto žena po pôrode a mesačnej nečistote odvádza obeť za hriech…krv je posvätná.

Niekto namietne, že prečo sa obrezáva pohlavný úd a nie napr. ucho alebo prst? Možno odpovedať jednoducho, že mužský pohlavný úd, ako zdroj nového života je svojou funkciou (podobne menštruujúca žena, ktorá sa po ukončení menštruácie stáva plodnou) vlastne totožný s Božím výdychom dychu života. Aj dych Boží dáva život a aj skrze pohlavné orgány vzniká život.

Možno ale odpovedať aj komplikovanejšie, zachádzajúc už ďalej do hĺbok kabaly, kedy vieme, že “pohlavný úd” zodpovedá sefire JESOD (základ; dsy ), na ktorom stojí svet, lebo cezeň prechádza stredný stĺp rovnováhy (TB, Chagiga 12a) a svet stojí na spravodlivom (cadik; TB, Suka 45b), bezúhonnom človeku (tam; 1M 17.1), takom, akého chcel mať Boh Abraháma, keď s ním uzatváral zmluvu (1M 17.1-14). Novonarodený chlapec po obriezke dostáva svoje meno a stáva sa členom židovskej komunity. Obriezkou sa podľa tradície stáva dokonalým (tam) a niektorí biblickí muži , ako napr. Noe, sa narodili už obrezaní (Midraš de-rabi Natan).

Odrezaná predkožka, ako súčasť kože ór (עור), ktorú kabala chápe v zmysle polarity negatívne (duchovno je pozitívne, hmota negatívna) je v prenesenom význame šupka, škrupina, ktorá bola odstránená.

Duchovno a pozitívum je stotožňované  so svetlom (tiež) ór (ale s alefom  אור) a hmota, koža ako negatívum a teda ne-svetlo, resp. nedostatok svetla, (pozitívum/duchovno=svetlo) a obe stoja v protiklade ako dobro – tov (טוב) a zlo – ra (רע). Judaizmus nechápe zlo ako niečo výslovne zlé, ale ako nedostatok svetla a dobra. Je to len iná polarita skutočnosti.

Predkožka ako niečo, čo predtým čosi obaľovalo, plnila funkciu šupky či škrupinky , ktorá ako zlo, po odstránení ukázala plod – tj. dobro, svetlo, duchovno.  Za šupkou, či škrupinkou možno vidieť tiež KLIPOT ( twpylq ) (viac v pripravovanom článku), ktoré sú črepinami obalov niekdajších sefirot predchádzajúcich svetov.

© chanele

Súvisiace články:

• BRIT MILA
• LECH LECHA 6. – OBRIEZKA
• pojmy DOBRO a ZLO prejednávajúce v knihe BAHIR v §1, §2, §11, §12, § 13, § 30 – 31, § 34, § 38, § 39 – 40, § 41 – 42
• o CADIKOVI ako základe sveta v  knihe BAHIR § 101 – 102, a v pripravovanom § 103

SIFRA DICENIUTA

SIFRA DICENIUTA, v poradí druhá časť Zoharu, je najtajomnejšou časťou  knihy. V piatich kapitolách opisuje záhadné udalosti počiatku, ktorých výklad je veľmi ťažký a nie len preto, že celý Zohar je písaný v tzv. “aramejčine Zoharu”, akejsi zlátaniny hebrejčiny, aramejčiny a rôznych novotvarov, ktoré neboli použité v žiadnom inom diele.

Text je bez znalosti základných kabalistických tém, úplne nezrozumiteľný. V náznakoch možno pomedzi riadky uvidieť reči o sefirách, o klipot, ktoré sa rozbili, o prvých svetoch, ktoré existovali pred tým našim, o sefirotickom strome illan, nonsefire Daat, cestičkách múdrosti, jednotlivých sefirách, Zeir anpin a Arich anpin, dňoch stvorenia, Božom Mene Tetragrammaton, metóde permutácií písmen a božskej dualite mužského a ženského princípu…

Posúďte sami. Tu je prvá kapitola tejto knihy:

SIFRA DICENIUTA, PEREK RIŠON (KNIHA TAJOMSTVA, KAPITOLA PRVÁ)

§1. Kniha tajomstva je kniha, ktorá popisuje vyvažovanie váh.

§2. Tradícia. Než nastala rovnováha, tvár sa nedívala na tvár.

§3. A prví králi zomreli. Ich potomkovia neboli nájdení, a zem bola spustošená.

§4. Až dovtedy, kým hlava všetkými túžbami  vytúžená nepripravila a neudelila šat pôvabu.

§5. Táto váha je zavesená na mieste , ktoré neexistuje.

§6. Ňou boli zvážení tí, čo  neboli nájdení.

§7. Váha spočíva v jeho tele, nezavesená a neviditeľná.

§8. Do nej vstúpili a do nej vstupuje to, čo už nie je, je a bude.

§9. Skryté v skrytom. Hlava, ktorú prehliadame.

§10. Je utvorená a upravená do podoby lebky, naplnená kryštálovou rosou.

§11. Koža vzduchu je jasná a uzavretá.

§12. Sú vlna čistá visiaca v rovnováhe.

§13. Láskavosť láskavostí, ktorá sa prejavuje prostredníctvom modlitby dolných.

§14. Nezakrývané videnie, ktoré nikdy nespí a stále pozoruje, pohľad dolný od aspektu svetla horného.

§15. Tam dva otvory a vzbudzovaný dych pre všetkých.

§16. Na nich je všetko, čo je dolné

§17. A od siedmych tvarov lebky  pochádza dôstojnosť dôstojností

§18. A druhá zem nie je započítaná. A to bolo povedané.

§19. A z tej, ktorá podstúpila zlorečenie, vzišla. Zo zeme, ktorej zlorečil Hospodin.*

§20. Bola pustá a prázdna a temnoty nad tvárou priepasti a Duch Boží sa vznášal nad vodami.** Trinásť závisí od trinástich. Dôstojnosť najdôstojnejšia.

§21. Šesť tisíc rokov závisí od prvých šiestich.

§22. Siedme nad tým, čo samo je násilné počas dvanástich hodín. Ako stojí napísané: bola pustá a prázdna…

§23. Trinácte je skrze milosrdenstvo vyzdvihnuté. A budú obnovené ako na začiatku. Pretrváva totiž všetkých šesť a ďalej je napísané: bola, lebo naozaj je .

§24. A s koncom pustiny  a prázdnoty: bude povýšené jediné Tetragrammaton v onen deň.

§25. Sochy sôch v podobe dlhého hada, roztiahnutého sem a tam .

§26. Chvost má v hlave. Hlavu premiestňuje za plece a hnevá sa, pozoruje a skrýva sa, v jednom z tisíc krátkych dní sa  zjavuje.

§27. Na jeho šupinách sú hrboly, hrot má vlastný údel.

§28. Jeho hlava je rozbíjaná vlnami veľkého mora ako je napísané: Rozdrvil si hlavy drakov vo vodách.***

§29. Boli dvaja. Boli zredukovaní v jedno. Odtiaľ slovo “taninam” je písané neúplne.

§30. Hlavy, tak ako je napísané: A podobenstvo klenby nad hlavami zvieraťa. ****

§31. I riekol Boh: “Nech je svetlo” a bolo svetlo. Zmysel je v tom, čo je napísané: lebo On povedal, a stalo sa.

§32. Obráti sa jedno v slove “waw jod he jod” (wajehí a stalo sa), posledné šechinu nižšiu, tak ako inokedy písmeno “he” šechinu.

§33. Ale na jednej váhe budú zvážené.

§34. Ako je napísané: a videl Boh svetlo, že je dobré. Povedzte spravodlivému, že je dobrý. Teda vstupuje do rovnováhy.

§35. Predtým sám, všetko sa do jedného navracalo, waw zostúpilo a stalo sa poznaným. Spájajú sa spolu navzájom “jod” a “he” ako dvaja milenci, ktorí sa objímajú.

§36. Šesť  výhonkov vychádza z tela.

§37. Jazyk hovorí veľké.

§38.  Jazyk je skrytý medzi “jod” a “he”.

§39. Lebo je napísané*****: Tetragrammaton ja som. A tento zavolá na Jákoba menom a tento napíše svojou rukou že je Hospodinov a že ho pomenuje Jisrael.

§40. Povedal: Som Hospodinov. Zostupuje. A všetci sa nazývajú. Všetkých drží pohromade skrze jazyk skrytý v matke. Lebo ona sa otvára tomu, kto z nej vychádza.

§41. Otec sedí na počiatku, matka uprostred  odtadiaľto i odtamtiaľ. Beda tomu, kto odhaľuje ich nahotu.

§42. A povedal Boh, buďte svetlá na nebeskej klenbe. Manžel má vládu nad manželkou ako je napísané. Spravodlivý je základ sveta******

§43. Jod označuje žiarou dva  a prechádza do ženy.

§44. Jod ostáva samotné.

§45. A ďalej vystupuje na svoj stupeň vyššie a vyššie. Žena sa zahalí.

§46.A matka je osvetľovaná. A otvára sa vo svojich bránach.

§47. Pripája sa kľúč, ktorý osvetľuje šesť a uzatvára bránu.

§48. A pripája sa k spodnému a k onomu.

§49. Beda tomu, kto otvára jej bránu.

——————————————————————————————

*1M 5.29

**1M

***Ž74.13

****Ez1.22

*****Iz44.6

******Prísl10.25

פרק ראשון

:

תאנא ספרא דצניעותא ספרא דשקיל במתקלא:

תאנא דעד דלא הוה מתקלא. לא הוו משגיחין אפין באפין. ומלכין קדמאין מיתו. וזיוניהון לא אשתכחו וארעא אתבטלת:

עד דרישא דכסופא דכל כסופין לבושין דיקר אתקין ואחסין:

האי מתקלא תלי באתר דלא הוי. אתקלו ביה אינון דלא אשתכחו. מתקלא קאים בגופיה. לא אתאחד ולא אתחזי. ביה סליקו וביה סלקין. דלא הוו והוו ויהויין:

סתרא גו סתרא אתתקן ואזדמן. (א) בחד גלגלתא. מליא טלא דבדולחא. (ב) קרומא דאוירא אזדכך וסתים איהו [בנ”י תי’ איהו ליתא] (ג) עמר נקי תליין בשקולא [בנ”י אינון עמר כו’]. (ד) רעוא דרעוין אתגליא בצלותא דתתאי. (ה) אשגחא פקיחא דלא נאים ונטיר תדירא. אשגחותא תתאה באשגחותא דעילאה בנהירו דביה. (ו ז) תרין נוקבין דפרדשקא ואתער רוחא לכלא:

בראשית ברא אלהים את השמים ואת הארץ שתא. בראשית ברא שית עלייהו. כלהו לתתא ותליין משבעה דגלגלתא דעד יקירו דיקירותא. והארץ תניינא לאו בחושבן והא אתמר ומהאי דאתלטיא נפקא דכתיב מן האדמה אשר אררה ה’:

היתה תהו ובהו וחשך על פני תהום ורוח אלקים מרחפת על פני המים תליסר תליין בתליסר דיקירודיקירותא. שתא אלפי שנין תליין בשתא קדמאי. שביעאה עלייהו דאתתקף בלחודוי ואתחרב כלא בתריסר שעתי דכתיב היתה תהו וגו’. תליסר יקים לון ברחמי ומתחדשן כקדמיתא וקמו כל אינון שתא. בגין דכתיב ברא ולבתר כתיב היתה דהא הות ודאי ולבסוף תהו ובוהו וחשך ונשגב ה’ לבדו ביום ההוא (ישעיה ב’):

