VAJEŠEV 3. – JOZEF A HYKSÓSOVIA

Kedy mohol Jozef žiť? Tak toto sa  asi nikdy nedozvieme. Na druhej strane, okrem Biblie nie sú žiadne záznamy o jeho osobe. Ani Egypt nedisponuje textami, na ktorých by bola čo i len nepatrná zmienka o jeho významnom pôsobení na egyptskom kráľovskom dvore. Mohol sa teda príbeh o Jozefovi naozaj udiať? A ak áno, do ktorého časového obdobia by sme ho mohli zaradiť?

Časové údaje vedcov skúmajúcich biblické reálie a súvislosti so životom patriarchu Jozefa v Egypte,  sa pohybujú okolo rokov 1730-1630 p.n.l.

Vychádzajú z biblických údajov, že Jákob žil 250 rokov po Abrahámovi a z toho im vyplýva, že Jozef musel žiť v 17. storočí p.n.l.

Na to, aby sa mohol v egyptských dejinách presadiť cudzinec a ešte k tomu Semita, bolo nutné vhodne podfarbené politické pozadie, lebo ako píše Biblia (1M 46.34), “v ohavnosti majú Egypťania všetkých pastierov dobytka”.

V roku 1780 p.n.l. začalo obdobie veľkých revolučných nepokojov, utláčaný ľud povstal a prevzal do rúk vládu krajiny, ktorej politická sila ostala paralyzovaná. To dalo živnú pôdu pre nájazdy cudzích národov. Prišelci prišli v brnení na vozoch ťahaných koňmi, vybavení kovovými zbraňami, predovšetkým mečmi, čo bolo pre Egypťanov, dovtedy zvyknutých bojovať na pešo s kopijami, prakmi a lukmi, a takmer nahých, v tom období úplná novinka.  Unavení po predchádzajúcom politickom úpadku, nemali žiadnu šancu sa ubrániť. Pplitická moc Egypťanov na cca 200 rokov upadla a víťazné ťaženie  Hyksósov ich doslova položilo na lopatky. Hyksósovia boli ázijské kmene, hovoriace jazykom veľmi podobným rannej podobe hebrejčiny a ktorých Jozefus Flavius nazýva “našimi predkami”. Ovládli Egypt na dlhých 150 (!) rokov a zasadli na faraónsky trón. Hyksósovia vzali do područia len Dolný Egypt s deltou Nílu. Za hlavné mesto im slúžil Avaris (neskôr, za Ramzesa II. premenovaný na Pi-Ramese, ležiaci v delte Nílu. Jeho zrúcaniny s množstvom hyksóskych pečatí vykopali v susedstve  dediny San el-Hagar). Egyptské texty zo 16. stor. p.n.l. o nich hovoria ako o kanaánskych kočovných kmeňoch, ktoré sa usadili v Egypte.
Hyksósovia boli Semiti, takže ak by sa Jozef dostal do Egypta v časoch ich panovania, boli on i jeho bratia a otec, viacmenej “vítaní”, prinajmenšom etnicky spriaznení. Nebolo by čudné, keby sa Jozef práve v tomto období dostal na tak významné politické postavenie, ako uvádza Biblia.

Z nápisov na Skarabeoch vieme, že mená ich vodcov zneli typicky semitsky – napríklad Anater, Chian, alebo Jakober. Dá sa predpokladať, že vodcovia tvoriaci vrchnú vrstvu bojovníkov a plieniteľskú, žoldniersku masu tvorili možno rôzne púštne a horské kmene zbojníkov, dobrodruhov a svetobežníkov.

Invázia Hyksósov do Egypta, mohla byť následkom výrazných etnických zmien v Mezopotámii. Je možné, že Hyksósovia boli vytlačení do Sýrie a Palestíny Churritským vpádom z Ázie. Archeologické vykopávky v Jerichu preukázali, že mesto bolo po určitú dobu obsadené práve Hyksósomi.

Hyksósovia bývajú nazývaní “náčelníkmi púšte”, “kráľmi pastierov”, no posledné výskumy sa zhodujú v preklade ich pomenovania ako “vládcovia cudzích krajín”.

Je ťažké viesť spor, či Jozef bol konkrétna historická postava. Niet však pochýb o tom, že pisateľ minimálne žil v ranom Egypte. Musel tam dlho bývať, lebo poznal detailné podrobnosti egyptského spôsobu života i samotných zvyklostí týkajúcich sa faraónovho dvora.

Prečo teda nie je v egyptských kronikách záznam o Jozefovi a jeho tak významnom pôsobení v egyptských dejinách? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Buď Jozef nikdy nežil, alebo, nakoľko sú Egypťania známi ako veľkí manipulátori dejín, záznamy o ňom sa nezachovali. Egypťania Hyksósov tak nenávideli, že naozaj zničili všetko, čo im ich pripomínalo. Hlavne ich vládu, ktorá bola pre nich veľkým ponížením. Kronikárske záznamy sú v roku 1730 prerušené a pokračujú až rokom 1580 (!). Obeťou vymazania z histórie  sa teda mohol stať aj samotný Jozef, hoci bol pôvodca prevratných hospodárskych zmien, medzi Egypťanmi určite nepopulárnych. Práve jeho činy mohli byť, za predpokladu, že sa jeho príbeh naozaj stal, dôvodom neskoršieho sa mstenia na Izraelitoch, ešte dlho po Jozefovej smrti,  usadených v kraji Góšen.

Druhé obdobie, ktoré by prichádzalo do úvahy pre Jozefov pobyt v Egypte, je obdobie 18. dynastie. Podľa knižnice z Tell el-Amarny je zrejmé, že v službách faraóna Amenhofisa IV. Achnatona, pracoval istý Nehemen a pochádzal z Ázie. Faraónov vezír Janham patril tiež k semitskej rase. Do funkcie vrchného správcu Dolného Egypta sa dostal akýsi Aper-el. Jeho meno svedčí o príslušnosti k niektorému kanaánskemu národu, pretože prípona –EL, znamenala v kanaánčine “boh”.
Nová ríša bola všeobecne známa tým, že do vysokých funkcií boli dosadzovaní aj cudzinci. Achnaton si zavedením jednobožstva veľmi znepriatelil Amonových kňazov a preto často hľadal oporu medzi nižšími vrstvami a teda aj cudzincami.

Paradoxom však ostáva, že to bola práve 18. dynastia, ktorá vyhnala Hyksósov z Egypta a hlavné mesto preniesla z Avarisu do Théb.

Ak bol Jozef skutočná reálna historická postava a  je pravda, že bol vo významnej funkcii hneď po faraónovi, muselo sa toto odohrať jednoznačne v období, keď buď na tróne nebol Egypťan (obdobie Hyksósov), alebo keď boli semitské národy medzi vládnucou triedou obľúbené (18. dynastia).

Od Jozefa, ktorý podľa Biblie vykúpil pôdu od roľníkov pre faraóna, by sa teda datoval systém otroctva a monarchovej neobmedzenej vlády. Pre Jozefa v očiach bežného ľudu, veľmi zaťažujúci prvok.

Hladomor v Egypte bol veľmi častý, spravidla v sedemročných intervaloch sa opakujúci fenomén, súvisiaci s prírodným javom El Niňo. Hrobka Ankertifiho skutočne obsahuje správu o hladomore, kedy ľudia v zúfalstve jedli aj svoje vlastné deti. Existenciu sedemročných hladomorov dokladujú aj indické texty.

Biblia píše, že Jákob sa usadil neďaleko Jozefa (1M 45.10) v údolí Góšen. Z toho sa dá vyvodiť, že hlavné mesto, v ktorom býval Jozef, nemohlo byť ďaleko a teda to v žiadnom prípade nemohli byť Théby, tzn. že amarnské obdobie môžeme vylúčiť. Jozef, za predpokladu, že je historickou postavou, musel žiť jedine v období vlády Hyksósov, lebo ako už bolo spomenuté, títo vládli len v Dolnom Egypte a za hlavné mesto mali Avaris, neskorší Pi-Ramesse, čo by korešpondovalo aj s biblickými správami o stavebných prácach Izraelitov práve na tomto mieste. O tom, že býval Jozef v blízkosti delty svedčí aj meno jeho egyptskej manželky Asenat (prípadne Asenet) – “patriaca bohyni Net”. Bohyňa Net bola uctievaná práve v delte rieky Níl.

Odborníci predpokladajú, že Jákobov rod sa dal uniesť predpokladanou vlnou nájazdu, ale až po ovládnutí Hyksósomi.

Jozefovo uvedenie do funkcie je opisované tiež veľmi vierohodne. Skôr než predstúpil pred faróna, musel byť oholený, pretože v Egypte nikto nesmel nosiť bradu a fúzy, pretože to náležalo len vládcovi. Z egyptských malieb je tiež jasné, že nový hodnostár dostával od faraóna pri uvedení do úradu drahocenný náhrdelník, luxusný odev a manželku s vysokých urodzených kruhov. To všetko čakalo aj Jozefa. Pisateľ príbehu jednoznačne poznal podrobne egyptské zvyklosti a tak odborníci na text predpokladajú, že tam usel dlhodobo žiť. S tým by mohol súvisieť, Bibliou opisovaný dlhoročný pobyt Izraelitov v Egypte.

Jozef dostáva od faraóna odznaky vladárskej moci. Prsteň ako symbol splnomocnenia k správcovstvu (ESt 3.10; 8.2), drahocenné šaty so zlatým náhrdelníkom, o ktorom čítame aj v Ez 16.11 zas potvrdzujú významné postavenie a faraónovu priazeň. Jozef dostáva tiež nové meno (Safenat Paneach), ktoré je vlastne titulom pripomínajúcim Jozefovu novú funkciu – záchranca sveta. Svadba s Potifarovou dcérou predpokladá utuženie Jozefovho vzťahu s Egyptom.

