SEFIROT

Sefirot ako Božie emanácie podľa tradície manifestujú  na jednej strane Božie vlastnosti, na strane druhej sú prejavom Boha Stvoriteľa a tvoria základ tohto sveta. Tradícia o nich hovorí ako o Božích atribútoch, skrze ktoré Boh Tvoril svet, udržiava ho a spája ho so sebou samým.

Ak by sme chceli pochopiť, čo to vlastne sefiry  sú, najlepšie si je predstaviť, že je to akoby duchovná potencia vychádzajúca priamo z Boha, ktorá je jeho súčasťou, nie je priamo totožná s Ním (to aby sme sa vyhli antropomorfizmu, či antropopatizmu) a skrze ktoré pôsobí priamo na svet.

Predstavte si rodiča, ktorý dal dieťaťu nejaký príkaz či zákaz. Ten sa nad dieťaťom nehmotne vznáša aj vtedy, keď rodič nie je prítomný. Dieťa tento príkaz/zákaz vníma ako súčasť rodiča a nikoho iného, má alebo nemá rešpekt ho prijať, ale stále je v jeho mysli prítomný.

Príkaz/zákaz je súčasťou rodiča , nie je ale rodič samotný, dieťa to vie a rodiča skrze príkaz/zákaz vníma.

Podobne sefirot sú dielom Boha, ktoré sa vznášajú v súcne, sú Jeho súčasťou , ale nie On samotný.  Skrze ne sa odvíja čas a priestor, skrze ne je možné vnímať Boha, poznať ho  a hovoriť s Ním. Sú všetkým, čím je budovaný svet. Nachádzajú sa vo vzájomnej rovnováhe, aby svet v existencii obstál. Keby bolo vo svete viac súdu a prísnosti, než milosrdenstva – svet by sa zrútil a prestal existovať, lebo všetko by bolo absolútne potrestané za svoje chyby. A naopak, keby prevyšovalo milosrdenstvo, nič by sme sa nikdy nenaučili. Rozum bez múdrosti by sa obmedzil na čisté racio a hĺbka samotnej múdrosti bez racionálneho uvažovania tiež neobstojí vo svete.

Základ pre učenie o názvoch sefír je položený už v Tóre. Starí kabalisti vychádzali z dvoch biblických pasáží: 2M 31.3 a 1 Kron 29.10-11. V 2M sú použité názvy prvých troch sefír a teda najvyššej triády.

“Duch živého Boha” zodpovedá Keter; “múdrosť a chápavosť” je Bina.

Šesť  nižších sefír sú vymenované ako Božie vlastnosti: Gedula (veľkosť) totožná s Chesed (láskavosť a teda milosrdenstvo) – len ten je mocný/veľký, kto môže zabiť a nikdy to neurobí(je milosrdný), Gevura (moc), Necach (víťazstvo, či večnosť), Hod (sláva, majestát), Tiferet (krása), Jesod (základ, všetko čo je na nebi i na zemi je tvoje), Malchut/Mamlacha (kráľovstvo).

Dokopy tvoria sefiry sefirotický strom Illan. Sú v ňom pospájané 22 cestami, takže spolu s nimi vytvárajú  “srdce stvorenia” = LEV (lamed, bet) = 32 ciest múdrosti, ktorými bol stvorený svet.

Sefiry sú mostom medzi našim hmotným svetom a Ejn Sof. Skrze ne sa dostáva podstata Boha do nášho sveta a do našich životov.

-chanele-

Súvisiace články:

Reklamy

BEREŠIT I. – STVORENIE SVETA

ÚVOD: V judaizme je zvykom čítať každý týždeň  na šabat v synagóge tzv.  sidru alebo parašu – týždenný oddiel Tóry, ktorý sa dopĺňa čítaním z Prorokov (haftara), ktoré tématicky súvisí s konkrétnou sidrou.

Takto sa stane, že za celý kalendárny rok sa prečíta celá Tóra (5. kníh Mojžišových). Znamená to teda, že Tóra je rozdelená do približne rovnako dlhých oddielov, v počte týždňov v roku.

S čítaním sa začína na sviatok Šemini aceret , slávený na jeseň po sviatku Sukkot  a pokračuje sa celý rok, až je čítanie Tóry uzavreté Novým Rokom, Vysokými sviatkami a už spomínaným osemdňovým sviatkom Stánkov.

Sidra Berešit, keby sme ju chceli zhrnúť do hesiel, hovorí o nasledovnom:

  • Stvorenie sveta a človeka
  • rozprávanie o raji, prvom hriechu, a vyhnaní z raja
  • príbeh Kaina a Ábela
  • zoznam patriarchov pred potopou
  • správa o nefilim

Spraviť komentár k celej sidre je dosť obsiahly materiál (a to v žiadnom z nasledovných článkov neobsiahnem úplne všetko), preto budem každú sidru podľa potreby členiť do niekoľkých častí.

                                            *      *      *

BEREŠIT I. – STVORENIE SVETA

Stvorenie sveta nevnímal pôvodný staroveký  judaizmus ako kresťanské absolútne ex nihilo “z ničoho”, tento pojem sa do judaizmu dostal až v období vzniku Makabejských kníh (2Mak 7.28). K stvoreniu došlo na dvoch úrovniach, duchovnej a materiálnej. Tradícia učí, že išlo o proces založený na desiatich číslach a 22 písmenách (článok: 32 cestičiek múdrosti ) hebrejskej abecedy. Písmená, vyjadrujúc zvuky, sa stali nástrojom stvorenia, reč je teda chápaná ako hybná sila celého bytia, Boh slovom tvoril svet (“…a Boh riekol…”). Čísla ako potencie kvantity  charakterizujú priestor určený na stvorenie.

V momente stvorenia sa prepojila večnosť s časom, ktorý dovtedy neexistoval, duch s hmotou (človek) a nekonečné s konečným.

Pre akt stvorenia sa v kabale aj v judaizme používa termín Ma´ase berešit a zahŕňa rôzne “špekulácie” (v tom dobrom slova zmysle) rabínov o počiatku tohto sveta a sú útržkovito zaznamenané v Talmudoch, midrašoch a hlavne v spise Sefer Jecira. Tá, ako jedna z troch základných kníh kabaly, chápe reč ako vytvorenie substancie, z ktorej boli sformulované písmená, následne z nich slová, z ktorých sa nakoniec stali hmotné veci.

Podľa Sefer Jeciry je svet plný duchovnej látky a duchovných bytostí na rôznych úrovniach – od jemnohmotnej až po hrubohmotnú – matériu. Týchto úrovní je veľa, dalo by sa to prirovnať k skupenstvám vody: vodná para, voda, kryštalický ľad, kubický ľad, amorfný ľad. Stále ide o tú istú látku, ale v rôznych úrovniach limitovaných podmienkami priestoru.

Duchovná látka a duchovné bytosti prechádzajú týmito úrovňami podľa určitých zákonitostí (napr. vstup duše do tela), ale ako sa to deje, to nikto nevie, rovnako ako nepoznáme podstatu princípu prechodu vôle pohnúť rukou až po samotný pohyb (článok: Veda a zázraky z lokality EMUNA/Chanele4).

Verí sa, že všetko negatívne je stvorené z ničoho , kdežto všetko pozitívne je stvorené  z Boha.

Ak sa vrátime k myšlienke, že sidra Berešit, pojednávajúca o stvorení sveta, sa číta bezprostredne po oslavách židovského Nového Roku – Roš Hašana, ktorý nazývame aj “narodeninami sveta” a zároveň na záverečný deň sviatku Sukkot, ktorý je zhodou okolností úzko previazaný s “vodou”, dostaneme zaujímavé paralely.

Na sviatok Sukkot je zvykom čerpať vodu (Mišna, Suka 4.9). Robilo sa tak v chrámovom komplexe. V tieto dni sa tiež do modlitieb pripája prosba za dážď (v Izraeli začína obdobie dažďov). Tóra je prirovnávaná k dažďu (5M 32.1-2), k vode ju prirovnáva aj Ámos (8.11). Aj pri stvorení sa “…Duch boží vznášal nad vodami…”, pričom Duch zodpovedá ohňu. Aj nebesá ŠAMAJIM sú zložením ohňa EŠ a vody MAJIM. Na sefirotickom strome ILLAN zodpovedá ženský stĺp elementu vody a mužský stĺp elementu ohňa.

Vo svete chaosu (tohu), ktorý predchádzal dnešný svet nápravy (tikun), malo pôsobisko Božie Meno “EMEŠ”, tvorené “tromi matkami” – písmenami MEM, ŠIN a ALEF. Toto Meno potom vo vesmíre nápravy nadobudlo znenie Tetragrammatonu  – JHWH.

EMEŠ je tiež označenie atramentovej černi, ktorá existovala pred stvorením vo svete chaosu, skôr než boli vyvolané k životu sefiry.

ŠIN zodpovedá príčine

MEM následku

a ALEF syntéze predchádzajúcich dvoch.

Adept kabaly vstupuje na začiatku do sveta/vesmíru chaosu a potom, už ako zasvätenec, do sveta/vesmíru nápravy.  Spočiatku vníma sefiry v zmätených obrazoch – chaoticky. Postupne ich začne vnímať v podobe “parcufim”, podobných človeku (mentálny golem).

MEM zodpovedá tiež VODE, vedomiu Chochma a strane zásluh

ŠIN zodpovedá OHŇU, vedomiu Bina a strane dlhov

ALEF zodpovedá VZDUCHU a spravodlivému a nestrannému súdu

Podľa kabaly, tvoril Boh tento svet skrze svoje Meno. Ak vo svete “tohu” bolo toto Meno EMEŠ, neprekvapuje, že tvoril prostredníctvom “ohnivých vôd”, či inými slovami – prostredníctvom “pralátky”, ktorú smieme v kabale nazvať tiež termínom “šamajim” – čoby ohnivé vody.

Midraš popisuje Tóru ako “biely oheň napísaný na ohni čiernom” (Sifrej k 5M 33.3) a hovorí sa o nej ako o “zákone z ohňa” EŠ DAT (5M 33.2) a počas spomínaného obradu čerpania vody “…zbožní muži dobrých skutkov tancujú s ohňovými pochodňami…” (TB, Suka 5.1-4). Tóra teda spája v sebe vodu a oheň, čiže nebesá. Nebesá sa v nej zrkadlia a i nebo i more je modré a tak ako voda dáva a udržiava život, i Tóra má rovnaké vlastnosti.

Slovo Berešit sa používa na označenie začiatku časového obdobia v rámci celkového času. Okrem 1M 1.1 je použité aj v 5M11.12 a Jer 26.1. Z textu je zrejmé, že sa jedná o počiatok času vo všeobecnosti a nie len nejakého časového úseku.

Tóra nezačína prvým písmenom hebrejskej abecedy – písmenom ALEF, ako by sa očakávalo, ale v poradí druhým – písmenom BET, ktoré zodpovedá číslovke 2 a teda dualite sveta hmotného. Zodpovedá tiež slovu BERACHA – požehnanie, s ktorým bol svet tvorený. Posledné písmeno Tóry je TAV a keď od tohto písmena v slove Berešit rátame 50 ďalších písmen, nájdeme písmeno WAW, potom ďalších 50 písmen a dostaneme REŠ a nakoniec ďalších 50 písmen a prídeme k písmenu HE. Spojením všetkých štyroch písmen dostaneme kľúčové slovo TÓRA a práve za pomoci Tóry bol podľa tradície svet stvorený. Rambam (rabín Nechunja) dokonca učil, že slovo REŠIT treba chápať nie ako POČIATOK ale ako MÚDROSŤ a teda:”…múdrosťou stvoril Boh…”. Pod múdrosťou chápe judaizmus samozrejme Tóru.

Keď preskupíme písmená slova “keď boli stvorené” – ” hebr. behitvaram, dostaneme slovo beavraham, tj.  “pre Abraháma” bol tvorený svet, ako to vysvetľuje midraš,. V slove je písmeno HE z mena praotca, napísané menšie ako ostatné písmená a to svedčí o tom, že písmeno HE bolo do jeho mena doplnené dodatočne (Avram – Avraham; článok: Abrahámov pôvod ). Midraš to vysvetľuje aj tak, že Boh tvoril svet aj písmenom HE, lebo je napísané:”…On stvoril končiny zeme, neukoná sa ani neunaví…”(Iz 40.28, GnRb12) a písmeno HE je jediné písmeno, ktoré sa vyslovuje bez námahy, nie je potrebné pri jeho vyslovení ústa otvárať ani zatvárať.

O siedmych dňoch stvorenia som písala už v článkoch Sedem dní stvorenia, Stvorenie svetla,  a Stvorenie, preto považujem za zbytočn duplicitu  ich sem nanovo prepisovať a teda odporúčam v tomto zmysle prečítať si ich ešte raz a tak si občerstviť, či prehĺbiť znalosti.

Pokračovať budem prvou zmienkou Božieho Mena JHWH  v prvých veršoch sidry Berešit. Pôvodné znenie týchto štyroch písmen bolo s najväčšou pravdepodobnosťou JaHWe alebo JiHWe. Masoreti s úctou k Menu, zaviedli jeho čítanie v znení  ADONAJ (Môj Pán; skrátene Pán), ktorého samohlásky vpisovali priamo pod JHWH, takže toto dostalo punktáciu slova ADONAJ tak, že sa podľa pravidiel hebrejskej gramatiky zložené šewa skrátilo na obyčajné šewa a cholem nad dalet sa zamlčal. Tento prepis sa neskôr v 16. stor. n.l. v kresťanskom svete začal omylom z neznalosti veci čítať ako JEHOWAH. Takto sa ale Tetragram nikdy nečítal. Samohlásky slova ADONAJ pod JHWH boli medzi Židmi len (!) nápovedou, že slovo treba nahrádzať čítaním slova ADONAJ.

V prípade, že v Tóre stojí pri JHWH už slovo ADONAJ, Tetragram nadobúda vokalizáciu slova ELOHIM, ktorá opäť znamená, že ho treba pri čítaní vymeniť za slovo ELOHIM.

Meno JHWH je symbolom Božej Milosrdnosti (JHWH vyviedol Izrael z Egypta…) a meno ELOHIM zas spravodlivosti. JHWH je Boh činu, ELOHIM sa manifestuje v prírode (…na počiatku stvoril Elohim…).

Meno JHWH je odvodené od slovesa BYŤ (haja; archaická podoba je hava) a vyjadruje sa ním ako minulosť, tak prítomnosť a aj budúcnosť. HAJA – bol; HOVE – je; JIHWE – bude.

Cez JHWH vnímame Božiu Večnosť, či Božie “státie” mimo čas. JHWH nie je meno v pravom slova zmysle. Keď sa Mojžiš pýtal Boha na jeho meno, aby vedel Izraelitom povedať, ktorý Boh ho za nimi posiela, Boh povedal: Som, ktorý SOM – Ehje ašer ehje. Opäť sloveso BYŤ, tentokrát v 1.os.imperfekta – ja budem, ktorý budem. Boh nehovorí svoje meno, Boh sa charakterizuje ako jediný, ktorý bol, je a bude. Izraelský Boh je vlastne bezmenný Boh (S. Kushner) – je to čisté Bytie a vďaka svojej jedinnosti, nemusí byť pomenovaný, lebo Ho nie je nutné odlišovať od iných božstiev, nakoľko tie neexistujú.

-chanele-

SÚVISIACE ČLÁNKY:

SEFER RAZIEL HA-MALACH

Kniha “Raziel” bola údajne podľa legendy napísaná anjelom Razielom (RAZ=tajomstvo EL=Boh) a darovaná Adamovi ešte predtým, než opustil s Evou raj.

Kniha pozostáva z častí:

  1. KNIHA ODEVU (MALBUŠ), hovorí o význame knihy a o tom ako s ňou zaobchádzať, spolu so súpisom mien anjelov a období v ktorých vládnu. Napr. Mesiac Nisan je ovládaný 36 anjelmi na čele so Šafielom. Mesiac Ijjar43-omi anjelmi a vládne im Rauhiel. Sivan ovláda Arinavar a 68 anjelov jemu priradených.Tamuz má za vládcu Taac-Buna a 28 anjelov. Mesiacu Av predsedá Tatar-Gur s 29-imi anjelmi. Elul je ovládaný Murielom a 29 anjelmi pomocníkmi, Tišri nesie vládu Pachdruna s 29-imi anjelmi, Matrchešvan Larbaga s 27-imi anjelmi, Kislevu vládne Arbagdor  a 29 pmocníkov a Adar ovláda Abarchiel s 29-imi anjelmi. Mesiace Tevet a Ševat sú v originále vynechané, neobsahujú ich ani preklady. Muriel vládne Dinuru (rieka, z ktorej boli stvorené všetky svetlá, Šamšiel slnku, Jarchiel Mesiacu, Kachbiel hviezdam, Safriel knihám, Jahudiel Židom a pod.
  2. samotná KNIHA TAJOMSTVA RAZIELA obsahuje homiletické úvahy o stvorení sveta a činnosti anjelov. Celkovo je text dosť chaotický, citáty sa navzájom miešajú, raz sa cituje midraš, inokedy Talmud  apod. Kniha výrazne rieši ATBAŠ a za jeho pomoci vyvodzuje aj to, kto smie túto knihu čítať. Napr. Meno Božie používané v modlitbách sa mení podľa “atbašu” na NUN, TAV a JOD (ŠIN + DALET+JOD= dávajú číselnú hodnotu 500. A nakoľko meno ŠADAJ sa používa v modlitbách o deti, tj. človek, ktorý smie čítať “Raziela” by mal mať syna aj dcéru, ktorých počet údov dokopy dáva 500 (248 údov mužských a 252 ženských). To znamená, že by to mal byť človek stredného veku, dobročinný a múdry. Stvorenie je mimo iné opisované ako: Alef je Boh – prvý a posledný. Alef je prvé písmeno. Hospodin je hlavou všetkých anjelov. Alef je 1, je to začiatok čísel a v slove milión – “mea” stojí na konci. Začína ním abeceda a končí Tašrak (spiatočná abeceda). Pri stvorení sveta videl Boh, že oba chrámy (Šalamúnov aj Herodov) budú zničené. Písmeno Bet slova Berešit = 2, tj. 2 Chrámy. Bet značí tiež, že Hospodin tvoril všetko v dualite (nebo a zem, dobro a zlo, more a rieky, raj a peklo, Slnko  a Mesiac, muža a ženu…). Človeku dal dve oči, dve ruky, dve nohy atď. Boh vypustil dych, ktorý sa stal vetrom, ohňom a vodou a jeho prvý dych sa stal prvou sefirou. Hospodin korunoval Alef, spojil ho s duchom a stvoril človeka, dážď a hruď. Duch naplňuje vesmír, pretože bez neho nemôže existovať. Dýchaním povstal duch, vietor, vlhko a teplota. Vlhkosť bola stiahnutá do jednej strany a dala pôvod čiare obklopujúcej svet (tohu). Z vody nad priepasťou vzišli kamene známe ako Bohu. Voda bola prvá, ktorá prijala Hospodina s chválou. Mojžiš meškal na Sinaj 2 x po 40 dňoch (MEM a MEM) a prijal Desatoro (JOD), tj. Mem Jod Mem = Majim = voda. Tóra je prirovnávaná k vode. Voda je žriedlom života, život dáva. Voda odzrkadľuje nebo. Rovnako tak Tóra dáva život a zrkadlí sa v nej nebo.
  3.  KNIHA VEĽKÉHO BOŽIEHO MENA    hovorí o 72 –slovnom Božom Mene, pozostávajúcom z kombinácií vždy troch písmen, pričom každá trojica má iné  – pôsobenie. (WHW – Chrám účinkuje na svet; JLT – Hospodin je prvý; SJT – existuje večne; ELM – všemohúci; atď. Mená sa písali na strieborné doštičky, v určitú hodinu dňa, za vlády konkrétneho anjela, ktorého meno sa v tej chvíli vyslovilo. Písali sa tiež na pergamen, medený plech, alebo sa len tak vyslovili v modlitbe.
  4. a nakoniec KNIHA HAMAZALOT (Hviezdy) zaoberajúca sa výrobou a významom talizmanov a božích  Mien na nich používaných a ich účinkov. Používali sa na rôzne účely:
  • ochrana šestonedieľky
  • dosiahnutiu lásky a milosti
  • na docielenie zhody medzi manželmi alebo priateľmi
  • pred urieknutím
  • pred zlým duchom
  • apod.

O talizmanoch a ich účinkoch hovorí aj Talmud (TB Pesachim, Avoda Zara).

Pre hlbší záujem odporúčam český preklad:

dr. J Eisenberg: Sefer Razie ha-Malach, Kniha anděla Raziela čili praktická teurgie a mystika kabalistická (Sfinx, Praha 1923)

Ide ale, ako som už spomenula o dosť chaotický a hlavne nekompletný preklad. Záujemcom o teurgiu odporúčam radšej diela  Kefera alebo Bardona, ale nepúšťala by som sa do toho po hlave a pokiaľ si záujemca nie je istý zákonitosťami práce s myšlienkou, môžu mať z toho psychické problémy. Radšej každého od takýchto vecí odhováram. Kabalista/teurg by mal byť človek bezúhonný oddaný Bohu a Tóre.

Okrem iného, ak ide o určitý druh chanelingu (vzývanie anjelov), staviame sa vlastne proti Tóre, lebo tá učí, že modliť sa máme len k Bohu, prosiť a oslovovať len Jeho. Nemáme sa pýtať ani veštcov, ani vidomcov, ani mŕtvych. Všetky tieto praktiky sú Tórou aj prorokmi a teda Bohom zapovedané (3M 19.31, 20.6-7, 20.27; 5M 18.10-14; Iz 8.19, 47.12; 4M 23.23).

Je to preto, že

  1. ak sa dáme ovplyvniť veštcami, vidomcami a pod., už to nie je naše rozhodnutie, lebo bez nich by sme sa možno rozhodli inak.
  2. nikto z nich nepozná skutočnú budúcnosť, tú pozná len Boh.

Veštci disponujú len možnou alternatívou budúcich vecí. Každý človek má niekoľko paralelných budúcností, podmienených rôznym rozhodnutiam a okolnostiam. Veštec vám vždy povie len tú, ktorá je v tej chvíli najpravdepodobnejšia, zodpovedajúca momentálnej situácii, niečo ako právnické AD HOC. Veštci vidia len to, čo smiete svojou vôľou zmeniť a ovplyvniť. Teda veci pre váš duchovný vývoj v tej chvíli nedôležité. To, čo musíte, alebo naopak nesmiete zažiť, to vám nikdy nikto nepovie. Vtedy veštci obyčajne hovoria, že “ich to ďalej nepustí”, alebo že vidia “biele karty”. Je to tak preto, aby ste na daných veciach nemohli niečo nechtiac, alebo úmyselne zmeniť. A na to Boh veľmi precízne dohliada, hlavne pokiaľ ide o poslania a úlohy. Čo sa budete akokoľvek o niečo snažiť, čo nemáte dané, nedosiahnete to. Vtedy máme pocit, že sú nám pod nohy hádzané polená (ovšem, môže to byť aj urieknutie). Môže byť, že vám to aj Boh priamo povie, že to nesmiete vedieť – všetko záleží od toho ako vysoko ste na duchovnej úrovni. A ako som už hovorila v článku  CEVAOT  , Boh komunikuje s človekom tromi spôsobmi:

  1. priamo tvárou v tvár
  2. v snoch
  3. cez druhých ľudí

-chanele-

CIMCUM

Kabala učí, že tesne predtým ako sa Boh rozhodol stvoriť svet, musel najskôr pre tento svet vymedziť priestor. Sefer Jecira používa termín VYRYŤ – CHAKAK, ktorý používa tiež na opis procesu písania, pri ktorom sa časť materiálu, na ktorý sa píše, odstraňuje – ide o rytie do kameňa alebo hlinenej tabuľky. Slovo PÍSAŤ – KATAV sa používa vtedy, keď pri písaní na materiál niečo pridávame – napr. atrament.

Takže CHAKAK – vyryť je v prípade stvorenia “uvoľnenie priestoru” a ako hovorí Sefer ha-Zohar “vyhĺbenie diery”. Diera v tom zmysle, že sa jedná o “prázdno”, do ktorého možno umiestniť informáciu. Informáciou sa myslia písmená a čísla – nositelia kvality a kvantity – podstata stvorenia. Slovom bol tvorený svet a priestor bol vymedzený číslom. Všetko v tomto vesmíre sa dá napísať číslami – rovnicami. Dalo by sa povedať, že Boh je matematik. Takže už minule spomínaných 32 cestičiek poznania (22 písmen 10 sefirot) poslúžilo Bohu k tomu, aby “vyryl” a teda “stvoril” vesmír.

Každé písmeno a číslo vložilo do prázdneho priestoru informáciu, skrze ktorú povstal svet.

No a tento “prázdny priestor” sa stal “stiahnutím” (CIMCUM) – Božím stiahnutím, ktoré utvorilo priestor pre svet. Dovtedy bol len Boh. Bol to neprejavený, transcendentný Boh. Priestor ako taký ešte neexistoval, lebo ten vznikol až stvorením, podobne ako čas. Fyzici nazývajú stav pred stvorením SINGULARITA. Od okamihu Veľkého Tresku, sa začal rozširovať priestor v čase. Prvé informácie vyžiarené do “prázdneho priestoru” vytvorili prvé častice (hadrony, leptony), z ktorých sa potom vytvorili prvé jednoduché prvky a potom aj hmota. A povstal svet…

—————————

*SINGULARITA = bod, v ktorom hustota vesmíru a zakrivenie časopriestoru sú paradoxne nekonečné. Avšak, základný model Veľkého tresku neobsahuje kvantové efekty, takže sú jeho predpovede platné až od chvíle krátko po navrhovanej singularite.

-chanele-

32 CESTIČIEK MÚDROSTI

10 čísel = 10 sefirot = podstata stvorenia

Stvorenie možno opísať slovami (kvalita) a číslami (kvantita). Slová tvorené 22 písmenami hebrejskej abecedy spolu s desiatimi základnými číslovkami, tvoria číslo 32.

169168

Číslo ako také vyjadruje mnohosť, ktorá vznikla až stvorením. V Stvoriteľovi mnohosť chýba – Stvoriteľ je Jednota.

Číslice (10) a písmená (22) dávajú teda dokopy 32 cestičiek múdrosti. Kabalisti ich odvodzujú od veršov Prvej Knihy Mojžišovej. Tá obsahuje  32x Božie meno ELOHIM a zároveň 10x spojenie “Boh riekol”, desiatimi výrokmi bol stvorený svet (Pirkej Avot 5.1) a tie zodpovedajú 10 sefirám (Bamidbar Raba 14.12), 3x Boh stvoril (hlásky: šin, mem, alef), 7x Boh videl (7 dvojitých hlások) a 12x obsahuje ostatné Božie mená (Boh oddelil; videl, že svetlo je dobré; oddelil svetlo od tmy…- 12 základných hlások) , čo dáva dokopy 32.

ELOHIM je meno označujúce Boha prejaveného v prírode, Boha emanujúceho.

Číslo 32 sa píše v hebrejčine písmenami LAMED a BET a číta sa LEV, tj. “srdce” a srdcom stvorenia sa chápe TÓRA, ktorej prvé písmeno je BET a posledné LAMED.

A 32 cestičiek múdrosti je podľa tradície ukrytých práve v Tóre.

Písmená LAMED a BET sú jediné písmená hebrejskej abecedy, ku ktorým možno pripojiť zámenné prípony (mne – LI, jemu – LO…; vo mne – BI, v nej BAH…), pričom spoluhlásky používané na vyjadrenie vlastníctva (JOD, WAW, HE, nesúce samohlásky) sú zároveň písmenami Božieho Mena – JHWH.

32 cestičiek múdrosti sú individuálne cesty, ktorými si každý človek musí prejsť sám. Každý má svoju cestu (svoj osobný príbeh, ako sa píše v knihe Alchymista od P.Coelho), ktorá pre druhého nemusí a väčšinou ani nebýva schodná. Naviac, hebrejské slovo NATIV, ktoré prekladáme ako “cestička”, dáva podľa gematrie číslo 462, čo je 2×231 a to zodpovedá počtu brán, ktorými človek prechádza počas cesty 32 cestičkami. Ovplyvňovaný je pri tom skrytými silami, preto bývajú tieto cestičky označované tiež termínom PELI´OT, ktorý Zohar používa len v súvislosti s 32 cestičkami múdrosti.

(Zdroj: A. Kaplan: Sefer Jecira (Volvox Globator, 1998)

-chanele-

 

Súvisiace články:

STVORENIE SVETA

                            STVORENIE  
 
 
 
                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                              Stvorenie sveta prebiehalo podľa tradície v šiestych dňoch. Ten siedmy, zodpovedajúci Sobote, Boh oddychuje od všetkej práce, ktorú vykonal a my v ňom máme možnosť preukázať svoje schopnosti a vlohy.
     Podľa kabalistického učenia každý z týchto šiestych dní zodpovedá jednej perióde Stvorenia. Kabalisti veria, že existuje Sedem Periód (alebo cyklov) Stvorenia, pričom každá perióda trvá 7 000 rokov.
     Rabi Jicchak z Aka tvrdil, že pri týchto výpočtoch nemožno pracovať s dĺžkou bežného slnečného roka. K výpočtom sa musí použiť tzv. Božský Rok, ktorému zodpovedá 1 000 pozemských rokov (Ž 90.4). Jeden Božský Rok je tak totožný s 365 250 pozemskými rokmi.
     Epocha siedmych dní (či siedmych periód Stvorenia) je vymedzená vždy jednému Stvoreniu a každých 7 000 Božských Rokov (=7 periód) Boh svoje Stvorenie obnovuje. Kabale nie je cudzia myšlienka, že pred našim svetom, tu boli už iné.
     Každá perióda Stvorenia tak zodpovedá jednému dňu Stvorenia. Každý zo šiestych dní (cyklov) priniesol čosi nové.
     Na začiatku prvého cyklu Stvoril B-h skôr zložky potrebné k tvorbe vesmíru, ako vesmír samotný.
     Až v piatom cykle sa zrodil život a na sklonku šiesteho umžnil Boh , aby vznikol človek. To bolo asi 974 generácií pred Adamom. Tento človek sa vyvinul z “prachu zeme” (1M 2.7) , ale chýbala mu Božská duša, ktorá by z neho urobila duchovného človeka. Až potom vdýchol Boh do človeka dych života a Stvoril tak skutočnú ľudskú bytosť. Podľa tradície sa tak udialo na Roš h-Šaná, 3761 p.o.l. …
     Ked dĺžku jedného božského Roka, 365 250 vynásobíme 7 000, dostaneme dĺžku jednej periódy – 2 556 750 000 rokov. A práve pred približne 2,5 mld rokov zaznameávajú vedci počiatky života na Zemi (Archaikum 2 000 000 000 – 1 200 000 000 rokov dozadu).
     Ak by sme predpokladali, že biblickým Stvorením Sveta bola započatá ona siedma Perióda Stvorenia (siedmy deň), v ktorej teraz žijeme, vznik vesmíru ako takého, by spadal do obdobia  spred 15 340 500 000 rokov (2 556 750×6), čo sa pohybuje veľmi blízko vedeckému odhadu veku vesmíru.
    
