KRÁĽ A CISÁR

NACHMANOVE KÓANY – KRÁĽ A CISÁR

Bol raz jeden cisár a jeden kráľ. Obaja boli bezdetní a blúdili svetom, aby našli radu, ako splodiť deti. Raz sa obaja stretli v jednom hostinci. Hneď navzájom o sebe obaja vytušili, že sú urodzeného pôvodu a tak sa jeden druhému prihovorili. Prišli na to, že obaja hľadajú to isté a tak si sľúbili, že aksvoj problém vyriešia a jednému sa narodí chlapček a druhému dievčatko, umožnia obom deťom, aby sa zosobášili.

Tak sa aj stalo. Po ich návrate domov, sa jednému narodil chlapec a druhému dievča. Na dohovor však zabudli.

Obe deti boli vyslané na štúdiá. Nevedeli o tom, že sa ich otcovia poznajú, nepoznali ani ich vzájomnú dohodu. Zaľúbili sa, zasnúbili sa.  Po štúdiách sa obaja vrátili domov. Každý do svojho domova.

Obaja mladí po sebe ale veľmi smútili. Cisárova dcéra kvôli tomu odmietala všetkých potencionálnych ženíchov a kráľov syn, bol na tom psychicky stále horšie a horšie. Záhadu mladého kráľoviča odhalil až jeho komorník, ktorý bol s ním na štúdiách. Kráľ si spomenul na dohovorený sľub a poslal k cisárovi posla so správou, aby chystal svadbu. Cisár však už o jeho syna záujem nemal, ale zo slušnosti ho pozval, že si preverí jeho schopnosti vládnuť. Syn teda vycestoval. Cisár však nebol naklonený ich láske a všemožne usiloval o to, aby sa nezobrali. Mladí ľudia však boli odhodlaní vytrvať. Ušli na veľkej lodi do neznámej krajiny. Tam, keď oddychovali na brehu, princezná si zložila snubný prsteň, dala ho kráľovičovi a zaspala. Ten ho položil vedľa nej. Keď sa zobudila, odišli a prsteň zabudli na zemi. Keď si spomenuli, čo sa stalo, vydali sa ho hľadať, ale ani jeden z nich ho nenašiel, lebo si nepamätali miesto, kde sedeli. Nakoniec sa stratili aj jeden druhému.

Kráľovič došiel do nejakého kraja a nakoľko sa nevyučil žiadnemu remeslu, zamestnal sa ako sluha.

Cisárova dcéra sa nakoniec vrátila na pobrežie a tam ostala žiť. Živila sa ovocím stromov a dúfala, že sa raz všetko na dobré obráti.

Jedného dňa priplávala k pobrežiu loď syna bohatého kupca. Ten sa chcel cisárovou dcérou oženiť, ona ale súhlasila len pod podmienkou, že sa jej až do svadby nedotkne. Súhlasil. Keď sa priblížili k mestu, kde býval bohatý kupec, nahovorila ho, aby šiel dopredu otcovi ohlásiť, že si vezie nevestu a predtým dal ešte napiť svojim námorníkom z veľmi kvalitného vína, aby videli ako si svoju nastávajúcu cení. Urobil tak. Námorníci, ale popili toho vína veľa  a opití ostali ležať na zemi v prístave. Cisárova dcéra nelenila, odviazala loď a odplávala. Keď sa vrátil syn bohatého kupca a j s otcom do prístavu, loď bola preč a nikto z námorníkov, keď vytriezvel, nevedel vysvetliť kam sa podela.

Loď aj s cisárovou  dcérou zatiaľ plávala po mori až doplávala do krajiny, v ktorej žil kráľ, ktorý sa neoženil, lebo ho jeho vytúžená nechcela.

Keď uvidel cisárovu dcéru, rozhodol sa oženiť s ňou. Tá súhlasila len pod podmienkou, že a jej až do svadby ani nedotkne. Zároveň si vyžiadala jedenásť šľachtických dcér, ktoré by jej robili spoločnosť. Dostala, čo chcela. Pri jednej slávnosti v prístave opila všetkých účastníkov a potom aj so svojimi spoločníčkami vytiahla kotvu na svojej lodi a ušla. Kráľ nevedel, že jeho nastávajúca je na lodi a to ona s ňou odišla, myslel si, že ju niekto ukradol. Dal príkaz oznámiť jej opatrne, že jej niekto ukradol loď. Jeho služobníci ju však márne hľadali. Márne hľadali aj rodiny jej jedenásť šľachtických spoločníčok. Tie sa zatiaľ plavili po mori až priplávali k ostrovu, kde boli dvanásti  piráti, ktorí ich chceli zabiť. Cisárova dcéra ich však oklamala, že sú tiež pirátky a že sa chcú za nich vydať. Pirátom sa to zdalo ako dobrý nápad a súhlasili. Cisárova dcéra im ponúkla z veľmi vzácneho vína, tí popili a pospali. Potom poslala svoje spoločníčky, aby šli a podrezali im hlavy. Potom sa obohatili o pirátske zlato a drahé kamene, ušili si mužské oblečenie a vyplávali.

Cestou stretli loď s nejakým kráľovým synom a cisárova dcéra za pomoci zrkadielka, ho zhodila zo stožiara do mora. Posádka sa veľmi vyľakala a išla po pomoc k lodi s cisárovou dcérou. Tá ho kázala vytiahnuť z vody, prezrela mu hlavu, povedala, že má spálený mozog a že zomrel. Posádka sa ešte viac preľakla, že čo povedia doma kráľovi a navrhli jej, aby šla s nimi, že bude u nich doma lekárom a bude veľmi uznávaná. Tá odmietla, ale obe lode plávali vedľa seba do mesta. Muži z posádky sa dohodli, že keď dorazia domov, starého kráľa zabijú a kráľovnú vydajú za lekára, lebo si mysleli, že cisárova dcéra je muž, nakoľko mala na sebe mužské šaty. Keď však prišli domov, starý kráľ už nežil. Poddaní sa pýtali, kde je jeho syn, a posádka vysvetlila čo sa stalo a že si doviedli zo sebou nového kráľa a mysleli tým cisárovu dcéru.

A všetci sa radovali, že majú nového kráľa, ktorí sa ožení s ich kráľovnou. Cisárova dcéra, ktorá bola teraz ich kráľom, dala vyhlásiť po celom svete, aby každý prišiel na jej svadbu. Zároveň dala ku každej studni v meste umiestniť jej portrét a keď  by prišiel k studni niekto, kto by sa na portrét zadíval s údivom a ľútosťou, majú ho hodiť do vezenia. Prišiel aj jej pôvodný snúbenec, aj syn kupca a aj kráľ od ktorého ušla s jedenástimi šľachtickými spoločníčkami. Všetci traja smútili a boli hodení do vezenia.

Na svadbe ich prikázala priviesť k sebe. Nepoznali ju, lebo bola oblečená ako muž. Tomu, ktorého zvrhli z trónu, lebo nevedel vysvetliť, kde zmizlo jedenásť šľachtičien, tieto šľachtičné vrátila a poslala ho domov. Kupcovmu synovi vrátila loď plnú tovaru, lebo ho otec vyhnal, za to že loď stratil. A kráľovskému synovi, s ktorým bola zasnúbená, povedala: A my pôjdeme domov. A šli.


VÝKLAD:

Zasľúbená svadba medzi ešte nenarodenými potomkami kráľa a cisára, je spodobnením posvätného zväzku nebeského Otca (Aba) a nebeskej Matky (Ima) – spojenie Chochmy a Biny, ktoré podľa Zoharu povedali: Učiňme človeka (Tikunej Zohar 56, 90b).

Pod dcérou treba vnímať Šechinu, Malchut a Ústnu Tóru. Naopak pod synom zas Zeir Anpin, archetypálnu podobu človeka (Adam Kadmon) a koreň (šoreš) duší Izraela.

Zmarený sobáš, prinášajúci zasľúbenie Tóry, vyjadruje nesúhlas niektorých anjelov, stvoriť človeka (Berešit Rabba 85).

Nápadníci princeznej sú národy, ktorým bola Tóra pôvodne ponúknutá (Zohar I, 24a), ale tá už bola zasľúbená Izraelu.

Komorník, ktorý o zasnúbení vedel, je Metatron (Zohar I, 126a), ale aj učiteľ Tóry (TB, Avoda Zara 3b).

Cisár preto svadbu pre svoju dcéru už nechce, lebo vie, že človek bude hrešiť a preto si Tóru nezaslúži.

Plavenie sa po mori dáva more do pozície miesta zla ale aj Božieho milosrdenstva. Loď je ľudské telo nesúce sa týmto svetom.

