NOE 3. -BABYLONSKÁ VEŽA

Prvé zmienky o Babylone pochádzajú z 24. stor.p.n.l. Klínopisné texty z obdobia Uru III. (3. tisícročie p.n.l.) spomínajú termín TIR Ba-bil-la , ktorý sa píše logogramom GIŠ-TIR Ba-bil-la, ktorý sa prekladá ako “Les Babylonu”. Historici z toho vyvodili, že v bezprostrednej blízkosti mesta sa v tej dobe nachádzal les s názvom Babilla. Je pravdepodobné, že tento názov sa postupne ako plynuli roky menil v ľudovej slovesnosti na Bab-ilim, písané logogramom Ka-DINGIR-Ra, prekladané ako “Brána boha”. To mohlo byť prvotným zdrojom pre názov Babylon – Brána bohov. Nie je pochýb, že v čase keď bola Biblia písaná (obdobie babylonského zajatia), boli spomínané reálie židovským zajatcom známe a mohli poslúžiť ako veľmi inšpiratívny námet.

Keď ideme v histórii ďalej dozadu a pokúsime sa hľadať rozprávanie o Babylonskej veži v sumerskej kultúrnej tradícii (podobne ako sa našlo rozprávanie o strome života, potope sveta, stvorení ženy a pod.), nenájdeme žiadne zmienky, ktoré by tento príbeh pripomínali. Jediné pojivko, ktoré by sme pri dobrej vôli našli je sumerské rozprávanie o období, v ktorom všetci ľudia hovorili jedným jazykom. Ide o epos ENMERKAR A PÁN ARATTU. Dôvod zmätenia jazykov je ale podstatne odlišný od toho biblického. Išlo o osobný boj medzi bohmi Enki a Enlil, nie o Boží súd nad ľudstvom, ako rozpráva Biblia.

Babylonská veža bola stavaná z pálených tehál zlepovaných asfaltom, pochádzajúcim z mora a z vôd prameňov krajiny Šineár (1M 10.20). Zem Šineár bola premenovaná neskôr na Babel (10.25), v závislosti od povesti zmätenia jazykov. Veža, ktorú ľudia začali stavať a nedostavali ju, niesla meno PÁD (10.26).

Izraeliti používali na stavby vždy kameň a maltu. Kameň bol vždy považovaný za najkvalitnejší materiál,  preto rozprávanie o tehlách a asfalte poukazuje na rozdielnosť izraelskej spoločnosti a ostatných mezopotámskych spoločností, ktoré sú tým akoby podceňované a na čo mal možno pôvodne biblický text aj upozorniť.

Prečo boli ľudia túžiaci po jednote a po tom, aby sa nerozpŕchli na malé skupinky, ale sa snažili jednotne zcentralizovať, Bohom za túto snahu odmietnutí, nevedno. V jednote je predsa sila (spomeňme si len na Svätoplukove prúty…), no Bohu sa to z nejakého neznámeho dôvodu nepáčilo.

Tento ťažký biblický oddiel sa rabíni v minulosti snažili adekvátne vysvetliť a interpretovať bez toho, aby ľudia stratili dôveru v Boha. A tak midraše rozprávajú, že stavba veže bola dôvodom, že stavitelia uprednostňovali neživé tehly pred ľudským životom a tak to, či nejaký robotník spadol z lešenia, im bolo jedno, avšak rozbitá tehla v nich vyvolávala ohromnú ľútosť. Samotná veža by pôvodne nebola bývala zlá, ale viedla k hriechu a to malo za následok Božiu nevôľu, lebo stavbou čnejúcou do nebies stavitelia Boha lásky a morálky odmietli.

Aká stavba mohlo poslúžiť pre kompilátorov Biblie ako inšpirácia, sa možno len domnievať. Podľa historikov ňou mohla byť chrámová veža ETEMENANKI, súčasť chrámu ESAGILA. Stála v novobabylonskom období, za vlády Nabukadnesara II. (605-562 p.n.l.). Rovnako ňou mohla byť stavba z čias Nabukadnesara I., ktorý sa preslávil svojimi veľkými stavbami, ktoré ale končili obyčajne neúspechom, či nejaká iná stavba ešte z čias starobabylonskej ríše.

Pozostatky veže z chrámového komplexu ESAGILA, sú ale jediné, ktoré sa dosiaľ našli. Podľa starých Babylončanov mali chrámy základy v podsvetí a veže chrámu siahali do nebies. Nebesá sú domovom boha/bohov a ich dosiahnutie je vlastne rúhaním sa. Nebolo to ani inak v prípade chrámovej veže E.TEMEN.AN.KI, o ktorej hovorí aj epos Enuma Eliš (6.113). Názov chrámu ESAGILA sa prekladá ako “Dom so zdvihnutou hlavou” a názov veže, resp. zikkuratu E.TEMEN.AN.KI zas ako “Základ neba a zeme”, či “základný kameň nebies a zeme”. Zikkurat mal sedem poschodí a na najvyššom stál chrám z modrých glazovaných tehál, zasvätený Mardukovi a jeho žene, spolu s astronomickou pozorovateľňou. Tehly, z ktorých bol postavený boli spájané asfaltom a boli ako vypálené, tak aj nevypálené.

Archeologické vykopávky však našli len jeho základy. Čiastočne bol zikkurat zbúraný v helénskej dobe, za čias Alexandra Veľkého bola na jeho mieste postavená iná budova, ktorá bola nakoniec v stredoveku úplne zničená a tehly z nej boli rozkradnuté za účelom iných stavieb. Herodotos uvádza, že chrám zasvätený Mardukovi obsahoval aj jeho zlatú sochu, ktorá údajne vážila 20 ton (!).

-chanele-

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: