ATIK JOMIN A TÓRA KADMA

Keď sa Starý Starých rozhodol stvoriť Tóru, neurobil to hneď, resp. nedal jej účinnosť od okamihu stvorenia, ale ju ešte na dlhý čas ukryl. Vtedy k nemu Tóra prehovorila: Ak chce niekto čosi utvárať, musí dať najskôr podobu sebe. Preto sa Starý Starých musel dať najskôr v tejto svojej podobe poznať, avšak zostávajúc nepochopený, ostáva vlastne vo výsledku nepoznateľný. Avšak to je iné, ako nepoznaný. Jeho podoba sa odkrýva čiastočne, čím sa stáva rovnako poznateľný ako nepoznateľný.

Zohar ho opisuje ako Bielu Hlavu so zahaleným pohľadom (Zohar, Idra Raba III, 123a), sediaceho na tróne z iskier. Beloba hlavy sa šíri do 40 000 svetov a lesk tejto beloby prijímajú spravodliví 400 svetov pre svet budúci,  odkazujúc na 1M 23,126. Hlava obsahuje 130 000 000 svetov a v súvislosti s ňou sa hovorí o 13 stranách 3x po 4 a jednej samostatnej, z ktorej plynie dĺžka Božej bielej tváre do 3 700 000 svetov – Erech apajim (aram.), hebrej. Arich anpin – Dlhá Tvár, Tvár Zhovievavého, či samotné zjavenie Absolútna (Atik Jomin) v sefire Keter.

Kabala pozná aj Malú, tzv. Prísnu Tvár – Zeir Anpin (s oboma ste sa už stretli v komentároch ku knihe BAHIR), ktorá predstavuje 7 dolných sefirot a ich súhrn býva vyjadrený sefirou Tiferet, podobne ako Hornú Tvár zastupuje Keter.

Táto Pradávna Tóra, nazývaná tiež Prvotná, je prvým lúčom vychádzajúcim z tvorivej ničoty Ajin. Nemožno ju vyjadriť slovami. Talmud o nej priamo nehovorí, ale hovorí o čomsi podobnom, o Tóre predchádzajúcej stvorenie – Tóra Kadma.

Skôr než Starý Starých, či Starý Dní pripravil Korunu Korún, nebolo počiatku ani konca. Vytesala a načrtol v sebe akési základné formy, potom až rozopol pred sebou Keter ako oponu a na ňu nakreslil v návrhu prakráľa (1M 36.29). Všetci ďalší prakráľovia mali svoje mená, ale nemohli obstáť, takže sa Atik Jomin od nich odvrátil a zakryl ich pre neskorší čas. Nato určil pre Keter iný tvar. A vtedy stvoril Tóru Kadma, o ktorej teraz čítate. Táto Prvotná Tóra nie je totožná s Tórou, ktorá sa bežne študuje. Je jej predobrazom, podobne ako je architektonický plán vzorom pre konkrétne postavený dom. Samo slovo Tóra sa prekladá ako Zákon, ale vo význame ide skôr o “učenie” – o poznanie, ktoré nám uľahčuje život v tomto svete. Tóra, či už písaná alebo ústna, je učením, odrazom Tóry Prvotnej, na ktorej stojí fungovanie nášho sveta.

-chanele-

Zdroje:

  • P.C. Matt: Bůh a Velký Třesk, (Volvox Globator 1998)
  • D.Ž.Bor: Kabala a kabalisté (Trigon 1995)
  • Sefer ha Zohar

Súvisiace články:

KRÁLI EDÓMU

Tradícia učí, že po Božom rozhodnutí stvoriť svet prekypujúci životom, Svätý stvoril najprv množstvo iných svetov, ktoré boli predchádzajúcou nutnosťou; ktoré však museli zaniknúť a nazýva ich termínom “Edómski králi” (ZOHAR III 61b). Slovami súčasnej fyziky, by sme mohli povedať, že v multiverze vzniklo množstvo vesmírov s rôznymi podmienkami a fyzikálnymi zákonmi, až vznikol nakoniec ten náš, ktorý má parametre “nastavené” v takých matematických škálach, že umožňuje vznik a vývoj inteligentného života, vo svojej podstate na obraz Boží, ktorý ho predchádzal, lebo aj Písmo hovorí, že čo bolo, je to, čo byť má a ktorákoľvek už existujúca vec bola vytvorená v časoch pred nami (ZOHAR III61b). Skôr než Starý Starých, či Starý dní (Atik Jomin* – termín Zoharu pre označenie Boha) a Skrytý Skrytých (to samé) pripravil Korunu Korún (Keter), nebol ani počiatok ani koniec (stav pred možnou singularitou – súčasná veda ale pripúšťa aj neexistenciu singularity ako nutnosti pri zrode vesmíru). Všetko bolo načrtnuté a navrhnuté v Ňom Samotnom. Po odhalení Koruny už začali vznikať prvé svety (ZOHAR III 123a).

Termín je inšpirovaný biblickým veršom 1M 30.31 “A toto sú králi, ktorí vládli v Edóme” a myslí sa tým v krajine nesmiernej prísnosti. Kabala to prepracováva do nerovnováhy sefír Súd(Din) a Milosť(Chesed). Iné názvy pre tieto sefira sú Gevura (Prísnosť) a Rachamim (Milosrdenstvo).

ZOHAR tak hovorí o svetoch, ktoré existovali už pred tým našim, v ktorých vládol len ženský princíp (aktívne sefiry ženského stĺpu na sefirotickom strome) a to nemohlo obstáť. Muselo dôjsť k vyrovnaniu s mužským princípom (sefiry na mužskom stĺpe sefirotického stromu) a tak sa

zrodilo, alebo to dalo vzniknúť čomusi trvalejšiemu (ZOHAR III 142a). Táto rovnováha plynie so sefiry Keter, zodpovedajúcej miestu, či lepšie povedané potencii AJIN, bez inej ako svojej opory a ktorá vyrovnáva minulé, prítomné i budúce. Kým táto rovnováha ešte nefungovala,  stredný vyrovnávací a harmonizujúci stĺp na sefirotickom strome Illán, chýbal (absencia, či rekombinácia sefír Tiferet a Malchut) a celkovo štruktúra Illánu bola iná, než ju poznáme (ZOHAR II 176b).

Rovnováha sveta je založená na dualite, na existencii mužskej a ženskej formy, na dipólovosti častíc, pretože v inej podobe veci existovať nemôžu (ZOHAR III290a).

Preto, ak chceme hovoriť o existencii Niečoho, musí byť toto dodržané. Bytie sa manifestuje len a len práve v takomto vesmíre. Všetky ostatné, ktoré túto podobu nemajú, nemôžu priniesť život na nijakej úrovni. To je základný princíp bytia (ZOHAR III 290a).

Táto polarita je Zoharom nazývaná ako “prijatie podoby Boha” (ZOHAR III 290a). Staré svety bez tejto podoby boli beztvaré, avšak tak rýchlo ako vznikli aj rýchlo zanikli, podobne ako vznikajú a zanikajú iskry vznikajúce pri kutí železa. Vyletujú spomedzi nákovy a kladiva, letiac vzduchom trvajú a potom rýchlo pohasínajú (ZOHAR III292a, b). Bolo to preto, že Boh vtedy ešte neprijal podobu mužského a ženského, a Chesed a Din ešte tým nestáli proti sebe vo vzájomnou vyrovnaní. Takéto svety museli jednoznačne zaniknúť, lebo nemohli uniesť bytie. Nemohol v nich existovať človek ani nič živé, nakoľko ľudská podoba ešte neexistovala a tak sa zrútili až kým znovu nepovstali v novej podobe a pod iným menom (ZOHAR III 135a, b).

Ľudská podoba v sebe obsiahne všetko. Preto je napísané, že Boh učinil človeka na svoj obraz (1M 1.26). Človek má aj akýsi svoj nebeský predobraz (Adam Kadmon*), tzv. Horného človeka. Oba nemôžu bez seba existovať. Od ľudskej podoby je závislé formovanie vesmíru (ZOHAR III 144a, b). Podoba Horného človeka je spomínaná v knihe Ezechielovej (1.26) a tiež Danielovej (7.13), a obe dali vznik a vývoj apokalyptickej literatúre (aj sa do nej radia) vznikajúcej v rozmedzí rokov 100 p.n.l. a 100 n.l., kedy sa začína formovať základ tzv. hejchalotickej (hejchalot = Paláce) literatúry, kabaly Ma´ase Merkava – Činy Vozu, a myslia sa tým ezoterické vízie Božieho Trónu, v jednotlivých nebeských úrovniach.

© chanele

LITERATÚRA:

  • SEFER ZOHAR
  • BIBLIA, Písmo sv. Starej a Novej Zmluvy

AJIN/EJN

Na úvod by som chcela ozrejmiť malý detail. V  českých prekladoch kabalistickej literatúry (  hlavne preklady  S.b. Haleviho, na ktorých som začínala) som sa stretla, na označenie NIČOTY s fonetickým prepisom AJIN. Významovo však  slovo AJIN znamená OKO a teda to akosi nedáva zmysel. Napriek tomu, už roky používam tento termín, bez toho, aby som to nejak riešila. V zopár knihách som sa neskôr stretla s už presnejším prepisom EJN, ktorý by bol naozaj vhodnejší, pretože sa prekladá jednoznačne ako NIČ. Pre porovnanie: EJN SOF – Nekonečno

Napriek týmto nezrovnalostiam, neriešila som pri písaní článkov tento nedostatok a držala som sa českých prekladov, aby  tak čitateľ, ktorý navštevuje webové stránky Chanele a je súčasne čitateľom týchto kabalistických kníh v češtine, ktoré vlastne tvoria gro českých prekladov, nemal v termínoch chaos. Nakoľko som ale v priebehu ostatného roka bola návštevníkom Chanele1 upozornená, že neuvádzam správny termín, nakoľko AJIN znamená OKO, a reč je o Ničote, rozhodla som sa používať, s prihliadnutím na hore uvedené,  obidva termíny  paralelne vedľa seba. Akúkoľvek nezrovnalosť môžete kedykoľvek so mnou konzultovať.

AJIN/EJN – hebrejsky NIČ, rečou matematiky NULA. Hneď na začiatku treba pripomenúť, že NIČ/NULA v chápaní západnej civilizácie znamená absenciu, akési prázdno, či neexistenciu.  Z pohľadu mystiky východného uvažovania a aj toho kabalistického,  je NULA “absolútne všetko”!!!

Začnem  matematikou, lebo tá je blízka každému už od detstva, kdežto k mystike sa dostane človek až neskôr, ak vôbec. Predstavte si časovú os, tak ako ste s ňou pracovali v škole.

– ← 0 → +

V strede je NULA, vľavo otvorená polpriamka s mínusovými hodnotami, vpravo s plusovými. Všetky záporné hodnoty, keď prirátame ku kladným hodnotám, dostaneme výsledok NULA. Čo teda vôbec nie je nič, aj keď to tak na prvý pohľad vyzerá. V NULE sú obsiahnuté všetky čísla naľavo od nej a aj napravo od nej. Zaniknúť nemôže nič, len to stratí polaritu. Veď nás aj v škole učili zákon o zachovaní hmoty a energie. Takže, ak -2 pripočítame k +2 dostaneme 0, ktorá bude v princípe obsahovať obe dvojky, ktoré už ale budú bez znamienok a bez znamienka môže byť len nula; a teda vytvoria nulu (nech vás nepletie, že kladnú dvojku bežne na poli matematiky píšeme bez znamienka + a toto si len akoby domýšľame), ostanú znegované, ale nezaniknú. Obdobný princíp zaznamenávame aj v chémii pri výmene elektrónov v poslednej vrstve atómu, kedy už ale dochádza k zmenám z jednej látky na druhú a vznikajú známe oxidy, uhličitany, sírany a pod.

Žeby NULA nebola NIČ, ale niečo, to si vie západná civilizácia predstaviť len s veľkými obtiažami, pretože vo výsledku nakoniec aj v tej matematike, znamená v podstate anihiláciu. Pri anihilácii ale dochádza k vyžiareniu energie a teda – nič sa nemôže nestratiť.

NULA teda v rovine mystiky obsahuje všetky mínusové aj plusové polarity. Preto sa o AJIN/EJN – neprejavenom Božstve kabaly, hovorí ako o  absolútnom pohybe i absolútnom kľude (+ ; -), o svetle i temnote (+ ; -) zároveň, je zvukom i tichom súčasne (+ ; – ). Akoby v ňom existovala dualita v komplexnej jednotnej forme a klasickú formu oddelenosti dostáva až stvorením → muž/žena, mokro/sucho, ticho/hluk, tma/svetlo…Preto sa v kabale hovorí o Bohu ako o niekom kto naberá prívlastok “absolútny” – tzn.  obsahujúci všetko. A to je význam slova AJIN/EJN – NIČOTA, inými slovami Neprejavený (transcendentný) Boh. Neobsahuje nič oddelené, nič konkrétne, už vôbec nie v dualite, tak typickej pre náš svet, podobne ako keď v oceáne nevidíte ani pramene, ani rieky, moria, rosu, vodopády, dážď a pod. a predsa sú v ňom všetky tieto prejavy obsiahnuté.

V NULE je teda všetko ešte pred existenciou. Obsahuje potenciu predchádzajúcu existovanie. Ide o “negatívnu existenciu”. Pozor! Nie nulovú v zmysle absencie. Bližšie o nej v článku: ABSOLÚTNA A NEGATÍVNA EXISTENCIA.

Naša západná myseľ po vzoru kultúry, ktorá ju sformovala, vzdoruje NIČOTE akoby zo strachu, napriek tomu, že NULA je súhrnom všetkých čísel a ľudstvo ju, až na duchovne zmýšľajúcich ľudí, nepochopilo. NULA/NIČ sa stala v západnej civilizácii absenciou všetkého len v našich hlavách. Skutočnosť je iná. NULA je najdôležitejším číslom, lebo obsahuje všetky ostatné, podobne ako má Boh v sebe obsiahnuté všetko ostatné; či oceán všetky formy vody. Pochopenie aspoň časti jej pravého významu je vstupom do novej existencie (W.G.Grey). Preto Boha neradno zobraziť, preto bol svätostánok bez Jeho sochy či obrazu. Preto je Jeho Meno opisné a nie také, ako by sme očakávali ( JHWH – TETRAGRAMMATON A JEHO ZNENIE  ), poznajúc a porovnávajúc naše mená s Jeho menom.