Zlo je zosobnené do štyroch klipot:

  1. klipa = kupcov syn = trest za nedodržanie Tóry = babylonské zajatie (Zohar II, 203a)
  2. klipa = kráľ s palácom pri mori = perzská ríša (obdobie príbehu kráľovnej Ester a sviatku Purim)
  3. klipa = piráti = boj Izraela a Edomu (Ezau/Jákob )rímska nadvláda.
  4. klipa = klipat noga a tá môže byť ako zlá, tak aj dobrá, podľa toho či sa prikloní k ohňu alebo k ligotu vzácneho kovu na Ezechielovom voze (Ec Chajjim, klipat noga 4) = grécka ríša, ktorá vďaka múdrosti je k Tóre najbližšie (Zohar Chadaš 38b)

Víťazom nad klipot sa dosiahne v príbehu za pomoci vína – podľa TB, Peschim 109a – “niet radosti bez vína”.

Zlo plodí smútok a ten chasidizmus považuje za jeden z najväčších hriechov aké len môžu byť. A smútok (zlo) môže premôcť len víno  (radosť z Ústnej Tóry). Tóra má podľa tradície totiž 70 tvárí (TB, Eruvin 65a) a 70 zodpovedá číselnému významu slova JAJIN – víno.

Kabalisti spájajú klipat noga so stromom Poznania dobra a zla (Ec Chajjim, klipat noga 3), preto nadobúda ako dobrú, tak aj zlú podobu.

Túžba vydať kráľovnú za lekára = túžba po Tóre

Slávnosť svadby = prijatie Tóry a duchovná očista

Keď Šechina nájde svojho ženícha, opúšťajú títo klipat noga a odchádzajú do večnej harmónie Božieho Kráľovstva.

 

-chanele-

Reklamy

AJIN AKO ZDROJ

Slovo AJIN sa bežne prekladá ako OKO. Avšak má ešte jeden význam, PRAMEŇ. V kabale je zdrojom všetkého Neprejavený Transcendentný Boh, ktorý býva preto nazývaný aj termínom AJIN. Avšak, ak v kabale hovoríme o AJIN, väčšinou tým myslíme, a teda aj do druhých jazykov, prekladáme ako NIČ. Je to preto, že Neprejavený Boh v sebe zahŕňa ešte všetko bez prejavenosti, čiže v absolútnej Jednote, v ktorej  nič neexistuje oddelene (a teda stojí tu všetko v pozícii ešte pred stvorením). Ide o neprejavené Transcendentno, Boha, ktorého v takejto podobe nemožno poznať. Stojí za Korunou Korún, kam nemožno nahliadnuť, je to Olam Acilut, do ktorého sa nedostane žiadny mystik.

Tieto Horné Koruny bývajú nazývané aj Hlbiny, odhaliť ich možno jedine v sefire Bina, ktorá býva nazývaná aj Skrytou Temnotou. V Bine sa nekonečno mení v Boha a plodí ďalšie sefirot. Cez Chochmu ďalej expanduje priestor a čas.

A tieto Hlavné Koruny (Skryté Hlbiny) vychádzajú z myšlienky, ktorá plodí reč, ktorá je Šabatom. Preto sú na šabat nedovolené svetské reči (Zohar I, fol. 31b-32b).

Dov Ber, magid z Meziřiče učil preskupovaním písmen meniť AJIN (Jednotu) v ANÍ (Ja), už prejavenú existenciu a nabádal, zbaviť sa ega a vstúpiť do Jednoty s Bohom. “Považuj sa za Ajin a zabudni na seba.”, hovorieval. Tak sa prekoná čas a dá sa preniknúť do sveta myšlienky (Skrytých Hlbín/Horných Korún), kde si je všetko rovné, lebo Ničota (AJIN) zahŕňa v sebe možnosti; život i smrť, vodu i sucho, svetlo i tmu…Kým si človek myslí, že je niekto, Boh sa do neho nemôže odieť, pretože Boh je Nekonečno a žiadna nádoba ho preto nemôže pojať, pokiaľ si nemyslí, že je AJIN. Práve vtedy stráca človek svoje Ego a stáva sa obsiahnutým v Stvoriteľovi. Ak si uvedomíme, že existuje iba (!) Boh (Mešulam Feibuš Heller), potom má Boh z nás tú pravú radosť. Avšak bez oddelenia spôsobeného rozbitím nádob (ševirat kelim), by všetko bolo navzájom spojené a hmotná existencia tým anulovaná, lebo by všetko stálo  znova v Jednote,  v zdroji AJIN. Ševirat dáva vzniknúť rozmanitosti a mnohosti, lebo žiadna nádoba neunesie spútanú Jednotu. Tak vzniká a začína tvorenie skrze Chochmu (Múdrosť, Prvotná Tóra).

Z tohoto Zdroja (AJIN) vyviera už tzv. SVETLO PRAMEŇA, nazývané tiež SVETLO OKA.  A býva nazývané tiež SVETLOM POČIATKU, Prvotným Svetlom. A to je to svetlo, ktoré bolo stvorené na počiatku a Boh ho ukázal Prvotnému človeku, ktorý v ňom videl z jedného sveta na druhý; ktoré bolo tiež ukázané Dávidovi (Ž 31,20) aj Mojžišovi, ktorý v ňom uvidel od Gileáda po Dan; a ktoré ale bolo ukryté pre spravodlivých (Ž 97.11), aby ho nemohli využívať hriešnici. Mojžiš z neho žil dokonca tri mesiace (Ex 2.2), pretože podľa tradície sa narodil v šiestom mesiaci tehotenstva a zvyšné tri mesiace tak  mohol byť bezpečne ukrývaný pred faraónom, pretože nikoho ani len nenapadlo, že by už mohol byť na svete (TB, Sota 12a). Po troch mesiacoch mu bolo odňaté a vrátené až na hore Sinaj, keď prijal Tóru a ostalo mu už navždy, lebo synovia Izraela sa od vtedy už k nemu nemohli priblížiť, pokiaľ si tvár nezakryli závojom (2M 34.30) a od toho je odvodené halenie sa do talitu počas modlitieb, ako píše aj Žalmista (104.2).

Svetlo bolo ukryté vo chvíli, keď Boh uvidel, že povstanú tri pokolenia hriešnikov:

  1. Enóšovo
  2. pokolenie potopy
  3. pokolenie rozdelenia (myslí sa rozdelenie jazykov, stavitelia Babylonskej veže)

A toto svetlo pochádza z, už spomenutej Skrytej Temnoty – Horných Hlbín, manifestujúcich sa cez Binu a vyryté Stvoriteľom (Sefer Jecira), kým nezostúpilo a nespočinulo neskôr v Dolnej Temnote (noc 1M 1.5), ukryté pred zrakmi hriešnikov. Vo svete budúcom (Olam ha-ba) bude opäť zjavené.


ZDROJE:

  • Příběhy rabi Nachmana (Argo 2005)
  • V. Sadek: Židovská mystika (Agite/Fra 2009)
  • ”              : Židovská mystika v Praze (SŽK 1992)
  • Zohar I.

 

Bi – Boch

BIKUR CHOLIM – návšteva chorých. Jedna z najdôležitejších micvot* (Šabat 127a). Maimonides učil, že základ tohto zvyku je zakotvený v 3M 19.18. Bikur cholim konajú väčšinou členky ženských združení a sociálne spolky. Ide o jednu z hlavných cností.

BIKURIM – prvotiny z úrody, prinášané do Chrámu* ako obeť *(2M 23.19). Týkali sa len  Erec Jisrael. Plodiny sú určené Tórou* (5M 8.8) a ide o pšenicu, jačmeň, vinnú révu, figy, dranátové jablká, olivový olej a ďatlový med (v Izraeli pôvodne nepoznali klasický včelí med). Prinášali sa do Chrámu počas sviatku  Šavuot* , preto sa tiež zvykne nazývať Sviatkom prvotín . Chag ha-bikurim *(súvisiaci článok: ŠALAMÚNOV CHRÁM;  ŠAVUOT)

BIMA – synagogálne centrálne umiestnené pódium, na ktorom je umiestnený stôl na položenie zvitkov Tóry*, z ktorého sa táto predčíta. Pôvodne boli  odtiaľto vedené aj bohoslužby (TB, Suk 51b) na to určenou osobou, či oznamované rôzne verejné vyhlásenia. Dnes na bimu vystupujú všetci, ktorí čítajú z Tóry*, vrátane chazana*. Nazýva sa tiež almemor* , v sefardských* komunitách teva* a tam býva umiestňovaná na západnej strane synagógy oproti svätostánku (aron ha-kodeš*) obsahujúcemu zvitky Tór*. V aškenázskych* komunitách bývala vždy orientovaná k Jeruzalemu, v dnešnej dobe, v niektorých reformovaných spoločenstvách k počúvajúcemu publiku. (článok: SYNAGÓGASEFER TORAH ).

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt staronová synagóga

BINA – tretia sefira na sefirotickom strome ILLÁN* , prislúchajúca porozumeniu, ženskémiu aspektu, tvoriaca spolu s Chochmou* a Keter* hlavnú triádu*.

illan_thumb.jpg  P1012283_thumb.jpg

BIUR CHAMEC – spálenie kvaseného pred sviatkom Pesach* . Robí sa 14,niasanu deň po Bedikat chamec* , najneskôr do 10:00 hod. a po tomto obrade už nemožno jesť nič kvasené. Ak pripadne 14.nisan na sobotu* , oba obrady (Bdikat aj Biur) sa presúvajú o deň neskôr, pretože na Šabat* je zakázané zakladať oheň (2M 35.3).

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt kvások

(článok: PESACH )

BOH – najvyššie súcno, stvoriteľ sveta a všetkého v ňom. Judaizmus je monoteistický. (článok: BOH V RABÍNSKOM JUDAIZME )

BÓCHER – žiak Talmudu* alebo ješivy* . Názov je odvodený od hebrejského bachór = mladík. V minulosti boli študenti  ješív* počas štúdia odkázaní na dobročinnosť spoluveriacich. Bolo zvykom, že sa stravovali aj bývali v miestnych rodinách. Každá takáto rodina mala “svojho” bóchera. Pekne je tento zvyk stvárnený v poetickom filme YENTL s B. Streisandovou v hlavnej úlohe.

BRIT MILA – doslova zmluva obriezky, ktorú uzavrel Boh s Abrahámom a jeho potomstvom (1M 17.1-14). Spočíva v odstránení predkožky (circumcisium). Pôvodne sa obriezka robila aj u starých Egypťanov (niektorí odborníci sa domnievajú, že sa do judaizmu dostala práve odtiaľ), Arabov a niektorých afrických kmeňov. U týchto národov bola vždy posvätná, uvádzajúca chlapca do dospelosti a za právoplatného a plnohodnotného člena spoločenstva. V judaizme je jej symbolika odlišná, je znamením Božieho prisľúbenia. (článok: BRIT MILA ; LECH LECHA – OBRIEZKA ).

 

-chanele-

Ba-Bech

Ba – Bo

BAAL HABAJT – “pán domu”. Označenie “hlavy rodiny”. V minulosti slúžil termín na označenie Žida vykonávajúceho svetské povolanie, ktorý sa tým pádom nemal čas venovať  štúdiu Tóry. Dnes sa používa tiež na označenie váženého človeka.

BAAL KRIJA – “pán čítania”. Muž – predčítač predpísanej časti Tóry* na Šabat*, pondelok a štvrtok, sviatky a pôstne dni.

148005

BAAL TKIA – “pán trúbenia”. Človek poverený trúbením na šofar* počas elulu*, Roš Hašana* a na koniec Jom Kipur*. (súvisiace články: Slichot; Roš Hašana; Jom Kipur a 10 dní pokánia).

145

BAAL TEFILA – “pán modlitby”. Muž ovládajúci postup odriekania modlitieb.

174

BAAL TEŠUVA – človek, ktorý zhrešil a chce svoj hriech napraviť – kajúcnik. V súčasnosti tiež človek navrátivší sa k viere. (súvisiaci článok: Tešuva).

BAAL NES – “pán zázraku”. Divotvorca. Bol ním napr. Rabi Meir.

BAAL ŠEM – “ pán Božieho Mena”. Človek poznajúci tajomstvo a význam Božieho Mena. Napr. Baal Šem Tov, tzv. “Bešt” (viď. článok: Baal Šem Tov) – rabi Izrael ben Eliezer. Po 13. stor. n.l. sú týmto termínom označovaní aj ľudia zhotovujúci amulety, lebo tieto obyčajne toto meno niesli.

001 (3)162

BAR MICVA – náboženský rituál dosiahnutia náboženskej dospelosti u chlapcov vo veku 13 rokov. (viď. článok: Bar micva / Bat micva – syn prikázania/dcéra prikázania). Odvtedy musí chlapec dodržiavať všetky micvot* (viď. článok: Micvot / Tarjag) a je privolávaný do minjan* (článok: Modlitba)

BARAJTA – rabínske diskusie nezaradené do Mišny* (článok: Tóra, Talmud, Midraš).

