BOŽIE OKO

O Bohu Izraela sa hovorí: Nedrieme ani nespí, Strážca Izraela (=Šadaj – Šomer Delet Jisrael → nápis na mezuze) (Ž 121.4). V kabale sa pod Izraelom myslí  “Horný Izrael” (Ako hore tak aj dole), čo je iný názov pre Malú Tvár (Zeir Anpin).

Jeho oči dohliadajú (Jer 32.19) sa vysvetľuje rovnako ako,  že sú bez viečok, lebo len oko bez viečka sa nemôže zavrieť a zaspať. Podobne ako oči rýb – bez viečok a rias. Alegória sa prenáša do Novoročných zvykov obradu Tašlich, kedy sa do vôd hádžu omrvinky zastupujúce hriechy a práve ryby ich konzumujú a zbavujú tak ľudí hriechov, podobne ako Boh omilosťuje ľudí z područia hriechov, ich odpúšťaním.

Rabi Aba povedal rabi Šimonovi, že keď ryby nemajú viečka a riasy na ochranu svojich očí, o čo viac  ich nemusí mať Strážca Izraela, rečou kabaly, tzv. Biela Hlava = Dlhá Tvár (Arich Anpin), či Starý Starých, alebo Starý dní, Vekovitý (Idra Raba III. 129b – 130a).

Tradícia učí, že Dlhá Tvár má oko jedno a Krátka Tvár oči dve. Horné oko sleduje Dolné oko. Bez toho by svet nemohol obstáť.  A o tom hovorí 4M 14.14 “Ktorým okom v oko dávaš uvidieť, ó Pane”, alebo “”Oko Pánovo je nad tými, ktorí sa ho obávajú” (Ž 33.18) a “Pánove oči blúdia po celej zemi” (Za 4.10).

Dohliadajúce oko je Horné oko, Blúdiace oko je Dolné oko. V Dolnom oku sú ale oči dve: ľavé a pravé, ale hovorí sa o ňom ako  o jednom. Oko Horné je neustále otvorené. Dolné oko/oči už majú aj viečka aj riasy a teda nie sú dohliadajúce ale blúdiace. A preto sa aj hovorí: “Zobuď sa! Prečo spíš Pane? (Ž 44.24), či “Roztvor svoje oči Pane!” (2Kr 19.16).

Naviac, Dolné oko sa otvára ako pre Dobro tak aj pre Zlo – ochraňuje spravodlivých, ale aj trestá hriešnych. Oboch za ich činy (Idra Raba III, 129b – 130a).

Oko – AJIN – “svetlo oka” býva nazývané aj “svetlo prameňa”, tzn. “Prvotné svetlo”. AJIN ako zdroj, je totožné so Stvoriteľom, s Bohom transcendentným, zdrojom všetkého budúceho. AJIN ako NIČOTA v Jednote, aj ako OKO dohliadajúce a strážiace stvorenstvo.

Preto kabalistické AJIN zahŕňa toho v sebe veľa, resp. úplne všetko.

-chanele-

SÚVISIACE ČLÁNKY:

AJIN AKO ZDROJ

Slovo AJIN sa bežne prekladá ako OKO. Avšak má ešte jeden význam, PRAMEŇ. V kabale je zdrojom všetkého Neprejavený Transcendentný Boh, ktorý býva preto nazývaný aj termínom AJIN. Avšak, ak v kabale hovoríme o AJIN, väčšinou tým myslíme, a teda aj do druhých jazykov, prekladáme ako NIČ. Je to preto, že Neprejavený Boh v sebe zahŕňa ešte všetko bez prejavenosti, čiže v absolútnej Jednote, v ktorej  nič neexistuje oddelene (a teda stojí tu všetko v pozícii ešte pred stvorením). Ide o neprejavené Transcendentno, Boha, ktorého v takejto podobe nemožno poznať. Stojí za Korunou Korún, kam nemožno nahliadnuť, je to Olam Acilut, do ktorého sa nedostane žiadny mystik.

Tieto Horné Koruny bývajú nazývané aj Hlbiny, odhaliť ich možno jedine v sefire Bina, ktorá býva nazývaná aj Skrytou Temnotou. V Bine sa nekonečno mení v Boha a plodí ďalšie sefirot. Cez Chochmu ďalej expanduje priestor a čas.

A tieto Hlavné Koruny (Skryté Hlbiny) vychádzajú z myšlienky, ktorá plodí reč, ktorá je Šabatom. Preto sú na šabat nedovolené svetské reči (Zohar I, fol. 31b-32b).

Dov Ber, magid z Meziřiče učil preskupovaním písmen meniť AJIN (Jednotu) v ANÍ (Ja), už prejavenú existenciu a nabádal, zbaviť sa ega a vstúpiť do Jednoty s Bohom. “Považuj sa za Ajin a zabudni na seba.”, hovorieval. Tak sa prekoná čas a dá sa preniknúť do sveta myšlienky (Skrytých Hlbín/Horných Korún), kde si je všetko rovné, lebo Ničota (AJIN) zahŕňa v sebe možnosti; život i smrť, vodu i sucho, svetlo i tmu…Kým si človek myslí, že je niekto, Boh sa do neho nemôže odieť, pretože Boh je Nekonečno a žiadna nádoba ho preto nemôže pojať, pokiaľ si nemyslí, že je AJIN. Práve vtedy stráca človek svoje Ego a stáva sa obsiahnutým v Stvoriteľovi. Ak si uvedomíme, že existuje iba (!) Boh (Mešulam Feibuš Heller), potom má Boh z nás tú pravú radosť. Avšak bez oddelenia spôsobeného rozbitím nádob (ševirat kelim), by všetko bolo navzájom spojené a hmotná existencia tým anulovaná, lebo by všetko stálo  znova v Jednote,  v zdroji AJIN. Ševirat dáva vzniknúť rozmanitosti a mnohosti, lebo žiadna nádoba neunesie spútanú Jednotu. Tak vzniká a začína tvorenie skrze Chochmu (Múdrosť, Prvotná Tóra).

Z tohoto Zdroja (AJIN) vyviera už tzv. SVETLO PRAMEŇA, nazývané tiež SVETLO OKA.  A býva nazývané tiež SVETLOM POČIATKU, Prvotným Svetlom. A to je to svetlo, ktoré bolo stvorené na počiatku a Boh ho ukázal Prvotnému človeku, ktorý v ňom videl z jedného sveta na druhý; ktoré bolo tiež ukázané Dávidovi (Ž 31,20) aj Mojžišovi, ktorý v ňom uvidel od Gileáda po Dan; a ktoré ale bolo ukryté pre spravodlivých (Ž 97.11), aby ho nemohli využívať hriešnici. Mojžiš z neho žil dokonca tri mesiace (Ex 2.2), pretože podľa tradície sa narodil v šiestom mesiaci tehotenstva a zvyšné tri mesiace tak  mohol byť bezpečne ukrývaný pred faraónom, pretože nikoho ani len nenapadlo, že by už mohol byť na svete (TB, Sota 12a). Po troch mesiacoch mu bolo odňaté a vrátené až na hore Sinaj, keď prijal Tóru a ostalo mu už navždy, lebo synovia Izraela sa od vtedy už k nemu nemohli priblížiť, pokiaľ si tvár nezakryli závojom (2M 34.30) a od toho je odvodené halenie sa do talitu počas modlitieb, ako píše aj Žalmista (104.2).

Svetlo bolo ukryté vo chvíli, keď Boh uvidel, že povstanú tri pokolenia hriešnikov:

  1. Enóšovo
  2. pokolenie potopy
  3. pokolenie rozdelenia (myslí sa rozdelenie jazykov, stavitelia Babylonskej veže)

A toto svetlo pochádza z, už spomenutej Skrytej Temnoty – Horných Hlbín, manifestujúcich sa cez Binu a vyryté Stvoriteľom (Sefer Jecira), kým nezostúpilo a nespočinulo neskôr v Dolnej Temnote (noc 1M 1.5), ukryté pred zrakmi hriešnikov. Vo svete budúcom (Olam ha-ba) bude opäť zjavené.


ZDROJE:

  • Příběhy rabi Nachmana (Argo 2005)
  • V. Sadek: Židovská mystika (Agite/Fra 2009)
  • ”              : Židovská mystika v Praze (SŽK 1992)
  • Zohar I.

 

