ATIK JOMIN A TÓRA KADMA

Keď sa Starý Starých rozhodol stvoriť Tóru, neurobil to hneď, resp. nedal jej účinnosť od okamihu stvorenia, ale ju ešte na dlhý čas ukryl. Vtedy k nemu Tóra prehovorila: Ak chce niekto čosi utvárať, musí dať najskôr podobu sebe. Preto sa Starý Starých musel dať najskôr v tejto svojej podobe poznať, avšak zostávajúc nepochopený, ostáva vlastne vo výsledku nepoznateľný. Avšak to je iné, ako nepoznaný. Jeho podoba sa odkrýva čiastočne, čím sa stáva rovnako poznateľný ako nepoznateľný.

Zohar ho opisuje ako Bielu Hlavu so zahaleným pohľadom (Zohar, Idra Raba III, 123a), sediaceho na tróne z iskier. Beloba hlavy sa šíri do 40 000 svetov a lesk tejto beloby prijímajú spravodliví 400 svetov pre svet budúci,  odkazujúc na 1M 23,126. Hlava obsahuje 130 000 000 svetov a v súvislosti s ňou sa hovorí o 13 stranách 3x po 4 a jednej samostatnej, z ktorej plynie dĺžka Božej bielej tváre do 3 700 000 svetov – Erech apajim (aram.), hebrej. Arich anpin – Dlhá Tvár, Tvár Zhovievavého, či samotné zjavenie Absolútna (Atik Jomin) v sefire Keter.

Kabala pozná aj Malú, tzv. Prísnu Tvár – Zeir Anpin (s oboma ste sa už stretli v komentároch ku knihe BAHIR), ktorá predstavuje 7 dolných sefirot a ich súhrn býva vyjadrený sefirou Tiferet, podobne ako Hornú Tvár zastupuje Keter.

Táto Pradávna Tóra, nazývaná tiež Prvotná, je prvým lúčom vychádzajúcim z tvorivej ničoty Ajin. Nemožno ju vyjadriť slovami. Talmud o nej priamo nehovorí, ale hovorí o čomsi podobnom, o Tóre predchádzajúcej stvorenie – Tóra Kadma.

Skôr než Starý Starých, či Starý Dní pripravil Korunu Korún, nebolo počiatku ani konca. Vytesala a načrtol v sebe akési základné formy, potom až rozopol pred sebou Keter ako oponu a na ňu nakreslil v návrhu prakráľa (1M 36.29). Všetci ďalší prakráľovia mali svoje mená, ale nemohli obstáť, takže sa Atik Jomin od nich odvrátil a zakryl ich pre neskorší čas. Nato určil pre Keter iný tvar. A vtedy stvoril Tóru Kadma, o ktorej teraz čítate. Táto Prvotná Tóra nie je totožná s Tórou, ktorá sa bežne študuje. Je jej predobrazom, podobne ako je architektonický plán vzorom pre konkrétne postavený dom. Samo slovo Tóra sa prekladá ako Zákon, ale vo význame ide skôr o “učenie” – o poznanie, ktoré nám uľahčuje život v tomto svete. Tóra, či už písaná alebo ústna, je učením, odrazom Tóry Prvotnej, na ktorej stojí fungovanie nášho sveta.

-chanele-

Zdroje:

  • P.C. Matt: Bůh a Velký Třesk, (Volvox Globator 1998)
  • D.Ž.Bor: Kabala a kabalisté (Trigon 1995)
  • Sefer ha Zohar

Súvisiace články:

Reklamy

KRÁLI EDÓMU

Tradícia učí, že po Božom rozhodnutí stvoriť svet prekypujúci životom, Svätý stvoril najprv množstvo iných svetov, ktoré boli predchádzajúcou nutnosťou; ktoré však museli zaniknúť a nazýva ich termínom “Edómski králi” (ZOHAR III 61b). Slovami súčasnej fyziky, by sme mohli povedať, že v multiverze vzniklo množstvo vesmírov s rôznymi podmienkami a fyzikálnymi zákonmi, až vznikol nakoniec ten náš, ktorý má parametre “nastavené” v takých matematických škálach, že umožňuje vznik a vývoj inteligentného života, vo svojej podstate na obraz Boží, ktorý ho predchádzal, lebo aj Písmo hovorí, že čo bolo, je to, čo byť má a ktorákoľvek už existujúca vec bola vytvorená v časoch pred nami (ZOHAR III61b). Skôr než Starý Starých, či Starý dní (Atik Jomin* – termín Zoharu pre označenie Boha) a Skrytý Skrytých (to samé) pripravil Korunu Korún (Keter), nebol ani počiatok ani koniec (stav pred možnou singularitou – súčasná veda ale pripúšťa aj neexistenciu singularity ako nutnosti pri zrode vesmíru). Všetko bolo načrtnuté a navrhnuté v Ňom Samotnom. Po odhalení Koruny už začali vznikať prvé svety (ZOHAR III 123a).

Termín je inšpirovaný biblickým veršom 1M 30.31 “A toto sú králi, ktorí vládli v Edóme” a myslí sa tým v krajine nesmiernej prísnosti. Kabala to prepracováva do nerovnováhy sefír Súd(Din) a Milosť(Chesed). Iné názvy pre tieto sefira sú Gevura (Prísnosť) a Rachamim (Milosrdenstvo).

ZOHAR tak hovorí o svetoch, ktoré existovali už pred tým našim, v ktorých vládol len ženský princíp (aktívne sefiry ženského stĺpu na sefirotickom strome) a to nemohlo obstáť. Muselo dôjsť k vyrovnaniu s mužským princípom (sefiry na mužskom stĺpe sefirotického stromu) a tak sa

zrodilo, alebo to dalo vzniknúť čomusi trvalejšiemu (ZOHAR III 142a). Táto rovnováha plynie so sefiry Keter, zodpovedajúcej miestu, či lepšie povedané potencii AJIN, bez inej ako svojej opory a ktorá vyrovnáva minulé, prítomné i budúce. Kým táto rovnováha ešte nefungovala,  stredný vyrovnávací a harmonizujúci stĺp na sefirotickom strome Illán, chýbal (absencia, či rekombinácia sefír Tiferet a Malchut) a celkovo štruktúra Illánu bola iná, než ju poznáme (ZOHAR II 176b).

Rovnováha sveta je založená na dualite, na existencii mužskej a ženskej formy, na dipólovosti častíc, pretože v inej podobe veci existovať nemôžu (ZOHAR III290a).

Preto, ak chceme hovoriť o existencii Niečoho, musí byť toto dodržané. Bytie sa manifestuje len a len práve v takomto vesmíre. Všetky ostatné, ktoré túto podobu nemajú, nemôžu priniesť život na nijakej úrovni. To je základný princíp bytia (ZOHAR III 290a).

Táto polarita je Zoharom nazývaná ako “prijatie podoby Boha” (ZOHAR III 290a). Staré svety bez tejto podoby boli beztvaré, avšak tak rýchlo ako vznikli aj rýchlo zanikli, podobne ako vznikajú a zanikajú iskry vznikajúce pri kutí železa. Vyletujú spomedzi nákovy a kladiva, letiac vzduchom trvajú a potom rýchlo pohasínajú (ZOHAR III292a, b). Bolo to preto, že Boh vtedy ešte neprijal podobu mužského a ženského, a Chesed a Din ešte tým nestáli proti sebe vo vzájomnou vyrovnaní. Takéto svety museli jednoznačne zaniknúť, lebo nemohli uniesť bytie. Nemohol v nich existovať človek ani nič živé, nakoľko ľudská podoba ešte neexistovala a tak sa zrútili až kým znovu nepovstali v novej podobe a pod iným menom (ZOHAR III 135a, b).

Ľudská podoba v sebe obsiahne všetko. Preto je napísané, že Boh učinil človeka na svoj obraz (1M 1.26). Človek má aj akýsi svoj nebeský predobraz (Adam Kadmon*), tzv. Horného človeka. Oba nemôžu bez seba existovať. Od ľudskej podoby je závislé formovanie vesmíru (ZOHAR III 144a, b). Podoba Horného človeka je spomínaná v knihe Ezechielovej (1.26) a tiež Danielovej (7.13), a obe dali vznik a vývoj apokalyptickej literatúre (aj sa do nej radia) vznikajúcej v rozmedzí rokov 100 p.n.l. a 100 n.l., kedy sa začína formovať základ tzv. hejchalotickej (hejchalot = Paláce) literatúry, kabaly Ma´ase Merkava – Činy Vozu, a myslia sa tým ezoterické vízie Božieho Trónu, v jednotlivých nebeských úrovniach.

© chanele

LITERATÚRA:

  • SEFER ZOHAR
  • BIBLIA, Písmo sv. Starej a Novej Zmluvy

AJIN/EJN

Na úvod by som chcela ozrejmiť malý detail. V  českých prekladoch kabalistickej literatúry (  hlavne preklady  S.b. Haleviho, na ktorých som začínala) som sa stretla, na označenie NIČOTY s fonetickým prepisom AJIN. Významovo však  slovo AJIN znamená OKO a teda to akosi nedáva zmysel. Napriek tomu, už roky používam tento termín, bez toho, aby som to nejak riešila. V zopár knihách som sa neskôr stretla s už presnejším prepisom EJN, ktorý by bol naozaj vhodnejší, pretože sa prekladá jednoznačne ako NIČ. Pre porovnanie: EJN SOF – Nekonečno

Napriek týmto nezrovnalostiam, neriešila som pri písaní článkov tento nedostatok a držala som sa českých prekladov, aby  tak čitateľ, ktorý navštevuje webové stránky Chanele a je súčasne čitateľom týchto kabalistických kníh v češtine, ktoré vlastne tvoria gro českých prekladov, nemal v termínoch chaos. Nakoľko som ale v priebehu ostatného roka bola návštevníkom Chanele1 upozornená, že neuvádzam správny termín, nakoľko AJIN znamená OKO, a reč je o Ničote, rozhodla som sa používať, s prihliadnutím na hore uvedené,  obidva termíny  paralelne vedľa seba. Akúkoľvek nezrovnalosť môžete kedykoľvek so mnou konzultovať.

AJIN/EJN – hebrejsky NIČ, rečou matematiky NULA. Hneď na začiatku treba pripomenúť, že NIČ/NULA v chápaní západnej civilizácie znamená absenciu, akési prázdno, či neexistenciu.  Z pohľadu mystiky východného uvažovania a aj toho kabalistického,  je NULA “absolútne všetko”!!!

Začnem  matematikou, lebo tá je blízka každému už od detstva, kdežto k mystike sa dostane človek až neskôr, ak vôbec. Predstavte si časovú os, tak ako ste s ňou pracovali v škole.

– ← 0 → +

V strede je NULA, vľavo otvorená polpriamka s mínusovými hodnotami, vpravo s plusovými. Všetky záporné hodnoty, keď prirátame ku kladným hodnotám, dostaneme výsledok NULA. Čo teda vôbec nie je nič, aj keď to tak na prvý pohľad vyzerá. V NULE sú obsiahnuté všetky čísla naľavo od nej a aj napravo od nej. Zaniknúť nemôže nič, len to stratí polaritu. Veď nás aj v škole učili zákon o zachovaní hmoty a energie. Takže, ak -2 pripočítame k +2 dostaneme 0, ktorá bude v princípe obsahovať obe dvojky, ktoré už ale budú bez znamienok a bez znamienka môže byť len nula; a teda vytvoria nulu (nech vás nepletie, že kladnú dvojku bežne na poli matematiky píšeme bez znamienka + a toto si len akoby domýšľame), ostanú znegované, ale nezaniknú. Obdobný princíp zaznamenávame aj v chémii pri výmene elektrónov v poslednej vrstve atómu, kedy už ale dochádza k zmenám z jednej látky na druhú a vznikajú známe oxidy, uhličitany, sírany a pod.

Žeby NULA nebola NIČ, ale niečo, to si vie západná civilizácia predstaviť len s veľkými obtiažami, pretože vo výsledku nakoniec aj v tej matematike, znamená v podstate anihiláciu. Pri anihilácii ale dochádza k vyžiareniu energie a teda – nič sa nemôže nestratiť.

NULA teda v rovine mystiky obsahuje všetky mínusové aj plusové polarity. Preto sa o AJIN/EJN – neprejavenom Božstve kabaly, hovorí ako o  absolútnom pohybe i absolútnom kľude (+ ; -), o svetle i temnote (+ ; -) zároveň, je zvukom i tichom súčasne (+ ; – ). Akoby v ňom existovala dualita v komplexnej jednotnej forme a klasickú formu oddelenosti dostáva až stvorením → muž/žena, mokro/sucho, ticho/hluk, tma/svetlo…Preto sa v kabale hovorí o Bohu ako o niekom kto naberá prívlastok “absolútny” – tzn.  obsahujúci všetko. A to je význam slova AJIN/EJN – NIČOTA, inými slovami Neprejavený (transcendentný) Boh. Neobsahuje nič oddelené, nič konkrétne, už vôbec nie v dualite, tak typickej pre náš svet, podobne ako keď v oceáne nevidíte ani pramene, ani rieky, moria, rosu, vodopády, dážď a pod. a predsa sú v ňom všetky tieto prejavy obsiahnuté.

V NULE je teda všetko ešte pred existenciou. Obsahuje potenciu predchádzajúcu existovanie. Ide o “negatívnu existenciu”. Pozor! Nie nulovú v zmysle absencie. Bližšie o nej v článku: ABSOLÚTNA A NEGATÍVNA EXISTENCIA.

Naša západná myseľ po vzoru kultúry, ktorá ju sformovala, vzdoruje NIČOTE akoby zo strachu, napriek tomu, že NULA je súhrnom všetkých čísel a ľudstvo ju, až na duchovne zmýšľajúcich ľudí, nepochopilo. NULA/NIČ sa stala v západnej civilizácii absenciou všetkého len v našich hlavách. Skutočnosť je iná. NULA je najdôležitejším číslom, lebo obsahuje všetky ostatné, podobne ako má Boh v sebe obsiahnuté všetko ostatné; či oceán všetky formy vody. Pochopenie aspoň časti jej pravého významu je vstupom do novej existencie (W.G.Grey). Preto Boha neradno zobraziť, preto bol svätostánok bez Jeho sochy či obrazu. Preto je Jeho Meno opisné a nie také, ako by sme očakávali ( JHWH – TETRAGRAMMATON A JEHO ZNENIE  ), poznajúc a porovnávajúc naše mená s Jeho menom.

EL – Boh ( la ) a jeho opak LO – Nič/-ne ( al ).

Problém ľudského chápania spočíva v neschopnosti vnímať NIČ. Aj preto sa zdá, že Boh nie je. Nevidíme Ho, nevnímame Ho. Ak mystik cíti Jeho blízkosť, je to preto, že pochopil svoju “ničotu” a presunul sa na úroveň vnímateľného pojmu AJIN/EJN.

NIČ nemožno oddeliť od NIEČOHO. Nech som ktokoľvek, nikdy nie som tí ostatní. A to, že nie som ten druhý, ma robí niekým konkrétnym. NIČ je vlastne predpokladom existencie konkrétneho stvorenia, a najvyšším stavom ducha. Komu z vás to v tejto fáze opisu pripomína nirvánu, má pravdu. Je to len iný termín pre to isté. Pre AJIN/EJN.

Pre navodenie pocitu pojmu NIČ sa odporúča pri meditáciách vyprázdniť myseľ. Nie urobiť ju neexistujúcou, len ju vyprázdniť.

V kabale sa cvičenia na dosiahnutie priblíženia sa k NIČ/NULE prevádzajú tak, že si adept predstavuje bezmedzné svetlo, v ktorom sa stáva neviditeľným, pretože ho v ňom nie je možné vidieť – schovať sa možno len do svetla, (Podobne ako keď vesmír po Veľkom Tresku bol tak oslnivý od vysokej teploty a hustoty, že nebolo nič vidieť – bol celý žiarivo biely! Nie čierny alebo temný. Svetlo v ňom prevládalo.), potom sa  vcíti do neobmedzenosti (predstava či pocit nekonečného priestoru) aby sa nato ocitol v prázdnote AJIN/EJN, kedy si uvedomuje len jedno = SOM…kto to zažije, nemá pochýb, že zažil to pravé. Pokiaľ len predpokladáte, že ste to zažili, opak je pravdou. Až pocítite skutočnú emunu (význam slova vysvetlený v úvode lokality CHANELE4  ), budete si na istom.

Hodnota AJIN/EJN spočíva v nulovom bode uprostred dvoch polarít, je to podstata Boha. Vlastne je to neopísateľné slovami a moja snaha vám to priblížiť snáď dodá odvahu hľadať túto skúsenosť, lebo je to len krôčik od pôvodnej podoby každej duše, kedy začnete vnímať všetko v živote inak. Malý zázrak k pochopeniu seba, existencie  sveta i Boha a nášho vzťahu k Nemu. A práve pokoj v tomto NIČ je VŠETKÝM. Zmyslové vedomie* nie je schopné obsiahnuť toto NIČ. Zvládne to len nadvedomie*.

Preto Boha nemožno v rámci zmyslového vedomia ani poznať, ani dokázať. NIČ/NULU nemožno dokázať, keď k tomu používame pre nás normálny, zmyslovým vedomím vyprodukovaný intelekt. Ak sa aj nájdu náhodné záblesky reality NIČOTY, nemožno ich vysvetliť fyzikálnymi zákonmi. Sú pozorovateľné fyzickými zmyslami, ale bežné zákony vesmíru ako ich poznáme na ne neplatia. Vyvracajú ich (bližšie na túto tému začína pracovať nová lokalita  CHANELE9 o kabale a kvantovej fyzike). Je podobne absurdná ako pracovať v matematike s nekonečnom:

  1. Ak od nekonečna všetkých čísel odrátame nekonečné množstvo párnych čísel, získame zas nekonečné množstvo ale čísel nepárnych → ∞ – ∞ = ∞ (!)
  2. Ak od nekonečna odrátame nekonečné množstvo párnych čísel od napríklad čísla 3 vyššie, zostane nám 2 (!) → ∞ – ∞ = 2 (!)
  3. a ak od  nekonečna odrátame všetky čísla párne aj nepárne, pričom každých je nekonečno, ostane nám tentokrát nula → ∞ – ∞ = 0 konečne logický výsledok, ký ľudský mozog očakáva

Tri rôzne výsledky pri tej istej operácii…

Dosiahnutie duchovnej jednoty v AJIN/EJN je cieľom všetkých kabalistov – nájsť všetko v ničom. Je to to isté ako buddhistická nirvána, ako už bolo načrtnuté vyššie. Bytie v skutočnej podobe. Cesta do cieľa vedie cez NULU/NIČ, cez stredový stĺp stromu illán, ktorý vyrovnáva a stabilizuje protiklady. Je to cesta stredu → “kav ha emcaj” = tzv. stredná čiara, ktorá má priemer nulového kruhu, ktorý hľadáme v AJIN/EJN.

Prázdnotu nemožno uchopiť, ale možno do nej vstúpiť. Na to, aby niečo bolo, musí byť najprv prázdno. Jednotka nemôže vzniknúť, pokiaľ ju nepredchádza nula. Inak by nemohlo vzniknúť žiadne ďalšie číslo.

© chanele


*viď článok VEDOMIE z lokality CHANELE9

LITERATÚRA:

  • W.G.Gray: Žebřík světel (Cabala renovata) / Volvox Globator 1998
  • S.b.Halevi: Vesmír v kabale (Volvox Globator 1994)
  • S.b.Halevi: Cesta kabaly (Alternativa 1997)
  • S.b.Halevi: Strom života ( Trigon 1997)
  • G. Scholem: O mystické  podobě božství (Malvern 2011)
  • D.C.Matt: Búh a Velký třsk (Volvox Globator 1998)

SÚVISIACE ČLÁNKY:

KLIPOT a SITRA ACHRA

Luriánska kabala disponuje vierou v obrátený , akoby zrkadlením otočený svet (antihmota? paralelný svet? svet spoza čiernych dier? tmavá hmota? ), nazývaný Sitra Achra, tzv. “Druhá Strana“.

Ide o odvrátenú stranu Stromu Života. Tradícia o nej hovorí, že nemôže byť nikdy v tomto svete  premožená prirodzenou formou, ale len vo svete budúcom – olam ha-ba. Chápe to ako správne, lebo tento svet musí fungovať v dualite, inak by v ňom nebol možný život.

Sefer ha-Zohar spomína, že Druhej Strane je zo zákona pridelené svoje miesto, na ktoré je nie len viazaná, ale je tam aj v súčasnom čase (olam ha-ze) chránená pred zničením. K zmene tohto zákona má dôjsť až v mesiášskej dobe.

Sitra Achra býva nazývaná niekedy aj Božia čierna tvár, protipól sveta božského, oblasť démonických tvorov, svet črepín – kelipot (alebo kelifot, či klifot – zvyknú sa používať všetky tri výrazy; hebrejsky  קליפזת).

Kelipot je názov pre vesmírne zlo.

Sú dve teórie. Že vesmír je usporiadaný ako sada orieškov či škrupiniek (podobne ako matrioška) a čím bližšie k hmote, tým sú škrupinky hrubšie (viď. pripravovaný článok o ABIJOT). Slovami kresťanskej mystiky – niečo na spôsob vyjadrení o jemnohmotnom svete a hrubohmotnom svete.

Druhá teória hovorí, že čokoľvek sa môže stať klipot, pokiaľ sa toto vychýli so stredového harmonizujúceho stĺpu rovnováhy, a vtedy môžu démonické sily spoza bočných stĺpov získať prevahu a vtedy človek, či udalosť stráca svoj smer. Rečou Junga ide o zmocnenie sa funkčného archetypu Nevedomia vlády nad človekom. Shimon Halevi udáva ako príklad pre túto nerovnováhu a prevahu démonických síl, napr. schizofréniu.

Tieto prvky zla sú zbytkami zaniknutých svetov, ktoré tu už boli pred našim svetom. Pred našim vesmírom totiž podľa tradície existovali už iné vesmíry, nazývané “edómski králi”. Zohar ich prirovnáva k iskrám vyletujúcim spod kladiva  udierajúceho na rozžeravený kov a po chvíľke zanikajúce.  Zanikli z dôvodov neharmónie medzi všeodpúšťajúcou láskou (sefira Chesed) a neúprosným súdom (sefira Din). Predstavte si svet s prevahou súdu – neobstáli by sme so svojimi činmi a trestom za ne by svet prestal existovať a naopak, predstavte si svet, v ktorom by nám boli všetky zlé činy odpustené. Až po akú hranicu by sme boli schopní zájsť bez zničujúcich následkov? Takže opäť koniec existencie.

Luriánska kabala učí, že prvky zla vznikli počas vesmírnej prakatastrofy, ktorá vznikla počas  formovania sa prvotných duchovných svetov. Túto prakatastrofu nazýva “rozbitím nádob” – ševirat ha-kelim. Tieto nádoby boli tvorené z o niečo hrubšieho duchovného prvku než duchovné svetlo v nich obsiahnuté a tak neboli schopné ho udržať. Táto prakatastrofa – rozbitie nádob, postihla len 7 niťších sefír (Zeir Anpin). Ich deformovaním sa svetlo stiahlo späť, no jeho zbytky ostali na črepinách (kelipot) rozbitých nádob, ako ostane olej na črepinách rozbitého pohára (V. Sadek). To je duchovné premiešanie sa dobra a zla, svetla a temnoty, ktoré ale bolo v princípe nutné pre existenciu nášho sveta.

Po rozbití nádob všetky svety poklesli, lebo stratili svoju pôvodnú jednotu, podobne ako exil Šechiny.

Niekedy býva prakatastrofa spájaná s pádom Prvotného človeka – Adama Kadmona do démonizovaných črepín – kelipot a človek sa vtelil do hmotného tela, aby roztrúsené iskry Adama Kadmona zhromaždil.

Až dôjde k zavŕšeniu spasenia a nápravy sveta (tikun olam), všetky ľudské duše dospejú k jednote v pôvodnom Adamovi (Adam Kadmon – niečo ako kolektívna duša). Potom sa aj Šechina navráti z exilu späť k Bohu a dôjde k znovuzjednoteniu a až vtedy bude svet existovať vo svojej skutočnej podobe.

Iskry Božieho svetla uväznené v črepinách kelipot sú úplne vo všetkom a zmyslom ľudskej existencie je prinavracať tieto iskry na svoje pôvodné miesto, naprávať svet a následky prakatastrofy (tikun olam).

Dobrým a mravným životom, plnením micvot, tak človek oddeľuje svetlo polapené na črepinách.  Svet zla (Sitra Achra) sa ale snaží brániť tejto náprave a pokúša sa celý svet stiahnúť na svoju stranu. Úlohou človeka je tieto zámery kaziť, iskry oslobodzovať (pozdvihovať) a tým zjednocovať duchovné svety. Ak človek hreší, podporuje Sitru Achru. Už rabbi Low hovoril: “Hriešnici spôsobujú skazu sveta” (in: Derech chajim). Osud vesmíru stojí na človeku. Činy, slová a myšlienky sa nestrácajú, z tohto pohľadu náprave sveta napomáha aj gilgul.

© chanele

SÚVISIACE ČLÁNKY:

ODPORÚČANÁ LITERATÚRA:

  • V. Sadek: Židovská mystika (Agite/Fra 2003, 2009)
  • Z. ben S. Halevi: Vesmír v kabale (Volvox Globator 1994)
  •            ”                : Strom života (Trigon, 1997)
  • G. Scholem: Kabala a její symbolika (Volvox Globator 1999)

ABSOLÚTNO A NEGATÍVNA EXISTENCIA

AJIN, EJN SOF a EJN SOF ÓR sú podľa kabaly tri závoje oddeľujúce absolútno od reálneho sveta.

Absolútno (Neprejavený/Transcendentný Boh) sa prostredníctvom týchto troch závojov/úrovní manifestuje vo svete. Všetky tri tvoria tzv. NEGATÍVNU EXISTENCIU, ktorá je nutným predpokladom pre čokoľvek čo má existovať. Je to akýsi kvázipriestor, do ktorého je stvorené vložené. Býva pripodobňovaná (Ze´ev ben Shimon Halevi)k tichu pred tónom, slovom, čistému plátnu pod maľbou, pozemku na ktorom stojí dom a pod. Niečo na spôsob:

“Tridsať spíc sa spája v hlave kolesa.

Prázdno medzi nimi tvorí koleso.

Hrnčiar miesi hlinu do tvaru nádoby.

Prázdno vo vnútri tvorí nádobu.

Do múrov sa prerážajú okná a dvere.

Prázdno vo vnútri tvorí obydlie.”

Lao´c

 

Bez stvoreného NEGATÍVNA EXISTENCIA “neexistuje”, stáva sa až existenciou stvoreného. Preto býva nazývaná v prekladoch aj ako NE-EXISTENCIA, avšak jej “bytie” podmieňuje vznik stvoreného. Zároveň prechádza v nej NIČOTA (AJIN)do NEKONEČNOSTI (Ejn Sof), pričom NEKONEČNOSŤ treba  chápať ako NEOHRANIČENOSŤ, ktorá už nemá z bezčasovosťou a bezpriestorovým vnímaním nič spoločné, lebo sama existencia jej vymedzuje bytie  a to, ako každá existencia je konečné spolu s EJN SOF ÓR, ktoré je prostriedkom všadeprenikania (vrátane kozmického žiarenia neutrín, ktoré prcehádzajú hmotou bez toho, aby boli bežne detegované – dá sa to len v časticových urýchľovačoch a len v minimálnej miere) tvorí NIČOTA (AJIN) a NEKONEČNOSŤ –NEOHRANIČENOSŤ (EJN SOF) už v zmysle priestoru, spomínanú NEGATÍVNU EXISTENCIU, ktorej zdrojom je samozrejme NAJVYŠŠIE ABSOLÚTNO – BOH (vtedy, aj keď o čase nemôže byť reč, ešte NEPREJAVENÝ). Ten dáva prvý impulz k manifestácii vyslovením svojho prvotného mena EHJE, ktoré vyžaruje z počiatočného kvázibodu, zodpovedajúcemu KETER, stojacej pred NIČOTOU, kam sa ľudské vedomie nemôže nikdy dostať. Vyslovením EHJE sa spúšťa proces manifestácie skrze už spomínanú NEGATÍVNU EXISTENCIU až do reálneho hmotného sveta.

NEGATÍVNA EXISTENCIA je teda “niečo” na predele medzi Bohom Neprejaveným/Transcendentným a Stvorením. Skrze NIČ (Ajin) sa Boh manifestuje prostredníctvom EJN SOF ÓR (Nekonečné svetlo) šíriace sa cez všetky úrovne bytia a NEKONEČNA (EJN SOF), tj. z NEOHRANIČENOSTI, ktorá je prvým krokom BOHA-STVORITEĽA k prejaveniu sa, k prejaveniu sa ABSOLÚTNEHO PRÁZDNA (AJIN), kedy sa toto AJIN presúva z NIČOTY do NEKONEČNOSTI, čím dáva postupne vzniknúť hmote a svetu ako ho poznáme.

 

ABSOLÚTNO/TRANSCENDENTNÝ BOH

/

KETER/JA SOM/EHJE

———————————————–

3 úrovne negatívnej existencie(bezčasová, bezpriestorová, obsahujúca všetko):

AJIN = NIČ/NIČOTA

/

EJN SOF/NEKONEČNO

/

EJN SOF ÓR/NEKONEČNÉ SVETLO

————————————————

MENIACI SA VESMÍR

(manifestácia stvorenia)

/

IMANENTNÝ/PREJAVENÝ BOH/ELOHIM

(Boh prejavený v prírode/svete)

“…na počiatku stvoril Boh(Elohim) nebesá a zem…”

/

BOH ČINNÝ V DEJINÁCH /JHWH

(Ehje ašer Ehje)

-chanele-

Súvisiace články:

DELENIE KABALY

Pôvodná židovská mystika pochádzajúca z raného rabínskeho obdobia sa delí na Ma´ase Berešit (Dielo Stvorenia) a Ma´ase Merkava (Dielo Vozu).

Ma´ase Berešit sú rabínske špekulácie o stvorení sveta a jeho priebehu (často aj o tom, čo mu predchádzalo) vychádzajúce z farizejských podrobných štúdií prvej knihy Mojžišovej a jej prvej kapitoly. Farizeji boli známi veľmi dôkladným štúdiom Písma. Išlo výlučne o teoretické štúdie.

Tak sa teoretická kabala začala zaoberať kozmológiou, ale aj poznaním Boha a jeho podstaty až do štúdia jeho slávy (kavod) a podoby, aj keď Šiur Koma  spadá viac do štúdia hejchalot (Paláce), tj Merkavy.

Ma´ase Merkava sa naopak považuje za praktickú kabalu a vychádza zo štúdia prvej kapitoly knihy Ezechiel, v ktorej je opísaný Boží voz (preto Dielo Vozu), ktorý mal Ezechiel možnosť vidieť. V náväznosti na to, tvoria základ Ma´ase Merkavy hejchalotické texty a knihy apokryfné, napr. Henoch.

Prax Merkavy spočíva v extatických stavoch rabínov, počas ktorých sa dostávali v meditačnej extáze cez jednotlivé úrovne až do neba. Na výstup im slúžili sefiry alebo sedem nebies (viď. článok MENÓRA ). Používal sa na to celý súbor meditačných  techník.

Podkapitolou praktickej kabaly je tzv. Teurgia, ktorá je založená na vyzívaní Boha na “spoluprácu” pri niektorých magických úkonoch, ale aj “donucovanie” k spolupráci anjelov a démonov, prostredníctvom ich mien. Bližšie o teurgii píšem v rubrike TEURGIA. Do kategórie spadá okrem mágie ovplyvňujúcej cez duchovnú úroveň veci hrubohmotné, aj liečiteľstvo za pomoci Božieho Mena, príp. používanie talizmanov a amuletov ( viď. aj článok Božie Meno v talizmanoch  ), ktoré sa do kabaly dostali pod vplyvom helénizmu, zoroastrizmu a teda hlavne pôvodnej perzskej démonológie a angeológie (predtým nemali démoni v judaizme miesto a anjeli boli vnímaní len ako starovekí Boží poslovia, ktorí pomáhali formovať dejiny).

Rabíni boli často liečitelia, divotvorci, mudrci znalí exotických vied ako astrológia a pod.

Na ľudovej úrovni sa praktiky mystiky dostali len do podoby výroby amuletov (= predmet prinášajúci ochranu pred zlom) a talizmanov (= predmet prinášajúci šťastie) s rôznym stupňom pôsobnosti, ktorých prax bola jednoznačne prebratá od Peržanov. Písali a ryli sa na ne hlavne biblické verše, Božie mená a symboly ako napr. Magen David (článok KABALA A MÁGIA ).

-chanele-

CACHCACHOT

CACHCACHOT by sme štylizovane mohli vidieť v troch základných stĺpoch (pilieroch) kabalistického sefirotického stromu.

P1012283 obr.: autorka

Cachcachot, ako som už spomenula sa týkajú vôle, činu a obmedzenia. Vôľa sa spája s chcením niečo vytvoriť, čin so samotným aktom úkonu a pod obmedzením treba chápať vymedzenie určitých limitov. Príklad: Ak chceme aby sa na planéte vyvinul život, musíme tomuto predpokladu určiť nejaké limity  – obmedzenia: hmotnosť, zloženie, atmosféra, vzdialenosť od Slnka, prítomnosť prirodzeného satelitu konkrétnej veľkosti apod. Tak je to so všetkým. A tiet o tri žiare/lúče sa premietajú do illanu. Ten pozostáva z troch pilierov: pilier stredný=pilier vôle a odpustenia vychádza zo sefiry KETER a ústi do sefiry MALCHUT. Ľavý pilier obsahujúci receptívne sefiry sa nazýva tiež pasívny a je to pilier obmedzenia. Pravý pilier s aktívnymi sefirami zodpovedá činu. Spoločne vytvárajú ILLAN. Všetky sefiry sú prepojené 22 cestičkami, zodpovedajúcimi 22 písmenám hebrejskej abecedy a vytvárajú tzv. TRIÁDY (napr. KETER – CHOCHMA – BINA; alebo NECACH – JESOD – MALCHUT). Každá z nich je zameraná na niečo iné. Ich vnútorná kvalita zodpovedá ich konkrétnym potenciám jednotlivých atribútov.  Jednotlivé cestičky umožňujú emanáciu stvoriteľského lúča všetkými smermi, aby sa Boh mohol manifestovať a odrážať sa ako v zrkadle.

-chanele-

 

ADAM KADMON

Ranní kabalisti chápali Adama Kadmona (ďalej AK) ako syntézu sefirot, ktorá vyjadruje ich jednotu, funkciu i okruh pôsobnosti. V končatinách a ostatných telesných častiach AK je obsiahnuté toto pole pôsobnosti Božského myslenia, cítenia a jednania. Boh je pre nich symbolom  myslenia a vedomia, ktoré vníma samo seba a skrze neho vidí Boh seba. Tak vnímali prví kabalisti existenciu.

AK je akýmsi medzičlánkom medzi Bohom a človekom. Neskôr začal byť chápaný ako obojpohlavná, respektíve dočasne nepohlavná bytosť, syntetizujúca v sebe mužský aj ženský princíp. Potom bola na psychickej úrovni rozdelená na muža a ženu a to  vytvorilo postupne sa vyvíjajúcu sa vieru v duálne duše, tj. duše s rovnakým božským a duchovným koreňom (šoreš), ktoré v hmotných telách žijú oddelene, ale nakoniec sa na duchovnej úrovni opäť spoja. Je to zdroj, j nežidovskej viery, v existenciu duše, ktorá je časťou toho druhého a ľudia tak ustavične hľadajú svoju polku a manželia bývajú často nazývaní svojimi “polovičkami”.

AK je v podstate niečo ako archetyp na duchovnej úrovni, podľa ktorého bol tvorený človek pozemský – ADAM RÍŠON (=biblický Adam, žijúci už v tele; doslovne Prvý Adam), alebo ADAM DOLNÝ. AK býva  v náväznosti na to niekedy nazývaný termínom ADAM HORNÝ.

Sú v ňom obsiahnuté všetky ľudské duše, ktoré ešte nepoznali hriech a majú podobu iskier. Podľa toho, z ktorej časti jeho tela pochádzajú, podľa toho im je určené ich životné poslanie.

Odborníci ho porovnávajú s gnostickým manicheistickým antroposofom.

Luriánska kabala interpretuje jeho údy ako sefiry Illanu, ktoré sú v dobe stvorenia totožné s údmi a orgánmi hmotného človeka. Luria veril, že stvorenie je nepretržitý proces nápravy (Tikun Olam) a že AK bol už pred stvorením, dokonca pred cimcumom. Pre prívržencov luriánskej kabaly zastáva významné miesto prostredníka medzi Ejn Sof (Nekonečný) a sefirot, najvznešenejšieho prejavu Božstva, ktorého môžu kabalisti zažiť počas meditácie. V luriánskej kabale neexistuje žiadny súvis medzi AK a Mesiášom, tú vypracoval až Šabtaj Cvi. Dôkladne je myšlienka AK z pohľadu luriáncov opísaná v diele EC CHAJJIM od Chajima Vitala.

Farizeji boli tí, čo pripravili základ pre obojpohlavnosť AK, pretože boli známi tým, že dôkladne rozoberali biblický text a oddelenie muža a ženy v ich ponímaní položil základ práve tomuto učeniu.

Talmud hovorí menom rabi Akivu o stvorení archetypu ako o obraze Božom,  podľa ktorého bol potom človek tvorený. Obraz Boží je teda Akivom vnímaný ako duchovný  ideál, či vzor k stvoreniu.Používa, ako termín CELEM =obraz, tak aj DEMUT=podoba.

Filón Alexandrijský nazval AK nebeským človekom a zosyntetizoval rozprávania z midrašov s platónskou filozofiou a chápal ho ako čistú myšlienku, či dokonca obraz boha.

ZOHAR AK nazýva rovnakým termínom a chápe ho ako stelesnenie Božích prejavov a predobraz hmotného človeka. Obsahuje v sebe celý vesmír. AK = makrokozmos; Adam Rišon=mikrokozmos.Obsahuje fyzikálne základy sveta a jednotu vesmíru.

ZOHAR TIKKUNEJ ho nazýva tiež Adam ha-gadol.

Samotný termín AK sa zaviedol až v 13. storočí n.l. Iné označenia tohto fenoménu sú tiež ADAM ELJON (najvyšší človek) alebo Adam di-l´ela či Adam ila´ah ( v aramejčine Zoharu).

Aj Ezechiel  (1.26) hovorí o akomsi duchovnom človeku, ktorého videl prorok vo vízii voza a ktorý býva stotožňovaný s AK.

AK by sme mohli chápať aj ako “kolektívne vedomie”. Je to tzv. “Bytostné JA, ktoré AK obsahuje. Kabala ale výrazne odlišuje od Bytostného JA a bytostného Ja jednotlivca (ego) a aj od Boha. Bytostné JA chápe ako Boží princíp Jednoty, ktorý nasmerováva AK a teda cez neho aj každého jednotlivca k skúsenostiam do najnižšej duchovnej úrovne (olam asija) – hmotného sveta.  Učením sa každé Bytostné Ja jednotlivca, život za životom, vracia po naplnení svojho určenia späť, čím vzdeláva AK a ten v konečnom dôsledku spoznáva v sebe obraz Boha, potom Boh uzrie  Boha v obraze Božstva a pozorovateľ  a pozorované (obraz Celem) sa stávajú jedným. Vtedy všetko splynie so všetkým do jedného absolútneho vedomia SOM, KTORÝ SOM.

Pre bližšie pochopenie je dobré si naštudovať hinduistické ponímanie ľudského a božského Ja.

-chanele-

 

CIMCUM

Kabala učí, že tesne predtým ako sa Boh rozhodol stvoriť svet, musel najskôr pre tento svet vymedziť priestor. Sefer Jecira používa termín VYRYŤ – CHAKAK, ktorý používa tiež na opis procesu písania, pri ktorom sa časť materiálu, na ktorý sa píše, odstraňuje – ide o rytie do kameňa alebo hlinenej tabuľky. Slovo PÍSAŤ – KATAV sa používa vtedy, keď pri písaní na materiál niečo pridávame – napr. atrament.

Takže CHAKAK – vyryť je v prípade stvorenia “uvoľnenie priestoru” a ako hovorí Sefer ha-Zohar “vyhĺbenie diery”. Diera v tom zmysle, že sa jedná o “prázdno”, do ktorého možno umiestniť informáciu. Informáciou sa myslia písmená a čísla – nositelia kvality a kvantity – podstata stvorenia. Slovom bol tvorený svet a priestor bol vymedzený číslom. Všetko v tomto vesmíre sa dá napísať číslami – rovnicami. Dalo by sa povedať, že Boh je matematik. Takže už minule spomínaných 32 cestičiek poznania (22 písmen 10 sefirot) poslúžilo Bohu k tomu, aby “vyryl” a teda “stvoril” vesmír.

Každé písmeno a číslo vložilo do prázdneho priestoru informáciu, skrze ktorú povstal svet.

No a tento “prázdny priestor” sa stal “stiahnutím” (CIMCUM) – Božím stiahnutím, ktoré utvorilo priestor pre svet. Dovtedy bol len Boh. Bol to neprejavený, transcendentný Boh. Priestor ako taký ešte neexistoval, lebo ten vznikol až stvorením, podobne ako čas. Fyzici nazývajú stav pred stvorením SINGULARITA. Od okamihu Veľkého Tresku, sa začal rozširovať priestor v čase. Prvé informácie vyžiarené do “prázdneho priestoru” vytvorili prvé častice (hadrony, leptony), z ktorých sa potom vytvorili prvé jednoduché prvky a potom aj hmota. A povstal svet…

—————————

*SINGULARITA = bod, v ktorom hustota vesmíru a zakrivenie časopriestoru sú paradoxne nekonečné. Avšak, základný model Veľkého tresku neobsahuje kvantové efekty, takže sú jeho predpovede platné až od chvíle krátko po navrhovanej singularite.

-chanele-

STVORENIE SVETLA

STVORENIE SVETLA

Rabi Chija učil, že keď Boh v prvý deň stvorenia Stvoril svetlo (Jehí ór), povedal, že budú na svete svojvoľníci porušujúci Zákon  a tak toto svetlo pred nimi ukryl, aby ho zachoval  pre spravodlivých, lebo je napísané: “Svetlo je zasiate pre spravodlivého a pre priamych srdcom radosť “(Ž 97.11).

Rabi Aba to doplnil o učenie, čo upravovalo čítanie biblického veršu: “A Boh videl svetlo, že je dobré ho ukryť.”

To, že “ho videl”, znamená, že ho videl od jedného konca sveta k druhému a ukryl ho preto, aby hriešnici cítili potrebu pokánia, pretože, keby ho smeli vidieť aj oni, táto potreba by im chýbala.

To, že je svetlo dobré znamená, že neobsahuje hnev, tvrdil rabi Šimon.

Jeho následné oddelenie od tmy neznamenalo oddelenie dobrého od zlého, aby sa toto nepokazilo, lebo i napriek ich neskoršiemu spojeniu, svetlo si absenciu zla zachovalo. Svetlo a tma boli spojené v deň, lebo je napísané: “A bol večer(tma) a bolo ráno (svetlo), deň jeden ( 1M 1.5).

153ilustrácia. autorka

Aby sme si uvedomovali, že svetlo od tmy a teda deň od noci nemožno oddeliť, bolo toto zopakované pri každom ďalšom dni stvorenia, okrem posledného, kedy si Boh odpočinul a posvätil ho. Tento deň obsahuje len svetlo, ono svetlo Počiatku, to samé, ktoré zábleskom tušia všetky židovské ženy zapaľujúce sobotné sviece, zakrývajúc si pri tom svoje oči, aby z neho nemali úžitok skôr, než nastane šabat. V tom momente akoby skrze šabat obsiahli vo svojom duchovnom zraku jeho pôsobenie, prechádzajúce z ohňa sobotných svetiel.

Čím viac sviec (podmienených počtu detí v rodine), tým viac svetla v dušiach všetkých členov rodiny, pretože podľa tradície deti prinášajú do rodín svetlo. A aj svetlo Počiatku.

Ten deň, z ktorého vyšlo Prvotné Svetlo, sa šíri do ostatných dní stvorenia, pretože ráno môže pochádzať len od Prvotného Svetla.

-chanele-

zdroj: ZOHAR I fol 45b-46a ku 1M 1.3-5