BRIT MILA

BRIT MILA

Zmluva s Izraelom má svoje počiatky u Abraháma. Jej podoba je telesná aj duchovná. Obe sa navzájom prelínajú. “Jeho jediného som povolal, požehnal a rozmnožil som ho” (Iz 51.2).

Abrahámova viera a život vymedzuje v sebe jeden spoločný princíp, odovzdávaný z generácie na generáciu. Je to zmluva medzi Bohom a Abrahámom, prenesená na jeho potomkov. Zmluva o živote, spečatená obriezkou ako symbolom posvätnosti ľudskej sexuality a života, pokiaľ je táto a tento, pod kontrolou intelektu a Boha, aby tak človek na večnú pamiatku uchovával a dodržiaval svoju podriadenosť Stvoriteľovi a nezvrhol sa k automatickému inštinktívnemu konzumnému až násilnému preciťovaniu, čím by ľudská schopnosť tvoriť, už nadobudla profánny charakter.

Židovstvo sa dedí po matke. Akékoľvek dieťa, chlapec, či dievča, dedí židovskú národnosť podľa rodovej príslušnosti svojej matky. Byť Židom teda nemá politický ani náboženský podtext, je to príslušnosť k rodu. Svoju generickú príslušnosť nemožno stratiť! Ani konverziou na iné náboženstvo. Dokonca ani vtedy, ak sa židovská matka rozhodne svojho syna neobrezať! Chlapec po rodovej línii ostáva Židom, síce neobrezaným, ale v génoch nesie pečať svojich židovských predkov.  Obriezka (Brit mila) je až spečatením tejto príslušnosti. Doslova, akoby pečaťou na vzácnej listine.

Jej prostredníctvom je chlapec prijímaný do Abrahámovho zväzku. Až vtedy sa stáva synom zmluvy. Obriezka sa (ak tomu zdravotný stav dieťaťa nebráni) koná na ôsmy deň po narodení a to aj keby mal tento pripadnúť na Šabat, či iný sviatok. Sú prípady, kedy sa z nejakých príčin nedá presne určiť či sa dieťa narodilo ešte v piatok, alebo už v sobotu, vtedy sa obriezka posúva na pondelok; ak je tento jom tov, tak až na utorok.

Obriezka je sama o sebe jednoduchý úkon, avšak vyžaduje si veľmi prísne hygienické pravidlá a preto sa aj v minulosti zásadne prevádzala vždy v synagóge, lebo domáce podmienky jej nie vždy plne vyhovovali. Podobne, ako sa dnes akékoľvek, aj jednoduché zákroky robia v ambulanciách, alebo v nemocniciach a nie v bytoch.

Obriezku robí muž na to školený – mohel.

Okrem spečatenia zmluvy je obriezka tiež symbolom neochvejnej dôvery, ktorú preukázal Abrahám Bohu. Obrezať vlastného a jediného syna v tak pokročilom veku, nie je vôbec jednoduchá vec! Skúste si ktokoľvek z Vás predstaviť, že by mal niečo také urobiť a ešte bez prítomnosti lekára…

Aj preto nadobúda obriezka v judaizme tak veľký a výrazný význam.

Mohel nemusí byť chirurg, ale musí mať na vykonávanie obriezky osvedčenie vystavené ako rabínmi, tak lekármi.

Pôvodne sa obriezka robila kamenným nožom (Joz 5.2) – snáď obsidiánovým, alebo jemu podobným. V dnešnej dobe sa ale na to používajú vyvarené a dezinfikované, tradičné chirurgické nástroje.

Ak by mohel nedodržal prísne hygienické pravidlá, osvedčenie by mu bolo odobraté.

Mohel býva obvykle dopredu dohodnutý a to dokonca už aj pred narodením dieťatka. Ak je v rodine viacej chlapcov, je zvykom, že všetkých obrezáva ten istý mohel.

Slúžiť ako mohel je veľká česť a nikdy sa za vykonávanie tejto činnosti neberie plat. Mohel má okrem tejto funkcie ešte svoje vlastné zamestnanie, ktoré ho živí.

Vzhľadom na význam, je obriezka veľmi slávnostný akt (viď. video).

Dieťatko je od matky odnesené  najčastejšie svojou starou mamou. V synagóge ho preberá do náručia kmotor, alebo jeho vlastný starý otec a ten ho odovzdá mohelovi. Za kmotra môže byť požiadaný ktokoľvek. Opäť, je to veľká česť.

Pri vstupe kmotra s dieťaťom do sály, všetci prítomný odriekajú 26 verš 118-teho Žalmu: “Požehnaný, ktorý prichádzaš,” (“Baruch ha-ba,”).

Obriezka prebieha pri dvoch slávnostných kreslách. Na jednom sedí kmotor a druhé je prázdne – prináleží prorokovi Eliášovi, ktorého príchod sa spája s mesiášskym vekom (Mal 3.23) – podobne ako na Pésach, kedy sa očakáva jeho príchod; a jeho prítomnosť sa predpokladá na každej obriezke. Verí sa, že nie je dôvod aby neprihliadal na spečatenie zmluvy s novým členom spoločenstva, ako akési zadosťučinenie k biblickému príbehu, v ktorom pôvodne smútil nad tým, že Izrael opustil zmluvu (1Kor 19.10). Jeho prítomnosť zároveň udalosť mimoriadne posväcuje. Stáva sa jej symbolom.

Mohel uloží dieťa na podušku do Eliášovho kresla, obnaží ho, pomodlí sa predpísané biblické oddiele a potom odovzdá dieťa do náručia kmotra. Ten ho drží na poduške na vlastných kolenách, čoby živom oltári, hlavičkou k svojej hrudi a rukou mu pridŕža nožičky, aby sa počas úkonu nemyklo.

Mohel doprevádza obrad brachou: “Buď pochválený, Večný, Bože náš, Kráľ sveta, ktorý si nás posvätil svojimi prikázaniami a prikázal nám obriezku.”  Po odstránení predkožky odpovedá otec dieťaťa: “Buď pochválený, Večný, Bože náš, Kráľ sveta, ktorý si nás posvätil svojimi prikázaniami a prikázal si nám prijať tohto syna do zväzku našeho praotca Abraháma.” Ostatní prítomní dodávajú: “Ako bol uvedený do tejto zmluvy, tak nech je uvedený do Tóry, manželstva i dobrých skutkov.”

Úkon spočíva v odstránení predkožky, ktorá deťom prirodzene prevísa cez žaluď. Odkrytá blanka sa rozdelí na dve časti a pretiahne sa za žaluď (viď. obr.)

Potom sa krv z ranky odsaje, zastaví sa slabé krvácanie a priloží pripravený obklad.

Kedysi, do obdobia novoveku, robil mohel odsávanie (mecica) ústami. Z hygienických dôvodov (možnosť prenosu herpesového vírusu) sa tento spôsob v dnešnej dobe nahrádza odsatím za pomoci sklenej trubičky, alebo tampónu. Napriek tomu, vo veľmi ortodoxných komunitách sa dodnes preferuje pôvodná alternatíva.

Ak je dieťa staršie ako osem dní, odporúča sa aj prítomnosť lekára.

Potom sa dieťa oblečie, mohel požehná víno, jemne kvapne z neho na pery dieťatka (Ez 16.6: “Povedal som ti, keď si ležala vo svojej krvi. Ži!”), položí mu ruku na hlavu a ešte raz zopakuje požehnanie. Kmotor upije z pohára vína a dieťa je vrátené matke.

Ranku treba ďalšie dni starostlivo ošetrovať a dávať pozor, aby sa kožtička za okrajom žaluďu nevrátila späť a znova ho neprikryla. Ranka sa hojí zhruba 3-4 dni. Mohel chodí priebeh hojenia kontrolovať.

Po obrade sa zvyčajne koná “seuda micva – slávnostné pohostenie prítomných, na pamiatku hodov, ktoré vystrojil Abrahám v deň, keď odstavili Izáka (1M 21.8).

Brit mila sa stala večným symbolom zmluvy medzi Bohom a Izraelom. Jej neprevedenie bývalo považované za zradu, ale v časoch ohrozenia, kedy jej neprevedenie malo zabezpečiť záchranu života a pod., bolo prijateľné.

V dnešnej dobe sa dosť často polemizuje nad zdravotným významom obriezky. Jej prívrženci z radov nežidov jej význam prikladajú hygiene a k nezanedbateľnému faktu, že židovské ženy trpia len mizivým percentom rakoviny krčka maternice.

Jej, naopak odporcovia, prízvukujú na jej ochranný význam a úlohu chrániť žaluď.

Biblická kritika vysvetľuje pôvod obriezky (je obvyklá aj medzi muslimským obyvateľstvom a bežná bývala aj v starovekom Egypte) nutnosťou zabezpečiť nejako hygienu v horúcom a prašnom prostredí púštnych oblastí, kde bola čistá voda vždy vzácnosťou a nebolo možné sa umývať tak často, ako by si to človek prial; a v podmienení na charakter oblečenia, sa mužom bežne stávalo, že zrnká piesku, ktoré sa dostali pod predkožku zapálili citlivú kožu žaluďa. Z tohto dôvodu sa podľa vedeckého vysvetlenia, zaviedol zvyk, predkožku odstraňovať, aby sa nečistoty nemali kde zachytávať.

operace_obriezka

    
– chanele –
Súvisiace články:
Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: