KRÁLI EDÓMU

Tradícia učí, že po Božom rozhodnutí stvoriť svet prekypujúci životom, Svätý stvoril najprv množstvo iných svetov, ktoré boli predchádzajúcou nutnosťou; ktoré však museli zaniknúť a nazýva ich termínom “Edómski králi” (ZOHAR III 61b). Slovami súčasnej fyziky, by sme mohli povedať, že v multiverze vzniklo množstvo vesmírov s rôznymi podmienkami a fyzikálnymi zákonmi, až vznikol nakoniec ten náš, ktorý má parametre “nastavené” v takých matematických škálach, že umožňuje vznik a vývoj inteligentného života, vo svojej podstate na obraz Boží, ktorý ho predchádzal, lebo aj Písmo hovorí, že čo bolo, je to, čo byť má a ktorákoľvek už existujúca vec bola vytvorená v časoch pred nami (ZOHAR III61b). Skôr než Starý Starých, či Starý dní (Atik Jomin* – termín Zoharu pre označenie Boha) a Skrytý Skrytých (to samé) pripravil Korunu Korún (Keter), nebol ani počiatok ani koniec (stav pred možnou singularitou – súčasná veda ale pripúšťa aj neexistenciu singularity ako nutnosti pri zrode vesmíru). Všetko bolo načrtnuté a navrhnuté v Ňom Samotnom. Po odhalení Koruny už začali vznikať prvé svety (ZOHAR III 123a).

Termín je inšpirovaný biblickým veršom 1M 30.31 “A toto sú králi, ktorí vládli v Edóme” a myslí sa tým v krajine nesmiernej prísnosti. Kabala to prepracováva do nerovnováhy sefír Súd(Din) a Milosť(Chesed). Iné názvy pre tieto sefira sú Gevura (Prísnosť) a Rachamim (Milosrdenstvo).

ZOHAR tak hovorí o svetoch, ktoré existovali už pred tým našim, v ktorých vládol len ženský princíp (aktívne sefiry ženského stĺpu na sefirotickom strome) a to nemohlo obstáť. Muselo dôjsť k vyrovnaniu s mužským princípom (sefiry na mužskom stĺpe sefirotického stromu) a tak sa

zrodilo, alebo to dalo vzniknúť čomusi trvalejšiemu (ZOHAR III 142a). Táto rovnováha plynie so sefiry Keter, zodpovedajúcej miestu, či lepšie povedané potencii AJIN, bez inej ako svojej opory a ktorá vyrovnáva minulé, prítomné i budúce. Kým táto rovnováha ešte nefungovala,  stredný vyrovnávací a harmonizujúci stĺp na sefirotickom strome Illán, chýbal (absencia, či rekombinácia sefír Tiferet a Malchut) a celkovo štruktúra Illánu bola iná, než ju poznáme (ZOHAR II 176b).

Rovnováha sveta je založená na dualite, na existencii mužskej a ženskej formy, na dipólovosti častíc, pretože v inej podobe veci existovať nemôžu (ZOHAR III290a).

Preto, ak chceme hovoriť o existencii Niečoho, musí byť toto dodržané. Bytie sa manifestuje len a len práve v takomto vesmíre. Všetky ostatné, ktoré túto podobu nemajú, nemôžu priniesť život na nijakej úrovni. To je základný princíp bytia (ZOHAR III 290a).

Táto polarita je Zoharom nazývaná ako “prijatie podoby Boha” (ZOHAR III 290a). Staré svety bez tejto podoby boli beztvaré, avšak tak rýchlo ako vznikli aj rýchlo zanikli, podobne ako vznikajú a zanikajú iskry vznikajúce pri kutí železa. Vyletujú spomedzi nákovy a kladiva, letiac vzduchom trvajú a potom rýchlo pohasínajú (ZOHAR III292a, b). Bolo to preto, že Boh vtedy ešte neprijal podobu mužského a ženského, a Chesed a Din ešte tým nestáli proti sebe vo vzájomnou vyrovnaní. Takéto svety museli jednoznačne zaniknúť, lebo nemohli uniesť bytie. Nemohol v nich existovať človek ani nič živé, nakoľko ľudská podoba ešte neexistovala a tak sa zrútili až kým znovu nepovstali v novej podobe a pod iným menom (ZOHAR III 135a, b).

Ľudská podoba v sebe obsiahne všetko. Preto je napísané, že Boh učinil človeka na svoj obraz (1M 1.26). Človek má aj akýsi svoj nebeský predobraz (Adam Kadmon*), tzv. Horného človeka. Oba nemôžu bez seba existovať. Od ľudskej podoby je závislé formovanie vesmíru (ZOHAR III 144a, b). Podoba Horného človeka je spomínaná v knihe Ezechielovej (1.26) a tiež Danielovej (7.13), a obe dali vznik a vývoj apokalyptickej literatúre (aj sa do nej radia) vznikajúcej v rozmedzí rokov 100 p.n.l. a 100 n.l., kedy sa začína formovať základ tzv. hejchalotickej (hejchalot = Paláce) literatúry, kabaly Ma´ase Merkava – Činy Vozu, a myslia sa tým ezoterické vízie Božieho Trónu, v jednotlivých nebeských úrovniach.

© chanele

LITERATÚRA:

  • SEFER ZOHAR
  • BIBLIA, Písmo sv. Starej a Novej Zmluvy
Reklamy

AJIN/EJN

Na úvod by som chcela ozrejmiť malý detail. V  českých prekladoch kabalistickej literatúry (  hlavne preklady  S.b. Haleviho, na ktorých som začínala) som sa stretla, na označenie NIČOTY s fonetickým prepisom AJIN. Významovo však  slovo AJIN znamená OKO a teda to akosi nedáva zmysel. Napriek tomu, už roky používam tento termín, bez toho, aby som to nejak riešila. V zopár knihách som sa neskôr stretla s už presnejším prepisom EJN, ktorý by bol naozaj vhodnejší, pretože sa prekladá jednoznačne ako NIČ. Pre porovnanie: EJN SOF – Nekonečno

Napriek týmto nezrovnalostiam, neriešila som pri písaní článkov tento nedostatok a držala som sa českých prekladov, aby  tak čitateľ, ktorý navštevuje webové stránky Chanele a je súčasne čitateľom týchto kabalistických kníh v češtine, ktoré vlastne tvoria gro českých prekladov, nemal v termínoch chaos. Nakoľko som ale v priebehu ostatného roka bola návštevníkom Chanele1 upozornená, že neuvádzam správny termín, nakoľko AJIN znamená OKO, a reč je o Ničote, rozhodla som sa používať, s prihliadnutím na hore uvedené,  obidva termíny  paralelne vedľa seba. Akúkoľvek nezrovnalosť môžete kedykoľvek so mnou konzultovať.

AJIN/EJN – hebrejsky NIČ, rečou matematiky NULA. Hneď na začiatku treba pripomenúť, že NIČ/NULA v chápaní západnej civilizácie znamená absenciu, akési prázdno, či neexistenciu.  Z pohľadu mystiky východného uvažovania a aj toho kabalistického,  je NULA “absolútne všetko”!!!

Začnem  matematikou, lebo tá je blízka každému už od detstva, kdežto k mystike sa dostane človek až neskôr, ak vôbec. Predstavte si časovú os, tak ako ste s ňou pracovali v škole.

– ← 0 → +

V strede je NULA, vľavo otvorená polpriamka s mínusovými hodnotami, vpravo s plusovými. Všetky záporné hodnoty, keď prirátame ku kladným hodnotám, dostaneme výsledok NULA. Čo teda vôbec nie je nič, aj keď to tak na prvý pohľad vyzerá. V NULE sú obsiahnuté všetky čísla naľavo od nej a aj napravo od nej. Zaniknúť nemôže nič, len to stratí polaritu. Veď nás aj v škole učili zákon o zachovaní hmoty a energie. Takže, ak -2 pripočítame k +2 dostaneme 0, ktorá bude v princípe obsahovať obe dvojky, ktoré už ale budú bez znamienok a bez znamienka môže byť len nula; a teda vytvoria nulu (nech vás nepletie, že kladnú dvojku bežne na poli matematiky píšeme bez znamienka + a toto si len akoby domýšľame), ostanú znegované, ale nezaniknú. Obdobný princíp zaznamenávame aj v chémii pri výmene elektrónov v poslednej vrstve atómu, kedy už ale dochádza k zmenám z jednej látky na druhú a vznikajú známe oxidy, uhličitany, sírany a pod.

Žeby NULA nebola NIČ, ale niečo, to si vie západná civilizácia predstaviť len s veľkými obtiažami, pretože vo výsledku nakoniec aj v tej matematike, znamená v podstate anihiláciu. Pri anihilácii ale dochádza k vyžiareniu energie a teda – nič sa nemôže nestratiť.

NULA teda v rovine mystiky obsahuje všetky mínusové aj plusové polarity. Preto sa o AJIN/EJN – neprejavenom Božstve kabaly, hovorí ako o  absolútnom pohybe i absolútnom kľude (+ ; -), o svetle i temnote (+ ; -) zároveň, je zvukom i tichom súčasne (+ ; – ). Akoby v ňom existovala dualita v komplexnej jednotnej forme a klasickú formu oddelenosti dostáva až stvorením → muž/žena, mokro/sucho, ticho/hluk, tma/svetlo…Preto sa v kabale hovorí o Bohu ako o niekom kto naberá prívlastok “absolútny” – tzn.  obsahujúci všetko. A to je význam slova AJIN/EJN – NIČOTA, inými slovami Neprejavený (transcendentný) Boh. Neobsahuje nič oddelené, nič konkrétne, už vôbec nie v dualite, tak typickej pre náš svet, podobne ako keď v oceáne nevidíte ani pramene, ani rieky, moria, rosu, vodopády, dážď a pod. a predsa sú v ňom všetky tieto prejavy obsiahnuté.

V NULE je teda všetko ešte pred existenciou. Obsahuje potenciu predchádzajúcu existovanie. Ide o “negatívnu existenciu”. Pozor! Nie nulovú v zmysle absencie. Bližšie o nej v článku: ABSOLÚTNA A NEGATÍVNA EXISTENCIA.

Naša západná myseľ po vzoru kultúry, ktorá ju sformovala, vzdoruje NIČOTE akoby zo strachu, napriek tomu, že NULA je súhrnom všetkých čísel a ľudstvo ju, až na duchovne zmýšľajúcich ľudí, nepochopilo. NULA/NIČ sa stala v západnej civilizácii absenciou všetkého len v našich hlavách. Skutočnosť je iná. NULA je najdôležitejším číslom, lebo obsahuje všetky ostatné, podobne ako má Boh v sebe obsiahnuté všetko ostatné; či oceán všetky formy vody. Pochopenie aspoň časti jej pravého významu je vstupom do novej existencie (W.G.Grey). Preto Boha neradno zobraziť, preto bol svätostánok bez Jeho sochy či obrazu. Preto je Jeho Meno opisné a nie také, ako by sme očakávali ( JHWH – TETRAGRAMMATON A JEHO ZNENIE  ), poznajúc a porovnávajúc naše mená s Jeho menom.

EL – Boh ( la ) a jeho opak LO – Nič/-ne ( al ).

Problém ľudského chápania spočíva v neschopnosti vnímať NIČ. Aj preto sa zdá, že Boh nie je. Nevidíme Ho, nevnímame Ho. Ak mystik cíti Jeho blízkosť, je to preto, že pochopil svoju “ničotu” a presunul sa na úroveň vnímateľného pojmu AJIN/EJN.

NIČ nemožno oddeliť od NIEČOHO. Nech som ktokoľvek, nikdy nie som tí ostatní. A to, že nie som ten druhý, ma robí niekým konkrétnym. NIČ je vlastne predpokladom existencie konkrétneho stvorenia, a najvyšším stavom ducha. Komu z vás to v tejto fáze opisu pripomína nirvánu, má pravdu. Je to len iný termín pre to isté. Pre AJIN/EJN.

Pre navodenie pocitu pojmu NIČ sa odporúča pri meditáciách vyprázdniť myseľ. Nie urobiť ju neexistujúcou, len ju vyprázdniť.

V kabale sa cvičenia na dosiahnutie priblíženia sa k NIČ/NULE prevádzajú tak, že si adept predstavuje bezmedzné svetlo, v ktorom sa stáva neviditeľným, pretože ho v ňom nie je možné vidieť – schovať sa možno len do svetla, (Podobne ako keď vesmír po Veľkom Tresku bol tak oslnivý od vysokej teploty a hustoty, že nebolo nič vidieť – bol celý žiarivo biely! Nie čierny alebo temný. Svetlo v ňom prevládalo.), potom sa  vcíti do neobmedzenosti (predstava či pocit nekonečného priestoru) aby sa nato ocitol v prázdnote AJIN/EJN, kedy si uvedomuje len jedno = SOM…kto to zažije, nemá pochýb, že zažil to pravé. Pokiaľ len predpokladáte, že ste to zažili, opak je pravdou. Až pocítite skutočnú emunu (význam slova vysvetlený v úvode lokality CHANELE4  ), budete si na istom.

Hodnota AJIN/EJN spočíva v nulovom bode uprostred dvoch polarít, je to podstata Boha. Vlastne je to neopísateľné slovami a moja snaha vám to priblížiť snáď dodá odvahu hľadať túto skúsenosť, lebo je to len krôčik od pôvodnej podoby každej duše, kedy začnete vnímať všetko v živote inak. Malý zázrak k pochopeniu seba, existencie  sveta i Boha a nášho vzťahu k Nemu. A práve pokoj v tomto NIČ je VŠETKÝM. Zmyslové vedomie* nie je schopné obsiahnuť toto NIČ. Zvládne to len nadvedomie*.

Preto Boha nemožno v rámci zmyslového vedomia ani poznať, ani dokázať. NIČ/NULU nemožno dokázať, keď k tomu používame pre nás normálny, zmyslovým vedomím vyprodukovaný intelekt. Ak sa aj nájdu náhodné záblesky reality NIČOTY, nemožno ich vysvetliť fyzikálnymi zákonmi. Sú pozorovateľné fyzickými zmyslami, ale bežné zákony vesmíru ako ich poznáme na ne neplatia. Vyvracajú ich (bližšie na túto tému začína pracovať nová lokalita  CHANELE9 o kabale a kvantovej fyzike). Je podobne absurdná ako pracovať v matematike s nekonečnom:

  1. Ak od nekonečna všetkých čísel odrátame nekonečné množstvo párnych čísel, získame zas nekonečné množstvo ale čísel nepárnych → ∞ – ∞ = ∞ (!)
  2. Ak od nekonečna odrátame nekonečné množstvo párnych čísel od napríklad čísla 3 vyššie, zostane nám 2 (!) → ∞ – ∞ = 2 (!)
  3. a ak od  nekonečna odrátame všetky čísla párne aj nepárne, pričom každých je nekonečno, ostane nám tentokrát nula → ∞ – ∞ = 0 konečne logický výsledok, ký ľudský mozog očakáva

Tri rôzne výsledky pri tej istej operácii…

Dosiahnutie duchovnej jednoty v AJIN/EJN je cieľom všetkých kabalistov – nájsť všetko v ničom. Je to to isté ako buddhistická nirvána, ako už bolo načrtnuté vyššie. Bytie v skutočnej podobe. Cesta do cieľa vedie cez NULU/NIČ, cez stredový stĺp stromu illán, ktorý vyrovnáva a stabilizuje protiklady. Je to cesta stredu → “kav ha emcaj” = tzv. stredná čiara, ktorá má priemer nulového kruhu, ktorý hľadáme v AJIN/EJN.

Prázdnotu nemožno uchopiť, ale možno do nej vstúpiť. Na to, aby niečo bolo, musí byť najprv prázdno. Jednotka nemôže vzniknúť, pokiaľ ju nepredchádza nula. Inak by nemohlo vzniknúť žiadne ďalšie číslo.

© chanele


*viď článok VEDOMIE z lokality CHANELE9

LITERATÚRA:

  • W.G.Gray: Žebřík světel (Cabala renovata) / Volvox Globator 1998
  • S.b.Halevi: Vesmír v kabale (Volvox Globator 1994)
  • S.b.Halevi: Cesta kabaly (Alternativa 1997)
  • S.b.Halevi: Strom života ( Trigon 1997)
  • G. Scholem: O mystické  podobě božství (Malvern 2011)
  • D.C.Matt: Búh a Velký třsk (Volvox Globator 1998)

SÚVISIACE ČLÁNKY:

SIFRA DICENIUTA

SIFRA DICENIUTA, v poradí druhá časť Zoharu, je najtajomnejšou časťou  knihy. V piatich kapitolách opisuje záhadné udalosti počiatku, ktorých výklad je veľmi ťažký a nie len preto, že celý Zohar je písaný v tzv. “aramejčine Zoharu”, akejsi zlátaniny hebrejčiny, aramejčiny a rôznych novotvarov, ktoré neboli použité v žiadnom inom diele.

Text je bez znalosti základných kabalistických tém, úplne nezrozumiteľný. V náznakoch možno pomedzi riadky uvidieť reči o sefirách, o klipot, ktoré sa rozbili, o prvých svetoch, ktoré existovali pred tým našim, o sefirotickom strome illan, nonsefire Daat, cestičkách múdrosti, jednotlivých sefirách, Zeir anpin a Arich anpin, dňoch stvorenia, Božom Mene Tetragrammaton, metóde permutácií písmen a božskej dualite mužského a ženského princípu…

Posúďte sami. Tu je prvá kapitola tejto knihy:

SIFRA DICENIUTA, PEREK RIŠON (KNIHA TAJOMSTVA, KAPITOLA PRVÁ)

§1. Kniha tajomstva je kniha, ktorá popisuje vyvažovanie váh.

§2. Tradícia. Než nastala rovnováha, tvár sa nedívala na tvár.

§3. A prví králi zomreli. Ich potomkovia neboli nájdení, a zem bola spustošená.

§4. Až dovtedy, kým hlava všetkými túžbami  vytúžená nepripravila a neudelila šat pôvabu.

§5. Táto váha je zavesená na mieste , ktoré neexistuje.

§6. Ňou boli zvážení tí, čo  neboli nájdení.

§7. Váha spočíva v jeho tele, nezavesená a neviditeľná.

§8. Do nej vstúpili a do nej vstupuje to, čo už nie je, je a bude.

§9. Skryté v skrytom. Hlava, ktorú prehliadame.

§10. Je utvorená a upravená do podoby lebky, naplnená kryštálovou rosou.

§11. Koža vzduchu je jasná a uzavretá.

§12. Sú vlna čistá visiaca v rovnováhe.

§13. Láskavosť láskavostí, ktorá sa prejavuje prostredníctvom modlitby dolných.

§14. Nezakrývané videnie, ktoré nikdy nespí a stále pozoruje, pohľad dolný od aspektu svetla horného.

§15. Tam dva otvory a vzbudzovaný dych pre všetkých.

§16. Na nich je všetko, čo je dolné

§17. A od siedmych tvarov lebky  pochádza dôstojnosť dôstojností

§18. A druhá zem nie je započítaná. A to bolo povedané.

§19. A z tej, ktorá podstúpila zlorečenie, vzišla. Zo zeme, ktorej zlorečil Hospodin.*

§20. Bola pustá a prázdna a temnoty nad tvárou priepasti a Duch Boží sa vznášal nad vodami.** Trinásť závisí od trinástich. Dôstojnosť najdôstojnejšia.

§21. Šesť tisíc rokov závisí od prvých šiestich.

§22. Siedme nad tým, čo samo je násilné počas dvanástich hodín. Ako stojí napísané: bola pustá a prázdna…

§23. Trinácte je skrze milosrdenstvo vyzdvihnuté. A budú obnovené ako na začiatku. Pretrváva totiž všetkých šesť a ďalej je napísané: bola, lebo naozaj je .

§24. A s koncom pustiny  a prázdnoty: bude povýšené jediné Tetragrammaton v onen deň.

§25. Sochy sôch v podobe dlhého hada, roztiahnutého sem a tam .

§26. Chvost má v hlave. Hlavu premiestňuje za plece a hnevá sa, pozoruje a skrýva sa, v jednom z tisíc krátkych dní sa  zjavuje.

§27. Na jeho šupinách sú hrboly, hrot má vlastný údel.

§28. Jeho hlava je rozbíjaná vlnami veľkého mora ako je napísané: Rozdrvil si hlavy drakov vo vodách.***

§29. Boli dvaja. Boli zredukovaní v jedno. Odtiaľ slovo “taninam” je písané neúplne.

§30. Hlavy, tak ako je napísané: A podobenstvo klenby nad hlavami zvieraťa. ****

§31. I riekol Boh: “Nech je svetlo” a bolo svetlo. Zmysel je v tom, čo je napísané: lebo On povedal, a stalo sa.

§32. Obráti sa jedno v slove “waw jod he jod” (wajehí a stalo sa), posledné šechinu nižšiu, tak ako inokedy písmeno “he” šechinu.

§33. Ale na jednej váhe budú zvážené.

§34. Ako je napísané: a videl Boh svetlo, že je dobré. Povedzte spravodlivému, že je dobrý. Teda vstupuje do rovnováhy.

§35. Predtým sám, všetko sa do jedného navracalo, waw zostúpilo a stalo sa poznaným. Spájajú sa spolu navzájom “jod” a “he” ako dvaja milenci, ktorí sa objímajú.

§36. Šesť  výhonkov vychádza z tela.

§37. Jazyk hovorí veľké.

§38.  Jazyk je skrytý medzi “jod” a “he”.

§39. Lebo je napísané*****: Tetragrammaton ja som. A tento zavolá na Jákoba menom a tento napíše svojou rukou že je Hospodinov a že ho pomenuje Jisrael.

§40. Povedal: Som Hospodinov. Zostupuje. A všetci sa nazývajú. Všetkých drží pohromade skrze jazyk skrytý v matke. Lebo ona sa otvára tomu, kto z nej vychádza.

§41. Otec sedí na počiatku, matka uprostred  odtadiaľto i odtamtiaľ. Beda tomu, kto odhaľuje ich nahotu.

§42. A povedal Boh, buďte svetlá na nebeskej klenbe. Manžel má vládu nad manželkou ako je napísané. Spravodlivý je základ sveta******

§43. Jod označuje žiarou dva  a prechádza do ženy.

§44. Jod ostáva samotné.

§45. A ďalej vystupuje na svoj stupeň vyššie a vyššie. Žena sa zahalí.

§46.A matka je osvetľovaná. A otvára sa vo svojich bránach.

§47. Pripája sa kľúč, ktorý osvetľuje šesť a uzatvára bránu.

§48. A pripája sa k spodnému a k onomu.

§49. Beda tomu, kto otvára jej bránu.

——————————————————————————————

*1M 5.29

**1M

***Ž74.13

****Ez1.22

*****Iz44.6

******Prísl10.25

פרק ראשון

:

תאנא ספרא דצניעותא ספרא דשקיל במתקלא:

תאנא דעד דלא הוה מתקלא. לא הוו משגיחין אפין באפין. ומלכין קדמאין מיתו. וזיוניהון לא אשתכחו וארעא אתבטלת:

עד דרישא דכסופא דכל כסופין לבושין דיקר אתקין ואחסין:

האי מתקלא תלי באתר דלא הוי. אתקלו ביה אינון דלא אשתכחו. מתקלא קאים בגופיה. לא אתאחד ולא אתחזי. ביה סליקו וביה סלקין. דלא הוו והוו ויהויין:

סתרא גו סתרא אתתקן ואזדמן. (א) בחד גלגלתא. מליא טלא דבדולחא. (ב) קרומא דאוירא אזדכך וסתים איהו [בנ”י תי’ איהו ליתא] (ג) עמר נקי תליין בשקולא [בנ”י אינון עמר כו’]. (ד) רעוא דרעוין אתגליא בצלותא דתתאי. (ה) אשגחא פקיחא דלא נאים ונטיר תדירא. אשגחותא תתאה באשגחותא דעילאה בנהירו דביה. (ו ז) תרין נוקבין דפרדשקא ואתער רוחא לכלא:

בראשית ברא אלהים את השמים ואת הארץ שתא. בראשית ברא שית עלייהו. כלהו לתתא ותליין משבעה דגלגלתא דעד יקירו דיקירותא. והארץ תניינא לאו בחושבן והא אתמר ומהאי דאתלטיא נפקא דכתיב מן האדמה אשר אררה ה’:

היתה תהו ובהו וחשך על פני תהום ורוח אלקים מרחפת על פני המים תליסר תליין בתליסר דיקירודיקירותא. שתא אלפי שנין תליין בשתא קדמאי. שביעאה עלייהו דאתתקף בלחודוי ואתחרב כלא בתריסר שעתי דכתיב היתה תהו וגו’. תליסר יקים לון ברחמי ומתחדשן כקדמיתא וקמו כל אינון שתא. בגין דכתיב ברא ולבתר כתיב היתה דהא הות ודאי ולבסוף תהו ובוהו וחשך ונשגב ה’ לבדו ביום ההוא (ישעיה ב’):

גלופי דגלופין בחיזו דחויא אריך ומתפשטאן לכאן ולכאן. זנבא ברישא רישא אחזר (נ”י אחורי כתפין) אכתפין. אעבר וזעיר נטיל וגניז. (נ”י אעבר וזעים נטיר וגניז) חד לאלף יומין זעירין אתגליא קולטרא בקטרוי סנפירא בעדבוי. אתבר רישיה במיין דימא רבא דכתיב (תהלים ע”ד) שברת ראשי תנינם על המים. תרין הוו חד אתחזרו תנינם קע כתיב חסר. ראשי כד”א (יחזקאל א’) ודמות על ראשי החיה רקיע:

ויאמר אלקים יהי אור ויהי אור. היינו דכתיב (תהלים ל”ג) כי הוא אמר ויהי הוא בלחודוי ויהי בלחודוי. לבתר אתחזרו חד י’ה’ו’י’ י’ה’ו’י’י’ בתראה שכינתא לתתאה. כמה דה’ שכינתא אשתכח ובחד מתקלא אתקלו:

והחיות רצוא ושוב כדכתיב וירא אלקים את האור כי טוב. אמרו צדיק כי טוב (ישעיה ג’). האי במתקלא סלקא קדמאי בלחודוי וכלא לחד אתחזר וא”ו:

אחתא ומודעתא כלילן דא בדא בי”ה כתרין רחימין דמתחבקין. שתא נפקין מענפא דשרשא דגופא. לישן ממלל רברבין לישן דא סתים בין י”ה. דכתיב זה יאמר לה’ אני וזה יקרא בשם יעקב. וזה יכתוב ידו לה’ ובשם ישראל יכנה יכנה ממש. זה יאמר לה’ אני אחתא וכלא אתמר ביק”ו כלא כלילן בלישן. סתים לאימא דהא אתפתחת ליה דנפיק מינה אבא יתיב ברישא אימא באמצעיתא ומתכסיין מכאן ומכאן ווי למאן דגלי ערייתהון:

ויאמר אלקים יהי מארת ברקיע השמים שליט דכר בנוקבא (בנ”י שליט דכר בנוק’ שלימו דכר ונוק’ דכתיב) דכתיב (משלי י’) וצדיק יסוד עולם. נהיר יו”ד בתרין ונהרי ומעבר לנוקבא. אתייחד יו”ד בלחודוי ובתר כן סליק בדרגוי לעילא לעילא. אתחשכת נוקבא ואתנהירת אמא ומתפתחא בתרעוי. אתא מפתחא דכליל בשית ומכסייא פט פתחהא. ואחיד לתתא להאי ולהאי ווי למאן דגלי פתחהא:

 

 

TRIÁDY

Sefirotický strom sa riadi zákonom triád. Každá triáda (= zoskupenie troch sefír) vyvoláva nejakú udalosť. Uvádza stvorenie. Každá z hlavných triád zastupuje  aktívny  a pasívny stĺp, ktoré oba sú prepojené stredovým harmonizujúcim a vyrovnávajúcim stĺpom. Stredový stĺp sa nazýva tiež STĹP VEDOMIA. On funkciu oboch bočných stĺpov završuje a umožňuje tak tok udalostí.

Hlavná triáda KETER-CHOCHMA-BINA uvádza stvorenie do pohybu. Potom nastáva mĺkve pozastavenie sa  v podobe non-sefiry DAAT, ktorá je akousi pauzou, podobne ako keď dostaneme nejaký nápad a po počiatočnej aktivite zrazu zastagnujeme, zaváhame, čo ďalej. Ak ustrnieme a v činnosti ďalej nepokračujeme  (nedopísaná kniha, nedošité šaty, neuskutočnený výlet…) zostávame v kritickom bode DAAT. Ak prijmeme ďalší impulz, prechádzame prijatím do ďalšej triády CHESED-GEVURA-TIFERET a činnosť už nemožno zastaviť. V JESOD nastáva ďalšia odmlka, avšak iného charakteru. Ide o posledné vypätie všetkých síl, činnosť sa dovršuje a manifestuje v MALCHUT. MALCHUT sa stáva KETER a KETER je v MALCHUT. Mienené sa stáva realitou.

Existuje množstvo podtriád, z ktorých každá má svoju funkciu (napr. Bina/Gevura/Tiferet; Malchut/Necach/Jesod  a  pod.) Sefira stojaca hore je oproti tej dole vždy aktívna  a to aj v prípade, že sa nachádza na pasívnom, alebo stredovom harmonizujúcom stĺpe, napr. GEVURA z pasívneho stĺpu je aktívna vo vzťahu k TIFERET.

P1012283

Človek ako sa vyvíja, stúpa po strome života cez jednotlivé triády. Začína úplne naspodku a podľa svojej vnútornej podstaty ide o človeka buď “telesného” (triáda NECACH, JESOD, MALCHUT), ktorý sa riadi inštinktami a pudmi – to je väčšina ľudí; potom môže ísť o človeka “citového”(triáda HOD, NECACH, JESOD), ktorý je považovaný za emotívneho, pretože jeho reakcie sú prevažne emocionálne (ľahko sa rozplače aj rozčúli) a nakoniec o človeka “rozumového” (triáda HOD, MALCHUT, JESOD), tj. intelektuála s dobre pracujúcim mozgom. Všetci traja sú si rovnocenní, len v ich podstate dominuje niektorá z uvedených podtriád, ktoré dokopy tvoria spodnú triádu HOD/NECACH/MALCHUT, v ktorej cirkulujú vitálne procesy a JESOD odráža vedomie.

V okamihu, kedy si človek uvedomí sám seba, akoby prebudil svoje vedomie, dostane sa do triády HOD/NECACH/TIFERET ale ľahko skĺzne späť. Len ak je toto sebauvedomenie trvalé, presunie sa jeho vedomie do triády GEVURA/CHESED/TIFERET, čím sa v duši začnú prebúdzať skryté sily.

Ak pokračuje ďalej, môže sa duchovne rozvinúť do ducha konajúceho zázraky  (Tiferet-Bina-Chochma), až nakoniec dosiahne najvyššiu úroveň a môže byť pohltený Bohom (Bina-Chochma-Keter) a vrátiť sa tam, odkiaľ pochádza, podobne ako rabi Akiva  pri výstupe do siedmeho neba.  Určite vám neušlo, že v predchádzajúcich riadkoch je opisovaný výstup duše cez sedem úrovní (7 triád), čoby sedem úrovní vedomia (porovnaj článok: SEDEM NEBIES a výstup rabi Akivy do siedmeho neba ).

 

  1. telesný(pudový) človek – inštinkty(pudy – predný mozog (Necach/Jesod/Malchut)  riadi sa inštinktami a pudovo
  2. citový (emotívny) človek – emócie – stredný mozog (bazálne ganglie) – (Hod/Jesod/Necach)   riadi sa emočne
  3. rozumový (intelektuál) človek – intelekt –zadný mozog (Hod/Jesod/Malchut)

© chanele

SEDEM NEBIES (Ma´ase Merkava a výstup rabi Akivy do siedmeho neba)

Dielo Voza  (Ma´ase Merkava) je opísané v mnohých apokryfných textoch, ale aj v Písme sv.

Základ tvorí vízia proroka Ezechiela a na ňu ďalej nadväzujú predovšetkým knihy Henochove a potom, už menej známe Nanebovzatie Leviho, Abrahama, izajáša, Mojžiša či Barucha, pretože v prípade Ma´ase Merkavy ide vždy zásadne o výstup do vyšších svetov/siení/nebies.

Okrem opisu výstupu rabiho Akivy neexistuje snáď žiadny ucelenejší text zaznamenávajúci túto cestu, čoby referujúci jej priebeh. Židovská literatúra obsahuje väčšinou len fragmenty takýchto a podobných skúseností, nachádzajúcich sa v jednotlivých kabalistických textoch, ale aj v Talmude, no väčšinou sa poznanie odovzdávalo v minulosti len (!) ústne.

Výstup sa začína na kabalistickej úrovni (vo svete Jecira), tam, kde sa prelína hmotný svet Asija so svetom Jecira a pokračuje do beriatickej úrovne (svet Berija) plynule, vďaka prepojenosti jednotlivých svetov vzájomným prekrývaním sa, tj. Tiferet Asija je prekrytá s Malchut Jecira, Tiferet Jecira zas s Malchut Berija a podobným postupom si každý z vás dokáže poprepájať aj ostatné sefiry.

Na obrázku vidíte schému vzájomne prepojených štyroch svetov,

4 svety

ktoré vo svojom vyjadrení dáva Päť tvárí, nazývaných tiež Päť záhrad, ktoré vyjadrujú rozdielne stupne v štyroch svetoch.

Schéma býva tiež nazývaná JÁKOBOV REBRÍK. Práve po tomto rebríku vystupoval rabi Akiva a ako jedinému sa tento výstup podaril bez újmy na zdraví aj živote. Okrem neho sa o výstup snažili ešte traja adepti, avšak bez úspechu. Prvý zomrel, druhý zošalel a tretí odpadol od viery.

Päť záhrad sa prelína so siedmymi nebesami, podobne ako sa prelínajú štyri svety medzi sebou. Sedem nebies nie sú konkrétne miesta – v duchovnom svete nie je priestor ako ho poznáme z nášho hmotného sveta. Ide o sedem rôznych úrovní vedomia, v ktorých možno vnímať rozličné podnety.

1. NEBO – VILON (závoj, záclona, záves) je najnižšie položené a človeku najprístupnejšie. “Závoj” oddeľuje svet vnímaný bežnými zmyslami od sveta nadzmyslového. Ukrýva svetlo vyšších svetov. Býva nazývanú tiež “kráľovstvom nebeským”. Zodpovedá 1.dňu stvorenia. Do tohto neba vstúpil rabi Akiva “v stave zbožnosti”. Viac nebolo treba. Ľudia do neho často vstupujú náhodou. Je to “miesto” kde sa stretávajú ľudia a anjeli, sídlo viery.

2. NEBORAKIJA (“Klenba nebeská”) je hranicou, ktorá chráni človeka pred nahliadnutím do vyšších svetov, aby neutrpelo jeho duševné zdravie. Oddeľuje dva nižšie svety od dvoch vyšších, prirodzené od nadprirodzeného. Je to “priestor” modlitieb anjelov, duchov, nevtelených duší a sem vystupujú tiež modlitby ľudí žijúcich v tele. Zodpovedá 2.dňu stvorenia.

Rabi Akiva sem vystúpil  “v stave čistoty”, aby videl nebeské znamenia a symboly, ktorým sa ťažko rozumie. Chápu ich len proroci a ľudia čistého srdca.Tu duše zomrelých začínajú očisťujúcu cestu.

3. NEBOŠECHAKIM (“Oblaky”). Tu kabalista vníma vzťahy medzi sefirami, má možnosť nahliadnuť do vlastnej psychiky, nachádza sa tu 12 veľkých duchov ľudstva a odtiaľto vyšli prvé stvorenia zeme – ryby a vtáctvo. Dvadsaťdva písmen hebrejskej abecedy riadi odtiaľto vyššie svety. Sú tu tiež nebeské mlynské kamene melúce duchovnú manu – jasnosť a osvietenie, múdrosť, porozumenie a poznanie. 3. deň stvorenia. Rabi Akiva sem vstúpil “v stave úprimnosti”.

4.NEBO – ZEBUL (“Príbytok”) je “miestom” nebeského Jeruzalema, v ktorom sídli Mesiáš a 10 veľkých duchovných majstrov – cadikov. Stráži ho archaniel Michael – strážca Izraela. Tu bol rabi Akiva s Bohom. Najviac sa priblížil k Božiemu Menu ADONAJ, ktoré je “najbližšie” hmotnému človeku.

5. NEBO – MAON (Miesto príbytku”) obývajú anjeli. Tu sa zrodili farby, zvuky a tvary. Zodpovedá 5. dňu stvorenia. Kabalista tu dosahuje psychickú plnosť až svätosť.

Rabi Akiva tu stál pred anjelom prísnosti Samaelom (je to anjel smrti, ktorý nie je zlý, ako si ľudia myslia, ale vyrovnáva nerovnováhu vo svete.Bez smrti by sa nemohlo zrodiť nič nové. Niekedy býva stotožňovaný so Satanom.), anjelom pravdy Michaelom a anjelom svätosti Cadkielom. Všetci traja dohliadajú nad duchovnú mravnosť ľudí. 5. nebo je miestom pre očistené ľudské duše, nanebovzatých patriarchov Izraela a anjeli a archanieli. Zároveň tu možno stretnúť štyri sväté bytosti nesúce nebeský trón tak ako v Ezechielovom videní – býk, lev, orol a človek.

V 6. NEBI – MAKOM (“Miesto”, “Palác”) sa predurčujú odmeny a tresty. Odtiaľto sa šíri Hlas Boží (Bat Kol). Je to “Palác vôle” lebo tu sa uskutočňuje Božský zámer a uskutočňuje sa stvorenie. Pôsobí tu Božie Meno EL CHAJ ŠADAJ a rabi Akiva tu stál pred svätým Duchom – Ruach ha-kodeš a odriekal kedušu – nebeské posvetenie anjelov.

Tu sa najuvedomelejší duchovia spájajú s vôľou  Ruach ha-kodeš , aby sa s ním stali jedno. Možno tu teda stratiť pocit individuality, docieliť výstup z hmotného stavu. Avšak nejde o telesnú smrť, kabalistovi je umožnené slobodne sa rozhodnúť, či pôjde ďalej až do siedmeho neba, alebo sa “vráti”.

7. NEBO – ARAVOT (“Oblaky”, “Nebesia”) je najbližšie k Bohu a tradícia ho opisuje ako šíre nebeské more, či nekonečný mrak, v ktorom sa tvoria duchovia a kam sa po účinkovaní v nižších svetoch opäť vracajú. Tu sa Duch Boží v 1. deň stvorenia vznášal nad “priepasťou”. Je tvorené aktívnym stĺpom sveta Acilut, ktorý sa vzťahuje k ohňu, pasívnym, vzťahujúcim sa k vode a stredným z,loženým zo vzduchu v podobe Ruach Elohim – Ducha svätého.

Tu sú tvorené nové veci slovom a toto slovo je najvyššie Meno Božie – EHJE. Každý tvor pri stvorení toto meno vysloví a rovnako tak pri svojom návrate k svojmu Tvorcovi.

Rabi Akiva stál v 7.nebi “vzpriamený” a zo všetkých síl udržiaval rovnováhu, trasúc sa posvätnou úzkosťou pred najvyššou stvorenou bytosťou – Metatronom – pomenovaným Henochom – archanjelom prítomnosti Božej (šechina) vo stvorení.

Meno EHJE prináleží svetu Acilut, kam ľudský duch nemôže dosiahnúť. Existuje ešte deväť ďalších mien. Zodpovedajú desiatim Sefirám/Iskrám/Nádobám/Silám…a sú vyžarované večne. Keby prestali existovať, svety by sa rozplynuli.

-chanele-

Súvisiac články:

SEFIROT

Sefirot ako Božie emanácie podľa tradície manifestujú  na jednej strane Božie vlastnosti, na strane druhej sú prejavom Boha Stvoriteľa a tvoria základ tohto sveta. Tradícia o nich hovorí ako o Božích atribútoch, skrze ktoré Boh Tvoril svet, udržiava ho a spája ho so sebou samým.

Ak by sme chceli pochopiť, čo to vlastne sefiry  sú, najlepšie si je predstaviť, že je to akoby duchovná potencia vychádzajúca priamo z Boha, ktorá je jeho súčasťou, nie je priamo totožná s Ním (to aby sme sa vyhli antropomorfizmu, či antropopatizmu) a skrze ktoré pôsobí priamo na svet.

Predstavte si rodiča, ktorý dal dieťaťu nejaký príkaz či zákaz. Ten sa nad dieťaťom nehmotne vznáša aj vtedy, keď rodič nie je prítomný. Dieťa tento príkaz/zákaz vníma ako súčasť rodiča a nikoho iného, má alebo nemá rešpekt ho prijať, ale stále je v jeho mysli prítomný.

Príkaz/zákaz je súčasťou rodiča , nie je ale rodič samotný, dieťa to vie a rodiča skrze príkaz/zákaz vníma.

Podobne sefirot sú dielom Boha, ktoré sa vznášajú v súcne, sú Jeho súčasťou , ale nie On samotný.  Skrze ne sa odvíja čas a priestor, skrze ne je možné vnímať Boha, poznať ho  a hovoriť s Ním. Sú všetkým, čím je budovaný svet. Nachádzajú sa vo vzájomnej rovnováhe, aby svet v existencii obstál. Keby bolo vo svete viac súdu a prísnosti, než milosrdenstva – svet by sa zrútil a prestal existovať, lebo všetko by bolo absolútne potrestané za svoje chyby. A naopak, keby prevyšovalo milosrdenstvo, nič by sme sa nikdy nenaučili. Rozum bez múdrosti by sa obmedzil na čisté racio a hĺbka samotnej múdrosti bez racionálneho uvažovania tiež neobstojí vo svete.

Základ pre učenie o názvoch sefír je položený už v Tóre. Starí kabalisti vychádzali z dvoch biblických pasáží: 2M 31.3 a 1 Kron 29.10-11. V 2M sú použité názvy prvých troch sefír a teda najvyššej triády.

“Duch živého Boha” zodpovedá Keter; “múdrosť a chápavosť” je Bina.

Šesť  nižších sefír sú vymenované ako Božie vlastnosti: Gedula (veľkosť) totožná s Chesed (láskavosť a teda milosrdenstvo) – len ten je mocný/veľký, kto môže zabiť a nikdy to neurobí(je milosrdný), Gevura (moc), Necach (víťazstvo, či večnosť), Hod (sláva, majestát), Tiferet (krása), Jesod (základ, všetko čo je na nebi i na zemi je tvoje), Malchut/Mamlacha (kráľovstvo).

Dokopy tvoria sefiry sefirotický strom Illan. Sú v ňom pospájané 22 cestami, takže spolu s nimi vytvárajú  “srdce stvorenia” = LEV (lamed, bet) = 32 ciest múdrosti, ktorými bol stvorený svet.

Sefiry sú mostom medzi našim hmotným svetom a Ejn Sof. Skrze ne sa dostáva podstata Boha do nášho sveta a do našich životov.

-chanele-

Súvisiace články:

ROVNOVÁHA SEFIROT A DUALITA

Prvá manifestácia vôle ešte Neprejaveného Boha cez singularitu (nekonečne malý bod s nekonečnou hustotou) obsahujúcou všetko, čo sa malo stať, sa kabalistami nazýva PRVOTNÁ KORUNA, STARÝ DNÍ (Atik Jomin), BIELA HLAVA, či jednoducho JA SOM (Ehje). Má podobu svetelného lúča, ktorý obsahuje v sebe  10 slov/10 princípov/10 čísel/10 Božích atribútov/10 sefír…Sú zakomponované do sefirotického stromu (illan) a tvoria štyri kabalistické svety.

Horná triáda, ktorú tvoria sefiry KETER, CHOCHMA a BINA sa nazývajú tiež BOŽSKÉ SEFIRY, pretože sú najbezprostrednejšie spojené s Bohom Stvoriteľom. KETER, ako neuchopiteľná ľudským intelektom spája pod sebou CHOCHMU (otec) a BINU (matku), obe stojace v čele dvoch protikladných stĺpov – stĺpu milosti a stĺpu prísnosti, inými slovami stĺpu sily a stĺpu formy, či aktívneho a pasívneho stĺpu.

SÚD zastupuje sefira GEVURA (Sila) nazývaná tiež DIN (Súd) alebo PECHAD (Strach/Bázeň). Milosť je prejavom sefiry CHESED.

CHESED vychádza a teda je živená sefirou CHOCHMA – prvou myšlienkou vzniknutou po počiatočnej manifestácii vôle a GEVURA zas BINOU, pasívnou formuláciou tejto myšlienky. Tj. CHOCHMA a BINA sú základom sily a formy , jedného v dvoch vyjadreniach a udržiavajúc v rovnováhe spomenutú GEVURU a CHESED, pretože len vďaka ich harmonickému vyváženiu, svet existuje. Bez Súdu, či jeho menšieho zastúpenia by bol svet neprimerane zlý a bez Milosti, či jej oslabenia zas neznesiteľne pre život prísny, v extrémom prípade by vlastne zanikol, lebo by sme  za každú svoju chybu museli byť usmrtení.

Fungovanie v rovnováhe zabezpečuje stabilitu, avšak zároveň je zárukou duality, nutnej k životu. Prevaha niektorej strany plodí potencie, ktoré nazývame Zlo. Akákoľvek prevaha či nedostatok plodí zlo a to, ako v prípade prírody (sucho/záplavy…), tak aj v telách živých organizmov (choroby/Smrť…), či v samotnej ľudskej spoločnosti (teokratická monarchia/anarchia…). Príkladov je veľa. Je dobré, aby bola Sila a Forma v rovnováhe, ale nie vždy to tak je.

Vrchná sefira vždy živí tú pod ňou (napr. Bina Gevuru, alebo  Chesed Necach) a Keter ako najvyššia živí všetky.

Ako už bolo spomenuté na iných miestach tohto blogu, sefiry sú zoskupené do triád (trojíc) a tá horná (Keter, Chochma, Bina) je od ostatných akoby oddelená nonsefirou (akoby nie-sefirou, sefirou nie úplne existujúcou – viac o nej bude pojednané na CHANELE 2 – Sefer ha-Bahir § 74 a 75) DAAT (Poznanie), ktorá je kabalistami vnímaná ako Priepasť, miesto zostupu aj vzostupu na sefirotickom strome. Je súčasťou stredového vyrovnávacieho stĺpu, udržujúceho v rovnováhe  a harmónii oba bočné stĺpy. Prúdia cez ňu energie priamo z Keter a vedú do Tiferet (Krása), centru sefirotického stromu, akéhosi srdca celého komplexu. Preto Tiferet (Krása), lebo “krásne” všetko vyrovnávajúc harmonizuje.

Keter, Chochma, Bina a Tiferet (ich obraz prepojenia) sa zrkadlia (odrážajú) v spodnom zoskupení Tiferet, Necach, Hod a Malchut. Jesod (Základ) je kópiou Daatu (Poznania), lebo Jesod reprezentovaný mužským pohlavným orgánom, ale aj svojou pozíciou na strome, je obrazom Daatu (Poznania), ako sa v biblických časoch nazýval pohlavný akt a v kabale značí ZJEDNOTENIE mužského a ženského princípu.

V Tiferet sa krížia všetky cesty, spájajú sa v nej všetky sefiry v “krásnom” súlade. Je to ústredné ohnisko celého zoskupenia – centrum všetkých síl. Býva nazývané SÍDLOM Šalamúnovým, ale aj Prítomnosťou Božou v strede bytia, aj keď samotná ŠECHINA (Božia Prítomnosť)  zodpovedá sefire Malchut. Malchut je konieckoncov spolu so sefirou Jesod aj Tifret a Keter na jednom spoločnom stredovom stĺpe.

HOD, NECACH a TIFERET odrážajú v sebe Hornú Triádu Božských sefír (Keter, Chochma, Bina).

-chanele-

súvisiace články:

CACHCACHOT

CACHCACHOT by sme štylizovane mohli vidieť v troch základných stĺpoch (pilieroch) kabalistického sefirotického stromu.

P1012283 obr.: autorka

Cachcachot, ako som už spomenula sa týkajú vôle, činu a obmedzenia. Vôľa sa spája s chcením niečo vytvoriť, čin so samotným aktom úkonu a pod obmedzením treba chápať vymedzenie určitých limitov. Príklad: Ak chceme aby sa na planéte vyvinul život, musíme tomuto predpokladu určiť nejaké limity  – obmedzenia: hmotnosť, zloženie, atmosféra, vzdialenosť od Slnka, prítomnosť prirodzeného satelitu konkrétnej veľkosti apod. Tak je to so všetkým. A tiet o tri žiare/lúče sa premietajú do illanu. Ten pozostáva z troch pilierov: pilier stredný=pilier vôle a odpustenia vychádza zo sefiry KETER a ústi do sefiry MALCHUT. Ľavý pilier obsahujúci receptívne sefiry sa nazýva tiež pasívny a je to pilier obmedzenia. Pravý pilier s aktívnymi sefirami zodpovedá činu. Spoločne vytvárajú ILLAN. Všetky sefiry sú prepojené 22 cestičkami, zodpovedajúcimi 22 písmenám hebrejskej abecedy a vytvárajú tzv. TRIÁDY (napr. KETER – CHOCHMA – BINA; alebo NECACH – JESOD – MALCHUT). Každá z nich je zameraná na niečo iné. Ich vnútorná kvalita zodpovedá ich konkrétnym potenciám jednotlivých atribútov.  Jednotlivé cestičky umožňujú emanáciu stvoriteľského lúča všetkými smermi, aby sa Boh mohol manifestovať a odrážať sa ako v zrkadle.

-chanele-

 

AJIN, EJN SOF, EJN SOF ÓR

AJIN znamená v hebrejčine NIČ. Kabala používa tento termín na označenie transcendentného  (ešte neprejaveného)Boha. Obsahuje v sebe všetko a nič zároveň. Nie je to ani zvuk ani ticho, ani pohyb ani nehybnosť, ani svetlo ani tma…Vo svojej podstate je to JHWH = Som, ktorý som. Čisté Bytie, Súcnosť, Absolútne Vedomie…

Matematicky by sme mohli povedať, že je to “nula” (nie pejoratívne!). Opak nuly je nekonečno EJN SOF. Je to ak 0 a 1 v binárnom kóde. Dve polohy informácie. Dva stavy.

EJN SOF.

Kabalisti učia že medzi Bohom a našim hmotným svetom existuje zložitý duchovný vesmír, ktorý tvorí akýsi medzistupeň medzi duchom a hmotou, večnosťou a smrteľnosťou a v ktorom je obsiahnutý duchovný základ všetkého v hmote existujúceho. V ňom je ukotvená ľudská existencia aj zmysel ľudského života. Hmotné je teda obrazom duchovného a toto duchovné má niekoľko úrovní. Pozemský svet je tým posledným odrazom svetov predchádzajúcich, odstupňovaných na rebríčku duchovnosti podľa stupňa duchovnej blízkosti k Bohu.

Boh je slovami kabaly nazývaný ako E JN SOF – “Nekonečný” (dosl. NIE – KONIEC), tj. ničím neobmedzený. My vnímame pojem “Nekonečno” priestorovo, tj. ako “priestor bez konca”, ale Boh nie je priestor, pred stvorením dokonca priestor neexistoval. EJN SOF teda treba chápať ako niečo  ničím neobmedzené, ani priestorom, ani časom, ani slovom, ani myšlienkou, Boh ne nezávislý, existujúci sám o sebe, limitovaný len sám sebou.

Tak ako AJIN – NIČ tak je EJN SOF úplne všetkým. Sú to dve “polohy” Boha. EJN SOF je žriedlo. Prameň všetkého, čo kedy vzniklo.

Podľa tradície Boh zatúžil uvidieť Boha a tak Boh vyžiaril svoju vôľu v podobe nekonečného svetla EJN SOF ÓR. Táto vôľa vyžiarila všade a nikde, lebo priestor ešte stále neexistoval. Muselo dôjsť k jeho vymedzeniu, ako som už písala v článku CIMCUM. Absolútne všetko sa stiahlo (cimcum), aby sa vytvorilo miesto, kde sa mohol zjaviť Boh. Tak vznikla prázdnota neprejaveného Boha, ktorá mala podľa tradície podobu bodky bez rozmerov uprostred Absolútna (porovnaj Singularitu ako o nej hovorí moderná fyzika, viď tiež článok CIMCUM. Prázdnota ale nie je NIČ. Je to dutý priestor. A do tejto prázdnoty začalo prenikať EJN SOF ÓR ako svetelný lúč, ktorý v sebe obsahoval vôľu, ČIN a OBMEDZENIE. Sú to tri skryté žiare, v kabalistickej terminológii CACHCACHOT, spôsobujúce ako expanziu tak aj kontrakciu a ovplyvňujúce povahu vesmíru. A nastalo oddelenie bytia od Absolútna. Pri zrode bytia bolo ale EJN SOF skryté za prejavením. Preto kabalisti nazývajú EJN SOF aj Skrytosťou Skrytého.Prvé prejavenie nesie meno EHJE – SOM a dáva bytiu existenciu. Je to Koruna Korún (KETER) a z neho emanujú (vyžarujú) všetky ostatné sefiry, ktoré tvoria Boží strom (ILLAN), ktorý sa stal prostredníkom medzi Bohom a svetom. Tak vznikol prvý duchovný svet – OLAM ACILUT = Svet Vyžarovania.

-chanele-

Súvisiace články:

PRED POČIATKOM

PRED POČIATKOM

Kabala chápe Boha v dvoch podobách. Ako NEPREJAVENÉHO – skrytého a PREJAVENÉHO – pôsobiaceho vo svete.

Neprejaveného – TRANSCENDENTNÉHO označuje termínom AJIN = NIČ, pretože takýto Boh stojí mimo bytie a je absolútnym NIČ. AJIN je absolútne ticho i absolútny zvuk. Súčasne je to pohyb i kľud, čin i pasivita. V AJIN je všetko a nič. Z AJIN vznikol EJN SOF = Boh nekonečný = Boh prejavený = IMANENTNÝ. Boh je Absolútne Bytie = Ej Sof a Ajin súčasne.

Jedna tradícia tvrdí, že Boh zatúžil jedného dňa uvidieť sám seba a tak došlo k prvému oddeleniu od božstva. Jeho vôľa STAŤ SA, zažiarila celým vesmírom a zároveň nikde, lebo vesmír ešte nebol. Svetlo tejto vôle nazvala kabala Ejn Sof Or = Nekonečné svetlo, ktoré ožiarilo minulosť i budúcnosť súčasne.

Aby mohlo k prvému oddeleniu od Boha dôjsť, musel Boh pre toto oddelené utvoriť miesto a tak sa stiahol sám do seba, urobil tzv. CIMCUM. Toto vymedzené miesto bolo ohraničené a prázdne a podľa legendy malo rozmery bodky uprostred absolútna. Prázdno tak podnietilo zrod pozitívneho bytia.

Božia vôľa prenikla do tohto priestoru v podobe troch lúčov – troch skrytých žiar. Lúča absolútnej vôle, lúča činu a lúča ohraničenosti. Dokopy utvorili počiatok zákonov budúceho bytia. Kabalisti za nimi vidia prapôvodnú milosť a prísnosť, pulzujúcu pod dohľadom vôle. Toto všetko sa stalo, keď ejn sof ór začalo prenikať okrajom vymedzeného priestoru. Vtedy došlo k oddeleniu bytia od absolútna, k vzniku prvej sefiry, nazývanej aj koruna korún, či skrytosť Skrytého. Bola zárodkom všetkého, čo malo vzniknúť neskôr a aj zdrojom ďalších sefír z nej emanujúcich. Jej výnimočná poloha na rozhraní zabezpečuje rovnováhu vo svete.

ILLÁN – kabalistický strom života, obsahujúci všetky sefiry a tým aj všetky štyri kabalistické svety, vrátane toho hmotného, tak pôsobí ako most medzi Bohom a jeho svetom stvorenia.

-chanele-