EL – Boh ( la ) a jeho opak LO – Nič/-ne ( al ).

Problém ľudského chápania spočíva v neschopnosti vnímať NIČ. Aj preto sa zdá, že Boh nie je. Nevidíme Ho, nevnímame Ho. Ak mystik cíti Jeho blízkosť, je to preto, že pochopil svoju “ničotu” a presunul sa na úroveň vnímateľného pojmu AJIN/EJN.

NIČ nemožno oddeliť od NIEČOHO. Nech som ktokoľvek, nikdy nie som tí ostatní. A to, že nie som ten druhý, ma robí niekým konkrétnym. NIČ je vlastne predpokladom existencie konkrétneho stvorenia, a najvyšším stavom ducha. Komu z vás to v tejto fáze opisu pripomína nirvánu, má pravdu. Je to len iný termín pre to isté. Pre AJIN/EJN.

Pre navodenie pocitu pojmu NIČ sa odporúča pri meditáciách vyprázdniť myseľ. Nie urobiť ju neexistujúcou, len ju vyprázdniť.

V kabale sa cvičenia na dosiahnutie priblíženia sa k NIČ/NULE prevádzajú tak, že si adept predstavuje bezmedzné svetlo, v ktorom sa stáva neviditeľným, pretože ho v ňom nie je možné vidieť – schovať sa možno len do svetla, (Podobne ako keď vesmír po Veľkom Tresku bol tak oslnivý od vysokej teploty a hustoty, že nebolo nič vidieť – bol celý žiarivo biely! Nie čierny alebo temný. Svetlo v ňom prevládalo.), potom sa  vcíti do neobmedzenosti (predstava či pocit nekonečného priestoru) aby sa nato ocitol v prázdnote AJIN/EJN, kedy si uvedomuje len jedno = SOM…kto to zažije, nemá pochýb, že zažil to pravé. Pokiaľ len predpokladáte, že ste to zažili, opak je pravdou. Až pocítite skutočnú emunu (význam slova vysvetlený v úvode lokality CHANELE4  ), budete si na istom.

Hodnota AJIN/EJN spočíva v nulovom bode uprostred dvoch polarít, je to podstata Boha. Vlastne je to neopísateľné slovami a moja snaha vám to priblížiť snáď dodá odvahu hľadať túto skúsenosť, lebo je to len krôčik od pôvodnej podoby každej duše, kedy začnete vnímať všetko v živote inak. Malý zázrak k pochopeniu seba, existencie  sveta i Boha a nášho vzťahu k Nemu. A práve pokoj v tomto NIČ je VŠETKÝM. Zmyslové vedomie* nie je schopné obsiahnuť toto NIČ. Zvládne to len nadvedomie*.

Preto Boha nemožno v rámci zmyslového vedomia ani poznať, ani dokázať. NIČ/NULU nemožno dokázať, keď k tomu používame pre nás normálny, zmyslovým vedomím vyprodukovaný intelekt. Ak sa aj nájdu náhodné záblesky reality NIČOTY, nemožno ich vysvetliť fyzikálnymi zákonmi. Sú pozorovateľné fyzickými zmyslami, ale bežné zákony vesmíru ako ich poznáme na ne neplatia. Vyvracajú ich (bližšie na túto tému začína pracovať nová lokalita  CHANELE9 o kabale a kvantovej fyzike). Je podobne absurdná ako pracovať v matematike s nekonečnom:

  1. Ak od nekonečna všetkých čísel odrátame nekonečné množstvo párnych čísel, získame zas nekonečné množstvo ale čísel nepárnych → ∞ – ∞ = ∞ (!)
  2. Ak od nekonečna odrátame nekonečné množstvo párnych čísel od napríklad čísla 3 vyššie, zostane nám 2 (!) → ∞ – ∞ = 2 (!)
  3. a ak od  nekonečna odrátame všetky čísla párne aj nepárne, pričom každých je nekonečno, ostane nám tentokrát nula → ∞ – ∞ = 0 konečne logický výsledok, ký ľudský mozog očakáva

Tri rôzne výsledky pri tej istej operácii…

Dosiahnutie duchovnej jednoty v AJIN/EJN je cieľom všetkých kabalistov – nájsť všetko v ničom. Je to to isté ako buddhistická nirvána, ako už bolo načrtnuté vyššie. Bytie v skutočnej podobe. Cesta do cieľa vedie cez NULU/NIČ, cez stredový stĺp stromu illán, ktorý vyrovnáva a stabilizuje protiklady. Je to cesta stredu → “kav ha emcaj” = tzv. stredná čiara, ktorá má priemer nulového kruhu, ktorý hľadáme v AJIN/EJN.

Prázdnotu nemožno uchopiť, ale možno do nej vstúpiť. Na to, aby niečo bolo, musí byť najprv prázdno. Jednotka nemôže vzniknúť, pokiaľ ju nepredchádza nula. Inak by nemohlo vzniknúť žiadne ďalšie číslo.

© chanele


*viď článok VEDOMIE z lokality CHANELE9

LITERATÚRA:

  • W.G.Gray: Žebřík světel (Cabala renovata) / Volvox Globator 1998
  • S.b.Halevi: Vesmír v kabale (Volvox Globator 1994)
  • S.b.Halevi: Cesta kabaly (Alternativa 1997)
  • S.b.Halevi: Strom života ( Trigon 1997)
  • G. Scholem: O mystické  podobě božství (Malvern 2011)
  • D.C.Matt: Búh a Velký třsk (Volvox Globator 1998)

SÚVISIACE ČLÁNKY:

EL, ELOAH, ELOHIM

Jedným najfrekventovanejším Božím menom, používaným v Biblii je ELOHIM. Termín ELOHIM slúžil pôvodne nie len na označenie “Boha Izraela”, ale aj na pomenovanie pohanského božstva. Vtedy stál vždy v spojení so slovom “iný, cudzí” v tzv. viazanom genitívnom stave (status constructus) – “acharej elohim“.

Keď pátrame po etyológii mena ELOHIM, ako izraelského Boha, ako býva označovaný na prvých stránkach knihy Bérešit (1M), dostaneme sa dávno do minulosti. Meno vzniklo pravdepodobne z kanaánskeho EL. V prostredí patriarchov dostával Boh mnohé prívlastky a tak vznikol napr. EL-ELJON – Boh silný (1M 14.22), EL ŠADAJ-Boh Všemohúci (1M 17.1, 35.11, 48.3), EL ROI-Boh, čo vidí (1M 16.13), EL BÉTEL-Boh z Bételu (1M 35.7), EL OLAM-Boh Večný (1M 21.33), EL KANNO – Žiarivý Boh, či Horlivý Boh. a pod., a býval uctievaný aj Féničanmi.

EL ELJON, uctievaný už Malchísedekom, sa v niektorých príkadoch vskytuje tiež v kombinácii s Tetragrammatonom (Ž 7.17), alebo v príbuzných tvaroch, nar.: ELJONÍM (Da 7.22, 25) alebo ILLÁJA (Da 4.17, 7.25).

EL ELJON bolo prvý krát vzývané v Beer Šebe Abrahámom (1M 21.33). Jeho vnuk Jákob, keď kúpil v Šekeme diel poľa, aby tam postavil oltár, nazval tento EL ELOHEJ JISRAEL (1M 33.20) – Boh (EL) je Boh (ELOHIM) Izraela. Prijal tak svoje nové meno a zároveň uctieval Boha Najvyššieho, Boha svojich otcov.

Boh šalemského kráľa Malchísedeka EL ELJON, býva dokonca odborníkmi stotožňovaný s Bohom Abrahamovým (1M 14.20). Tým býva vysvetľované, že Boh Izraela je sudcom a Bohom celej Zeme (1M 18.25) a že jedine On môže byť uznávaný ako pravý a jediný Boh i mimo Izrael, pričom v každom jazyku býva pomenovaný iným termínom, odvoditeľným od pôvodnej formy.

EL sa zjavil patriarchom v ich rodnej zemi, ktorú veľmi dobre a dôverne poznali. Zjavil sa im za jednoduchých podmienok a v prvopočiatkoch si ešte zachovával funkciu otca bohov celého panteónu.

Poukazuje to aj na to, že Boh bol prítomný vo všetkých vrstvách obyvateľstva. Zjavoval sa v mestách aj na pastvinách.

Podľa 1M 28.18 a 46.1-3 je možno vyrozumieť, že Jákob tiež uctieval EL-a.

V zmysle najstaršieho pomenovania semitského božstva znamenal EL bezpochyby moc. Možno ho tiež vidieť v mnohých starozákonných menách: Elíša (sídlo Božie), Eliáš* (môj Boh), Daniel (môj sudca je Boh), Gabriel (Boží hrdina), Michael (Kto je ako Boh?), Rafael (Boh uzdravuje) a Immanuel (Boh sa nami).

Kralická Biblia prekladá meno EL pojmom ” silný”, alebo “vládca” a prikláňa sa k jeho neznámemu pôvodu. V príbuzných semitských jazykoch tento termín označuje božstvo v tom najširšom slova zmysle, počnúc božstvom transcendentným a končiac až rôznymi drevenými či kamennými modlami (1M 35.2; 5M 4.28, 12.2).

Vo väčšine prípadov má vždy pri sebe prívlastok, či inak formulované bližšie určenie. Tak napr. v 5M 5.9 sa stretávame s: “ja Hospodin (JHWH) som tvoj Boh (ELOHIM), som Boh (EL) žiarlivo milujúci”, alebo v 1M 31.13: “Ja som Boh (EL) z Bét-elu”.

Pomocou kabalistickej metódy preskupovania písmen, nazvanej “teruma”, dostávame zo slova EL vymenením týchto dvoch písmen slovo “LO“, ktoré sa prekadá ako NIČ. Je známe, že kabalisti pojmom NIČ označovali ešte neprejaveného Boha, transcendentálneho, nazývaného AJIN, ktorý po stiahnutí zvanom CIMCUM sa stal už Bohom prejaveným a vtedy získal meno EJN SOF, ktoré sa prekladá ako Nekonečno, doslova, Bez Konca.

Pretože hebrejčina je jazyk semitský, je nutné prihliadať na etyológiu pomenovania božstva aj v rečiach okolitých národov. Slovo ELOHIM je semitské slovo, ktoré sa používalo bežne v praxi ako aj ostatné slová a získalo si už hore spomínaný význam. Niektorí sa domnievajú, že v dobe Abrahámovej a i pred ňou, sa pôvodne nejednalo o otca bohov, ale len o jedného jediného osobného boha, nakoľko kočovníci usadení na kanaánskom území uctievali “boha (elohim) môjho otca”  (1M 32.10) čo by mohlo naznačovať, že predkovia Izraelitov mohli byť Aramejci.

Termín ELOHIM sa vyskytuje aj v akkadčine vo forme “ILU“, alebo arabčine v podobe “ILAH“, kedy po pribratí gramatického člena dostáva hovorovú podobu ALLAH. Ako som už spomenula vyššie, pôvodne tento termín znamenal moc a v ugaritských textoch sú naozaj známky o tom, že EL mal nadvládu nad ostatnými kanaánskymi bohmi, neskoršieho obdobia.

Všetky termíny.  ILLAH, ALLAH, AL-ILAH sa prekladajú ako “boh”.

Gematriou slova ELOHIM dostaneme číslo 86. Je to rovnaké číslo aké dostaneme zo slova ha-teva (príroda). Znamená to (v reči kabaly), že Boh sa pod menom ELOHIM prejavuje v prírode, alebo, že Boh a príroda je jedno a to isté (B. Spinoza).

Božie meno  ELOHIM tak odzrkadľuje Božiu prítomnosť v prírodnom poriadku, kde sa Boh stáva stávajúcim a existujúcim. Božie atribúty sú tu cez prírodné zákony aktívne. Ide o prejav Božích účinkov, nie božskej podstaty, tá je skrytá, nepochopiteľná a zostáva rovnako utajená ako jedinečnosť božstva (A. Havlíčková).

ELOHIM teda úzko súvisí so stvorením. Podľa koncovky -im, vyrozumieme, že sa jedná o plurál termínu ELOAH. Použitie singuláru je veľmi ojedinelé (5M 32.15, Ž 50.22), častejšie sa v Biblii stretávame s plurálom a to viac než 2 000 krát!

Termín EL je zas akousi archaickou formou označenia a tiež sa prekladá pojmom BOH. Tak bol pôvodne chápaný aj v Kanaáne. Je vyjadrením božej transcendentity. ELOHIM je Boh nadprirodzený, nedosiahnuteľný a zdanlivo vzdialený. Je to Boh patriarchov. Boh, ktorý sa dal poznať len Abrahamovi, ináč je skrytý a človeku nemanifestovaný priamo. Jediný spôsob jeho prejavu je jeho zjav v prírode a prírodných silách.

Množné číslo nemožno brať doslovne, a to ani nie ako plural majestaticus, lebo tento biblická hebrejčina nepozná. Či ho možno chápať ako možný pozostatok polyteizmu, je otázne, lebo v prípade izraelského národa, tak citlivého v ponímaní jedinečnosti Boha, sa to síce zdá nepravdepodobné, ale len na prvý pohľad. Izrael bol vystavený vplyvu okolitých polyteistických spoločností vo výraznej miere a má za sebou niekoľko období návratu k týmto praktikám, hlavne v tzv. období kráľov, ale podozrenia sú aj na mojžišovské obdobie. Pre nedostatok miesta sa tu tomu venovať nebudem.

Z kabalistického hľadiska je v mene ELOHIM skrytá pôvodná predstava božskej mnohosti síl, podobne ako to bolo v starovekom Egypte (A. Havlíčková).

ELOHIM je strážcom prírodných zákonov, tvorcom sveta. Transcendentnosť korunovaná imanenciou. Jedinečnosť si podáva ruky so spätosťou so všetkými tvormi a i keď si drží odstup od stvorenia, je všetkým svojim tvorom vždy nablízku (A.Havlíčková).