 
                             PRVOTNÁ ŽIARA, Z KTOREJ POVSTALI VŠETKY SLOVÁ
   
  
     Na počiatku vyhĺbila vôľa Kráľova Priehlbeň v hornej Nedotknuteľnosti a umiestnila do nej Lampu, ktorá utvorila beztvarý uzol obklopený prstencom ani bielej, ani čiernej, ani zelenej, ani červenej, ani žiadnej inej farby.  
   Až potom boli uprostred Priehlbne učinené všetky farby.
     V medzere medzi pulzami výronu je ukrytý Bod nazývaný Počiatok a nikto nevie, čo je za týmto bodom a ON ukrýva tajomstvo  42-písmenného Mena Božieho.
     Najskrytejší potom Počiatok rozšíril do všetkých strán a utvoril si Palác  ku svojej Sláve, do neho zasadil sväté semeno , ktoré splodilo duše a pozdvihlo svet (Iz 6.13).
     Ten Palác sa nazýva Elohim a to je tajomstvo slov: “V Počiatku Stvoril Boh” (Elohim) (1M 1.1).
     Keď sa Bod a Palác zjednotili, z Počiatku vyšlo Meno  AŠER , čiže preskupením písmen ROŠ – “hlava”. A vtedy bol horný Počiatok obklopený Svetlom Múdrosti. Vtedy sa zmenila Farba Paláca a dostal meno Dom (Bajt), i bol obydlený zasadeným semenom. 
     A keď sa Bod a Palác zjednotili v Mene ELOHIM, zo semena vyrašili výhonky. Týmto semenom boli hlásky Tóry vyšlé z Bodu ukrývajúceho tajomstvo troh bodov: chólem, šúrek a chírek. Spolu vytvárajú Hlas, ktorý sa pôvodne nazýval EHJE.
     Béréšít( Na počiatku) znamená “Bara šit” (Stvoril šesť), pretože od jedného konca nebies k druhému, existuje šesť strán. Všetkými týmito stranami sa šíria písmenká Tóry. Spoluhlásky sú telom a samohlásky duchom. 
     I žiaria všetky hlásky v jednote svetlom Tóry, ktoré svieti neustále a ožaruje celý svet…
 
                                         PRED POČIATKOM
 
 
       Židovská mystika chápe Boha v dvoch podobách. Ako Neprejaveného – Skrytého a Prejaveného.
       Neprejaveného ( Transcendentného) označuje termínom AJIN = NIČ, pretože takýto Boh stojí mimo bytie a je Absolútnym Nič.
      AJIN je absolútne ticho i absolútny zvuk súčasne. Je to pohyb i kľud, čin i pasivita. V AJIN je všetko a nič. Z AJIN vznikol EJN SOF = Boh Nekonečný – Prejavený (Imanentný). Boh je Absolútne Bytie = EJN SOF a AJIN súčasne.
      Tradícia hovorí, že jedného dňa Boh zatúžil uvidieť sám seba. A tak došlo k prvému oddeleniu od Božstva. Jeho vôľa sa tak Stať, zažiarila celým vesmírom a zároveň nikde, lebo vesmír ešte nebol. Svetlo tejto vôle sa nazýva EJN SOF ÓR = Nekonečné Svetlo, ktoré ožiarilo minulosť i budúcnosť súčasne.
     Aby mohlo k prvému oddeleniu od Boha dôjsť, musel Boh pre toto Oddelené utvoriť miesto a tak sa stiahol sám do seba. Toto vymedzené miesto bolo ohraničené a prázdne a podľa legendy malo rozmery bodky uprostred Absolútna. Prázdno tak podnietilo vznik pozitívneho bytia.
      Božia vôľa prenikla do tohto priestoru v podobe troch lúčov – troch skrytých žiar = lúča Absolútnej vôle, lúča Činu a lúča POhraničenosti. Dokopy utvorili počiatok zákonov budúceho bytia. Kabalisti za nimi vidia prapôvodnú Milosť a Prísnosť, pulzujúcu pod dohľadom Vôle. 
     Toto všetko sa stalo, keď EJN SOF ÓR začalo prenikať okrajom vymedzeného prieastoru. Vtedy došlo k oddeleniu Bytia od Absolútna, k vzniku prvej sefiry, nazývanej aj Koruna Korún, či Skrytosť Skrytého. Bola zárodkom všetkého, čo malo vzniknúť neskôr, aj zdrojom ďalších sefír, z nej emanujúcich. Jej výnimočná poloha na rozhraní zabezpečuje rovnováhu vo svete.
 
 
                              STVORENIE SVETLA
 
      Rabi Chija učil, že keď Boh v prvý deň stvorenia &dtvoril Svetlo (Jehí Ór), povedal, že budú na svete svojvoľníci porušujúci Zákon a tak toto Svetlo pred nimi Ukryl, aby ho zachoval pre Spravodlivých, lebo je napísané: “Svetlo je zasiate pre spravodlivého a pre priamych srdcom radosť” (Ž 97.11).
      Rabi Aba to doplnil o učenie, ktoré upravovalo čítanie biblického veršu: “A Boh videl svetlo, že je dobré” (1M 1.4) na : “A Boh videl svewtlo, že je dobré ho skryť”.
     To, že “ho videl” znamená, že ho videl od jedného konca sveta k druhému a Ukryl ho preto, aby hriešnici cítili potrebu pokánia, pretože keby ho smeli vidieť aj oni, táto potreba by im chýbala.
      To, že je svetlo dobré, znemená, že neobsahuje hnev, tvrdil rabi Šimon.
      Jeho následné oddelenie od tmy, neznamenalo oddelenie dobrého od zlého, ako by sa mohlo zdať, lebo i napriek ich neskoršiemu spojeniu, svetlo si absenciu hnevu zachovalo.
      K spojeniu došlo cez deň, lebo je napísané: “A bol večer (tma) a bolo ráno (svetlo), deň jeden (1M 1.5).
      Aby sme si uvedomovali, že svetlo od tma a teda deň od noci nemožno oddeliť, bolo toto, zopakované pri každom ďalšom dni stvorenia, okrem posledného, kedy si Boh odpočinul a posvätil ho. Tento deň obsahuje len svetlo, ono Svetlo Počiatku, to samé, ktoré zábleskom tušia všetky židovské ženy, zapaľujúce v piatok večer sobotné sviece, zakrývajúc si pri tom oči dlaňami. V tom momente akoby skrze Šabat obsiahli vo svojom duchovnom zraku jeho pôsobenie, prechádzajúce z  ohňa sobotných svetiel.
       Čím viac sviec (počet je podmienený počtu detí v rodine; k základným dvom sa zapaľuje za každé dieťa o jednu viac…), tým je aj viac svetla v dušiach všetkých členov rodiny, pretože deti prinášajú do rodín svetlo. A aj Svetlo Počiatku.
      Ten deň, z ktorého vyšlo Prvotné Svetlo, sa šíri do ostatných dní stvorenia, pretože ráno môže pochádzať len od Prvotného Svetlo.
     
 
 
 
                    SVETLO PRAMEŇA A MOJŽIŠ
 
 
 
     Všetko, čo bolo v Tóre uvedené výrazom “va jehí” (“a bolo”; v kabale vždy “a bude”, napriek gramatickému významu)sa týka tohoto sveta i toho budúceho – Ólam ha-Ba.
     To je to svetlo, ktoré Boh Stvoril na Počiatku, tzv.  Svetlo Prameňa  alebo Svetlo Oka.
     Ono dal uvidieť prvému človeku a ten v ňom videl od jedného konca sveta po druhý koniec sveta.
     Ukázal ho tiež Dávidovi (Ž 31.20) i Mojžišovi.
     Avšak, ako Boh uvidel, že povstane pokolenie Enóšovo, pokolenie Potopy a Pokolenie Rozdelenia (Babylonská veža), ukryl toto svetlo, by ho nemohli svojvoľníci využívať.
     A Boh dal toto svetlo Mojžišovi k používaniu na tri mesiace ododňa narodenia (2M 2.2) a keď predstúpil pred faraóna (resp. dostal sa na jeho dvor ako nemluvňa), svetlo mu bolo  odobraté, až kým sa neocitol na hore Sinaj, aby prijal Tóru. Vtedy mu bolo Svetlo vrátené  a smel ho používať celý život.
     A synovia Izraela sa nemohli k nemu priblížiť a pozriež sa na neho, dokiaľ si nedal cez tvár závoj (2M 34.30). Halil sa ním ako talitom (Ž 104.2).
     Svetlo Sveta Budúceho (Ólam ha-Ba) vzišlo v temnote vyryté údermi Najskrytejšieho zo všetkých  a tak bola učinená Tajná Cesta vedúca z ukrytého Svetla k dolnej Temnote, v ktorej Svetlo spočinulo.
     Dolná Temnota sa nazýva NOC. A Temnota vydala noc a svetlo vydalo deň a potom sa spojili a stali sa jedným (1M 1.5).
 
          
 
                            ZÁKLADNÝ KAMEŇ
 
 
      Keď Boh Stvoril svet, vytrhol jeden vzácny kameň spod svojho Trónu Slávy, vložil ho do Priepasti tak, aby jeden jeho koniec bol hore. A na tomto konci existuje bod – stred sveta a tento sa od neho šíri do všetkých strán, spočívajúc na tonmto centrálnom bode. Tento kameň sa nazýva základný (šetijah). Toto slovo znamená tiež “šat jah” = Základňa Pána.
      Kameň je stvorený z ohňa, vzduchu a vody (Chesed, Gevura, Tiferet), nimi bol upevnený a učinen ý Jediným. Občas z neho vyteká voda a napĺňa Priepasť. Je znamením uprostred sveta.
      Je ztotožňovaný tiež s obeliskom, ktorý vztýčil Jákob (1M 28.22; 31.45). Jedná sa zároveň o balvan vyčnievajúci zo skaly v Omarovej mešite (Jeruzalem). Podľa Hagady sa na ňom malo odohrať obetovanie Izákaa Jákobov sen o rebríku. Stal sa tiež oltárom pre zápalné obete.
     Je považovaný za “pupok sveta” a patrí medzi veci, ktoré boli stvorené ako prvé.
     Podľa inej tradície žiari všetkými farbami a má podobu safíru.
      Je na ňom napísané: “Stane sa Domom Božím” (1M 28.22)
     Kameň má sedem očí (Za 3.9).
     A po západe slnka na ňom spočinú Cherubim a speivajú pieseň na Božiu Slávu, tak, že táto stúpa zdola nahor (Ž 134.1; 125.1; 113.1). A k anjelom sa pripájajú aj hviezdy a planéty (Jób 38.7; Ž 148.3) a keď nastane ráno, začne spievať Izrael. A kameň posiluje spevy ako jedných tak aj druhých. I je napísané: “Môjho ducha vložím do vášho vnútra (Ez 36.27), “I je to kameň vyskúšaný, základný a drahý (Iz 28.16). 
     Tiež kamenné dosky Desatora (2M 24.12) sú z neho urobené a to je tajomstvo biblického veršu “Pastier, kameň Uzraela (1M 49.24).
     
   
 
 
 
 
 
 
                          SVäTOSTÁNOK A SION
 
 
  

     Keď si Boh prial stvoriť svet, pozrel sa na Tóru a Stvoril ho. Potom sa pozrel na Sväté Meno v Tóre obsiahnuté a dal svetu povstať v Múdrosti, v Rozume a v Poznaní (Prísl.3.19-20).
      Týmito tromi bol vzbudovaný tiež svätostánok  (2M 31.3).
     Chochma (múdrosť) býva tiež nazývaná Počiatkom, preto Boh “V Počiatku” Stvoril Nebesá a Zem (Bérešít bará elohim  et ha-šamajim ve et ha-arez).
     Keď bol svätostánok postavený, chcela ho Sitra Achra poškvrniť, ale nenašla chyby a Boh ju donútil skloniť sa pred Mojžišom, ktrý je tajomstvom Poznania, lebo jeho ústami boli povolaní i priznala mu vernosť proti svojej vôli.
 
– chanele –