KRÁĽ A CISÁR

NACHMANOVE KÓANY – KRÁĽ A CISÁR

Bol raz jeden cisár a jeden kráľ. Obaja boli bezdetní a blúdili svetom, aby našli radu, ako splodiť deti. Raz sa obaja stretli v jednom hostinci. Hneď navzájom o sebe obaja vytušili, že sú urodzeného pôvodu a tak sa jeden druhému prihovorili. Prišli na to, že obaja hľadajú to isté a tak si sľúbili, že aksvoj problém vyriešia a jednému sa narodí chlapček a druhému dievčatko, umožnia obom deťom, aby sa zosobášili.

Tak sa aj stalo. Po ich návrate domov, sa jednému narodil chlapec a druhému dievča. Na dohovor však zabudli.

Obe deti boli vyslané na štúdiá. Nevedeli o tom, že sa ich otcovia poznajú, nepoznali ani ich vzájomnú dohodu. Zaľúbili sa, zasnúbili sa.  Po štúdiách sa obaja vrátili domov. Každý do svojho domova.

Obaja mladí po sebe ale veľmi smútili. Cisárova dcéra kvôli tomu odmietala všetkých potencionálnych ženíchov a kráľov syn, bol na tom psychicky stále horšie a horšie. Záhadu mladého kráľoviča odhalil až jeho komorník, ktorý bol s ním na štúdiách. Kráľ si spomenul na dohovorený sľub a poslal k cisárovi posla so správou, aby chystal svadbu. Cisár však už o jeho syna záujem nemal, ale zo slušnosti ho pozval, že si preverí jeho schopnosti vládnuť. Syn teda vycestoval. Cisár však nebol naklonený ich láske a všemožne usiloval o to, aby sa nezobrali. Mladí ľudia však boli odhodlaní vytrvať. Ušli na veľkej lodi do neznámej krajiny. Tam, keď oddychovali na brehu, princezná si zložila snubný prsteň, dala ho kráľovičovi a zaspala. Ten ho položil vedľa nej. Keď sa zobudila, odišli a prsteň zabudli na zemi. Keď si spomenuli, čo sa stalo, vydali sa ho hľadať, ale ani jeden z nich ho nenašiel, lebo si nepamätali miesto, kde sedeli. Nakoniec sa stratili aj jeden druhému.

Kráľovič došiel do nejakého kraja a nakoľko sa nevyučil žiadnemu remeslu, zamestnal sa ako sluha.

Cisárova dcéra sa nakoniec vrátila na pobrežie a tam ostala žiť. Živila sa ovocím stromov a dúfala, že sa raz všetko na dobré obráti.

Jedného dňa priplávala k pobrežiu loď syna bohatého kupca. Ten sa chcel cisárovou dcérou oženiť, ona ale súhlasila len pod podmienkou, že sa jej až do svadby nedotkne. Súhlasil. Keď sa priblížili k mestu, kde býval bohatý kupec, nahovorila ho, aby šiel dopredu otcovi ohlásiť, že si vezie nevestu a predtým dal ešte napiť svojim námorníkom z veľmi kvalitného vína, aby videli ako si svoju nastávajúcu cení. Urobil tak. Námorníci, ale popili toho vína veľa  a opití ostali ležať na zemi v prístave. Cisárova dcéra nelenila, odviazala loď a odplávala. Keď sa vrátil syn bohatého kupca a j s otcom do prístavu, loď bola preč a nikto z námorníkov, keď vytriezvel, nevedel vysvetliť kam sa podela.

Loď aj s cisárovou  dcérou zatiaľ plávala po mori až doplávala do krajiny, v ktorej žil kráľ, ktorý sa neoženil, lebo ho jeho vytúžená nechcela.

Keď uvidel cisárovu dcéru, rozhodol sa oženiť s ňou. Tá súhlasila len pod podmienkou, že a jej až do svadby ani nedotkne. Zároveň si vyžiadala jedenásť šľachtických dcér, ktoré by jej robili spoločnosť. Dostala, čo chcela. Pri jednej slávnosti v prístave opila všetkých účastníkov a potom aj so svojimi spoločníčkami vytiahla kotvu na svojej lodi a ušla. Kráľ nevedel, že jeho nastávajúca je na lodi a to ona s ňou odišla, myslel si, že ju niekto ukradol. Dal príkaz oznámiť jej opatrne, že jej niekto ukradol loď. Jeho služobníci ju však márne hľadali. Márne hľadali aj rodiny jej jedenásť šľachtických spoločníčok. Tie sa zatiaľ plavili po mori až priplávali k ostrovu, kde boli dvanásti  piráti, ktorí ich chceli zabiť. Cisárova dcéra ich však oklamala, že sú tiež pirátky a že sa chcú za nich vydať. Pirátom sa to zdalo ako dobrý nápad a súhlasili. Cisárova dcéra im ponúkla z veľmi vzácneho vína, tí popili a pospali. Potom poslala svoje spoločníčky, aby šli a podrezali im hlavy. Potom sa obohatili o pirátske zlato a drahé kamene, ušili si mužské oblečenie a vyplávali.

Cestou stretli loď s nejakým kráľovým synom a cisárova dcéra za pomoci zrkadielka, ho zhodila zo stožiara do mora. Posádka sa veľmi vyľakala a išla po pomoc k lodi s cisárovou dcérou. Tá ho kázala vytiahnuť z vody, prezrela mu hlavu, povedala, že má spálený mozog a že zomrel. Posádka sa ešte viac preľakla, že čo povedia doma kráľovi a navrhli jej, aby šla s nimi, že bude u nich doma lekárom a bude veľmi uznávaná. Tá odmietla, ale obe lode plávali vedľa seba do mesta. Muži z posádky sa dohodli, že keď dorazia domov, starého kráľa zabijú a kráľovnú vydajú za lekára, lebo si mysleli, že cisárova dcéra je muž, nakoľko mala na sebe mužské šaty. Keď však prišli domov, starý kráľ už nežil. Poddaní sa pýtali, kde je jeho syn, a posádka vysvetlila čo sa stalo a že si doviedli zo sebou nového kráľa a mysleli tým cisárovu dcéru.

A všetci sa radovali, že majú nového kráľa, ktorí sa ožení s ich kráľovnou. Cisárova dcéra, ktorá bola teraz ich kráľom, dala vyhlásiť po celom svete, aby každý prišiel na jej svadbu. Zároveň dala ku každej studni v meste umiestniť jej portrét a keď  by prišiel k studni niekto, kto by sa na portrét zadíval s údivom a ľútosťou, majú ho hodiť do vezenia. Prišiel aj jej pôvodný snúbenec, aj syn kupca a aj kráľ od ktorého ušla s jedenástimi šľachtickými spoločníčkami. Všetci traja smútili a boli hodení do vezenia.

Na svadbe ich prikázala priviesť k sebe. Nepoznali ju, lebo bola oblečená ako muž. Tomu, ktorého zvrhli z trónu, lebo nevedel vysvetliť, kde zmizlo jedenásť šľachtičien, tieto šľachtičné vrátila a poslala ho domov. Kupcovmu synovi vrátila loď plnú tovaru, lebo ho otec vyhnal, za to že loď stratil. A kráľovskému synovi, s ktorým bola zasnúbená, povedala: A my pôjdeme domov. A šli.


VÝKLAD:

Zasľúbená svadba medzi ešte nenarodenými potomkami kráľa a cisára, je spodobnením posvätného zväzku nebeského Otca (Aba) a nebeskej Matky (Ima) – spojenie Chochmy a Biny, ktoré podľa Zoharu povedali: Učiňme človeka (Tikunej Zohar 56, 90b).

Pod dcérou treba vnímať Šechinu, Malchut a Ústnu Tóru. Naopak pod synom zas Zeir Anpin, archetypálnu podobu človeka (Adam Kadmon) a koreň (šoreš) duší Izraela.

Zmarený sobáš, prinášajúci zasľúbenie Tóry, vyjadruje nesúhlas niektorých anjelov, stvoriť človeka (Berešit Rabba 85).

Nápadníci princeznej sú národy, ktorým bola Tóra pôvodne ponúknutá (Zohar I, 24a), ale tá už bola zasľúbená Izraelu.

Komorník, ktorý o zasnúbení vedel, je Metatron (Zohar I, 126a), ale aj učiteľ Tóry (TB, Avoda Zara 3b).

Cisár preto svadbu pre svoju dcéru už nechce, lebo vie, že človek bude hrešiť a preto si Tóru nezaslúži.

Plavenie sa po mori dáva more do pozície miesta zla ale aj Božieho milosrdenstva. Loď je ľudské telo nesúce sa týmto svetom.

Zlo je zosobnené do štyroch klipot:

  1. klipa = kupcov syn = trest za nedodržanie Tóry = babylonské zajatie (Zohar II, 203a)
  2. klipa = kráľ s palácom pri mori = perzská ríša (obdobie príbehu kráľovnej Ester a sviatku Purim)
  3. klipa = piráti = boj Izraela a Edomu (Ezau/Jákob )rímska nadvláda.
  4. klipa = klipat noga a tá môže byť ako zlá, tak aj dobrá, podľa toho či sa prikloní k ohňu alebo k ligotu vzácneho kovu na Ezechielovom voze (Ec Chajjim, klipat noga 4) = grécka ríša, ktorá vďaka múdrosti je k Tóre najbližšie (Zohar Chadaš 38b)

Víťazom nad klipot sa dosiahne v príbehu za pomoci vína – podľa TB, Peschim 109a – “niet radosti bez vína”.

Zlo plodí smútok a ten chasidizmus považuje za jeden z najväčších hriechov aké len môžu byť. A smútok (zlo) môže premôcť len víno  (radosť z Ústnej Tóry). Tóra má podľa tradície totiž 70 tvárí (TB, Eruvin 65a) a 70 zodpovedá číselnému významu slova JAJIN – víno.

Kabalisti spájajú klipat noga so stromom Poznania dobra a zla (Ec Chajjim, klipat noga 3), preto nadobúda ako dobrú, tak aj zlú podobu.

Túžba vydať kráľovnú za lekára = túžba po Tóre

Slávnosť svadby = prijatie Tóry a duchovná očista

Keď Šechina nájde svojho ženícha, opúšťajú títo klipat noga a odchádzajú do večnej harmónie Božieho Kráľovstva.

 

-chanele-

AJIN AKO ZDROJ

Slovo AJIN sa bežne prekladá ako OKO. Avšak má ešte jeden význam, PRAMEŇ. V kabale je zdrojom všetkého Neprejavený Transcendentný Boh, ktorý býva preto nazývaný aj termínom AJIN. Avšak, ak v kabale hovoríme o AJIN, väčšinou tým myslíme, a teda aj do druhých jazykov, prekladáme ako NIČ. Je to preto, že Neprejavený Boh v sebe zahŕňa ešte všetko bez prejavenosti, čiže v absolútnej Jednote, v ktorej  nič neexistuje oddelene (a teda stojí tu všetko v pozícii ešte pred stvorením). Ide o neprejavené Transcendentno, Boha, ktorého v takejto podobe nemožno poznať. Stojí za Korunou Korún, kam nemožno nahliadnuť, je to Olam Acilut, do ktorého sa nedostane žiadny mystik.

