AJIN AKO ZDROJ

Slovo AJIN sa bežne prekladá ako OKO. Avšak má ešte jeden význam, PRAMEŇ. V kabale je zdrojom všetkého Neprejavený Transcendentný Boh, ktorý býva preto nazývaný aj termínom AJIN. Avšak, ak v kabale hovoríme o AJIN, väčšinou tým myslíme, a teda aj do druhých jazykov, prekladáme ako NIČ. Je to preto, že Neprejavený Boh v sebe zahŕňa ešte všetko bez prejavenosti, čiže v absolútnej Jednote, v ktorej  nič neexistuje oddelene (a teda stojí tu všetko v pozícii ešte pred stvorením). Ide o neprejavené Transcendentno, Boha, ktorého v takejto podobe nemožno poznať. Stojí za Korunou Korún, kam nemožno nahliadnuť, je to Olam Acilut, do ktorého sa nedostane žiadny mystik.

Tieto Horné Koruny bývajú nazývané aj Hlbiny, odhaliť ich možno jedine v sefire Bina, ktorá býva nazývaná aj Skrytou Temnotou. V Bine sa nekonečno mení v Boha a plodí ďalšie sefirot. Cez Chochmu ďalej expanduje priestor a čas.

A tieto Hlavné Koruny (Skryté Hlbiny) vychádzajú z myšlienky, ktorá plodí reč, ktorá je Šabatom. Preto sú na šabat nedovolené svetské reči (Zohar I, fol. 31b-32b).

Dov Ber, magid z Meziřiče učil preskupovaním písmen meniť AJIN (Jednotu) v ANÍ (Ja), už prejavenú existenciu a nabádal, zbaviť sa ega a vstúpiť do Jednoty s Bohom. “Považuj sa za Ajin a zabudni na seba.”, hovorieval. Tak sa prekoná čas a dá sa preniknúť do sveta myšlienky (Skrytých Hlbín/Horných Korún), kde si je všetko rovné, lebo Ničota (AJIN) zahŕňa v sebe možnosti; život i smrť, vodu i sucho, svetlo i tmu…Kým si človek myslí, že je niekto, Boh sa do neho nemôže odieť, pretože Boh je Nekonečno a žiadna nádoba ho preto nemôže pojať, pokiaľ si nemyslí, že je AJIN. Práve vtedy stráca človek svoje Ego a stáva sa obsiahnutým v Stvoriteľovi. Ak si uvedomíme, že existuje iba (!) Boh (Mešulam Feibuš Heller), potom má Boh z nás tú pravú radosť. Avšak bez oddelenia spôsobeného rozbitím nádob (ševirat kelim), by všetko bolo navzájom spojené a hmotná existencia tým anulovaná, lebo by všetko stálo  znova v Jednote,  v zdroji AJIN. Ševirat dáva vzniknúť rozmanitosti a mnohosti, lebo žiadna nádoba neunesie spútanú Jednotu. Tak vzniká a začína tvorenie skrze Chochmu (Múdrosť, Prvotná Tóra).

Z tohoto Zdroja (AJIN) vyviera už tzv. SVETLO PRAMEŇA, nazývané tiež SVETLO OKA.  A býva nazývané tiež SVETLOM POČIATKU, Prvotným Svetlom. A to je to svetlo, ktoré bolo stvorené na počiatku a Boh ho ukázal Prvotnému človeku, ktorý v ňom videl z jedného sveta na druhý; ktoré bolo tiež ukázané Dávidovi (Ž 31,20) aj Mojžišovi, ktorý v ňom uvidel od Gileáda po Dan; a ktoré ale bolo ukryté pre spravodlivých (Ž 97.11), aby ho nemohli využívať hriešnici. Mojžiš z neho žil dokonca tri mesiace (Ex 2.2), pretože podľa tradície sa narodil v šiestom mesiaci tehotenstva a zvyšné tri mesiace tak  mohol byť bezpečne ukrývaný pred faraónom, pretože nikoho ani len nenapadlo, že by už mohol byť na svete (TB, Sota 12a). Po troch mesiacoch mu bolo odňaté a vrátené až na hore Sinaj, keď prijal Tóru a ostalo mu už navždy, lebo synovia Izraela sa od vtedy už k nemu nemohli priblížiť, pokiaľ si tvár nezakryli závojom (2M 34.30) a od toho je odvodené halenie sa do talitu počas modlitieb, ako píše aj Žalmista (104.2).

Svetlo bolo ukryté vo chvíli, keď Boh uvidel, že povstanú tri pokolenia hriešnikov:

  1. Enóšovo
  2. pokolenie potopy
  3. pokolenie rozdelenia (myslí sa rozdelenie jazykov, stavitelia Babylonskej veže)

A toto svetlo pochádza z, už spomenutej Skrytej Temnoty – Horných Hlbín, manifestujúcich sa cez Binu a vyryté Stvoriteľom (Sefer Jecira), kým nezostúpilo a nespočinulo neskôr v Dolnej Temnote (noc 1M 1.5), ukryté pred zrakmi hriešnikov. Vo svete budúcom (Olam ha-ba) bude opäť zjavené.


ZDROJE:

  • Příběhy rabi Nachmana (Argo 2005)
  • V. Sadek: Židovská mystika (Agite/Fra 2009)
  • ”              : Židovská mystika v Praze (SŽK 1992)
  • Zohar I.

 

Reklamy

ADAM KADMON

Ranní kabalisti chápali Adama Kadmona (ďalej AK) ako syntézu sefirot, ktorá vyjadruje ich jednotu, funkciu i okruh pôsobnosti. V končatinách a ostatných telesných častiach AK je obsiahnuté toto pole pôsobnosti Božského myslenia, cítenia a jednania. Boh je pre nich symbolom  myslenia a vedomia, ktoré vníma samo seba a skrze neho vidí Boh seba. Tak vnímali prví kabalisti existenciu.

AK je akýmsi medzičlánkom medzi Bohom a človekom. Neskôr začal byť chápaný ako obojpohlavná, respektíve dočasne nepohlavná bytosť, syntetizujúca v sebe mužský aj ženský princíp. Potom bola na psychickej úrovni rozdelená na muža a ženu a to  vytvorilo postupne sa vyvíjajúcu sa vieru v duálne duše, tj. duše s rovnakým božským a duchovným koreňom (šoreš), ktoré v hmotných telách žijú oddelene, ale nakoniec sa na duchovnej úrovni opäť spoja. Je to zdroj, j nežidovskej viery, v existenciu duše, ktorá je časťou toho druhého a ľudia tak ustavične hľadajú svoju polku a manželia bývajú často nazývaní svojimi “polovičkami”.

AK je v podstate niečo ako archetyp na duchovnej úrovni, podľa ktorého bol tvorený človek pozemský – ADAM RÍŠON (=biblický Adam, žijúci už v tele; doslovne Prvý Adam), alebo ADAM DOLNÝ. AK býva  v náväznosti na to niekedy nazývaný termínom ADAM HORNÝ.

Sú v ňom obsiahnuté všetky ľudské duše, ktoré ešte nepoznali hriech a majú podobu iskier. Podľa toho, z ktorej časti jeho tela pochádzajú, podľa toho im je určené ich životné poslanie.

Odborníci ho porovnávajú s gnostickým manicheistickým antroposofom.

Luriánska kabala interpretuje jeho údy ako sefiry Illanu, ktoré sú v dobe stvorenia totožné s údmi a orgánmi hmotného človeka. Luria veril, že stvorenie je nepretržitý proces nápravy (Tikun Olam) a že AK bol už pred stvorením, dokonca pred cimcumom. Pre prívržencov luriánskej kabaly zastáva významné miesto prostredníka medzi Ejn Sof (Nekonečný) a sefirot, najvznešenejšieho prejavu Božstva, ktorého môžu kabalisti zažiť počas meditácie. V luriánskej kabale neexistuje žiadny súvis medzi AK a Mesiášom, tú vypracoval až Šabtaj Cvi. Dôkladne je myšlienka AK z pohľadu luriáncov opísaná v diele EC CHAJJIM od Chajima Vitala.

Farizeji boli tí, čo pripravili základ pre obojpohlavnosť AK, pretože boli známi tým, že dôkladne rozoberali biblický text a oddelenie muža a ženy v ich ponímaní položil základ práve tomuto učeniu.

Talmud hovorí menom rabi Akivu o stvorení archetypu ako o obraze Božom,  podľa ktorého bol potom človek tvorený. Obraz Boží je teda Akivom vnímaný ako duchovný  ideál, či vzor k stvoreniu.Používa, ako termín CELEM =obraz, tak aj DEMUT=podoba.

Filón Alexandrijský nazval AK nebeským človekom a zosyntetizoval rozprávania z midrašov s platónskou filozofiou a chápal ho ako čistú myšlienku, či dokonca obraz boha.

ZOHAR AK nazýva rovnakým termínom a chápe ho ako stelesnenie Božích prejavov a predobraz hmotného človeka. Obsahuje v sebe celý vesmír. AK = makrokozmos; Adam Rišon=mikrokozmos.Obsahuje fyzikálne základy sveta a jednotu vesmíru.

ZOHAR TIKKUNEJ ho nazýva tiež Adam ha-gadol.

Samotný termín AK sa zaviedol až v 13. storočí n.l. Iné označenia tohto fenoménu sú tiež ADAM ELJON (najvyšší človek) alebo Adam di-l´ela či Adam ila´ah ( v aramejčine Zoharu).

Aj Ezechiel  (1.26) hovorí o akomsi duchovnom človeku, ktorého videl prorok vo vízii voza a ktorý býva stotožňovaný s AK.

AK by sme mohli chápať aj ako “kolektívne vedomie”. Je to tzv. “Bytostné JA, ktoré AK obsahuje. Kabala ale výrazne odlišuje od Bytostného JA a bytostného Ja jednotlivca (ego) a aj od Boha. Bytostné JA chápe ako Boží princíp Jednoty, ktorý nasmerováva AK a teda cez neho aj každého jednotlivca k skúsenostiam do najnižšej duchovnej úrovne (olam asija) – hmotného sveta.  Učením sa každé Bytostné Ja jednotlivca, život za životom, vracia po naplnení svojho určenia späť, čím vzdeláva AK a ten v konečnom dôsledku spoznáva v sebe obraz Boha, potom Boh uzrie  Boha v obraze Božstva a pozorovateľ  a pozorované (obraz Celem) sa stávajú jedným. Vtedy všetko splynie so všetkým do jedného absolútneho vedomia SOM, KTORÝ SOM.

Pre bližšie pochopenie je dobré si naštudovať hinduistické ponímanie ľudského a božského Ja.

-chanele-