גלופי דגלופין בחיזו דחויא אריך ומתפשטאן לכאן ולכאן. זנבא ברישא רישא אחזר (נ”י אחורי כתפין) אכתפין. אעבר וזעיר נטיל וגניז. (נ”י אעבר וזעים נטיר וגניז) חד לאלף יומין זעירין אתגליא קולטרא בקטרוי סנפירא בעדבוי. אתבר רישיה במיין דימא רבא דכתיב (תהלים ע”ד) שברת ראשי תנינם על המים. תרין הוו חד אתחזרו תנינם קע כתיב חסר. ראשי כד”א (יחזקאל א’) ודמות על ראשי החיה רקיע:

ויאמר אלקים יהי אור ויהי אור. היינו דכתיב (תהלים ל”ג) כי הוא אמר ויהי הוא בלחודוי ויהי בלחודוי. לבתר אתחזרו חד י’ה’ו’י’ י’ה’ו’י’י’ בתראה שכינתא לתתאה. כמה דה’ שכינתא אשתכח ובחד מתקלא אתקלו:

והחיות רצוא ושוב כדכתיב וירא אלקים את האור כי טוב. אמרו צדיק כי טוב (ישעיה ג’). האי במתקלא סלקא קדמאי בלחודוי וכלא לחד אתחזר וא”ו:

אחתא ומודעתא כלילן דא בדא בי”ה כתרין רחימין דמתחבקין. שתא נפקין מענפא דשרשא דגופא. לישן ממלל רברבין לישן דא סתים בין י”ה. דכתיב זה יאמר לה’ אני וזה יקרא בשם יעקב. וזה יכתוב ידו לה’ ובשם ישראל יכנה יכנה ממש. זה יאמר לה’ אני אחתא וכלא אתמר ביק”ו כלא כלילן בלישן. סתים לאימא דהא אתפתחת ליה דנפיק מינה אבא יתיב ברישא אימא באמצעיתא ומתכסיין מכאן ומכאן ווי למאן דגלי ערייתהון:

ויאמר אלקים יהי מארת ברקיע השמים שליט דכר בנוקבא (בנ”י שליט דכר בנוק’ שלימו דכר ונוק’ דכתיב) דכתיב (משלי י’) וצדיק יסוד עולם. נהיר יו”ד בתרין ונהרי ומעבר לנוקבא. אתייחד יו”ד בלחודוי ובתר כן סליק בדרגוי לעילא לעילא. אתחשכת נוקבא ואתנהירת אמא ומתפתחא בתרעוי. אתא מפתחא דכליל בשית ומכסייא פט פתחהא. ואחיד לתתא להאי ולהאי ווי למאן דגלי פתחהא:

 

 

TRIÁDY

Sefirotický strom sa riadi zákonom triád. Každá triáda (= zoskupenie troch sefír) vyvoláva nejakú udalosť. Uvádza stvorenie. Každá z hlavných triád zastupuje  aktívny  a pasívny stĺp, ktoré oba sú prepojené stredovým harmonizujúcim a vyrovnávajúcim stĺpom. Stredový stĺp sa nazýva tiež STĹP VEDOMIA. On funkciu oboch bočných stĺpov završuje a umožňuje tak tok udalostí.

Hlavná triáda KETER-CHOCHMA-BINA uvádza stvorenie do pohybu. Potom nastáva mĺkve pozastavenie sa  v podobe non-sefiry DAAT, ktorá je akousi pauzou, podobne ako keď dostaneme nejaký nápad a po počiatočnej aktivite zrazu zastagnujeme, zaváhame, čo ďalej. Ak ustrnieme a v činnosti ďalej nepokračujeme  (nedopísaná kniha, nedošité šaty, neuskutočnený výlet…) zostávame v kritickom bode DAAT. Ak prijmeme ďalší impulz, prechádzame prijatím do ďalšej triády CHESED-GEVURA-TIFERET a činnosť už nemožno zastaviť. V JESOD nastáva ďalšia odmlka, avšak iného charakteru. Ide o posledné vypätie všetkých síl, činnosť sa dovršuje a manifestuje v MALCHUT. MALCHUT sa stáva KETER a KETER je v MALCHUT. Mienené sa stáva realitou.

Existuje množstvo podtriád, z ktorých každá má svoju funkciu (napr. Bina/Gevura/Tiferet; Malchut/Necach/Jesod  a  pod.) Sefira stojaca hore je oproti tej dole vždy aktívna  a to aj v prípade, že sa nachádza na pasívnom, alebo stredovom harmonizujúcom stĺpe, napr. GEVURA z pasívneho stĺpu je aktívna vo vzťahu k TIFERET.

Človek ako sa vyvíja, stúpa po strome života cez jednotlivé triády. Začína úplne naspodku a podľa svojej vnútornej podstaty ide o človeka buď “telesného” (triáda NECACH, JESOD, MALCHUT), ktorý sa riadi inštinktami a pudmi – to je väčšina ľudí; potom môže ísť o človeka “citového”(triáda HOD, NECACH, JESOD), ktorý je považovaný za emotívneho, pretože jeho reakcie sú prevažne emocionálne (ľahko sa rozplače aj rozčúli) a nakoniec o človeka “rozumového” (triáda HOD, MALCHUT, JESOD), tj. intelektuála s dobre pracujúcim mozgom. Všetci traja sú si rovnocenní, len v ich podstate dominuje niektorá z uvedených podtriád, ktoré dokopy tvoria spodnú triádu HOD/NECACH/MALCHUT, v ktorej cirkulujú vitálne procesy a JESOD odráža vedomie.

V okamihu, kedy si človek uvedomí sám seba, akoby prebudil svoje vedomie, dostane sa do triády HOD/NECACH/TIFERET ale ľahko skĺzne späť. Len ak je toto sebauvedomenie trvalé, presunie sa jeho vedomie do triády GEVURA/CHESED/TIFERET, čím sa v duši začnú prebúdzať skryté sily.

Ak pokračuje ďalej, môže sa duchovne rozvinúť do ducha konajúceho zázraky  (Tiferet-Bina-Chochma), až nakoniec dosiahne najvyššiu úroveň a môže byť pohltený Bohom (Bina-Chochma-Keter) a vrátiť sa tam, odkiaľ pochádza, podobne ako rabi Akiva  pri výstupe do siedmeho neba.  Určite vám neušlo, že v predchádzajúcich riadkoch je opisovaný výstup duše cez sedem úrovní (7 triád), čoby sedem úrovní vedomia (porovnaj článok: SEDEM NEBIES a výstup rabi Akivy do siedmeho neba ).

 

1. telesný(pudový) človek – inštinkty(pudy – predný mozog (Necach/Jesod/Malchut)  riadi sa inštinktami a pudovo
2. citový (emotívny) človek – emócie – stredný mozog (bazálne ganglie) – (Hod/Jesod/Necach)   riadi sa emočne
3. rozumový (intelektuál) človek – intelekt –zadný mozog (Hod/Jesod/Malchut)

© chanele

SEFIROT

Sefirot ako Božie emanácie podľa tradície manifestujú  na jednej strane Božie vlastnosti, na strane druhej sú prejavom Boha Stvoriteľa a tvoria základ tohto sveta. Tradícia o nich hovorí ako o Božích atribútoch, skrze ktoré Boh Tvoril svet, udržiava ho a spája ho so sebou samým.

Ak by sme chceli pochopiť, čo to vlastne sefiry  sú, najlepšie si je predstaviť, že je to akoby duchovná potencia vychádzajúca priamo z Boha, ktorá je jeho súčasťou, nie je priamo totožná s Ním (to aby sme sa vyhli antropomorfizmu, či antropopatizmu) a skrze ktoré pôsobí priamo na svet.

Predstavte si rodiča, ktorý dal dieťaťu nejaký príkaz či zákaz. Ten sa nad dieťaťom nehmotne vznáša aj vtedy, keď rodič nie je prítomný. Dieťa tento príkaz/zákaz vníma ako súčasť rodiča a nikoho iného, má alebo nemá rešpekt ho prijať, ale stále je v jeho mysli prítomný.

Príkaz/zákaz je súčasťou rodiča , nie je ale rodič samotný, dieťa to vie a rodiča skrze príkaz/zákaz vníma.

Podobne sefirot sú dielom Boha, ktoré sa vznášajú v súcne, sú Jeho súčasťou , ale nie On samotný.  Skrze ne sa odvíja čas a priestor, skrze ne je možné vnímať Boha, poznať ho  a hovoriť s Ním. Sú všetkým, čím je budovaný svet. Nachádzajú sa vo vzájomnej rovnováhe, aby svet v existencii obstál. Keby bolo vo svete viac súdu a prísnosti, než milosrdenstva – svet by sa zrútil a prestal existovať, lebo všetko by bolo absolútne potrestané za svoje chyby. A naopak, keby prevyšovalo milosrdenstvo, nič by sme sa nikdy nenaučili. Rozum bez múdrosti by sa obmedzil na čisté racio a hĺbka samotnej múdrosti bez racionálneho uvažovania tiež neobstojí vo svete.

Základ pre učenie o názvoch sefír je položený už v Tóre. Starí kabalisti vychádzali z dvoch biblických pasáží: 2M 31.3 a 1 Kron 29.10-11. V 2M sú použité názvy prvých troch sefír a teda najvyššej triády.

“Duch živého Boha” zodpovedá Keter; “múdrosť a chápavosť” je Bina.

Šesť  nižších sefír sú vymenované ako Božie vlastnosti: Gedula (veľkosť) totožná s Chesed (láskavosť a teda milosrdenstvo) – len ten je mocný/veľký, kto môže zabiť a nikdy to neurobí(je milosrdný), Gevura (moc), Necach (víťazstvo, či večnosť), Hod (sláva, majestát), Tiferet (krása), Jesod (základ, všetko čo je na nebi i na zemi je tvoje), Malchut/Mamlacha (kráľovstvo).

Dokopy tvoria sefiry sefirotický strom Illan. Sú v ňom pospájané 22 cestami, takže spolu s nimi vytvárajú  “srdce stvorenia” = LEV (lamed, bet) = 32 ciest múdrosti, ktorými bol stvorený svet.

Sefiry sú mostom medzi našim hmotným svetom a Ejn Sof. Skrze ne sa dostáva podstata Boha do nášho sveta a do našich životov.

-chanele-

Súvisiace články:

• 32 cestičiek múdrosti
• Rovnováha sefirot a dualita
• Štyri kabalistické svety, illan a sefirot
• Ajin, Ejn Sof, Ejn Sof Ór

ROVNOVÁHA SEFIROT A DUALITA

Prvá manifestácia vôle ešte Neprejaveného Boha cez singularitu (nekonečne malý bod s nekonečnou hustotou) obsahujúcou všetko, čo sa malo stať, sa kabalistami nazýva PRVOTNÁ KORUNA, STARÝ DNÍ (Atik Jomin), BIELA HLAVA, či jednoducho JA SOM (Ehje). Má podobu svetelného lúča, ktorý obsahuje v sebe  10 slov/10 princípov/10 čísel/10 Božích atribútov/10 sefír…Sú zakomponované do sefirotického stromu (illan) a tvoria štyri kabalistické svety.

Horná triáda, ktorú tvoria sefiry KETER, CHOCHMA a BINA sa nazývajú tiež BOŽSKÉ SEFIRY, pretože sú najbezprostrednejšie spojené s Bohom Stvoriteľom. KETER, ako neuchopiteľná ľudským intelektom spája pod sebou CHOCHMU (otec) a BINU (matku), obe stojace v čele dvoch protikladných stĺpov – stĺpu milosti a stĺpu prísnosti, inými slovami stĺpu sily a stĺpu formy, či aktívneho a pasívneho stĺpu.

SÚD zastupuje sefira GEVURA (Sila) nazývaná tiež DIN (Súd) alebo PECHAD (Strach/Bázeň). Milosť je prejavom sefiry CHESED.

CHESED vychádza a teda je živená sefirou CHOCHMA – prvou myšlienkou vzniknutou po počiatočnej manifestácii vôle a GEVURA zas BINOU, pasívnou formuláciou tejto myšlienky. Tj. CHOCHMA a BINA sú základom sily a formy , jedného v dvoch vyjadreniach a udržiavajúc v rovnováhe spomenutú GEVURU a CHESED, pretože len vďaka ich harmonickému vyváženiu, svet existuje. Bez Súdu, či jeho menšieho zastúpenia by bol svet neprimerane zlý a bez Milosti, či jej oslabenia zas neznesiteľne pre život prísny, v extrémom prípade by vlastne zanikol, lebo by sme  za každú svoju chybu museli byť usmrtení.

Fungovanie v rovnováhe zabezpečuje stabilitu, avšak zároveň je zárukou duality, nutnej k životu. Prevaha niektorej strany plodí potencie, ktoré nazývame Zlo. Akákoľvek prevaha či nedostatok plodí zlo a to, ako v prípade prírody (sucho/záplavy…), tak aj v telách živých organizmov (choroby/Smrť…), či v samotnej ľudskej spoločnosti (teokratická monarchia/anarchia…). Príkladov je veľa. Je dobré, aby bola Sila a Forma v rovnováhe, ale nie vždy to tak je.

Vrchná sefira vždy živí tú pod ňou (napr. Bina Gevuru, alebo  Chesed Necach) a Keter ako najvyššia živí všetky.

Ako už bolo spomenuté na iných miestach tohto blogu, sefiry sú zoskupené do triád (trojíc) a tá horná (Keter, Chochma, Bina) je od ostatných akoby oddelená nonsefirou (akoby nie-sefirou, sefirou nie úplne existujúcou – viac o nej bude pojednané na CHANELE 2 – Sefer ha-Bahir § 74 a 75) DAAT (Poznanie), ktorá je kabalistami vnímaná ako Priepasť, miesto zostupu aj vzostupu na sefirotickom strome. Je súčasťou stredového vyrovnávacieho stĺpu, udržujúceho v rovnováhe  a harmónii oba bočné stĺpy. Prúdia cez ňu energie priamo z Keter a vedú do Tiferet (Krása), centru sefirotického stromu, akéhosi srdca celého komplexu. Preto Tiferet (Krása), lebo “krásne” všetko vyrovnávajúc harmonizuje.

Keter, Chochma, Bina a Tiferet (ich obraz prepojenia) sa zrkadlia (odrážajú) v spodnom zoskupení Tiferet, Necach, Hod a Malchut. Jesod (Základ) je kópiou Daatu (Poznania), lebo Jesod reprezentovaný mužským pohlavným orgánom, ale aj svojou pozíciou na strome, je obrazom Daatu (Poznania), ako sa v biblických časoch nazýval pohlavný akt a v kabale značí ZJEDNOTENIE mužského a ženského princípu.

V Tiferet sa krížia všetky cesty, spájajú sa v nej všetky sefiry v “krásnom” súlade. Je to ústredné ohnisko celého zoskupenia – centrum všetkých síl. Býva nazývané SÍDLOM Šalamúnovým, ale aj Prítomnosťou Božou v strede bytia, aj keď samotná ŠECHINA (Božia Prítomnosť)  zodpovedá sefire Malchut. Malchut je konieckoncov spolu so sefirou Jesod aj Tifret a Keter na jednom spoločnom stredovom stĺpe.

HOD, NECACH a TIFERET odrážajú v sebe Hornú Triádu Božských sefír (Keter, Chochma, Bina).

-chanele-

súvisiace články:

• 4 kabalistické svety, illan a sefirot
• články o dobre a zle na lokalite Chanele 2 § 1, 2, 11 – 13, 30, 31, 34, 38 – 42
• Atik Jomin
• Cachcachot
• Chochma a Bina – jednota a mnohosť
• Čo je to zlo
• články  na lokalite EMUNA Dobro a zlo
• Sefirot
• Ajin, Ejn Sof, Ejn Sof Ór
• 32 cestičiek múdrosti

AJIN, EJN SOF, EJN SOF ÓR

AJIN znamená v hebrejčine NIČ. Kabala používa tento termín na označenie transcendentného  (ešte neprejaveného)Boha. Obsahuje v sebe všetko a nič zároveň. Nie je to ani zvuk ani ticho, ani pohyb ani nehybnosť, ani svetlo ani tma…Vo svojej podstate je to JHWH = Som, ktorý som. Čisté Bytie, Súcnosť, Absolútne Vedomie…

Matematicky by sme mohli povedať, že je to “nula” (nie pejoratívne!). Opak nuly je nekonečno EJN SOF. Je to ak 0 a 1 v binárnom kóde. Dve polohy informácie. Dva stavy.

EJN SOF.

Kabalisti učia že medzi Bohom a našim hmotným svetom existuje zložitý duchovný vesmír, ktorý tvorí akýsi medzistupeň medzi duchom a hmotou, večnosťou a smrteľnosťou a v ktorom je obsiahnutý duchovný základ všetkého v hmote existujúceho. V ňom je ukotvená ľudská existencia aj zmysel ľudského života. Hmotné je teda obrazom duchovného a toto duchovné má niekoľko úrovní. Pozemský svet je tým posledným odrazom svetov predchádzajúcich, odstupňovaných na rebríčku duchovnosti podľa stupňa duchovnej blízkosti k Bohu.

Boh je slovami kabaly nazývaný ako E JN SOF – “Nekonečný” (dosl. NIE – KONIEC), tj. ničím neobmedzený. My vnímame pojem “Nekonečno” priestorovo, tj. ako “priestor bez konca”, ale Boh nie je priestor, pred stvorením dokonca priestor neexistoval. EJN SOF teda treba chápať ako niečo  ničím neobmedzené, ani priestorom, ani časom, ani slovom, ani myšlienkou, Boh ne nezávislý, existujúci sám o sebe, limitovaný len sám sebou.

Tak ako AJIN – NIČ tak je EJN SOF úplne všetkým. Sú to dve “polohy” Boha. EJN SOF je žriedlo. Prameň všetkého, čo kedy vzniklo.

Podľa tradície Boh zatúžil uvidieť Boha a tak Boh vyžiaril svoju vôľu v podobe nekonečného svetla EJN SOF ÓR. Táto vôľa vyžiarila všade a nikde, lebo priestor ešte stále neexistoval. Muselo dôjsť k jeho vymedzeniu, ako som už písala v článku CIMCUM. Absolútne všetko sa stiahlo (cimcum), aby sa vytvorilo miesto, kde sa mohol zjaviť Boh. Tak vznikla prázdnota neprejaveného Boha, ktorá mala podľa tradície podobu bodky bez rozmerov uprostred Absolútna (porovnaj Singularitu ako o nej hovorí moderná fyzika, viď tiež článok CIMCUM. Prázdnota ale nie je NIČ. Je to dutý priestor. A do tejto prázdnoty začalo prenikať EJN SOF ÓR ako svetelný lúč, ktorý v sebe obsahoval vôľu, ČIN a OBMEDZENIE. Sú to tri skryté žiare, v kabalistickej terminológii CACHCACHOT, spôsobujúce ako expanziu tak aj kontrakciu a ovplyvňujúce povahu vesmíru. A nastalo oddelenie bytia od Absolútna. Pri zrode bytia bolo ale EJN SOF skryté za prejavením. Preto kabalisti nazývajú EJN SOF aj Skrytosťou Skrytého.Prvé prejavenie nesie meno EHJE – SOM a dáva bytiu existenciu. Je to Koruna Korún (KETER) a z neho emanujú (vyžarujú) všetky ostatné sefiry, ktoré tvoria Boží strom (ILLAN), ktorý sa stal prostredníkom medzi Bohom a svetom. Tak vznikol prvý duchovný svet – OLAM ACILUT = Svet Vyžarovania.

-chanele-

Súvisiace články:

• 32 cestičiek múdrosti
• Rovnováha sefirot a dualita
• Štyri kabalistické svety, illan a sefirot
• Sefirot