Tieto Horné Koruny bývajú nazývané aj Hlbiny, odhaliť ich možno jedine v sefire Bina, ktorá býva nazývaná aj Skrytou Temnotou. V Bine sa nekonečno mení v Boha a plodí ďalšie sefirot. Cez Chochmu ďalej expanduje priestor a čas.

A tieto Hlavné Koruny (Skryté Hlbiny) vychádzajú z myšlienky, ktorá plodí reč, ktorá je Šabatom. Preto sú na šabat nedovolené svetské reči (Zohar I, fol. 31b-32b).

Dov Ber, magid z Meziřiče učil preskupovaním písmen meniť AJIN (Jednotu) v ANÍ (Ja), už prejavenú existenciu a nabádal, zbaviť sa ega a vstúpiť do Jednoty s Bohom. “Považuj sa za Ajin a zabudni na seba.”, hovorieval. Tak sa prekoná čas a dá sa preniknúť do sveta myšlienky (Skrytých Hlbín/Horných Korún), kde si je všetko rovné, lebo Ničota (AJIN) zahŕňa v sebe možnosti; život i smrť, vodu i sucho, svetlo i tmu…Kým si človek myslí, že je niekto, Boh sa do neho nemôže odieť, pretože Boh je Nekonečno a žiadna nádoba ho preto nemôže pojať, pokiaľ si nemyslí, že je AJIN. Práve vtedy stráca človek svoje Ego a stáva sa obsiahnutým v Stvoriteľovi. Ak si uvedomíme, že existuje iba (!) Boh (Mešulam Feibuš Heller), potom má Boh z nás tú pravú radosť. Avšak bez oddelenia spôsobeného rozbitím nádob (ševirat kelim), by všetko bolo navzájom spojené a hmotná existencia tým anulovaná, lebo by všetko stálo  znova v Jednote,  v zdroji AJIN. Ševirat dáva vzniknúť rozmanitosti a mnohosti, lebo žiadna nádoba neunesie spútanú Jednotu. Tak vzniká a začína tvorenie skrze Chochmu (Múdrosť, Prvotná Tóra).

Z tohoto Zdroja (AJIN) vyviera už tzv. SVETLO PRAMEŇA, nazývané tiež SVETLO OKA.  A býva nazývané tiež SVETLOM POČIATKU, Prvotným Svetlom. A to je to svetlo, ktoré bolo stvorené na počiatku a Boh ho ukázal Prvotnému človeku, ktorý v ňom videl z jedného sveta na druhý; ktoré bolo tiež ukázané Dávidovi (Ž 31,20) aj Mojžišovi, ktorý v ňom uvidel od Gileáda po Dan; a ktoré ale bolo ukryté pre spravodlivých (Ž 97.11), aby ho nemohli využívať hriešnici. Mojžiš z neho žil dokonca tri mesiace (Ex 2.2), pretože podľa tradície sa narodil v šiestom mesiaci tehotenstva a zvyšné tri mesiace tak  mohol byť bezpečne ukrývaný pred faraónom, pretože nikoho ani len nenapadlo, že by už mohol byť na svete (TB, Sota 12a). Po troch mesiacoch mu bolo odňaté a vrátené až na hore Sinaj, keď prijal Tóru a ostalo mu už navždy, lebo synovia Izraela sa od vtedy už k nemu nemohli priblížiť, pokiaľ si tvár nezakryli závojom (2M 34.30) a od toho je odvodené halenie sa do talitu počas modlitieb, ako píše aj Žalmista (104.2).

Svetlo bolo ukryté vo chvíli, keď Boh uvidel, že povstanú tri pokolenia hriešnikov:

  1. Enóšovo
  2. pokolenie potopy
  3. pokolenie rozdelenia (myslí sa rozdelenie jazykov, stavitelia Babylonskej veže)

A toto svetlo pochádza z, už spomenutej Skrytej Temnoty – Horných Hlbín, manifestujúcich sa cez Binu a vyryté Stvoriteľom (Sefer Jecira), kým nezostúpilo a nespočinulo neskôr v Dolnej Temnote (noc 1M 1.5), ukryté pred zrakmi hriešnikov. Vo svete budúcom (Olam ha-ba) bude opäť zjavené.


ZDROJE:

  • Příběhy rabi Nachmana (Argo 2005)
  • V. Sadek: Židovská mystika (Agite/Fra 2009)
  • ”              : Židovská mystika v Praze (SŽK 1992)
  • Zohar I.

 

SEFER JECIRA 1:1

SEFER JECIRA hebrejsky   ספר יצירה , Kniha stvorenia, je stredoveký kabalistický spis, ktorého autorstvo pripisuje židovská tradícia Abrahámovi, skutoční autori sú však neznámi.

 Sefer Jecira sa objavuje už v Talmude (Sanhedrin 65b), avšak je nepravdepodobné, že by Talmud mal na mysli práve ten  text, ktorý sa za Sefer Jeciru považuje dnes. Súčasní bádatelia sa domnievajú, že to pravdepodobne neskorší komentátori Sefer Jeciru dodatočne stotožnili so zmieneným  spisom v Talmude.

Pôvodne sa verilo, že Sefer Jeciru dostal na Sinaji už Mojžiš ako súčasť ústneho zákona. Podľa  gaonských učencov, ako napr. podľa  Sa’adju Gaona, bol Abrahám nezpochybniteľným autorom Jeciry, podľa Moše Cordovera bol Abrahám síce autorom, rabi Akiva však konečným redaktorom diela. V niektorých rukopisoch bývala nazývaná aj ako “Otijot de-Avraham Avinu” (G. Scholem: Kabbalah).

Abraham údajne ako 48 ročný uvažoval o Bohu a vesmíre. Po dôkladnom štúdiu bol schopný napísať Jeciru. Nato sa mu zjavil Boh, pobozkal ho, nazval ho priateľom a uzavrel zmluvu s ním aj s jeho potomstvom naveky (Legends of Jews, Ginsburg, 210 Sefer Jecira 6).

Potom bola tradícia odovzdaná Jeremiášovi, ten ju odovzdal Josefovi ben Uzielovi, ten svojmu synovi, až bola na prelome 1. a 2. stor. n.l. spísaná (Robert Zucker).

Odhady na vek Sefer Jeciry sa podľa rôznych vedcov  pohybujú od 2. do 10. storočia n.l.

Je to veľmi zvláštny rukopis, študovaný stáročia a dopĺňaný rôznymi, často aj protichodnými interpretáciami  rôznych rabínov a kabalistov. Je najdôležitejším kabalistickým textom, aký kedy vznikol a snaží sa odhaliť tajomstvo stvorenia sveta, avšak v takých hádankách, že je len sťažka  možné urobiť jej komplexný a absolútny výklad.

Niektorí špekulujú aj o tom, že obsahuje návod na to ako vyrobiť golema…

1:1

32 mystickými cestičkami múdrosti vytesal Jah, pán Zástupov, (Boh Izraela, Živý Boh, Kráľ sveta, El Šadaj, Milostivý a Milosrdný, Vznešený a Vyvýšený, bývajúci vo Večnosti, Jeho meno je Svätý, On je ušľachtilý a svätý), a stvoril svoj svet s tromi knihami, s textom (sefer), s číslom (sefar) a s komunikáciou (sipur).

ספר יצירה פרק א

(א) בשלשים ושתים נתיבות פליאות חכמה חקק י”ה יהו”ה צבאות את עולמו בשלשה ספרים בספר ספר וספור (נוסח אחר – אלהי ישראל אלהים חיים ומלך עולם אל רחום וחנון שוכן עד וקדוש שמו):

 


VÝKLAD:

Sefer Jecira hovorí o troch modalitách stvorenia: texte (sefer), čísle (sefar) a komunikácii (sipur), čiže reči, ktoré sú zdrojom 32 cestičiek (Moše Kordovero), zahŕňajúc všetko stvorené a sú základom sveta (Moše ben Nachman).  Tieto tri knihy určujú tri spôsoby, ktorými sa dá 32 cestičiek prijať a pochopiť.

Písmená (text/sefer), čiže forma, určujú podobu niečoho. Sú akoby projektom. Prototypom, podľa ktorého sa ďalej tvorí a obsahujú informáciu. TEXT (sefer) zastupuje PÍSMENÁ, kvalitu, je to aspekt, ktorým sa cestičky prejavujú v Tóre. Písmená sú dané tvarom a teda sú podmienené priestoru a svetu, vesmíru (Sefer Jecira, kap.6).

Čísla (sefar), jednoznačne kvantita, vyjadrujú nie len množstvo, ale aj oddelenosť a mnohosť čohosi, ktorá vznikla až stvorením, kedy bolo jedno oddelené od druhého. Dovtedy bolo len Jedno. V Stvoriteľovi mnohosť chýba – Stvoriteľ je Jednota. Pojem čísel začína až stvorením sefír. ČÍSLO (sefar) zastupujú číselné hodnoty písmen a teda kvantita, ktorou je možné vyjadriť číselné postupnosti a delenie (32-22-12-7-10). Číselná hodnota korešponduje s časom a v Jecire s termínom Rok (viac v kapitole 6).

Na to, aby mohli vzniknúť písmená a čísla, je nutný duchovný predobraz. Ním je 10 sefír (sefirot), ktoré sú zároveň 10 praslovami, 10 pračíslami, 10 praideami a pod.,  a tvoria základ stvorenia. Sú prvotnou Božou emanáciou. Slúžia na komunikáciu (sipur/reč) Boha so svetom. Keby nebolo sefír, Boh by ostal nepoznaný a ukrytý. KOMUNIKÁCIA (sipur) – mohli by sme povedať aj reč, alebo vokály, jednoducho už vyslovené hlásky a názvy hlások; hovorí o duchovnom rozmere, rečou Jeciry o Duši (kap.6). A toto je záležitosť už jednotlivých cestičiek, lebo cez ne prúdi obojsmerne informácia a vplýva na stav vedomia.

Desať sefirot zodpovedá desiatim prstom – päť proti piatim – ľavému stĺpu milosrdenstva oproti pravému stĺpu prísnosti, pričom v strede stojí srdce (LEV=32) a ústa uvoľňujúce reč (Moše ben Nachman). Bližšie pojednám v SJ 1:2.

Všetky tri (sefer, sefar, sipur) majú spoločný slovný kmeň ako slovo sefira. A aj sefiry obsahujú informáciu (je v nich uložené všetko, čo kedy bolo), podobne ako sefer (text), uvádzajú do existencie mnohosť a teda vo výsledku čísla (sefar) a slúžia na komunikáciu (sipur). Dokopy (10 sefír+22 písmen, ktoré majú aj číselný význam) tvoria teda 32 cestičiek múdrosti, o ktorých Jecira hovorí ako o spôsobe vymedzenia aspektov stvorenia, o kanáloch, ktorými sa uplatňuje kontrola nad stvorením i komunikácia s ním. Zároveň sú tieto vyjadrením 5-rozmerného vesmíru (3 priestorové smery, čas a duchovný princíp v zastúpení duše),  pretože číslo 32 je rovné počtu vrcholov 5rozmernej hyperkocky, akéhosi kvázi hyperpriestoru. Keď si vezmete priamku, má dva vrcholy (dva konce), to jest 2¹. Štvorec má už štyri vrcholy – 2²; kocka osem vrcholov – 2³; 4rozmerná hyperkocka 16 vrcholov – 2 na 4; a 5rozmerná hyperkocka 32 vrcholov – 2 na 5.

Všetko v hmotnom priestorovom svete stojí na dvoch veciach – kvalite/forme a kvantite/množstve. Forme zodpovedajú v našom prípade  písmená, množstvu číslice.

Číslice (10) a písmená (22) dávajú dokopy týchto 32 cestičiek múdrosti. Kabalisti ich odvodzujú od veršov Prvej Knihy Mojžišovej. Tá obsahuje  32x Božie meno ELOHIM; zároveň 10x spojenie “Boh riekol”, desiatimi výrokmi bol stvorený svet (Pirkej Avot 5.1) a tie zodpovedajú 10 sefirám (Bamidbar Raba 14.12), 3x Boh stvoril (hlásky: šin, mem, alef; tj. tri matky), 7x Boh videl (7 dvojitých hlások) a 12x obsahuje ostatné Božie mená (Boh oddelil; videl, že svetlo je dobré; oddelil svetlo od tmy…- 12 základných hlások) , čo dáva dokopy 32 Božích Mien (Moše Kordovero).

32 sa píše hebrejsky za pomoci písmen LAMED(30) a BET(2), čo získava zároveň slovný význam LEV (srdce). Podľa judaizmu sa myseľ a jej činy prejavujú práve v srdci (Bahir § 106). Akonáhle myseľ(mozog) prestane pracovať, nastáva smrť. Srdce umožňuje spojenie medzi mysľou a telom, preto Sefer Jecira nazýva srdce “kráľom nad dušou” (SJ 6.3) a mystickú skúsenosť nazýva “ponáhľanie srdca” (SJ 1.8). Srdce  je stotožňované s vôľou (Moše ben Nachman). Srdcom Stvorenia je Tóra. Jej prvým písmenom je práve písmeno BET  (Berešit bara elohim…) a posledným zas písmeno LAMED (…Jisrael). Tradícia tak teda tvrdí, že 32 mystických cestičiek je ukrytých práve v Tóre a aj  ju samotnú možno vyložiť 32 spôsobmi (Josi ha-Galili; Moše ben Nachman ).

Písmená LAMED a BET nesú ešte jedno veľké tajomstvo. Sú to jediné písmená, ktoré možno kombinovať s hláskami Božieho Mena JHWH a tvoriť tak v hebrejčine prípony osobným zámen, ktoré nie náhodou vyjadrujú existenciu vlastnenia (mi, jej, jemu), ale i formu existencie (vo mne, v nej, v ňom), lebo samotný Tetragrammaton je tiež vyjadrením Existencie. “Som, ktorý som” – Ehje ašer ehje”, je meno, ktorým sa dal Boh poznať Mojžišovi a od ktorého je Tetragrammaton JHWH odvodený a je imperfektom 3.os. maskulina jednotného čísla, kedy Izrael o ňom hovorí ako o JHWH, On o sebe hovorí ako o EHJH (alef, he, jod, he) a ak by sme Ho chceli (čisto hypoteticky) osloviť, mali by sme použiť 2.os. a teda THJH…(to som len naznačila ako je to s Božím Menom a prečo sa nevyslovuje…kto už má na túto tému nejaké vedomosti, isto pochopil 🙂  čo tým myslím. Ak nie, časom k poznaniu dôjde. Všetko má svoj čas, ako hovorí kniha Kazateľ.).

V 1M 1.1 vystupuje Boh pod menom ELOHIM. Všeobecne kabala interpretuje toto meno ako Boha prejavujúceho sa v mnohosti prírodných síl a zákonov (preto aj plurálová koncovka, aj keď lingvisti sa prikláňajú k jej iným vysvetleniam), Jecira ho vníma ako manifestácia vzniknutej mnohosti kvantít (čísel; alebo kvánt keby sme chceli použiť jazyk fyziky, lebo aj s fyzikou možno kabalu kombinovať a hľadať v nej úspešne analógie) a teda ako manifestáciu vymedzenia.

Sa´adja Gaon, keď porovnával starozákonné zjavenia s Aristotelovskými kategóriami, v súvislosti s výkladom Sefer Jeciry, vysvetľuje, že pôvod vecí tkvie v číslach a písmenách. Ako prvé zo všetkých vecí boli vytvorené čísla. Všetky veci sú diferencované množstvom a formou. Číslo má svoj predobraz, forma predchádza vytvorenú vec. Boh stvoril vzduch a vytvoril 32 vecí v ňom – 10 čísel a 22 písmen. Pohybom vzduchu sa rodia formy, tvary a v závislosti na kombinácii písmen dochádza k vytváraniu vizuálnych línií. Ako je to možné? Aj rabíni hovoria o niečom podobnom, keď komentujú scénu zjavenia na hore Sinaj. “A všetok ľud videl hrmenie (2M 20.18). Rabíni sa pýtali: Ako je možné vidieť zvuky? Vysvetlili to tak, že na hore horel jasný oheň, lebo sa hovorí:”…Večný na ňu (horu) zostúpil v ohni…”(2M 19.18). Potom vrch vzplanul ohňom až po samé nebo, zahalené do tmy, oblaku a mrákavy (5M 4.11). O tomto čiernom mraku a tme sa hovorí: Tmu urobil si skrýšou vôkol seba a svojim stánkom temné vody, husté oblaky (Ž 18.12). Hlas vychádzal z ohňa a jeho forma sa zobrazila v oblaku podľa výslovnosti pohybom vzduchu. Ľudia videli túto podobu ako sa premieta do okolitého čierneho vzduchu a ako je povedané: “…hovoril k vám z prostriedku ohňa…” (5M 4.12) a inde sa hovorí:”…keď ste počuli hlas z tmy, zatiaľ čo vrch planul ohňom…” (5M 5.23). Z toho vyplýva, že ak niekto hovorí za chladného dňa, artikulácia reže vzduch a vytvára premenlivé formy a podoby v líniách, ktoré zanecháva zvuk vo vzduchu.

Staré kabalistické školy interpretujú 32 cestičiek múdrosti aj ako 32 rôznych stavov vedomia (1.mystické, 2.žiariace, 3.posvätné, 4.pevné, 5.zakorenené, 6.transcendentálneho prítoku, 7.skryté, 8.dokonalé, 9.čisté, 10.iskriace, 11.oslňujúce, 12.žhnúce, 13.riadiace jednotu, 14.osvecujúce, 15.upevňujúce, 16.trvalé, 17.vedomie zmyslov, 18.Domu prílivu, 19.mystérií duchovných činností, 20.vôle, 21.vytúžené, 22.verné, 23.posilujúce, 24.zjavujúce, 25.preverujúce, 26.obnovujúce, 27.hmatateľné, 28.prirodzené, 29.fyzické, 30.obecné, 31.pokračujúce, 32.uctievané).

  1. najvyššia koruna, prasvetlo, = prvé panstvo
  2. koruna stvorenia = druhé panstvo
  3. základ pramúdrosti, pravá viera (v hebrejskom význame skôr dôvera→ hebrejské slovo EMUNA sa bežne prekladá ako “VIERA”, avšak v pôvodnom jazyku je pojem viera chápaný inak ako v prekladových rečiach Európy.     Je odvodená od slova AMAN, ktoré je vyjadrením istoty, pevnosti, vytrvalosti, stability, niečoho, čo nemožno poškodiť, ani zničiť. Neeman je ten, kým si môžeme byť istí jeho pravdivosťou a stálosťou. Keď sa píše o Abrahámovi, že “…vehu heemin ba-JHWH…”znamená to viac, než len “…a on uveril Pánovi…”. Abrahám si bol istý pravdou Božieho výroku. V hebrejčine teda veriť znamená byť si istý Božou pravdou. My Európania môžeme veriť aj klamstvu a pritom stále veríme.  Slovo VERIŤ používa v dvoch interpoláciách. Hebrejčina kladie vieru vždy do spojitosti s rozumom a poznaním, prístupným všetkým ľuďom. Európska kultúra kladie medzi rozum a vieru veľký predel, sú to pre ňu dva antagonizmy, ktoré nemožno zlúčiť. Tak ako je pre Hebrejca VIERA istotou rozumu a konkrétneho poznania, pre Európana viera NIE JE istotou rozumu.V európskych jazykoch keď povieme, že v niečo veríme, je v tom vždy náznak aj neistoty. Je to skôr “chcel by som veriť” ako “verím” – “…verím, že sa uzdravím…”, “verím, že príde…”. Vždy za tým verím je pomedzi riadky napísaná aj opačná možnosť a my tak nejak podvedome pripúšťame, že sa aj nemusíme vyliečiť, a že dotyčnému by mohlo do  cesty  niečo prísť…Ak hovorí Európan, že verí, nikdy si tým nie je úplne istý, kdežto keď hovorí Hebrejec, že verí, hovorí o neotrasiteľnej Božej pravde. Nie o tom, že verí, že by čosi mohlo byť, ale že to o čom hovorí, je pevne istá pravda. )
  4. prapôvodný prameň duchovných síl najvyššej koruny
  5. esencia homogénnej Jednoty; pôvodná múdrosť
  6. emanácia požehnaní
  7. lesk videný rozumom a vierou
  8. pôvodné usporiadanie – možno ho vnímať len v sálach Geduly (Veľkosti=iný názov pre sefiru Chesed) vyvierajúce z trvania; prameň prameňov vyvierajúci z prapodstaty
  9. očisťuje a zjednocuje  sefiroty bez oddelenia a rozlíšenia
  10. lesk nebeských svetiel na tróne porozumenia, podporujúc tvárne princípy
  11. zoči-voči Príčine príčin, esencia usporiadania systému
  12. miesto prorockých vízií
  13. zjednotenie pravdy
  14. základ svätosti a základného uholného kameňa šetijah (Zohar Im41b); tajomstvá posvätných mystérií
  15. upevnenie esencie stvorenia v temnote
  16. potešenie Slávy. Eden pripravený pre zbožných; večný rozum
  17. základ krásy v stave nebeskej krásy (Tiferet); prijatie Ducha svätého→ruach ha-kodeš
  18. tajomstvo symbolov  zakotvené v Príčine príčin
  19. najvyššie Požehnanie a Sláva; duchovné schopnosti
  20. štruktúra stvoreného, poznanie Pôvodnej múdrosti
  21. Božské požehnanie prapôvodnej múdrosti
  22. duchovné sily
  23. sila sefirot
  24. zdroj podôb všetkých bytostí
  25. Božie skúšky pre múdrych
  26. Božia obnova všetkého stvoreného
  27. zdroj rozumu a zmyslu stvoreného
  28. dokonanie všetkého stvoreného
  29. dokonanie fyzických hmotných podôb
  30. prostriedok k poznaniu pravidiel vesmíru
  31. riadenie prírodných zákonov, podľa ktorých sa pohybujú Slnko a Mesiac
  32. riadenie prírodných zákonov, podľa ktorých sa pohybujú planéty

Cestičky sú cestou k Bohu. Tvoria akoby strom(illán), či rebrík, po ktorom sa dá vystúpiť k Stvoriteľovi. Cestičky (hebrej.: netivot) treba chápať ako osobné cestičky každého jednotlivca, skryté (peli′ot) pred svetom, na duchovnej báze, zázračné (pele=zázrak). Pre každého jednotlivca prechádzajúce osamote.

32 krát je meno ELOHIM použité v Prvej knihe Mojžišovej.

10 krát (sefirot) je použité spojenie “Boh riekol” → 10 čísel ničoty, 10 prstov, Desatoro.

22 krát (hebrejská abeceda) je použité všeobecne Božie meno

3 krát (tri matky – alef, mem, šin) je použité spojenie “Boh stvoril”. Sa´adja Gaon vysvetľuje, že termín “matka” pochádza z Mišny. Je povedané:… tu je jedna matka na tradíciu a jedna matka na čítanie (TB, Pesachim 6b; Sukah 6b). Znamená to, že Zákon možno interpretovať dvoma spôsobmi: v súlade s princípom Písma a podľa ústneho podania. Mem a šin. Alef je vzduch, ktorý oddeľuje oheň od vody (eš od majim).

7 krát (7 dvojitých spoluhlások) je použité spojenie “Boh videl”/6 smerov v priestore (Bahir § 30-31) a stred nesúci svätý chrám (J, Z, V, S, hore, dole a stred) – dvojité spoluhlásky sú také, ktoré podľa určitých gramatických zákonitostí možno čítať dvoma spôsobmi (1:B-V; 2:P-F; 3:D-Dh; 4:T-Th; 5:K-CH; 6:G-Gh; 7:R – reš má v súčasnej hebrejskej gramatike len jednu formu, tj. nepriberá dageš, ktoré určuje razenú výslovnosť. Predpokladá sa, že pôvodne malo reš aj razenú výslovnosť, ktorá sa v prípade tohto písmena zvykne prirovnávať k výslovnosti českého Ř, ale dôkazy na to nie sú. Ladislav Moučka v Cestě pouští hľadá analógiu s egyptským R, ktorého hieroglyf sa používal súbežne aj pre písmeno L(?) a chce tým poukázať, že od R nie je ďaleko k L a dôkazom má byť detské žvatlanie, kedy dieťa pri výučbe výslovnosti R úmorne používa zo začiatku L. Treba poznamenať, že všetky Moučkove diela, aj keď vychádzajúce z kabaly, sú násilne zostavené tak, aby umelo potvrdzovali cudzie dogmy a teda s pôvodnou židovskou kabalou nemajú absolútne nič spoločné. Ak ich budete čítať, tak s rezervou, pretože jeho výklady sú vykonštruované a prispôsobené úplne iným filozofickým podmienkam. Ani jeho preklad Jeciry nie je presný, pretože už len základné termíny ako ako “text, číslo a reč”, prekladá ako “číslo, počtár a počítané” , prispôsobujúc si tak text  ideám iného náboženstva. Pre porovnanie však môžu byť jeho diela, s pokusom o hebrejsko-gnosticko-egyptskú zlátaninu, pre niekoho inšpirujúce. V súčasnosti je za najlepší preklad považovaný preklad Arje Kaplana).

Podľa Sa´adju Gaona,  7 dvojitých znamená, že existujú dva druhy znalostí:”…a odhalil ti tajomstvá múdrosti, lebo sú dvojité na pochopenie…(Jób 11.6). Reč je o poznaní Stvoriteľa a o poznaní stvoreného. Existujú tiež dva druhy trestov: …že dostal (Jeruzalem) z rúk Hospodina dvojnásobne za všetky svoje hriechy (Iz 40.2). Sú to tresty posvätné a svetské, pre kráľa i pre ľud.

12 krát (12 základných jednoduchých spoluhlások) je použité iné meno ako Elohim a Sa´adja Gaon dopĺňa, že  12 jednoduchých je ako jednoduchý rok, ktorý má 12 mesiacov, narozdiel od prestupného, ktorý ich má 13. Ide teda o odlíšenie od ostatného (opäť odlíšenie ako existencia mnohosti, viď. nižšie).

Pod Múdrosťou (Chochma) chápe na tomto mieste kabala čistú, nerozlíšenú myseľ s úrovňou pred rozdelením. Stav, kedy myseľ vníma jednotu, a minulosť, prítomnosť a budúcnosť nie sú od seba oddelené. Je protikladom Porozumenia (Bina), ktoré už oddelenosť obsahuje (Bina→bejn=medzi=rozdelenie).

Chochma→nerozlíšenie→kolektívna duša/myseľ (Adam Kadmon)

Bina→už(!) rozdelenie a teda aj pochopenie→duše(nešamot) jednotlivcov

 

Jecira hovorí o  Bohu, ktorý VYTESAL/VYRYL svet za pomoci troch kníh. Prečo práve VYTESAL? Arje Kaplan to vysvetľuje tak, že podobne ako keď tešeme do kameňa, odstraňujeme niečo z podkladového materiálu a v kameni sa utvára niečo ako prázdny priestor, ktorý je vyformovaný do tvaru písmen. Luriánska kabala zas učí, že keď Boh išiel tvoriť svet, najprv sa STIAHOL (cimcum) akoby sám do seba, aby akoby  uvoľnil/vytvoril/vyryl/vytesal kus priestoru, z ktorého akoby seba kvázi odstránil, v ktorom potom tvoril svet, pretože pred stvorením nebol priestor, bol len neprejavený Boh. Takže v podstate  tým, že sa stiahol, niečo akoby odstránil, čiže v našom ponímaní VYTESAL/VYRYL. No a tradícia hovorí, že tvoril slovom, takže zas nie sme ďaleko od tesania do kameňa alebo klínopisu.

Zohar (1.15a) hovorí o tomto akte nasledovne:

“Na počiatku kráľovej autority lampa temnoty vyhĺbila dieru do nadpozemskej luminiscencie…”.

Cimcum nastal vo svete pojmov, nakoľko priestor ako ho poznáme my, ešte neexistoval. Takto vzniknutý kvázi priestor ešte neobsahoval žiadnu informáciu, bol to chaos a prázdno (tohu  a bohu)(1M 1.2). Až vďaka 32 cestičkám, ktoré už informáciu niesli (písmená, čísla, zvuky), boli stvorené sefiry, ktoré nesú Božie mená symbolizujúce Božiu manifestáciu vo svete. Preto Boh nadobúda akoby meno až zjavením. Manifestáciou v prírode je to ELOHIM. Manifestáciou v dejinných súvislostiach je to JHWH…ale  pokiaľ nebolo nič stvorené, bol kvázi Nepomenovaný, bolo to čisté BYTIE – EHJE (SOM). Bližšie o Božích menách vám vypracujem v dohľadnej dobe samostatný článok. Tu na to nie je miesto.

 

ZHRNUTIE:

  1. fyzická podoba písmen – TEXT (sefer) – podoba/forma definovaná len v priestore – vesmír
  2. číselná hodnota písmen – ČÍSLO (sefar) – súvisí s časom a jeho plynutím – rok
  3. zvuk písemna – REČ(KOMUNIKÁCIA) (sipur) – podmienenosť mysli – duchovné kontinuum – duša

© chanele

(z technických dôvodov prosím, keby ste ďalšie kapitoly a verše SEFER JECIRY čítali na tomto linku: https://seferjecira.wordpress.com/  Ďakujem)

LITERATÚRA a iné ZDROJE:

  • A. Kaplan: Sefer Jecira (Volvox Globator, 1998
  • J. Shulman: Léčba kabalou(cesta k probuzení duše)
  • Moše Kordovero: Peruš ha-Ramak leSefer Jecira
  • Moše ben Nachman: Peruš ha-Ramban leSefer ha-Jecira
  • Sa´adja Gaon: On the “Closed” Numbers, Mothers, Doubles,& Simples
  • Sa´adja Gaon: On the Origin of the World According to the Pythagoreans a the Sefer Yetzirah
  • http://robert-zucker.com/qabalah/seferyetzirah/index.html

 

LITERATÚRA  NEŽIDOVSKÉHO PÔVODU, INŠPIROVANÁ KABALOU:

  • L. Moučka: Sefer Jecira (pražská) (Púdorys 1993)
  • L. Moučka: Šest dnú stvoření/Světlo světa Beriah (Púdorys 1997)
  • L.Moučka: Cesta pouští (Púdorys 1993-?)

 

Súvisiace články:

CHOCHMA A BINA / JEDNOTA A MNOHOSŤ

Pod Múdrosťou (Chochma) rozumie kabala čistú, ničím nerozdelenú myseľ, ktorú charakterizuje čistá jednotná myšlienka. Múdrosť stojí nad akýmkoľvek rozdelením, ide ruka v ruke s Absolútnou Jednotou. Na úrovni Chochma existujú všetky časy súčasne. Minulosť splýva s budúcnosťou aj s prítomnosťou.

Pod úrovňou Chochma dochádza k rozdeleniu – vody od vôd, mužského od ženského, svetlo od tmy, dobra od zla…vzniká svet duality.

Porozumenie (Bina – sefira pod Chochmou) má rovnaký základ ako slovo “bejn”ktoré používa hebrejčina na vyjadrenie oddelenia niečoho od niečoho.

Tu dochádza k rozdeleniu. Ľudské duše, predtým tvoriace súčasť Boha (Sefer ha-Bahir § 54) nadobúdajú svoju individualitu a fungujú ako oddelené bytosti. Preto tiež 1M používa Božie Meno ELOHIM, čo je plurál a vyjadruje “mnohosť síl” prejavených v prírode.

Boh je ako more a my sme kvapky padajúce z oblohy.

Múdrosť (Chochma) a Porozumenie (Bina) chápe zároveň kabala ako Otca (muža) a Matku (žena)  – ľavý stĺp na sefirotickom strome zodpovedá mužskému princípu, kdežto pravý ženskému. Oba sú vo vzájomnej rovnováhe za pomci stĺpu stredu.

-chanele-