POKORNÝ KRÁĽ

NACHMANOVE KÓANY – POKORNÝ KRÁĽ

Bol raz jeden kráľ, ktorý mal múdreho radcu. Raz sa dozvedel o kráľovi, ktorý si hovorí “udatný bojovník a muž pravdivý a pokorný”. To, že bol udatný bojovník, to o ňom vedel, ale či sú opodstatnené aj ďalšie prívlastky, to sa chcel dozvedieť a tak vyslal svojho radcu, aby mu doniesol jeho portrét. Kráľ mal totiž portréty všetkých kráľov, len tohoto nie, pretože sa stránil všetkých a sedával za závesom. I vydal sa mudrc do tej krajiny a rozhodol sa, že ju spozná za pomoci žartov, ktoré ňou kolujú, lebo len tak je možné druhého spoznať pravdivo. Počúvajúc žarty jej obyvateľov, prišiel na to, že je to krajina plná neprávostí, lebo ľudia si v nej robili žarty z toho a onoho, ako bol podvedený a oklamaný, dokonca tak žartovali aj sudcovia na najvyššom súde a prijímali popri tom úplatky. Mudrc sa teda vybral priamo ku kráľovi, aby mu rozpovedal, čo sa v krajine deje a či vie ako je celá zem plná klamstva a úplatkov a podvodov. Kráľ ho počúval spoza závesu a čudoval sa, ako je o všetkom v jeho krajine dobre informovaný.

Najskôr si mudrc myslel, že aj kráľ je podobného zmýšľania ako ostatní, ale nakoniec zmenil reč v prospech panovníka, mysliac si, že to sa asi preto schováva za záves, bokom od všetkej neprávosti, aby ju nevidel a začal ho veľmi chváliť. Kráľ tej krajiny bol naozaj veľmi pokorným človekom a čím ho mudrc viac chválil, tým sa stával ešte pokornejším a zatúžil spoznať človeka, ktorý takto jeho krajinu ľahko odhalil. Odhrnul teda záves, a vtedy mudrc uvidel jeho tvár a jeho portrét odniesol svojmu pánovi.

“Pozri a porozumej, kam až tieto veci siahajú,” hovorí rabi Nachman “blažený ten, kto dôjde k poznaniu a pochopí čo len málo z tajomstva týchto príbehov…”


VÝKLAD:

Pokorný kráľ, svojou oddelenosťou od skazeného sveta zastupuje transcendentného Boha, oddeleného od svojho stvorenstva a ktorého nemožno spoznať a ani ho nikdy nikto nevidel. Božia transcendencia (nadprirodzenosť) zahŕňa v sebe absolútnu Ničotu (pozri článok: Ševirat kelim a narušenie symetrie ), čo je najvyššou rovinou tohoto stavu v ľudskom poznávaní. AJIN, ako absolútne NIČ sa tu stotožňuje s absolútnym všetkým a vzniká EJN SOF. Človek nemôže Boha vidieť v jeho veľkosti (gedula) a plnosti jeho bytia, ale len v negatívnom vymedzení, ako Ničotu, tj. Jednotu zahrnutú v mnohosti prírody a sveta.

Jeho pokora súvisí so sefirou  Chesed (Gedula) z ľavého stĺpu sefirotického stromu a jeho ďalšia vlastnosť bojovníka, zas so sefirou Gevura z pravého stĺpu. Talmud dáva veľkosť (gedula) aj pokoru do úzkeho súvisu, keď hovorí: “kde najdeš veľkosť , tam nájdeš aj pokoru (TB, Megila 31a). Stredný stĺp štruktúry sefirot, zosobňuje pravdu.

Kráľ, čo chcel spoznať pokorného kráľa je zastupovaný sefirou Malchut, ktorá zosobňuje hmotný svet. 

Mudrc vyslaný za neznámym kráľom je cadik, ktorý chce poznať nepoznateľného Boha a chce ho primäť k tomu aby odhalil svoju tvár a dal sa spoznať svetu.

Mudrc sa zameriava na spoznávanie krajiny neznámeho kráľa prostredníctvom humoru a žartov, pretože v ideológii judaizmu sa bežne predpokladalo, že človeka možno spoznať aj podľa jeho štýlu humoru – “človeka spoznáš podľa jeho šálky, mešca a podľa jeho humoru” (TB, Eruvim 65b). “Kto chce do hĺbky spoznať povahu nejakého miesta, mal by skúmať vtipy, ktoré tam vznikajú (Likutej ecot, Lejcanut I.) Tí skôr narodení si určite pamätajú z minulého režimu “vtipy o zlatú mrežu” 🙂 ktoré výstižne charakterizovali dané zriadenie…

Mudrcova púť právnym zriadením krajiny je zobrazením výstupu do vyšších svetov ⇒ súd (olam asija) → vyšší súd (olam jecira) → najvyšší súd (olam berija) → kráľ (olam acilut). 

Kľúčovým momentom tohto príbehu je tu utajenie Božej tváre (hester panim), ktorý je zároveň najväčším problémom teodície (náuka o skúmaní možnej existencie dobrotivého Boha v protiklade k nespravodlivému svetu, plnému zla) a snaží sa vyjadriť príčinu – Boh skrýva svoju tvár preto, lebo nemôže zniesť ľudskú hriešnosť. 

chanele-