EL sa niekedy prekladá aj ako “najmocnejší”. Vtedy sa jeho pôvodná všeobecnosť mení na jedinečnosť konkrétneho božstva (A. Havlíčková).

Boh plodnosti – EL, bol pôvodne otcom bohov kanaánskeho panteónu. Od neho následne k tomu vznikli tématicky s ním späté tituly ako “kráľ”, “pastier”, “tvorca” a pod.  Že toto všetko malo vplyv na patriarchov je zrejmé z 1M 28.18; 46.1-3. I Malchisedek bol pravdepodobne Elov kňaz.

Od Ela odvodené meno ELOAH a od neho vzniknutý plurál ELOHIM znie síce rýdzo semitsky, no nedá sa etymologicky vysvetliť, rovnako ako iné, neskôr zjavené meno toho istého Boha, nazývané opisne Tetragrammaton – štvorpísmenný. Má rovnaký význam ako EL a v Biblii sa vyskytuje predovšetkým v poézii a v Jóbovi (5M 32.15, 17…). Jeho aramejským ekvivalentom je ´ELÁH.

Kočovníci usadení v Kanaáne uctievali “Boha svojho otca”(1M 32.10), resp. “Boha XX”, napr. “Boha Náchorovho” (1M 32.53).

Akým termínom bol v tej dobe označovaný pojem boh je nejasné. Každopádne, slovo ELOAH to nebolo. Možno, že existovali len osobné mená bohov, a preto Mojžiš žiada od zjavenia v horiacom kríku, meno, aby vedel povedať Hebrejcom, kto ho za nimi posiela.

Kmeňovo meno ELOAH nesúvisí na prvý pohľad so žiadnym hebrejským slovesom a preto je ťažké dopátrať sa jeho významu v pôvodnom zmysle. Ak však jeho vznik možno vysledovať ku kanaánskemu EL-ovi, pátrať by bolo namieste v pôvodnej kanaánčine. Nateraz sa uspokojme s tým, že súčasná hebrejčina pri preklade slovenského “boh” používa slovo “ELOHIM” a rozumie pod tým za každých okolností len jedného jediného izraelského Boha, i napriek tomu, že EL bol známy a uctievaný aj mimo Izrael, pretože, ak už bolo spomenuté, súhrnne označoval božstvo celej semitskej oblasti s centrom nad Feníciou a Kanaánom.

Možno v ňom pri dobrej vôli vidieť pôvodného, spoločného a jediného boha, kedysi prírodne i ľudsky čistého náboženstva, ktoré bolo z nejakých dôvodov postupne, snáď kvôli snahe skonkretizovať si vzdialené nadprirodzeno v osobnom miestnom božstve, vytláčané až vytlačené na tú dobu, človeku prijateľnejším polyteizmom. Možno ho nakoniec každý nazýval ináč a všetci spoločne verili v “čosi” pôvodné. Rovnako je ale tiež možné, že mohol byť  “len” jedným z ostatných vtedy uctievaných božstiev i napriek svojmu jedinečnému postaveniu, ktoré neprestalo byť prehliadané určitou ( rodovou) skupinou ľudí (A.Havlíčková). Z neho sa pravdepodobne vyvinula až druhotne singulárová forma ELOAH, od ktorej vznikol neskôr už spomínaný plurál ELOHIM.

Podľa chasidského učenia podloženého knihou Sefer ha-Zohar, Boh keď Tvoril, zobral po častiach z každého sveta, od najnižšieho až po najvyšší a potom z nich stvoril človeka. Týmto svetom Boh hovorí “my” (“…stvorme…”). Avšak toto učenie vzniklo až ako výsledok filozofických debát.

Podľa inej tradície sú anjeli dielčie manifestácie určitých Božích vlastností, alebo inak povedané, formy Božieho pôsobenia.

Teoreticky by sa mohlo povedať, že hovoril k nim, ako k svojim súčastiam, tvoriacim vyššie svety (A. Havlíčková). Keď bolo prorokované narodenie Šimšona Božím poslom, Anjelom Pána,  a Mánoach poznal v cudzincovi po spaľovanej a pokrmovej obeti, konečne jeho charakter a uvedomil si s kým sa vlastne po celú tú dobu so ženou rozrávali, riekol: “…isto zomrieme, lebo sme videli Boha…”, pretože si uvedomil, že stál pred Anjelom Pána, no vzápätí na to hovoril o videní samotného Boha (Sud 13.22).

© chanele

 

______________________________________________________

*mená sú uvádzané v slovenskom znení. Eliáš sa povie hebrejsky Elija apod.

 

LITERATÚRA:

  • Anna Havlíčková: Sefer haŠem (súkromný náklad, 2004)
  • J.J.von Allmen: Biblický slovník (Kalich 1987)
  • M. Balabán: Hebrejské myšlení (Herman a synové, 1993)
  • A.Bennet: Poznámka ke Genesis (Horus 1990)
  • M. Bič: Ze světa Starého Zákona (1986)
  •    -“-    : Dějiny Palestiny od pravěku ke křesťanství(1948)
  • K. Armstrongová: Dějiny Boha (Ergo, 1996)
  • D. Duka: Úvod do Písma sv., SZ (1992)
  • J. Eisenberg: Kabbala (1923)
  • J. Heriban: Príručný lexikón biblických vied (DonBosco 1994)
  • J. Musset: Odkrývanie sveta Biblie, SZ (Mladé letá 1992)
  • D. Rops: Biblia a jej ľud (Dobrá kniha 1991)
  • K. Schubert: Židovské náboženství v proměnách věkú (Vyšehrad +995)
  • K. Sidon: Návrat Abrahamúv (Púdorys 1995)
  • C. Tonič: Praotcovia Izraela (Effekt 1993)
  • Encyklopedie Bible (Gemini 1992)

GLOSÁR Aj-Al

 

Aj – Al

 

 

AJIN – najvzdialenejšia roviny, ktorú možno dosiahnuť neriadenou meditáciou, kde prestáva akékoľvek vnímanie a predstavivosť. (viď. články.: MEDITÁCIA AKO PRIBLÍŽENIE SA K BOHU CEZ AJIN; AJIN, EJN SOF, EJN SOF ÓR; SPOJENIE S BOŽSKOU KETER)

AJIN ha-RA – tzv. “zlé oko”. Ľudová viera v urieknutie (viď. článok: AJIN HA-RA

images 3obr.: chamsa*

AKEDA – = Spútanie. Myslí sa spútanie Izáka (Akedat Jicchak)pri zamýšľanej Abrahámovej obeti (1M 22.1-18). Rabíni tak označujú problém utrpenia spravodlivého. Maimonides skutočne spravodlivého spochybňuje, odvolávajúc sa na talmudickú pasáž (Šabat 55a) “Nie je smrti bez hriechu , nie je trestu bez previnenia”.

AKROSTICH – mnemotechnická pomôcka, ktorá spája počiatočné písmená slov alebo celých frází do nových slov, pre lepšie zapamätanie si textu. Výrazne sa tento spôsob používal pri pamätaní si modlitieb. Akrostichy sú veľmi dôležité v židovskej mystike – kabale. Iný názov: NOTARIKON (viď. článok GEMATRIA, NOTARIKON )

AKUM – skratka slov AVODA KOCHAVIM U MAZALOT – tj. služba (uctievanie) hviezdam a planétam. Pôvodne sa týmto termínom označoval babylonský kult uctievania hviezd – astrológia a jej prívrženci. Neskôr sa týmto termínom začali označovať pohania.

ALIJA – Výstup. Myslí sa tým vyvolanie k čítaniu z Tóry (Alija kriat Torah). Predčítava sa z vyvýšeného miesta (almemor* alebo bima*). Termín sa tiež používa na označenie vysťahovania do štátu Izrael, lebo toto sa považuje za “vystúpenie” na horu Sion v Jeruzaleme. V biblických dobách bol Izrael považovaný za najvyššie položenú krajinu na zemi. Vysťahovanie z Izraela sa nazýva opačne: JARAD (zísť dolu).

ALMA DE-NUKVA – ženský princíp v kabale

ALMANA – Vdova (pozri tiež: aguna* ). V minulosti bolo postavenie vdov a sirôt veľmi ťažké, preto ich Zákon berie pod ochranu (Ž 68.6).

ALMEMOR – tiež BIMA*. Vyvýšené miesto v strede ortodoxnej synagógy, na ktorom je stôl, na ktorý sa kladie Tóra pri predčítavaní – Kriat ha-Torah a  z ktorého spieva chazan*  Lecha dodi v piatok večer, modlia sa modlitby za mŕtvych, trúbi sa na šofar* a rabín odtiaľ prednáša kázeň – deraša*. Almemor sa používal už v časoch babylonského zajatia (Neh 8.4). (Viď článok: SYNAGÓGA ).

005

-chanele-

SPOJENIE S BOŽSKOU KETER

Ako som uviedla v článku ABSOLÚTNO A NEGATÍVNA EXISTENCIA , KETER je prvým prejavom Božej Absolútnej vôle prejaviť sa a z nej ďalej šíriac sa všetkými smermi vzniká najprv predpoklad pre stvorenie –negatívna existencia, pozostávajúca z troch závojov/úrovní.

Za Božskú KETER ľudský duch nahliadnuť nemôže, pretože to nie je možné, ale môže zažiť spojenie s Božskou Keter. Je to vzácny okamžik, ktorý sa stáva počas meditácie, pričom môžete meditovať roky a nezažijete ho a naopak, stáva sa, že ho môžete zažiť počas prvej meditácie a potom už nikdy viac.

V okamihu spojenia s KETER človek stráca svoju individualitu a prechádza do NIČOTY (AJIN). Tí, čo to zažili, pripodobňujú tento stav k prázdnote, kedy zaniká osobné JA.

Pocit nekonečného prázdneho priestoru, vyvoláva zároveň pocit všadeprítomnosti a pocit čistého konštatovania “SOM”.

Všetci, čo meditujú a nie sú si istí, či tento okamih zažili, znamená, že ho určite NEZAŽILI. Keby sa tak stalo, istota by bola veľmi silná, pochybnosti žiadne.

Poznanie okamihu vtedy meditujúceho zaplní a ten si uvedomí, že v hmotnom svete nič také zažiť nemožno a neexistuje na to žiadna paralela. Prichádza to nečakane, keď to meditujúci obvykle neočakáva.

Môže tomu napomôcť počúvanie meditačnej hudby, hlavne o šumom alfa a theta vĺn (kedysi vydávané nosiče s hudbou Petra Piňosa), alebo používanie AVS prístrojov. Neodporúča sa stav očakávať, lebo akékoľvek očakávanie prináša sklamanie a sklamanie rodí rezignáciu a to nie je cieľ meditujúceho. Očakávanie je napätie. V napätí sa nedá uvoľniť a ani meditovať.

Spojenie s Božskou KETER prichádza spontánne, bez sústredenosti, skôr neznalým a akoby za odmenu, či ako inšpirácia.

Poznanie “SOM” leží v non-sefire DAAT, ležiacej pod KETER a o ktorej sa obyčajne nevie, alebo si ju neuvedomujeme. Je to akýsi most, či prepoj. Za úrovňou DAAT je už len Poznanie a Bytie.

Mnohí ste už určite počuli o tom, že počas meditácie pracuje mozog na inej frekvencii, než v bdelom stave. Bdenie sa vyznačuje dobre zastúpenou beta aktivitou (13 Hz/s a viac), duševné relaxovanie ALFA frekvenciou (8-12 Hz/s, meditácia, hypnóza a snenie má na pozadí theta vlny (4-7 Hz/s) a v hlbokom spánku pracuje mozog v delta režime (0,5-3 Hz/s).

Tieto štyri úrovne vedomia zodpovedajú tak štyrom rôznym duševným a fyzickým stavom, pričom beta nad 20 Hz/s zodpovedá už silnému vzrušeniu, stresu, úzkosti a napätiu, takže beta frekvencia sa delí na dve kvázi frekvenčné oblasti (13-19 a 20-30 Hz/s).

Podobne, rozhranie alfa a theta vĺn sa nazýva Schumannova frekvencia (7, 83 HZ/s).

Theta frekvencia, alebo theta stav mysle, pomáha ľahšie riešiť zložité životné problémy a je najbližšie k podvedomiu. Preto môžu umelo navodzované stavy alfa a theta, priblížiť meditujúceho  do požadovaných stavov mysle a vnímania. Tým, že počúvate frekvenciu alfa, váš mozog sa jej bude snažiť prispôsobiť. Je to ale len barlička. Môže vás to naučiť dostávať sa vôľou do určitého stavu, ktorý sa môže stať odrazovým mostíkom k Poznaniu. Nie je vylúčené, že tieto stavy sú spúšťačom nadprodukcie endogénneho (organizmom produkovaného) dimethyltriptaminu (DMT) v ľudskom mozgu, ktorý sa považuje niektorými odborníkmi za katalyzátor spojenia sa  s inou duchovnou úrovňou (R. Strasmann).

Stav theta frekvencie sám navodí samozrejme a hlavne aj intenzívna sústredenosť, či už na imaginárny predmet pred vašim duchovným zrakom, alebo sústredenosť na NIČ, tak ako to robievali chasidi (Magid z Mezričeva).

Podstata meditácie je založená na jednoduchých faktoch.

Naše vedomie stojí v bežnom živote mimo tzv. nadvedomie a Božskú Keter (vedomie je spojené s mozgom, nadvedomie s duchom a Božská Keter s Absolútnom).

KETER 1

Koncentrovaním sa na niečo/nič sa vedomie prekryje s nadvedomím a to, za určitých podmienok s KETER.

KETER 2

Ak dôjde k prekrytiu vedomia aj s KETER priamo na pozadí nadvedomia, dochádza k priamemu spojeniu vedomia s Božskou Keter a k pocitom spomínaným v úvode.

KETER 3

 

Je to tak intenzívny zážitok, že si ho nemožno s ničím iným spliesť. Kabalisti tento stav nazývajú “PRECHOD DO NIČOTY”.

-chanele-

Súvisiace články:

ABSOLÚTNO A NEGATÍVNA EXISTENCIA

AJIN, EJN SOF a EJN SOF ÓR sú podľa kabaly tri závoje oddeľujúce absolútno od reálneho sveta.

Absolútno (Neprejavený/Transcendentný Boh) sa prostredníctvom týchto troch závojov/úrovní manifestuje vo svete. Všetky tri tvoria tzv. NEGATÍVNU EXISTENCIU, ktorá je nutným predpokladom pre čokoľvek čo má existovať. Je to akýsi kvázipriestor, do ktorého je stvorené vložené. Býva pripodobňovaná (Ze´ev ben Shimon Halevi)k tichu pred tónom, slovom, čistému plátnu pod maľbou, pozemku na ktorom stojí dom a pod. Niečo na spôsob:

“Tridsať spíc sa spája v hlave kolesa.

Prázdno medzi nimi tvorí koleso.

Hrnčiar miesi hlinu do tvaru nádoby.

Prázdno vo vnútri tvorí nádobu.

Do múrov sa prerážajú okná a dvere.

Prázdno vo vnútri tvorí obydlie.”

Lao´c

 

Bez stvoreného NEGATÍVNA EXISTENCIA “neexistuje”, stáva sa až existenciou stvoreného. Preto býva nazývaná v prekladoch aj ako NE-EXISTENCIA, avšak jej “bytie” podmieňuje vznik stvoreného. Zároveň prechádza v nej NIČOTA (AJIN)do NEKONEČNOSTI (Ejn Sof), pričom NEKONEČNOSŤ treba  chápať ako NEOHRANIČENOSŤ, ktorá už nemá z bezčasovosťou a bezpriestorovým vnímaním nič spoločné, lebo sama existencia jej vymedzuje bytie  a to, ako každá existencia je konečné spolu s EJN SOF ÓR, ktoré je prostriedkom všadeprenikania (vrátane kozmického žiarenia neutrín, ktoré prcehádzajú hmotou bez toho, aby boli bežne detegované – dá sa to len v časticových urýchľovačoch a len v minimálnej miere) tvorí NIČOTA (AJIN) a NEKONEČNOSŤ –NEOHRANIČENOSŤ (EJN SOF) už v zmysle priestoru, spomínanú NEGATÍVNU EXISTENCIU, ktorej zdrojom je samozrejme NAJVYŠŠIE ABSOLÚTNO – BOH (vtedy, aj keď o čase nemôže byť reč, ešte NEPREJAVENÝ). Ten dáva prvý impulz k manifestácii vyslovením svojho prvotného mena EHJE, ktoré vyžaruje z počiatočného kvázibodu, zodpovedajúcemu KETER, stojacej pred NIČOTOU, kam sa ľudské vedomie nemôže nikdy dostať. Vyslovením EHJE sa spúšťa proces manifestácie skrze už spomínanú NEGATÍVNU EXISTENCIU až do reálneho hmotného sveta.

NEGATÍVNA EXISTENCIA je teda “niečo” na predele medzi Bohom Neprejaveným/Transcendentným a Stvorením. Skrze NIČ (Ajin) sa Boh manifestuje prostredníctvom EJN SOF ÓR (Nekonečné svetlo) šíriace sa cez všetky úrovne bytia a NEKONEČNA (EJN SOF), tj. z NEOHRANIČENOSTI, ktorá je prvým krokom BOHA-STVORITEĽA k prejaveniu sa, k prejaveniu sa ABSOLÚTNEHO PRÁZDNA (AJIN), kedy sa toto AJIN presúva z NIČOTY do NEKONEČNOSTI, čím dáva postupne vzniknúť hmote a svetu ako ho poznáme.

 

ABSOLÚTNO/TRANSCENDENTNÝ BOH

/

KETER/JA SOM/EHJE

———————————————–

3 úrovne negatívnej existencie(bezčasová, bezpriestorová, obsahujúca všetko):

AJIN = NIČ/NIČOTA

/

EJN SOF/NEKONEČNO

/

EJN SOF ÓR/NEKONEČNÉ SVETLO

————————————————

MENIACI SA VESMÍR

(manifestácia stvorenia)

/

IMANENTNÝ/PREJAVENÝ BOH/ELOHIM

(Boh prejavený v prírode/svete)

“…na počiatku stvoril Boh(Elohim) nebesá a zem…”

/

BOH ČINNÝ V DEJINÁCH /JHWH

(Ehje ašer Ehje)

-chanele-

Súvisiace články:

MEDITÁCIA AKO PRIBLÍŽENIE SA K BOHU CEZ AJIN

Židovský mysticizmus sa snaží anulovať ego, pričom cieľom je pokora, skrze ktorú sa je možné priblížiť k Bohu.

V tomto ponímaní nemožno mysticizmus oddeliť od nemystickej formy judaizmu. To znamená, že ak sa aj veriaci nesnaží o praktický mysticizmus (ma´ase merkava), ba dokonca nie je/nechce byť prívržencom kabaly, už len samotný fakt, že sa plnením micvot približuje k Bohu, je vlastne  “de iure” mystikom, pretože v judaizme ide o čo najtesnejšie priblíženie sa k Bohu a mysticizmus vo všeobecnosti je vnímaný práve ako takýto stav mysle.

Židovský mysticizmus sa zameriava v prvom rade na sústredenie sa na vnútorné Ja – jeho Žriedlo a snahu kultivovať toto Ja do takej miery, až si človek tohto Žriedla začne byť bytostne vedomý – tj. viac vníma NIČOTU (AJIN) ako realitu. Neznamená to ale, že by sa úplne odpútal od fyzického sveta, len zmení svoje nazeranie na seba samého. Pochopí to, že je nad mysľou, nad našim egom, slovami Magida z Mezriča: “…múdrosť sa nájde z ničoty…”. Týmito slovami, mystik – kabalista prekračuje hranice reality a teda ega a približuje sa k NIČOTE tak, že opúšťa myseľ a rozum a vnára sa do NIČOTY čoby v prenesenom význame vlastne akoby do AJIN. Je to niečo nevedomé, čo si bežne neuvedomujeme. Toto NEVEDOMIE stojí nad mysľou, bez neho sa žiadna myšlienka nemôže realizovať (Levi Jicchak z Berdičeva).

Toto nevedomé nemožno bežne obsiahnuť mysľou a židovský mysticizmus vyvinul viacero praktík, ako sa do nevedomia dostať, aby nám bolo umožnené dostať sa do NIČOTY a tak ku svojmu Zdroju.

Jednou možnosťou sú meditácie, tou druhou zmena jadra vlastnej osobnosti – akási služba činu – AVODA – služba Bohu. Jediným prostriedkom ako to dosiahnuť je pokora. Tak sa človek vracia k Bohu. Možno namietnete, že len tak z ničoho nič sa nemožno stať pokorným, lebo si to niekto želá. Áno, je to zdĺhavý proces, v ktorom sa ľudská duša úmyselne rozvíja vo vzťahu k iným a to tak, že čím dlhšie sa snažíme o konkrétny typ správania, tým sa stále viac a viac stáva vlastnejším. Čím dlhšie sa správame určitým spôsobom, tým je pre nás menej náročné sa tak správať, až sa nám to stane bytostne samozrejmým. (Dajte almužnu raz a potom druhý krát a budete ju dávať zakaždým. Potom ju raz vynechajte a aj druhý krát a už ju potom prestanete dávať úplne.)

Čím viac sme pokorní k sebe navzájom, tým viac sa pokora stáva nami samotnými, tým viac je pre nás samozrejmosťou. Stávame sa tak samotnou pokorou a tým Božou súčasťou.

Judaizmus je vlastne v takomto ponímaní pokus zmeniť seba samého formou priblíženia sa k Bohu, k nášmu Zdroju.

V minulosti tu už boli rozobraté niektoré meditačné techniky, budem v nich pokračovať, vrátane vysvetlenia počiatočného meditačného stavu (pre začiatočníkov) i teoretické vysvetlenie ako vlastne meditácia prebieha.

-chanele-

Súvisiace články:

 

AJIN, EJN SOF, EJN SOF ÓR

AJIN znamená v hebrejčine NIČ. Kabala používa tento termín na označenie transcendentného  (ešte neprejaveného)Boha. Obsahuje v sebe všetko a nič zároveň. Nie je to ani zvuk ani ticho, ani pohyb ani nehybnosť, ani svetlo ani tma…Vo svojej podstate je to JHWH = Som, ktorý som. Čisté Bytie, Súcnosť, Absolútne Vedomie…

Matematicky by sme mohli povedať, že je to “nula” (nie pejoratívne!). Opak nuly je nekonečno EJN SOF. Je to ak 0 a 1 v binárnom kóde. Dve polohy informácie. Dva stavy.

EJN SOF.

Kabalisti učia že medzi Bohom a našim hmotným svetom existuje zložitý duchovný vesmír, ktorý tvorí akýsi medzistupeň medzi duchom a hmotou, večnosťou a smrteľnosťou a v ktorom je obsiahnutý duchovný základ všetkého v hmote existujúceho. V ňom je ukotvená ľudská existencia aj zmysel ľudského života. Hmotné je teda obrazom duchovného a toto duchovné má niekoľko úrovní. Pozemský svet je tým posledným odrazom svetov predchádzajúcich, odstupňovaných na rebríčku duchovnosti podľa stupňa duchovnej blízkosti k Bohu.

Boh je slovami kabaly nazývaný ako E JN SOF – “Nekonečný” (dosl. NIE – KONIEC), tj. ničím neobmedzený. My vnímame pojem “Nekonečno” priestorovo, tj. ako “priestor bez konca”, ale Boh nie je priestor, pred stvorením dokonca priestor neexistoval. EJN SOF teda treba chápať ako niečo  ničím neobmedzené, ani priestorom, ani časom, ani slovom, ani myšlienkou, Boh ne nezávislý, existujúci sám o sebe, limitovaný len sám sebou.

Tak ako AJIN – NIČ tak je EJN SOF úplne všetkým. Sú to dve “polohy” Boha. EJN SOF je žriedlo. Prameň všetkého, čo kedy vzniklo.

Podľa tradície Boh zatúžil uvidieť Boha a tak Boh vyžiaril svoju vôľu v podobe nekonečného svetla EJN SOF ÓR. Táto vôľa vyžiarila všade a nikde, lebo priestor ešte stále neexistoval. Muselo dôjsť k jeho vymedzeniu, ako som už písala v článku CIMCUM. Absolútne všetko sa stiahlo (cimcum), aby sa vytvorilo miesto, kde sa mohol zjaviť Boh. Tak vznikla prázdnota neprejaveného Boha, ktorá mala podľa tradície podobu bodky bez rozmerov uprostred Absolútna (porovnaj Singularitu ako o nej hovorí moderná fyzika, viď tiež článok CIMCUM. Prázdnota ale nie je NIČ. Je to dutý priestor. A do tejto prázdnoty začalo prenikať EJN SOF ÓR ako svetelný lúč, ktorý v sebe obsahoval vôľu, ČIN a OBMEDZENIE. Sú to tri skryté žiare, v kabalistickej terminológii CACHCACHOT, spôsobujúce ako expanziu tak aj kontrakciu a ovplyvňujúce povahu vesmíru. A nastalo oddelenie bytia od Absolútna. Pri zrode bytia bolo ale EJN SOF skryté za prejavením. Preto kabalisti nazývajú EJN SOF aj Skrytosťou Skrytého.Prvé prejavenie nesie meno EHJE – SOM a dáva bytiu existenciu. Je to Koruna Korún (KETER) a z neho emanujú (vyžarujú) všetky ostatné sefiry, ktoré tvoria Boží strom (ILLAN), ktorý sa stal prostredníkom medzi Bohom a svetom. Tak vznikol prvý duchovný svet – OLAM ACILUT = Svet Vyžarovania.

-chanele-

Súvisiace články:

PRED POČIATKOM

PRED POČIATKOM

Kabala chápe Boha v dvoch podobách. Ako NEPREJAVENÉHO – skrytého a PREJAVENÉHO – pôsobiaceho vo svete.

Neprejaveného – TRANSCENDENTNÉHO označuje termínom AJIN = NIČ, pretože takýto Boh stojí mimo bytie a je absolútnym NIČ. AJIN je absolútne ticho i absolútny zvuk. Súčasne je to pohyb i kľud, čin i pasivita. V AJIN je všetko a nič. Z AJIN vznikol EJN SOF = Boh nekonečný = Boh prejavený = IMANENTNÝ. Boh je Absolútne Bytie = Ej Sof a Ajin súčasne.

Jedna tradícia tvrdí, že Boh zatúžil jedného dňa uvidieť sám seba a tak došlo k prvému oddeleniu od božstva. Jeho vôľa STAŤ SA, zažiarila celým vesmírom a zároveň nikde, lebo vesmír ešte nebol. Svetlo tejto vôle nazvala kabala Ejn Sof Or = Nekonečné svetlo, ktoré ožiarilo minulosť i budúcnosť súčasne.

Aby mohlo k prvému oddeleniu od Boha dôjsť, musel Boh pre toto oddelené utvoriť miesto a tak sa stiahol sám do seba, urobil tzv. CIMCUM. Toto vymedzené miesto bolo ohraničené a prázdne a podľa legendy malo rozmery bodky uprostred absolútna. Prázdno tak podnietilo zrod pozitívneho bytia.

Božia vôľa prenikla do tohto priestoru v podobe troch lúčov – troch skrytých žiar. Lúča absolútnej vôle, lúča činu a lúča ohraničenosti. Dokopy utvorili počiatok zákonov budúceho bytia. Kabalisti za nimi vidia prapôvodnú milosť a prísnosť, pulzujúcu pod dohľadom vôle. Toto všetko sa stalo, keď ejn sof ór začalo prenikať okrajom vymedzeného priestoru. Vtedy došlo k oddeleniu bytia od absolútna, k vzniku prvej sefiry, nazývanej aj koruna korún, či skrytosť Skrytého. Bola zárodkom všetkého, čo malo vzniknúť neskôr a aj zdrojom ďalších sefír z nej emanujúcich. Jej výnimočná poloha na rozhraní zabezpečuje rovnováhu vo svete.

ILLÁN – kabalistický strom života, obsahujúci všetky sefiry a tým aj všetky štyri kabalistické svety, vrátane toho hmotného, tak pôsobí ako most medzi Bohom a jeho svetom stvorenia.

-chanele-