Biblický príbeh opisuje tiež obdobie sucha, ktoré s hladomorom súviselo. Medzi miestnym arabským obyvateľstvom sa dodnes traduje legenda, o umelom vodnom kanále, ktorý dal vybudovať práve biblický Jozef. Ten nahrádzal vyschnuté rameno Nílu, ktoré pôvodne zásobovalo jazero Qarun vodou vo Fajjúme. Názov kanála znie arabsky “Bahr Jusuf”. Biblia prezentuje Jozefa ako veľkovezíra, ktorý zachránil Egypt pred hladomorom. Jeho akcie sa naozaj nemuseli obmedziť len na výkup obilia v časoch hojnosti a jeho predaj v časoch hladomoru, ale mohol byť tiež iniciátorom takýchto stavieb.

David Rohl, nekonvenčný britský archeológ (takže ho berte s rezervou), zavádzajúci novú egyptskú chronológiu (???), údajne našiel južne od Pi-Ramesse pozostatky vykopávok nesúce kanaánsku architektúru. Kostry mŕtvych, uložené na ľavom boku s pokrčenými nohami, vypovedajú o kanaánskych zvyklostiach. Vykopávky potvrdili, že sa jednalo o kostry veľmi chudobného obavateľstva, možno až otrokov.

Autor príbehu o Jozefovi svojimi znalosťami egyptských reálií, buď potvrdzuje autenticitu príbehu i život Jozefov, alebo prinajmenšom žil v Egypte, možno dokonca v období panovania Hyksósov. Jeho opis Jozefovo uvedenia do úradu opisuje s protokolárnou presnosťou!

Údajne sa našla (neviem Vám to doložiť) v delte aj veľmi zvláštna budova. Niečo ako palác vysoko postaveného úradníka, pozostávajúca z nádvorí so stĺporadím, niekoľkými apartmánmi, v ktorého južnej zadnej časti sa našla hrobka a nad ňou pyramída. Pri hrobke bola malá kaplička so sochou pravdepodobne pochovaného muža. Socha bola veľmi zničená, tvár mala zohavenú, ale z toho čo sa zachovalo, sa dala urobiť aká-taká rekonštrukcia a odborníci užasli, pretože socha neznázorňovala Egypťana, ale Semitu(!). Jeho pokožka bola žltá a na hlave mal čudný účes červenej farby. Oblečený bol v plášti s výrazným vzorom (Jozefov plášť?). Doska s menom chýba. Rovnako tak kosti mŕtveho. Aj keď bola hrobka pôvodne vylúpená, kosti mali ostať. Tie lupičov nikdy nezaujímajú. Žeby boli úmyselne odnesené? Podľa Biblie Mojžiš pri odchode z Egypta odniesol aj Jozefove kosti, aby mohol byť tento pochovaný v zasľúbenej zemi, pri svojich predkoch. Je to dôvod, prečo kosti v hrobke chýbajú?

-chanele-

ZDROJE:

  • Výklady ke SZ 1. Zákon (ČBS, Praha 1991)
  • Pět knih Mojžíšových včetně haftarot (Sefer 2012)
  • Encyklopedie Bible
  • Z. Kosidowski: Čo rozprávali proroci (Obzor 1985)
  • Z. Kosidowski: Příběhy Mrtvého moře (Práce 1988)
  • Z. Kosidowski: A Biblia má predsa pravdu
  • JOZEF V EGYPTE

 

 

One Response to VAJEŠEV 3. – JOZEF A HYKSÓSOVIA

  1. bratrekim says:

    Moc pěkné, díky za článek.

    Trošku se peru s tvrzením, že “Nová ríša bola všeobecne známa tým, že do vysokých funkcií boli dosadzovaní aj cudzinci”. Kitchen naopak tvrdí, že v období Nové říše byli Egypťané xenofobnější, než před druhým přechodným obdobím. Ale možná existují důkazy, že do státní správy nabírali i cizince, to nepopírám.

    Ta teorie o nějakém dobývání Dolního Egypta Hyksósy je pokud vím spíš na ústupu. Daleko pravděpodobnější je, že v Dolním Egyptě převzali moc v podstatě demokraticky. Pokud Josef a jemu podobní semité dosáhli na vysoké funkce, pak chyběl už jen krok k tomu, aby de facto jejich schopní lidé ovládli státní správu (Gn 47,6).

    Mou (hodně zvláštní a neprůkaznou) teorií je, že Izrael se do Egypta dostal během postupného začátku Hyksoského panování a že to byli Hyksósové, ne faraoni Nové říše, kdo Izrael zotročil. Když potom Izrael vyšel z Egypta a když byli Hyksósové vyhnáni do Kenánu, spojila se v myslích Izraelců představa Hyksósů s představou Emorejců, jejichž nepravost se měla právě zotročením Izraelců v Egyptě dovršit. Vizte draft paperu zde: https://www.academia.edu/27471111/The_Exodus_and_Conquest_Main_Problems_and_a_New_Proposal

    (Ale opět uznávám, že jde o velkou spekulaci, která předpokládá exodus v 16. stol. př. Kr. a národnostní kontinuitu mezi Hyksósy a Emorejci. Uvítám cokoli, co by mohlo tuhle teorii podpořit 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

%d blogerom sa páči toto: