AJIN AKO ZDROJ

Slovo AJIN sa bežne prekladá ako OKO. Avšak má ešte jeden význam, PRAMEŇ. V kabale je zdrojom všetkého Neprejavený Transcendentný Boh, ktorý býva preto nazývaný aj termínom AJIN. Avšak, ak v kabale hovoríme o AJIN, väčšinou tým myslíme, a teda aj do druhých jazykov, prekladáme ako NIČ. Je to preto, že Neprejavený Boh v sebe zahŕňa ešte všetko bez prejavenosti, čiže v absolútnej Jednote, v ktorej  nič neexistuje oddelene (a teda stojí tu všetko v pozícii ešte pred stvorením). Ide o neprejavené Transcendentno, Boha, ktorého v takejto podobe nemožno poznať. Stojí za Korunou Korún, kam nemožno nahliadnuť, je to Olam Acilut, do ktorého sa nedostane žiadny mystik.

Tieto Horné Koruny bývajú nazývané aj Hlbiny, odhaliť ich možno jedine v sefire Bina, ktorá býva nazývaná aj Skrytou Temnotou. V Bine sa nekonečno mení v Boha a plodí ďalšie sefirot. Cez Chochmu ďalej expanduje priestor a čas.

A tieto Hlavné Koruny (Skryté Hlbiny) vychádzajú z myšlienky, ktorá plodí reč, ktorá je Šabatom. Preto sú na šabat nedovolené svetské reči (Zohar I, fol. 31b-32b).

Dov Ber, magid z Meziřiče učil preskupovaním písmen meniť AJIN (Jednotu) v ANÍ (Ja), už prejavenú existenciu a nabádal, zbaviť sa ega a vstúpiť do Jednoty s Bohom. “Považuj sa za Ajin a zabudni na seba.”, hovorieval. Tak sa prekoná čas a dá sa preniknúť do sveta myšlienky (Skrytých Hlbín/Horných Korún), kde si je všetko rovné, lebo Ničota (AJIN) zahŕňa v sebe možnosti; život i smrť, vodu i sucho, svetlo i tmu…Kým si človek myslí, že je niekto, Boh sa do neho nemôže odieť, pretože Boh je Nekonečno a žiadna nádoba ho preto nemôže pojať, pokiaľ si nemyslí, že je AJIN. Práve vtedy stráca človek svoje Ego a stáva sa obsiahnutým v Stvoriteľovi. Ak si uvedomíme, že existuje iba (!) Boh (Mešulam Feibuš Heller), potom má Boh z nás tú pravú radosť. Avšak bez oddelenia spôsobeného rozbitím nádob (ševirat kelim), by všetko bolo navzájom spojené a hmotná existencia tým anulovaná, lebo by všetko stálo  znova v Jednote,  v zdroji AJIN. Ševirat dáva vzniknúť rozmanitosti a mnohosti, lebo žiadna nádoba neunesie spútanú Jednotu. Tak vzniká a začína tvorenie skrze Chochmu (Múdrosť, Prvotná Tóra).

Z tohoto Zdroja (AJIN) vyviera už tzv. SVETLO PRAMEŇA, nazývané tiež SVETLO OKA.  A býva nazývané tiež SVETLOM POČIATKU, Prvotným Svetlom. A to je to svetlo, ktoré bolo stvorené na počiatku a Boh ho ukázal Prvotnému človeku, ktorý v ňom videl z jedného sveta na druhý; ktoré bolo tiež ukázané Dávidovi (Ž 31,20) aj Mojžišovi, ktorý v ňom uvidel od Gileáda po Dan; a ktoré ale bolo ukryté pre spravodlivých (Ž 97.11), aby ho nemohli využívať hriešnici. Mojžiš z neho žil dokonca tri mesiace (Ex 2.2), pretože podľa tradície sa narodil v šiestom mesiaci tehotenstva a zvyšné tri mesiace tak  mohol byť bezpečne ukrývaný pred faraónom, pretože nikoho ani len nenapadlo, že by už mohol byť na svete (TB, Sota 12a). Po troch mesiacoch mu bolo odňaté a vrátené až na hore Sinaj, keď prijal Tóru a ostalo mu už navždy, lebo synovia Izraela sa od vtedy už k nemu nemohli priblížiť, pokiaľ si tvár nezakryli závojom (2M 34.30) a od toho je odvodené halenie sa do talitu počas modlitieb, ako píše aj Žalmista (104.2).

Svetlo bolo ukryté vo chvíli, keď Boh uvidel, že povstanú tri pokolenia hriešnikov:

  1. Enóšovo
  2. pokolenie potopy
  3. pokolenie rozdelenia (myslí sa rozdelenie jazykov, stavitelia Babylonskej veže)

A toto svetlo pochádza z, už spomenutej Skrytej Temnoty – Horných Hlbín, manifestujúcich sa cez Binu a vyryté Stvoriteľom (Sefer Jecira), kým nezostúpilo a nespočinulo neskôr v Dolnej Temnote (noc 1M 1.5), ukryté pred zrakmi hriešnikov. Vo svete budúcom (Olam ha-ba) bude opäť zjavené.


ZDROJE:

  • Příběhy rabi Nachmana (Argo 2005)
  • V. Sadek: Židovská mystika (Agite/Fra 2009)
  • ”              : Židovská mystika v Praze (SŽK 1992)
  • Zohar I.

 

SIFRA DICENIUTA

SIFRA DICENIUTA, v poradí druhá časť Zoharu, je najtajomnejšou časťou  knihy. V piatich kapitolách opisuje záhadné udalosti počiatku, ktorých výklad je veľmi ťažký a nie len preto, že celý Zohar je písaný v tzv. “aramejčine Zoharu”, akejsi zlátaniny hebrejčiny, aramejčiny a rôznych novotvarov, ktoré neboli použité v žiadnom inom diele.

Text je bez znalosti základných kabalistických tém, úplne nezrozumiteľný. V náznakoch možno pomedzi riadky uvidieť reči o sefirách, o klipot, ktoré sa rozbili, o prvých svetoch, ktoré existovali pred tým našim, o sefirotickom strome illan, nonsefire Daat, cestičkách múdrosti, jednotlivých sefirách, Zeir anpin a Arich anpin, dňoch stvorenia, Božom Mene Tetragrammaton, metóde permutácií písmen a božskej dualite mužského a ženského princípu…

Posúďte sami. Tu je prvá kapitola tejto knihy:

SIFRA DICENIUTA, PEREK RIŠON (KNIHA TAJOMSTVA, KAPITOLA PRVÁ)

§1. Kniha tajomstva je kniha, ktorá popisuje vyvažovanie váh.

§2. Tradícia. Než nastala rovnováha, tvár sa nedívala na tvár.

§3. A prví králi zomreli. Ich potomkovia neboli nájdení, a zem bola spustošená.

§4. Až dovtedy, kým hlava všetkými túžbami  vytúžená nepripravila a neudelila šat pôvabu.

§5. Táto váha je zavesená na mieste , ktoré neexistuje.

§6. Ňou boli zvážení tí, čo  neboli nájdení.

§7. Váha spočíva v jeho tele, nezavesená a neviditeľná.

§8. Do nej vstúpili a do nej vstupuje to, čo už nie je, je a bude.

§9. Skryté v skrytom. Hlava, ktorú prehliadame.

§10. Je utvorená a upravená do podoby lebky, naplnená kryštálovou rosou.

§11. Koža vzduchu je jasná a uzavretá.

§12. Sú vlna čistá visiaca v rovnováhe.

§13. Láskavosť láskavostí, ktorá sa prejavuje prostredníctvom modlitby dolných.

§14. Nezakrývané videnie, ktoré nikdy nespí a stále pozoruje, pohľad dolný od aspektu svetla horného.

§15. Tam dva otvory a vzbudzovaný dych pre všetkých.

§16. Na nich je všetko, čo je dolné

§17. A od siedmych tvarov lebky  pochádza dôstojnosť dôstojností

§18. A druhá zem nie je započítaná. A to bolo povedané.

§19. A z tej, ktorá podstúpila zlorečenie, vzišla. Zo zeme, ktorej zlorečil Hospodin.*

§20. Bola pustá a prázdna a temnoty nad tvárou priepasti a Duch Boží sa vznášal nad vodami.** Trinásť závisí od trinástich. Dôstojnosť najdôstojnejšia.

§21. Šesť tisíc rokov závisí od prvých šiestich.

§22. Siedme nad tým, čo samo je násilné počas dvanástich hodín. Ako stojí napísané: bola pustá a prázdna…

§23. Trinácte je skrze milosrdenstvo vyzdvihnuté. A budú obnovené ako na začiatku. Pretrváva totiž všetkých šesť a ďalej je napísané: bola, lebo naozaj je .

§24. A s koncom pustiny  a prázdnoty: bude povýšené jediné Tetragrammaton v onen deň.

§25. Sochy sôch v podobe dlhého hada, roztiahnutého sem a tam .

§26. Chvost má v hlave. Hlavu premiestňuje za plece a hnevá sa, pozoruje a skrýva sa, v jednom z tisíc krátkych dní sa  zjavuje.

§27. Na jeho šupinách sú hrboly, hrot má vlastný údel.

§28. Jeho hlava je rozbíjaná vlnami veľkého mora ako je napísané: Rozdrvil si hlavy drakov vo vodách.***

§29. Boli dvaja. Boli zredukovaní v jedno. Odtiaľ slovo “taninam” je písané neúplne.

§30. Hlavy, tak ako je napísané: A podobenstvo klenby nad hlavami zvieraťa. ****

§31. I riekol Boh: “Nech je svetlo” a bolo svetlo. Zmysel je v tom, čo je napísané: lebo On povedal, a stalo sa.

§32. Obráti sa jedno v slove “waw jod he jod” (wajehí a stalo sa), posledné šechinu nižšiu, tak ako inokedy písmeno “he” šechinu.

§33. Ale na jednej váhe budú zvážené.

§34. Ako je napísané: a videl Boh svetlo, že je dobré. Povedzte spravodlivému, že je dobrý. Teda vstupuje do rovnováhy.

§35. Predtým sám, všetko sa do jedného navracalo, waw zostúpilo a stalo sa poznaným. Spájajú sa spolu navzájom “jod” a “he” ako dvaja milenci, ktorí sa objímajú.

§36. Šesť  výhonkov vychádza z tela.

§37. Jazyk hovorí veľké.

§38.  Jazyk je skrytý medzi “jod” a “he”.

§39. Lebo je napísané*****: Tetragrammaton ja som. A tento zavolá na Jákoba menom a tento napíše svojou rukou že je Hospodinov a že ho pomenuje Jisrael.

§40. Povedal: Som Hospodinov. Zostupuje. A všetci sa nazývajú. Všetkých drží pohromade skrze jazyk skrytý v matke. Lebo ona sa otvára tomu, kto z nej vychádza.

§41. Otec sedí na počiatku, matka uprostred  odtadiaľto i odtamtiaľ. Beda tomu, kto odhaľuje ich nahotu.

§42. A povedal Boh, buďte svetlá na nebeskej klenbe. Manžel má vládu nad manželkou ako je napísané. Spravodlivý je základ sveta******

§43. Jod označuje žiarou dva  a prechádza do ženy.

§44. Jod ostáva samotné.

§45. A ďalej vystupuje na svoj stupeň vyššie a vyššie. Žena sa zahalí.

§46.A matka je osvetľovaná. A otvára sa vo svojich bránach.

§47. Pripája sa kľúč, ktorý osvetľuje šesť a uzatvára bránu.

§48. A pripája sa k spodnému a k onomu.

§49. Beda tomu, kto otvára jej bránu.

——————————————————————————————

*1M 5.29

**1M

***Ž74.13

****Ez1.22

*****Iz44.6

******Prísl10.25

פרק ראשון

:

תאנא ספרא דצניעותא ספרא דשקיל במתקלא:

תאנא דעד דלא הוה מתקלא. לא הוו משגיחין אפין באפין. ומלכין קדמאין מיתו. וזיוניהון לא אשתכחו וארעא אתבטלת:

עד דרישא דכסופא דכל כסופין לבושין דיקר אתקין ואחסין:

האי מתקלא תלי באתר דלא הוי. אתקלו ביה אינון דלא אשתכחו. מתקלא קאים בגופיה. לא אתאחד ולא אתחזי. ביה סליקו וביה סלקין. דלא הוו והוו ויהויין:

סתרא גו סתרא אתתקן ואזדמן. (א) בחד גלגלתא. מליא טלא דבדולחא. (ב) קרומא דאוירא אזדכך וסתים איהו [בנ”י תי’ איהו ליתא] (ג) עמר נקי תליין בשקולא [בנ”י אינון עמר כו’]. (ד) רעוא דרעוין אתגליא בצלותא דתתאי. (ה) אשגחא פקיחא דלא נאים ונטיר תדירא. אשגחותא תתאה באשגחותא דעילאה בנהירו דביה. (ו ז) תרין נוקבין דפרדשקא ואתער רוחא לכלא:

בראשית ברא אלהים את השמים ואת הארץ שתא. בראשית ברא שית עלייהו. כלהו לתתא ותליין משבעה דגלגלתא דעד יקירו דיקירותא. והארץ תניינא לאו בחושבן והא אתמר ומהאי דאתלטיא נפקא דכתיב מן האדמה אשר אררה ה’:

היתה תהו ובהו וחשך על פני תהום ורוח אלקים מרחפת על פני המים תליסר תליין בתליסר דיקירודיקירותא. שתא אלפי שנין תליין בשתא קדמאי. שביעאה עלייהו דאתתקף בלחודוי ואתחרב כלא בתריסר שעתי דכתיב היתה תהו וגו’. תליסר יקים לון ברחמי ומתחדשן כקדמיתא וקמו כל אינון שתא. בגין דכתיב ברא ולבתר כתיב היתה דהא הות ודאי ולבסוף תהו ובוהו וחשך ונשגב ה’ לבדו ביום ההוא (ישעיה ב’):

גלופי דגלופין בחיזו דחויא אריך ומתפשטאן לכאן ולכאן. זנבא ברישא רישא אחזר (נ”י אחורי כתפין) אכתפין. אעבר וזעיר נטיל וגניז. (נ”י אעבר וזעים נטיר וגניז) חד לאלף יומין זעירין אתגליא קולטרא בקטרוי סנפירא בעדבוי. אתבר רישיה במיין דימא רבא דכתיב (תהלים ע”ד) שברת ראשי תנינם על המים. תרין הוו חד אתחזרו תנינם קע כתיב חסר. ראשי כד”א (יחזקאל א’) ודמות על ראשי החיה רקיע:

ויאמר אלקים יהי אור ויהי אור. היינו דכתיב (תהלים ל”ג) כי הוא אמר ויהי הוא בלחודוי ויהי בלחודוי. לבתר אתחזרו חד י’ה’ו’י’ י’ה’ו’י’י’ בתראה שכינתא לתתאה. כמה דה’ שכינתא אשתכח ובחד מתקלא אתקלו:

והחיות רצוא ושוב כדכתיב וירא אלקים את האור כי טוב. אמרו צדיק כי טוב (ישעיה ג’). האי במתקלא סלקא קדמאי בלחודוי וכלא לחד אתחזר וא”ו:

אחתא ומודעתא כלילן דא בדא בי”ה כתרין רחימין דמתחבקין. שתא נפקין מענפא דשרשא דגופא. לישן ממלל רברבין לישן דא סתים בין י”ה. דכתיב זה יאמר לה’ אני וזה יקרא בשם יעקב. וזה יכתוב ידו לה’ ובשם ישראל יכנה יכנה ממש. זה יאמר לה’ אני אחתא וכלא אתמר ביק”ו כלא כלילן בלישן. סתים לאימא דהא אתפתחת ליה דנפיק מינה אבא יתיב ברישא אימא באמצעיתא ומתכסיין מכאן ומכאן ווי למאן דגלי ערייתהון:

ויאמר אלקים יהי מארת ברקיע השמים שליט דכר בנוקבא (בנ”י שליט דכר בנוק’ שלימו דכר ונוק’ דכתיב) דכתיב (משלי י’) וצדיק יסוד עולם. נהיר יו”ד בתרין ונהרי ומעבר לנוקבא. אתייחד יו”ד בלחודוי ובתר כן סליק בדרגוי לעילא לעילא. אתחשכת נוקבא ואתנהירת אמא ומתפתחא בתרעוי. אתא מפתחא דכליל בשית ומכסייא פט פתחהא. ואחיד לתתא להאי ולהאי ווי למאן דגלי פתחהא:

 

 

ABSOLÚTNO A NEGATÍVNA EXISTENCIA

AJIN, EJN SOF a EJN SOF ÓR sú podľa kabaly tri závoje oddeľujúce absolútno od reálneho sveta.

Absolútno (Neprejavený/Transcendentný Boh) sa prostredníctvom týchto troch závojov/úrovní manifestuje vo svete. Všetky tri tvoria tzv. NEGATÍVNU EXISTENCIU, ktorá je nutným predpokladom pre čokoľvek čo má existovať. Je to akýsi kvázipriestor, do ktorého je stvorené vložené. Býva pripodobňovaná (Ze´ev ben Shimon Halevi)k tichu pred tónom, slovom, čistému plátnu pod maľbou, pozemku na ktorom stojí dom a pod. Niečo na spôsob:

“Tridsať spíc sa spája v hlave kolesa.

Prázdno medzi nimi tvorí koleso.

Hrnčiar miesi hlinu do tvaru nádoby.

Prázdno vo vnútri tvorí nádobu.

Do múrov sa prerážajú okná a dvere.

Prázdno vo vnútri tvorí obydlie.”

Lao´c

 

Bez stvoreného NEGATÍVNA EXISTENCIA “neexistuje”, stáva sa až existenciou stvoreného. Preto býva nazývaná v prekladoch aj ako NE-EXISTENCIA, avšak jej “bytie” podmieňuje vznik stvoreného. Zároveň prechádza v nej NIČOTA (AJIN)do NEKONEČNOSTI (Ejn Sof), pričom NEKONEČNOSŤ treba  chápať ako NEOHRANIČENOSŤ, ktorá už nemá z bezčasovosťou a bezpriestorovým vnímaním nič spoločné, lebo sama existencia jej vymedzuje bytie  a to, ako každá existencia je konečné spolu s EJN SOF ÓR, ktoré je prostriedkom všadeprenikania (vrátane kozmického žiarenia neutrín, ktoré prcehádzajú hmotou bez toho, aby boli bežne detegované – dá sa to len v časticových urýchľovačoch a len v minimálnej miere) tvorí NIČOTA (AJIN) a NEKONEČNOSŤ –NEOHRANIČENOSŤ (EJN SOF) už v zmysle priestoru, spomínanú NEGATÍVNU EXISTENCIU, ktorej zdrojom je samozrejme NAJVYŠŠIE ABSOLÚTNO – BOH (vtedy, aj keď o čase nemôže byť reč, ešte NEPREJAVENÝ). Ten dáva prvý impulz k manifestácii vyslovením svojho prvotného mena EHJE, ktoré vyžaruje z počiatočného kvázibodu, zodpovedajúcemu KETER, stojacej pred NIČOTOU, kam sa ľudské vedomie nemôže nikdy dostať. Vyslovením EHJE sa spúšťa proces manifestácie skrze už spomínanú NEGATÍVNU EXISTENCIU až do reálneho hmotného sveta.

NEGATÍVNA EXISTENCIA je teda “niečo” na predele medzi Bohom Neprejaveným/Transcendentným a Stvorením. Skrze NIČ (Ajin) sa Boh manifestuje prostredníctvom EJN SOF ÓR (Nekonečné svetlo) šíriace sa cez všetky úrovne bytia a NEKONEČNA (EJN SOF), tj. z NEOHRANIČENOSTI, ktorá je prvým krokom BOHA-STVORITEĽA k prejaveniu sa, k prejaveniu sa ABSOLÚTNEHO PRÁZDNA (AJIN), kedy sa toto AJIN presúva z NIČOTY do NEKONEČNOSTI, čím dáva postupne vzniknúť hmote a svetu ako ho poznáme.

 

ABSOLÚTNO/TRANSCENDENTNÝ BOH

/

KETER/JA SOM/EHJE

———————————————–

3 úrovne negatívnej existencie(bezčasová, bezpriestorová, obsahujúca všetko):

AJIN = NIČ/NIČOTA

/

EJN SOF/NEKONEČNO

/

EJN SOF ÓR/NEKONEČNÉ SVETLO

————————————————

MENIACI SA VESMÍR

(manifestácia stvorenia)

/

IMANENTNÝ/PREJAVENÝ BOH/ELOHIM

(Boh prejavený v prírode/svete)

“…na počiatku stvoril Boh(Elohim) nebesá a zem…”

/

BOH ČINNÝ V DEJINÁCH /JHWH

(Ehje ašer Ehje)

-chanele-

Súvisiace články:

STVORENIE SVETLA

STVORENIE SVETLA

Rabi Chija učil, že keď Boh v prvý deň stvorenia Stvoril svetlo (Jehí ór), povedal, že budú na svete svojvoľníci porušujúci Zákon  a tak toto svetlo pred nimi ukryl, aby ho zachoval  pre spravodlivých, lebo je napísané: “Svetlo je zasiate pre spravodlivého a pre priamych srdcom radosť “(Ž 97.11).

Rabi Aba to doplnil o učenie, čo upravovalo čítanie biblického veršu: “A Boh videl svetlo, že je dobré ho ukryť.”

To, že “ho videl”, znamená, že ho videl od jedného konca sveta k druhému a ukryl ho preto, aby hriešnici cítili potrebu pokánia, pretože, keby ho smeli vidieť aj oni, táto potreba by im chýbala.

To, že je svetlo dobré znamená, že neobsahuje hnev, tvrdil rabi Šimon.

Jeho následné oddelenie od tmy neznamenalo oddelenie dobrého od zlého, aby sa toto nepokazilo, lebo i napriek ich neskoršiemu spojeniu, svetlo si absenciu zla zachovalo. Svetlo a tma boli spojené v deň, lebo je napísané: “A bol večer(tma) a bolo ráno (svetlo), deň jeden ( 1M 1.5).

153ilustrácia. autorka

Aby sme si uvedomovali, že svetlo od tmy a teda deň od noci nemožno oddeliť, bolo toto zopakované pri každom ďalšom dni stvorenia, okrem posledného, kedy si Boh odpočinul a posvätil ho. Tento deň obsahuje len svetlo, ono svetlo Počiatku, to samé, ktoré zábleskom tušia všetky židovské ženy zapaľujúce sobotné sviece, zakrývajúc si pri tom svoje oči, aby z neho nemali úžitok skôr, než nastane šabat. V tom momente akoby skrze šabat obsiahli vo svojom duchovnom zraku jeho pôsobenie, prechádzajúce z ohňa sobotných svetiel.

Čím viac sviec (podmienených počtu detí v rodine), tým viac svetla v dušiach všetkých členov rodiny, pretože podľa tradície deti prinášajú do rodín svetlo. A aj svetlo Počiatku.

Ten deň, z ktorého vyšlo Prvotné Svetlo, sa šíri do ostatných dní stvorenia, pretože ráno môže pochádzať len od Prvotného Svetla.

-chanele-

zdroj: ZOHAR I fol 45b-46a ku 1M 1.3-5