BARCHES – sobotný chlieb. Viď tiež CHALA*. Názov je odvodený od slova beracha – požehnanie. Má podobu vianočky, ale nie je tak sladký, lebo nahrádzal chlieb aj k slaným jedlám. Na Roš Hašana* je jeho tvar guľatý.

003 (2)

BARUCH HA-BA –pozdrav, ktorým sa víta príchodiaci, alebo novorodenec pri obriezke (viď.: Brit Mila). Jeho základ nachádzame v Žalme 118.26.

BAT KOL – “ozvena”. Nebeský, alebo Boží hlas, oznamujúci človeku Božiu vôľu, udalosť, ktorá zmení jeho osud (článok: BAT KOL )

BAT MICVA – obrad podobný Bar micve, ale robený pre dievčatá vo veku 12- rokov v neologických komunitách (článok: BAR MICVA / BAT MICVA )

BATEL BE ŠIŠIM – “zrušený v 60-tich častiach”. Ak zakázaná, nekóšer potravina (trejfe) zaujíma v povolenej kóšer potravine menej ako 1/60 celkového objemu, zmes potravín sa smie jesť (Chul. 98b) (články: KAŠRUT 1.KAŠRUT 2.KAŠRUT 3. )

BeDIKAT CHAMEC –hľadanie čohokoľvek kvaseného 13.nisanu večer, konané za svitu hviezd. Všetko nájdené sa na druhý deň do 10:00 spáli. Toto spálenie sa nazýva biur chamec* (články: PesachMacot šel PesachVývoj séderu )

BERIJA –svet stvorenia. Je to svet archanjelov, uvádzajúcich na pokyn Boha plánované procesy. Tvorivý potenciál tesne pred vyrieknutím (článok: 4 kabalistické svety, illan a sefirot).

143

BESAMIM – hebrej. korenie; názov pre koreničky používané na obrad havdala* na konci šabatu*

BEJT DIN – židovský súd, sanhedrin*

BECHOR –prvorodený. Prvorodený získaval v biblickej dobe otcovské požehnanie a získava dvojnásobný podiel dedičstva. Býva po narodení v chráme/synagóge vykupovaný ako náhrada za staroveké kanaánske obety. V čase Chrámu sa vykúpenie prevádzalo prinesením obete, dnes v synagógach sa platí symbolické výkupné.

BINA – 3. sefira na pasívnom stĺpe – porozumenie, intelekt, má ženskú polaritu matky (článok: Sefirot )

 

illan

BOŽSKÁ KETER –termín súvisiaci s meditačným stavom, splynutie s Ničotou, prežitie Prázdna, kedy Ego zaniká (viď. článok: SPOJENIE S BOŽSKOU KETER )

-chanele-

CHOCHMA A BINA / JEDNOTA A MNOHOSŤ

Pod Múdrosťou (Chochma) rozumie kabala čistú, ničím nerozdelenú myseľ, ktorú charakterizuje čistá jednotná myšlienka. Múdrosť stojí nad akýmkoľvek rozdelením, ide ruka v ruke s Absolútnou Jednotou. Na úrovni Chochma existujú všetky časy súčasne. Minulosť splýva s budúcnosťou aj s prítomnosťou.

Pod úrovňou Chochma dochádza k rozdeleniu – vody od vôd, mužského od ženského, svetlo od tmy, dobra od zla…vzniká svet duality.

Porozumenie (Bina – sefira pod Chochmou) má rovnaký základ ako slovo “bejn”ktoré používa hebrejčina na vyjadrenie oddelenia niečoho od niečoho.

Tu dochádza k rozdeleniu. Ľudské duše, predtým tvoriace súčasť Boha (Sefer ha-Bahir § 54) nadobúdajú svoju individualitu a fungujú ako oddelené bytosti. Preto tiež 1M používa Božie Meno ELOHIM, čo je plurál a vyjadruje “mnohosť síl” prejavených v prírode.

Boh je ako more a my sme kvapky padajúce z oblohy.

Múdrosť (Chochma) a Porozumenie (Bina) chápe zároveň kabala ako Otca (muža) a Matku (žena)  – ľavý stĺp na sefirotickom strome zodpovedá mužskému princípu, kdežto pravý ženskému. Oba sú vo vzájomnej rovnováhe za pomci stĺpu stredu.

-chanele-