SEFER JECIRA 1:1

SEFER JECIRA hebrejsky   ספר יצירה , Kniha stvorenia, je stredoveký kabalistický spis, ktorého autorstvo pripisuje židovská tradícia Abrahámovi, skutoční autori sú však neznámi.

 Sefer Jecira sa objavuje už v Talmude (Sanhedrin 65b), avšak je nepravdepodobné, že by Talmud mal na mysli práve ten  text, ktorý sa za Sefer Jeciru považuje dnes. Súčasní bádatelia sa domnievajú, že to pravdepodobne neskorší komentátori Sefer Jeciru dodatočne stotožnili so zmieneným  spisom v Talmude.

Pôvodne sa verilo, že Sefer Jeciru dostal na Sinaji už Mojžiš ako súčasť ústneho zákona. Podľa  gaonských učencov, ako napr. podľa  Sa’adju Gaona, bol Abrahám nezpochybniteľným autorom Jeciry, podľa Moše Cordovera bol Abrahám síce autorom, rabi Akiva však konečným redaktorom diela. V niektorých rukopisoch bývala nazývaná aj ako “Otijot de-Avraham Avinu” (G. Scholem: Kabbalah).

Abraham údajne ako 48 ročný uvažoval o Bohu a vesmíre. Po dôkladnom štúdiu bol schopný napísať Jeciru. Nato sa mu zjavil Boh, pobozkal ho, nazval ho priateľom a uzavrel zmluvu s ním aj s jeho potomstvom naveky (Legends of Jews, Ginsburg, 210 Sefer Jecira 6).

Potom bola tradícia odovzdaná Jeremiášovi, ten ju odovzdal Josefovi ben Uzielovi, ten svojmu synovi, až bola na prelome 1. a 2. stor. n.l. spísaná (Robert Zucker).

Odhady na vek Sefer Jeciry sa podľa rôznych vedcov  pohybujú od 2. do 10. storočia n.l.

Je to veľmi zvláštny rukopis, študovaný stáročia a dopĺňaný rôznymi, často aj protichodnými interpretáciami  rôznych rabínov a kabalistov. Je najdôležitejším kabalistickým textom, aký kedy vznikol a snaží sa odhaliť tajomstvo stvorenia sveta, avšak v takých hádankách, že je len sťažka  možné urobiť jej komplexný a absolútny výklad.

Niektorí špekulujú aj o tom, že obsahuje návod na to ako vyrobiť golema…

1:1

32 mystickými cestičkami múdrosti vytesal Jah, pán Zástupov, (Boh Izraela, Živý Boh, Kráľ sveta, El Šadaj, Milostivý a Milosrdný, Vznešený a Vyvýšený, bývajúci vo Večnosti, Jeho meno je Svätý, On je ušľachtilý a svätý), a stvoril svoj svet s tromi knihami, s textom (sefer), s číslom (sefar) a s komunikáciou (sipur).

ספר יצירה פרק א

(א) בשלשים ושתים נתיבות פליאות חכמה חקק י”ה יהו”ה צבאות את עולמו בשלשה ספרים בספר ספר וספור (נוסח אחר – אלהי ישראל אלהים חיים ומלך עולם אל רחום וחנון שוכן עד וקדוש שמו):

 


VÝKLAD:

Sefer Jecira hovorí o troch modalitách stvorenia: texte (sefer), čísle (sefar) a komunikácii (sipur), čiže reči, ktoré sú zdrojom 32 cestičiek (Moše Kordovero), zahŕňajúc všetko stvorené a sú základom sveta (Moše ben Nachman).  Tieto tri knihy určujú tri spôsoby, ktorými sa dá 32 cestičiek prijať a pochopiť.

Písmená (text/sefer), čiže forma, určujú podobu niečoho. Sú akoby projektom. Prototypom, podľa ktorého sa ďalej tvorí a obsahujú informáciu. TEXT (sefer) zastupuje PÍSMENÁ, kvalitu, je to aspekt, ktorým sa cestičky prejavujú v Tóre. Písmená sú dané tvarom a teda sú podmienené priestoru a svetu, vesmíru (Sefer Jecira, kap.6).

Čísla (sefar), jednoznačne kvantita, vyjadrujú nie len množstvo, ale aj oddelenosť a mnohosť čohosi, ktorá vznikla až stvorením, kedy bolo jedno oddelené od druhého. Dovtedy bolo len Jedno. V Stvoriteľovi mnohosť chýba – Stvoriteľ je Jednota. Pojem čísel začína až stvorením sefír. ČÍSLO (sefar) zastupujú číselné hodnoty písmen a teda kvantita, ktorou je možné vyjadriť číselné postupnosti a delenie (32-22-12-7-10). Číselná hodnota korešponduje s časom a v Jecire s termínom Rok (viac v kapitole 6).

Na to, aby mohli vzniknúť písmená a čísla, je nutný duchovný predobraz. Ním je 10 sefír (sefirot), ktoré sú zároveň 10 praslovami, 10 pračíslami, 10 praideami a pod.,  a tvoria základ stvorenia. Sú prvotnou Božou emanáciou. Slúžia na komunikáciu (sipur/reč) Boha so svetom. Keby nebolo sefír, Boh by ostal nepoznaný a ukrytý. KOMUNIKÁCIA (sipur) – mohli by sme povedať aj reč, alebo vokály, jednoducho už vyslovené hlásky a názvy hlások; hovorí o duchovnom rozmere, rečou Jeciry o Duši (kap.6). A toto je záležitosť už jednotlivých cestičiek, lebo cez ne prúdi obojsmerne informácia a vplýva na stav vedomia.

Desať sefirot zodpovedá desiatim prstom – päť proti piatim – ľavému stĺpu milosrdenstva oproti pravému stĺpu prísnosti, pričom v strede stojí srdce (LEV=32) a ústa uvoľňujúce reč (Moše ben Nachman). Bližšie pojednám v SJ 1:2.

Všetky tri (sefer, sefar, sipur) majú spoločný slovný kmeň ako slovo sefira. A aj sefiry obsahujú informáciu (je v nich uložené všetko, čo kedy bolo), podobne ako sefer (text), uvádzajú do existencie mnohosť a teda vo výsledku čísla (sefar) a slúžia na komunikáciu (sipur). Dokopy (10 sefír+22 písmen, ktoré majú aj číselný význam) tvoria teda 32 cestičiek múdrosti, o ktorých Jecira hovorí ako o spôsobe vymedzenia aspektov stvorenia, o kanáloch, ktorými sa uplatňuje kontrola nad stvorením i komunikácia s ním. Zároveň sú tieto vyjadrením 5-rozmerného vesmíru (3 priestorové smery, čas a duchovný princíp v zastúpení duše),  pretože číslo 32 je rovné počtu vrcholov 5rozmernej hyperkocky, akéhosi kvázi hyperpriestoru. Keď si vezmete priamku, má dva vrcholy (dva konce), to jest 2¹. Štvorec má už štyri vrcholy – 2²; kocka osem vrcholov – 2³; 4rozmerná hyperkocka 16 vrcholov – 2 na 4; a 5rozmerná hyperkocka 32 vrcholov – 2 na 5.

Všetko v hmotnom priestorovom svete stojí na dvoch veciach – kvalite/forme a kvantite/množstve. Forme zodpovedajú v našom prípade  písmená, množstvu číslice.

Číslice (10) a písmená (22) dávajú dokopy týchto 32 cestičiek múdrosti. Kabalisti ich odvodzujú od veršov Prvej Knihy Mojžišovej. Tá obsahuje  32x Božie meno ELOHIM; zároveň 10x spojenie “Boh riekol”, desiatimi výrokmi bol stvorený svet (Pirkej Avot 5.1) a tie zodpovedajú 10 sefirám (Bamidbar Raba 14.12), 3x Boh stvoril (hlásky: šin, mem, alef; tj. tri matky), 7x Boh videl (7 dvojitých hlások) a 12x obsahuje ostatné Božie mená (Boh oddelil; videl, že svetlo je dobré; oddelil svetlo od tmy…- 12 základných hlások) , čo dáva dokopy 32 Božích Mien (Moše Kordovero).

32 sa píše hebrejsky za pomoci písmen LAMED(30) a BET(2), čo získava zároveň slovný význam LEV (srdce). Podľa judaizmu sa myseľ a jej činy prejavujú práve v srdci (Bahir § 106). Akonáhle myseľ(mozog) prestane pracovať, nastáva smrť. Srdce umožňuje spojenie medzi mysľou a telom, preto Sefer Jecira nazýva srdce “kráľom nad dušou” (SJ 6.3) a mystickú skúsenosť nazýva “ponáhľanie srdca” (SJ 1.8). Srdce  je stotožňované s vôľou (Moše ben Nachman). Srdcom Stvorenia je Tóra. Jej prvým písmenom je práve písmeno BET  (Berešit bara elohim…) a posledným zas písmeno LAMED (…Jisrael). Tradícia tak teda tvrdí, že 32 mystických cestičiek je ukrytých práve v Tóre a aj  ju samotnú možno vyložiť 32 spôsobmi (Josi ha-Galili; Moše ben Nachman ).

Písmená LAMED a BET nesú ešte jedno veľké tajomstvo. Sú to jediné písmená, ktoré možno kombinovať s hláskami Božieho Mena JHWH a tvoriť tak v hebrejčine prípony osobným zámen, ktoré nie náhodou vyjadrujú existenciu vlastnenia (mi, jej, jemu), ale i formu existencie (vo mne, v nej, v ňom), lebo samotný Tetragrammaton je tiež vyjadrením Existencie. “Som, ktorý som” – Ehje ašer ehje”, je meno, ktorým sa dal Boh poznať Mojžišovi a od ktorého je Tetragrammaton JHWH odvodený a je imperfektom 3.os. maskulina jednotného čísla, kedy Izrael o ňom hovorí ako o JHWH, On o sebe hovorí ako o EHJH (alef, he, jod, he) a ak by sme Ho chceli (čisto hypoteticky) osloviť, mali by sme použiť 2.os. a teda THJH…(to som len naznačila ako je to s Božím Menom a prečo sa nevyslovuje…kto už má na túto tému nejaké vedomosti, isto pochopil 🙂  čo tým myslím. Ak nie, časom k poznaniu dôjde. Všetko má svoj čas, ako hovorí kniha Kazateľ.).

V 1M 1.1 vystupuje Boh pod menom ELOHIM. Všeobecne kabala interpretuje toto meno ako Boha prejavujúceho sa v mnohosti prírodných síl a zákonov (preto aj plurálová koncovka, aj keď lingvisti sa prikláňajú k jej iným vysvetleniam), Jecira ho vníma ako manifestácia vzniknutej mnohosti kvantít (čísel; alebo kvánt keby sme chceli použiť jazyk fyziky, lebo aj s fyzikou možno kabalu kombinovať a hľadať v nej úspešne analógie) a teda ako manifestáciu vymedzenia.

Sa´adja Gaon, keď porovnával starozákonné zjavenia s Aristotelovskými kategóriami, v súvislosti s výkladom Sefer Jeciry, vysvetľuje, že pôvod vecí tkvie v číslach a písmenách. Ako prvé zo všetkých vecí boli vytvorené čísla. Všetky veci sú diferencované množstvom a formou. Číslo má svoj predobraz, forma predchádza vytvorenú vec. Boh stvoril vzduch a vytvoril 32 vecí v ňom – 10 čísel a 22 písmen. Pohybom vzduchu sa rodia formy, tvary a v závislosti na kombinácii písmen dochádza k vytváraniu vizuálnych línií. Ako je to možné? Aj rabíni hovoria o niečom podobnom, keď komentujú scénu zjavenia na hore Sinaj. “A všetok ľud videl hrmenie (2M 20.18). Rabíni sa pýtali: Ako je možné vidieť zvuky? Vysvetlili to tak, že na hore horel jasný oheň, lebo sa hovorí:”…Večný na ňu (horu) zostúpil v ohni…”(2M 19.18). Potom vrch vzplanul ohňom až po samé nebo, zahalené do tmy, oblaku a mrákavy (5M 4.11). O tomto čiernom mraku a tme sa hovorí: Tmu urobil si skrýšou vôkol seba a svojim stánkom temné vody, husté oblaky (Ž 18.12). Hlas vychádzal z ohňa a jeho forma sa zobrazila v oblaku podľa výslovnosti pohybom vzduchu. Ľudia videli túto podobu ako sa premieta do okolitého čierneho vzduchu a ako je povedané: “…hovoril k vám z prostriedku ohňa…” (5M 4.12) a inde sa hovorí:”…keď ste počuli hlas z tmy, zatiaľ čo vrch planul ohňom…” (5M 5.23). Z toho vyplýva, že ak niekto hovorí za chladného dňa, artikulácia reže vzduch a vytvára premenlivé formy a podoby v líniách, ktoré zanecháva zvuk vo vzduchu.

Staré kabalistické školy interpretujú 32 cestičiek múdrosti aj ako 32 rôznych stavov vedomia (1.mystické, 2.žiariace, 3.posvätné, 4.pevné, 5.zakorenené, 6.transcendentálneho prítoku, 7.skryté, 8.dokonalé, 9.čisté, 10.iskriace, 11.oslňujúce, 12.žhnúce, 13.riadiace jednotu, 14.osvecujúce, 15.upevňujúce, 16.trvalé, 17.vedomie zmyslov, 18.Domu prílivu, 19.mystérií duchovných činností, 20.vôle, 21.vytúžené, 22.verné, 23.posilujúce, 24.zjavujúce, 25.preverujúce, 26.obnovujúce, 27.hmatateľné, 28.prirodzené, 29.fyzické, 30.obecné, 31.pokračujúce, 32.uctievané).

  1. najvyššia koruna, prasvetlo, = prvé panstvo
  2. koruna stvorenia = druhé panstvo
  3. základ pramúdrosti, pravá viera (v hebrejskom význame skôr dôvera→ hebrejské slovo EMUNA sa bežne prekladá ako “VIERA”, avšak v pôvodnom jazyku je pojem viera chápaný inak ako v prekladových rečiach Európy.     Je odvodená od slova AMAN, ktoré je vyjadrením istoty, pevnosti, vytrvalosti, stability, niečoho, čo nemožno poškodiť, ani zničiť. Neeman je ten, kým si môžeme byť istí jeho pravdivosťou a stálosťou. Keď sa píše o Abrahámovi, že “…vehu heemin ba-JHWH…”znamená to viac, než len “…a on uveril Pánovi…”. Abrahám si bol istý pravdou Božieho výroku. V hebrejčine teda veriť znamená byť si istý Božou pravdou. My Európania môžeme veriť aj klamstvu a pritom stále veríme.  Slovo VERIŤ používa v dvoch interpoláciách. Hebrejčina kladie vieru vždy do spojitosti s rozumom a poznaním, prístupným všetkým ľuďom. Európska kultúra kladie medzi rozum a vieru veľký predel, sú to pre ňu dva antagonizmy, ktoré nemožno zlúčiť. Tak ako je pre Hebrejca VIERA istotou rozumu a konkrétneho poznania, pre Európana viera NIE JE istotou rozumu.V európskych jazykoch keď povieme, že v niečo veríme, je v tom vždy náznak aj neistoty. Je to skôr “chcel by som veriť” ako “verím” – “…verím, že sa uzdravím…”, “verím, že príde…”. Vždy za tým verím je pomedzi riadky napísaná aj opačná možnosť a my tak nejak podvedome pripúšťame, že sa aj nemusíme vyliečiť, a že dotyčnému by mohlo do  cesty  niečo prísť…Ak hovorí Európan, že verí, nikdy si tým nie je úplne istý, kdežto keď hovorí Hebrejec, že verí, hovorí o neotrasiteľnej Božej pravde. Nie o tom, že verí, že by čosi mohlo byť, ale že to o čom hovorí, je pevne istá pravda. )
  4. prapôvodný prameň duchovných síl najvyššej koruny
  5. esencia homogénnej Jednoty; pôvodná múdrosť
  6. emanácia požehnaní
  7. lesk videný rozumom a vierou
  8. pôvodné usporiadanie – možno ho vnímať len v sálach Geduly (Veľkosti=iný názov pre sefiru Chesed) vyvierajúce z trvania; prameň prameňov vyvierajúci z prapodstaty
  9. očisťuje a zjednocuje  sefiroty bez oddelenia a rozlíšenia
  10. lesk nebeských svetiel na tróne porozumenia, podporujúc tvárne princípy
  11. zoči-voči Príčine príčin, esencia usporiadania systému
  12. miesto prorockých vízií
  13. zjednotenie pravdy
  14. základ svätosti a základného uholného kameňa šetijah (Zohar Im41b); tajomstvá posvätných mystérií
  15. upevnenie esencie stvorenia v temnote
  16. potešenie Slávy. Eden pripravený pre zbožných; večný rozum
  17. základ krásy v stave nebeskej krásy (Tiferet); prijatie Ducha svätého→ruach ha-kodeš
  18. tajomstvo symbolov  zakotvené v Príčine príčin
  19. najvyššie Požehnanie a Sláva; duchovné schopnosti
  20. štruktúra stvoreného, poznanie Pôvodnej múdrosti
  21. Božské požehnanie prapôvodnej múdrosti
  22. duchovné sily
  23. sila sefirot
  24. zdroj podôb všetkých bytostí
  25. Božie skúšky pre múdrych
  26. Božia obnova všetkého stvoreného
  27. zdroj rozumu a zmyslu stvoreného
  28. dokonanie všetkého stvoreného
  29. dokonanie fyzických hmotných podôb
  30. prostriedok k poznaniu pravidiel vesmíru
  31. riadenie prírodných zákonov, podľa ktorých sa pohybujú Slnko a Mesiac
  32. riadenie prírodných zákonov, podľa ktorých sa pohybujú planéty

Cestičky sú cestou k Bohu. Tvoria akoby strom(illán), či rebrík, po ktorom sa dá vystúpiť k Stvoriteľovi. Cestičky (hebrej.: netivot) treba chápať ako osobné cestičky každého jednotlivca, skryté (peli′ot) pred svetom, na duchovnej báze, zázračné (pele=zázrak). Pre každého jednotlivca prechádzajúce osamote.

32 krát je meno ELOHIM použité v Prvej knihe Mojžišovej.

10 krát (sefirot) je použité spojenie “Boh riekol” → 10 čísel ničoty, 10 prstov, Desatoro.

22 krát (hebrejská abeceda) je použité všeobecne Božie meno

3 krát (tri matky – alef, mem, šin) je použité spojenie “Boh stvoril”. Sa´adja Gaon vysvetľuje, že termín “matka” pochádza z Mišny. Je povedané:… tu je jedna matka na tradíciu a jedna matka na čítanie (TB, Pesachim 6b; Sukah 6b). Znamená to, že Zákon možno interpretovať dvoma spôsobmi: v súlade s princípom Písma a podľa ústneho podania. Mem a šin. Alef je vzduch, ktorý oddeľuje oheň od vody (eš od majim).

7 krát (7 dvojitých spoluhlások) je použité spojenie “Boh videl”/6 smerov v priestore (Bahir § 30-31) a stred nesúci svätý chrám (J, Z, V, S, hore, dole a stred) – dvojité spoluhlásky sú také, ktoré podľa určitých gramatických zákonitostí možno čítať dvoma spôsobmi (1:B-V; 2:P-F; 3:D-Dh; 4:T-Th; 5:K-CH; 6:G-Gh; 7:R – reš má v súčasnej hebrejskej gramatike len jednu formu, tj. nepriberá dageš, ktoré určuje razenú výslovnosť. Predpokladá sa, že pôvodne malo reš aj razenú výslovnosť, ktorá sa v prípade tohto písmena zvykne prirovnávať k výslovnosti českého Ř, ale dôkazy na to nie sú. Ladislav Moučka v Cestě pouští hľadá analógiu s egyptským R, ktorého hieroglyf sa používal súbežne aj pre písmeno L(?) a chce tým poukázať, že od R nie je ďaleko k L a dôkazom má byť detské žvatlanie, kedy dieťa pri výučbe výslovnosti R úmorne používa zo začiatku L. Treba poznamenať, že všetky Moučkove diela, aj keď vychádzajúce z kabaly, sú násilne zostavené tak, aby umelo potvrdzovali cudzie dogmy a teda s pôvodnou židovskou kabalou nemajú absolútne nič spoločné. Ak ich budete čítať, tak s rezervou, pretože jeho výklady sú vykonštruované a prispôsobené úplne iným filozofickým podmienkam. Ani jeho preklad Jeciry nie je presný, pretože už len základné termíny ako ako “text, číslo a reč”, prekladá ako “číslo, počtár a počítané” , prispôsobujúc si tak text  ideám iného náboženstva. Pre porovnanie však môžu byť jeho diela, s pokusom o hebrejsko-gnosticko-egyptskú zlátaninu, pre niekoho inšpirujúce. V súčasnosti je za najlepší preklad považovaný preklad Arje Kaplana).

Podľa Sa´adju Gaona,  7 dvojitých znamená, že existujú dva druhy znalostí:”…a odhalil ti tajomstvá múdrosti, lebo sú dvojité na pochopenie…(Jób 11.6). Reč je o poznaní Stvoriteľa a o poznaní stvoreného. Existujú tiež dva druhy trestov: …že dostal (Jeruzalem) z rúk Hospodina dvojnásobne za všetky svoje hriechy (Iz 40.2). Sú to tresty posvätné a svetské, pre kráľa i pre ľud.

12 krát (12 základných jednoduchých spoluhlások) je použité iné meno ako Elohim a Sa´adja Gaon dopĺňa, že  12 jednoduchých je ako jednoduchý rok, ktorý má 12 mesiacov, narozdiel od prestupného, ktorý ich má 13. Ide teda o odlíšenie od ostatného (opäť odlíšenie ako existencia mnohosti, viď. nižšie).

Pod Múdrosťou (Chochma) chápe na tomto mieste kabala čistú, nerozlíšenú myseľ s úrovňou pred rozdelením. Stav, kedy myseľ vníma jednotu, a minulosť, prítomnosť a budúcnosť nie sú od seba oddelené. Je protikladom Porozumenia (Bina), ktoré už oddelenosť obsahuje (Bina→bejn=medzi=rozdelenie).

Chochma→nerozlíšenie→kolektívna duša/myseľ (Adam Kadmon)

Bina→už(!) rozdelenie a teda aj pochopenie→duše(nešamot) jednotlivcov

 

Jecira hovorí o  Bohu, ktorý VYTESAL/VYRYL svet za pomoci troch kníh. Prečo práve VYTESAL? Arje Kaplan to vysvetľuje tak, že podobne ako keď tešeme do kameňa, odstraňujeme niečo z podkladového materiálu a v kameni sa utvára niečo ako prázdny priestor, ktorý je vyformovaný do tvaru písmen. Luriánska kabala zas učí, že keď Boh išiel tvoriť svet, najprv sa STIAHOL (cimcum) akoby sám do seba, aby akoby  uvoľnil/vytvoril/vyryl/vytesal kus priestoru, z ktorého akoby seba kvázi odstránil, v ktorom potom tvoril svet, pretože pred stvorením nebol priestor, bol len neprejavený Boh. Takže v podstate  tým, že sa stiahol, niečo akoby odstránil, čiže v našom ponímaní VYTESAL/VYRYL. No a tradícia hovorí, že tvoril slovom, takže zas nie sme ďaleko od tesania do kameňa alebo klínopisu.

Zohar (1.15a) hovorí o tomto akte nasledovne:

“Na počiatku kráľovej autority lampa temnoty vyhĺbila dieru do nadpozemskej luminiscencie…”.

Cimcum nastal vo svete pojmov, nakoľko priestor ako ho poznáme my, ešte neexistoval. Takto vzniknutý kvázi priestor ešte neobsahoval žiadnu informáciu, bol to chaos a prázdno (tohu  a bohu)(1M 1.2). Až vďaka 32 cestičkám, ktoré už informáciu niesli (písmená, čísla, zvuky), boli stvorené sefiry, ktoré nesú Božie mená symbolizujúce Božiu manifestáciu vo svete. Preto Boh nadobúda akoby meno až zjavením. Manifestáciou v prírode je to ELOHIM. Manifestáciou v dejinných súvislostiach je to JHWH…ale  pokiaľ nebolo nič stvorené, bol kvázi Nepomenovaný, bolo to čisté BYTIE – EHJE (SOM). Bližšie o Božích menách vám vypracujem v dohľadnej dobe samostatný článok. Tu na to nie je miesto.

 

ZHRNUTIE:

  1. fyzická podoba písmen – TEXT (sefer) – podoba/forma definovaná len v priestore – vesmír
  2. číselná hodnota písmen – ČÍSLO (sefar) – súvisí s časom a jeho plynutím – rok
  3. zvuk písemna – REČ(KOMUNIKÁCIA) (sipur) – podmienenosť mysli – duchovné kontinuum – duša

© chanele

(z technických dôvodov prosím, keby ste ďalšie kapitoly a verše SEFER JECIRY čítali na tomto linku: https://seferjecira.wordpress.com/  Ďakujem)

LITERATÚRA a iné ZDROJE:

  • A. Kaplan: Sefer Jecira (Volvox Globator, 1998
  • J. Shulman: Léčba kabalou(cesta k probuzení duše)
  • Moše Kordovero: Peruš ha-Ramak leSefer Jecira
  • Moše ben Nachman: Peruš ha-Ramban leSefer ha-Jecira
  • Sa´adja Gaon: On the “Closed” Numbers, Mothers, Doubles,& Simples
  • Sa´adja Gaon: On the Origin of the World According to the Pythagoreans a the Sefer Yetzirah
  • http://robert-zucker.com/qabalah/seferyetzirah/index.html

 

LITERATÚRA  NEŽIDOVSKÉHO PÔVODU, INŠPIROVANÁ KABALOU:

  • L. Moučka: Sefer Jecira (pražská) (Púdorys 1993)
  • L. Moučka: Šest dnú stvoření/Světlo světa Beriah (Púdorys 1997)
  • L.Moučka: Cesta pouští (Púdorys 1993-?)

 

Súvisiace články:

SIFRA DICENIUTA

SIFRA DICENIUTA, v poradí druhá časť Zoharu, je najtajomnejšou časťou  knihy. V piatich kapitolách opisuje záhadné udalosti počiatku, ktorých výklad je veľmi ťažký a nie len preto, že celý Zohar je písaný v tzv. “aramejčine Zoharu”, akejsi zlátaniny hebrejčiny, aramejčiny a rôznych novotvarov, ktoré neboli použité v žiadnom inom diele.

Text je bez znalosti základných kabalistických tém, úplne nezrozumiteľný. V náznakoch možno pomedzi riadky uvidieť reči o sefirách, o klipot, ktoré sa rozbili, o prvých svetoch, ktoré existovali pred tým našim, o sefirotickom strome illan, nonsefire Daat, cestičkách múdrosti, jednotlivých sefirách, Zeir anpin a Arich anpin, dňoch stvorenia, Božom Mene Tetragrammaton, metóde permutácií písmen a božskej dualite mužského a ženského princípu…

Posúďte sami. Tu je prvá kapitola tejto knihy:

SIFRA DICENIUTA, PEREK RIŠON (KNIHA TAJOMSTVA, KAPITOLA PRVÁ)

§1. Kniha tajomstva je kniha, ktorá popisuje vyvažovanie váh.

§2. Tradícia. Než nastala rovnováha, tvár sa nedívala na tvár.

§3. A prví králi zomreli. Ich potomkovia neboli nájdení, a zem bola spustošená.

§4. Až dovtedy, kým hlava všetkými túžbami  vytúžená nepripravila a neudelila šat pôvabu.

§5. Táto váha je zavesená na mieste , ktoré neexistuje.

§6. Ňou boli zvážení tí, čo  neboli nájdení.

§7. Váha spočíva v jeho tele, nezavesená a neviditeľná.

§8. Do nej vstúpili a do nej vstupuje to, čo už nie je, je a bude.

§9. Skryté v skrytom. Hlava, ktorú prehliadame.

§10. Je utvorená a upravená do podoby lebky, naplnená kryštálovou rosou.

§11. Koža vzduchu je jasná a uzavretá.

§12. Sú vlna čistá visiaca v rovnováhe.

§13. Láskavosť láskavostí, ktorá sa prejavuje prostredníctvom modlitby dolných.

§14. Nezakrývané videnie, ktoré nikdy nespí a stále pozoruje, pohľad dolný od aspektu svetla horného.

§15. Tam dva otvory a vzbudzovaný dych pre všetkých.

§16. Na nich je všetko, čo je dolné

§17. A od siedmych tvarov lebky  pochádza dôstojnosť dôstojností

§18. A druhá zem nie je započítaná. A to bolo povedané.

§19. A z tej, ktorá podstúpila zlorečenie, vzišla. Zo zeme, ktorej zlorečil Hospodin.*

§20. Bola pustá a prázdna a temnoty nad tvárou priepasti a Duch Boží sa vznášal nad vodami.** Trinásť závisí od trinástich. Dôstojnosť najdôstojnejšia.

§21. Šesť tisíc rokov závisí od prvých šiestich.

§22. Siedme nad tým, čo samo je násilné počas dvanástich hodín. Ako stojí napísané: bola pustá a prázdna…

§23. Trinácte je skrze milosrdenstvo vyzdvihnuté. A budú obnovené ako na začiatku. Pretrváva totiž všetkých šesť a ďalej je napísané: bola, lebo naozaj je .

§24. A s koncom pustiny  a prázdnoty: bude povýšené jediné Tetragrammaton v onen deň.

§25. Sochy sôch v podobe dlhého hada, roztiahnutého sem a tam .

§26. Chvost má v hlave. Hlavu premiestňuje za plece a hnevá sa, pozoruje a skrýva sa, v jednom z tisíc krátkych dní sa  zjavuje.

§27. Na jeho šupinách sú hrboly, hrot má vlastný údel.

§28. Jeho hlava je rozbíjaná vlnami veľkého mora ako je napísané: Rozdrvil si hlavy drakov vo vodách.***

§29. Boli dvaja. Boli zredukovaní v jedno. Odtiaľ slovo “taninam” je písané neúplne.

§30. Hlavy, tak ako je napísané: A podobenstvo klenby nad hlavami zvieraťa. ****

§31. I riekol Boh: “Nech je svetlo” a bolo svetlo. Zmysel je v tom, čo je napísané: lebo On povedal, a stalo sa.

§32. Obráti sa jedno v slove “waw jod he jod” (wajehí a stalo sa), posledné šechinu nižšiu, tak ako inokedy písmeno “he” šechinu.

§33. Ale na jednej váhe budú zvážené.

§34. Ako je napísané: a videl Boh svetlo, že je dobré. Povedzte spravodlivému, že je dobrý. Teda vstupuje do rovnováhy.

§35. Predtým sám, všetko sa do jedného navracalo, waw zostúpilo a stalo sa poznaným. Spájajú sa spolu navzájom “jod” a “he” ako dvaja milenci, ktorí sa objímajú.

§36. Šesť  výhonkov vychádza z tela.

§37. Jazyk hovorí veľké.

§38.  Jazyk je skrytý medzi “jod” a “he”.

§39. Lebo je napísané*****: Tetragrammaton ja som. A tento zavolá na Jákoba menom a tento napíše svojou rukou že je Hospodinov a že ho pomenuje Jisrael.

§40. Povedal: Som Hospodinov. Zostupuje. A všetci sa nazývajú. Všetkých drží pohromade skrze jazyk skrytý v matke. Lebo ona sa otvára tomu, kto z nej vychádza.

§41. Otec sedí na počiatku, matka uprostred  odtadiaľto i odtamtiaľ. Beda tomu, kto odhaľuje ich nahotu.

§42. A povedal Boh, buďte svetlá na nebeskej klenbe. Manžel má vládu nad manželkou ako je napísané. Spravodlivý je základ sveta******

§43. Jod označuje žiarou dva  a prechádza do ženy.

§44. Jod ostáva samotné.

§45. A ďalej vystupuje na svoj stupeň vyššie a vyššie. Žena sa zahalí.

§46.A matka je osvetľovaná. A otvára sa vo svojich bránach.

§47. Pripája sa kľúč, ktorý osvetľuje šesť a uzatvára bránu.

§48. A pripája sa k spodnému a k onomu.

§49. Beda tomu, kto otvára jej bránu.

——————————————————————————————

*1M 5.29

**1M

***Ž74.13

****Ez1.22

*****Iz44.6

******Prísl10.25

פרק ראשון

:

תאנא ספרא דצניעותא ספרא דשקיל במתקלא:

תאנא דעד דלא הוה מתקלא. לא הוו משגיחין אפין באפין. ומלכין קדמאין מיתו. וזיוניהון לא אשתכחו וארעא אתבטלת:

עד דרישא דכסופא דכל כסופין לבושין דיקר אתקין ואחסין:

האי מתקלא תלי באתר דלא הוי. אתקלו ביה אינון דלא אשתכחו. מתקלא קאים בגופיה. לא אתאחד ולא אתחזי. ביה סליקו וביה סלקין. דלא הוו והוו ויהויין:

סתרא גו סתרא אתתקן ואזדמן. (א) בחד גלגלתא. מליא טלא דבדולחא. (ב) קרומא דאוירא אזדכך וסתים איהו [בנ”י תי’ איהו ליתא] (ג) עמר נקי תליין בשקולא [בנ”י אינון עמר כו’]. (ד) רעוא דרעוין אתגליא בצלותא דתתאי. (ה) אשגחא פקיחא דלא נאים ונטיר תדירא. אשגחותא תתאה באשגחותא דעילאה בנהירו דביה. (ו ז) תרין נוקבין דפרדשקא ואתער רוחא לכלא:

בראשית ברא אלהים את השמים ואת הארץ שתא. בראשית ברא שית עלייהו. כלהו לתתא ותליין משבעה דגלגלתא דעד יקירו דיקירותא. והארץ תניינא לאו בחושבן והא אתמר ומהאי דאתלטיא נפקא דכתיב מן האדמה אשר אררה ה’:

היתה תהו ובהו וחשך על פני תהום ורוח אלקים מרחפת על פני המים תליסר תליין בתליסר דיקירודיקירותא. שתא אלפי שנין תליין בשתא קדמאי. שביעאה עלייהו דאתתקף בלחודוי ואתחרב כלא בתריסר שעתי דכתיב היתה תהו וגו’. תליסר יקים לון ברחמי ומתחדשן כקדמיתא וקמו כל אינון שתא. בגין דכתיב ברא ולבתר כתיב היתה דהא הות ודאי ולבסוף תהו ובוהו וחשך ונשגב ה’ לבדו ביום ההוא (ישעיה ב’):

גלופי דגלופין בחיזו דחויא אריך ומתפשטאן לכאן ולכאן. זנבא ברישא רישא אחזר (נ”י אחורי כתפין) אכתפין. אעבר וזעיר נטיל וגניז. (נ”י אעבר וזעים נטיר וגניז) חד לאלף יומין זעירין אתגליא קולטרא בקטרוי סנפירא בעדבוי. אתבר רישיה במיין דימא רבא דכתיב (תהלים ע”ד) שברת ראשי תנינם על המים. תרין הוו חד אתחזרו תנינם קע כתיב חסר. ראשי כד”א (יחזקאל א’) ודמות על ראשי החיה רקיע:

ויאמר אלקים יהי אור ויהי אור. היינו דכתיב (תהלים ל”ג) כי הוא אמר ויהי הוא בלחודוי ויהי בלחודוי. לבתר אתחזרו חד י’ה’ו’י’ י’ה’ו’י’י’ בתראה שכינתא לתתאה. כמה דה’ שכינתא אשתכח ובחד מתקלא אתקלו:

והחיות רצוא ושוב כדכתיב וירא אלקים את האור כי טוב. אמרו צדיק כי טוב (ישעיה ג’). האי במתקלא סלקא קדמאי בלחודוי וכלא לחד אתחזר וא”ו:

אחתא ומודעתא כלילן דא בדא בי”ה כתרין רחימין דמתחבקין. שתא נפקין מענפא דשרשא דגופא. לישן ממלל רברבין לישן דא סתים בין י”ה. דכתיב זה יאמר לה’ אני וזה יקרא בשם יעקב. וזה יכתוב ידו לה’ ובשם ישראל יכנה יכנה ממש. זה יאמר לה’ אני אחתא וכלא אתמר ביק”ו כלא כלילן בלישן. סתים לאימא דהא אתפתחת ליה דנפיק מינה אבא יתיב ברישא אימא באמצעיתא ומתכסיין מכאן ומכאן ווי למאן דגלי ערייתהון:

ויאמר אלקים יהי מארת ברקיע השמים שליט דכר בנוקבא (בנ”י שליט דכר בנוק’ שלימו דכר ונוק’ דכתיב) דכתיב (משלי י’) וצדיק יסוד עולם. נהיר יו”ד בתרין ונהרי ומעבר לנוקבא. אתייחד יו”ד בלחודוי ובתר כן סליק בדרגוי לעילא לעילא. אתחשכת נוקבא ואתנהירת אמא ומתפתחא בתרעוי. אתא מפתחא דכליל בשית ומכסייא פט פתחהא. ואחיד לתתא להאי ולהאי ווי למאן דגלי פתחהא:

 

 

SKLADBA ZOHARU

Zohar sa skladá z niekoľkých častí na seba nadväzujúcich ale aj samostatne stojacich.

  1. Hlavná časť nemá názov. Venuje sa komentovaniu Pentateuchu (Päť kníh Mojžišových)
  2. SIFRA DICENIUTA = “Kniha tajomstva”; Šesť stranový tajomný traktát, komentujúci prvých šesť kapitol 1. knihy Mojžišovej. Ide o najzáhadnejšie predstavy o prapôvode a emanáciách
  3. IDRA RABA = veľké zhromaždenie; výklad predchádzajúceho traktátu
  4. IDRA SUTA = Malé zhromaždenie; opis smrti rabiho Šimona ben Jochaja a podrobný výklad predošlého traktátu
  5. HEJCHALOT = Paláce; Opisuje sedem nebeských palácov, ktorými prechádza duša po smrti, alebo zbožný človek počas koncentrovanej modlitby; rozprávanie o anjeloch a démonoch;
  6. RAZA DE RAZIN = Tajomstvo tajomstiev; traktát o fyziognomike a chiromantii
  7. SABA DE MATNITIN =  staroveký učenec rozpráva o duši a jej putovaní
  8. JANUKA = Mladík; príbeh zázračného dieťaťa o jeho videniach o tajomstvách Tóry
  9. RAV METIVTA = Hlava Akadémie; opis vizionárskej cesty do Raja a zjavenia o osudoch duše na druhom svete
  10. SITREJ TORA = Tajomstvá Tóry; mystické interpretácie a alegórie niektorých pasáží Tóry
  11. MITNITIN A TOSEFTA = kabalistické špekulácie, ktoré sú ďalej rozvádzané na stránkach Talmudu
  12. ZOHAR K VEĽPIESNI; komentár  prvých veršov knihy Pieseň Piesní. Obsahuje množstvo odbočiek na mnohé iné témy
  13. KAV HA-MIDA = čiara rozmeru; vysvetlenia prvotnej emanačnej teórie vyčítanej z 5M 6.4 (Šema)
  14. SITREJ OTIJOT = Tajomstvá písmen; rozpravy rabi Šimona ben Jochaja o písmenách, z ktorých sa skladá Božie Meno a ich účasti na stvorení sveta
  15. komentár bez názvu k Ezechielovmu videniu  nebeského voza
  16. MIDRAŠ HA- NE´ELAM = komentár k Pentateuchu, ktorý chápe Pentateuch ako rozprávanie o putovaní duše
  17. MIDRAŠ HA-NE´ELAM ku KNIHE RÚT
  18. RAJA MEHEMNA = Verný Pastier; Je ním myslený Mojžiš a ide o mystickú interpretáciu micvot, ktoré Mojžiš šíril
  19. TIKUN HA-ZOHAR = Náprava Zoharu; Komentár pozostávajúci zo 70 kapitol, pričom každá začína iným anagramom prvých slov knihy Genesis (1M). Ide o samostatný literárny celok, blízky predchádzajúcej časti a tak sa predpokladá rovnaký autor. Ďalšie fragmenty tohto diela vyšli samostatne pod názvom  ZOHAR CHADAŠ (Nový Zohar).

-chanele-

 

SEFER RAZIEL HA-MALACH

Kniha “Raziel” bola údajne podľa legendy napísaná anjelom Razielom (RAZ=tajomstvo EL=Boh) a darovaná Adamovi ešte predtým, než opustil s Evou raj.

Kniha pozostáva z častí:

  1. KNIHA ODEVU (MALBUŠ), hovorí o význame knihy a o tom ako s ňou zaobchádzať, spolu so súpisom mien anjelov a období v ktorých vládnu. Napr. Mesiac Nisan je ovládaný 36 anjelmi na čele so Šafielom. Mesiac Ijjar43-omi anjelmi a vládne im Rauhiel. Sivan ovláda Arinavar a 68 anjelov jemu priradených.Tamuz má za vládcu Taac-Buna a 28 anjelov. Mesiacu Av predsedá Tatar-Gur s 29-imi anjelmi. Elul je ovládaný Murielom a 29 anjelmi pomocníkmi, Tišri nesie vládu Pachdruna s 29-imi anjelmi, Matrchešvan Larbaga s 27-imi anjelmi, Kislevu vládne Arbagdor  a 29 pmocníkov a Adar ovláda Abarchiel s 29-imi anjelmi. Mesiace Tevet a Ševat sú v originále vynechané, neobsahujú ich ani preklady. Muriel vládne Dinuru (rieka, z ktorej boli stvorené všetky svetlá, Šamšiel slnku, Jarchiel Mesiacu, Kachbiel hviezdam, Safriel knihám, Jahudiel Židom a pod.
  2. samotná KNIHA TAJOMSTVA RAZIELA obsahuje homiletické úvahy o stvorení sveta a činnosti anjelov. Celkovo je text dosť chaotický, citáty sa navzájom miešajú, raz sa cituje midraš, inokedy Talmud  apod. Kniha výrazne rieši ATBAŠ a za jeho pomoci vyvodzuje aj to, kto smie túto knihu čítať. Napr. Meno Božie používané v modlitbách sa mení podľa “atbašu” na NUN, TAV a JOD (ŠIN + DALET+JOD= dávajú číselnú hodnotu 500. A nakoľko meno ŠADAJ sa používa v modlitbách o deti, tj. človek, ktorý smie čítať “Raziela” by mal mať syna aj dcéru, ktorých počet údov dokopy dáva 500 (248 údov mužských a 252 ženských). To znamená, že by to mal byť človek stredného veku, dobročinný a múdry. Stvorenie je mimo iné opisované ako: Alef je Boh – prvý a posledný. Alef je prvé písmeno. Hospodin je hlavou všetkých anjelov. Alef je 1, je to začiatok čísel a v slove milión – “mea” stojí na konci. Začína ním abeceda a končí Tašrak (spiatočná abeceda). Pri stvorení sveta videl Boh, že oba chrámy (Šalamúnov aj Herodov) budú zničené. Písmeno Bet slova Berešit = 2, tj. 2 Chrámy. Bet značí tiež, že Hospodin tvoril všetko v dualite (nebo a zem, dobro a zlo, more a rieky, raj a peklo, Slnko  a Mesiac, muža a ženu…). Človeku dal dve oči, dve ruky, dve nohy atď. Boh vypustil dych, ktorý sa stal vetrom, ohňom a vodou a jeho prvý dych sa stal prvou sefirou. Hospodin korunoval Alef, spojil ho s duchom a stvoril človeka, dážď a hruď. Duch naplňuje vesmír, pretože bez neho nemôže existovať. Dýchaním povstal duch, vietor, vlhko a teplota. Vlhkosť bola stiahnutá do jednej strany a dala pôvod čiare obklopujúcej svet (tohu). Z vody nad priepasťou vzišli kamene známe ako Bohu. Voda bola prvá, ktorá prijala Hospodina s chválou. Mojžiš meškal na Sinaj 2 x po 40 dňoch (MEM a MEM) a prijal Desatoro (JOD), tj. Mem Jod Mem = Majim = voda. Tóra je prirovnávaná k vode. Voda je žriedlom života, život dáva. Voda odzrkadľuje nebo. Rovnako tak Tóra dáva život a zrkadlí sa v nej nebo.
  3.  KNIHA VEĽKÉHO BOŽIEHO MENA    hovorí o 72 –slovnom Božom Mene, pozostávajúcom z kombinácií vždy troch písmen, pričom každá trojica má iné  – pôsobenie. (WHW – Chrám účinkuje na svet; JLT – Hospodin je prvý; SJT – existuje večne; ELM – všemohúci; atď. Mená sa písali na strieborné doštičky, v určitú hodinu dňa, za vlády konkrétneho anjela, ktorého meno sa v tej chvíli vyslovilo. Písali sa tiež na pergamen, medený plech, alebo sa len tak vyslovili v modlitbe.
  4. a nakoniec KNIHA HAMAZALOT (Hviezdy) zaoberajúca sa výrobou a významom talizmanov a božích  Mien na nich používaných a ich účinkov. Používali sa na rôzne účely:
  • ochrana šestonedieľky
  • dosiahnutiu lásky a milosti
  • na docielenie zhody medzi manželmi alebo priateľmi
  • pred urieknutím
  • pred zlým duchom
  • apod.

O talizmanoch a ich účinkoch hovorí aj Talmud (TB Pesachim, Avoda Zara).

Pre hlbší záujem odporúčam český preklad:

dr. J Eisenberg: Sefer Razie ha-Malach, Kniha anděla Raziela čili praktická teurgie a mystika kabalistická (Sfinx, Praha 1923)

Ide ale, ako som už spomenula o dosť chaotický a hlavne nekompletný preklad. Záujemcom o teurgiu odporúčam radšej diela  Kefera alebo Bardona, ale nepúšťala by som sa do toho po hlave a pokiaľ si záujemca nie je istý zákonitosťami práce s myšlienkou, môžu mať z toho psychické problémy. Radšej každého od takýchto vecí odhováram. Kabalista/teurg by mal byť človek bezúhonný oddaný Bohu a Tóre.

Okrem iného, ak ide o určitý druh chanelingu (vzývanie anjelov), staviame sa vlastne proti Tóre, lebo tá učí, že modliť sa máme len k Bohu, prosiť a oslovovať len Jeho. Nemáme sa pýtať ani veštcov, ani vidomcov, ani mŕtvych. Všetky tieto praktiky sú Tórou aj prorokmi a teda Bohom zapovedané (3M 19.31, 20.6-7, 20.27; 5M 18.10-14; Iz 8.19, 47.12; 4M 23.23).

Je to preto, že

  1. ak sa dáme ovplyvniť veštcami, vidomcami a pod., už to nie je naše rozhodnutie, lebo bez nich by sme sa možno rozhodli inak.
  2. nikto z nich nepozná skutočnú budúcnosť, tú pozná len Boh.

Veštci disponujú len možnou alternatívou budúcich vecí. Každý človek má niekoľko paralelných budúcností, podmienených rôznym rozhodnutiam a okolnostiam. Veštec vám vždy povie len tú, ktorá je v tej chvíli najpravdepodobnejšia, zodpovedajúca momentálnej situácii, niečo ako právnické AD HOC. Veštci vidia len to, čo smiete svojou vôľou zmeniť a ovplyvniť. Teda veci pre váš duchovný vývoj v tej chvíli nedôležité. To, čo musíte, alebo naopak nesmiete zažiť, to vám nikdy nikto nepovie. Vtedy veštci obyčajne hovoria, že “ich to ďalej nepustí”, alebo že vidia “biele karty”. Je to tak preto, aby ste na daných veciach nemohli niečo nechtiac, alebo úmyselne zmeniť. A na to Boh veľmi precízne dohliada, hlavne pokiaľ ide o poslania a úlohy. Čo sa budete akokoľvek o niečo snažiť, čo nemáte dané, nedosiahnete to. Vtedy máme pocit, že sú nám pod nohy hádzané polená (ovšem, môže to byť aj urieknutie). Môže byť, že vám to aj Boh priamo povie, že to nesmiete vedieť – všetko záleží od toho ako vysoko ste na duchovnej úrovni. A ako som už hovorila v článku  CEVAOT  , Boh komunikuje s človekom tromi spôsobmi:

  1. priamo tvárou v tvár
  2. v snoch
  3. cez druhých ľudí

-chanele-

ATIK JOMIN

                ATIK JOMIN

Makroprosopos

Termín ATIK JOMIN sa vo všeobecnosti prekladá slovným spojením  “STARÝ DNÍ”, popr. “VEKOVITÝ” a stretnúť sa s ním máme možnosť v kabalistickej a apokryfnej literatúre a tiež v knihe Daniel.

1 Kniha Henochova  ( ďalej 1 Hen; viď. článok HENOCHOVE KNIHY ) ho popisuje ako kohosi, koho vlasy sú biele ako vlna, sediaceho na tróne slávy a pred kým sú roztvorené Knihy života a obklopeného nebeským vojskom.

I Boh Izraela alegoricky sedáva na tróne a na sviatok Roš Hašana ( viď. článok ROŠ HAŠANA ) sa pred ním otvára Kniha Života a Kniha Smrti.

1. Hen dáva Starého dní tiež do súvisu s Mesiášom, ktorým je podľa vedeckej kritiky, práve onen Spravodlivý, ktorého meno bolo vyslovené pred Starým dní (1 Hen 48.2) a o ktorom v 2. Hen nie je žiadna zmienka.  Časti 37-71, pojednávajúce o Synovi človeka – Spravodlivom, boli vpísané do 1 Hen  približne v 1.stor. n.l. ranými kresťanmi. Niektorí autori však počítajú s tým, že prostredie ich vzniku bolo predsa len číro židovské (M.Bič: Zo sveta Starého Zákona I., II., s. 626).

2 Hen každopádne neobsahuje žiadne (!) mesiášske myšlienky.

Jediná starozákonná kanonická kniha obsahujúca termín Atik Jomin, je kniha Daniel (7.9), ktorá vo videní o štyroch zvieratách hovorí:

“Videl som ako postavili tróny a jeho rúcho bolo ako sneh a vlasy na jeho hlave boli ako čistá vlna. Ohnivé plamene boli mu trónom, blčiaci oheň jeho kolenami. Ohnivá rieka vytekala spred neho, tisíce tisícov mu slúžili a desaťtisíce desaťtisícov stáli pred ním. Súd zasadol a knihy sa otvorili.”

Oveľa častejšie sa s ním stretávame v knihe Sefer ha-Zohar, ktorá však tiež vychádza z Daniela 7.13.

Jej najtajomnejšia časť – Kniha Skrývaného, ho vykresľuje ako kohosi, kto prijal podobu (Boh Prejavený, tj. emanentný) a zároveň jediného Stvoriteľa všetkého (Zohar III 290 a).

Šimeon ben Jochaj vo svojom komentári ku Knihe Skrývaného, hovorí o dvojitej tvárnosti Boha. Vyskytujú sa tu pojmy ako Dlhá  a Krátka Tvár, Biela Hlava a Čierna Hlava, Hlava tmy a Hlava svetla. Hlava Starého dní (Atik jomin) je uzavretou nádobou obsahujúcou nekonečnú múdrosť, ako “skvostné víno, ktoré sa nikdy nepokazí. Táto múdrosť z neho vyžaruje vo forme venca vlasov a prejavuje sa stvoriteľsky. Vlasy má žiarivo biele rozdelené cestičkami protikladov na dve strany, pričom obidve strany jeho hlavy sú pravé. Uši i oči Bielej Hlavy sú neustále otvorené, aby počuli a videli volanie sirôt a utláčaných. Keby sa čo i len jedno jeho oko zavrelo, nič by už nemohlo byť. A tak Horné oko stráži Dolné a svetlo Horného vstupuje do Dolného, z ktorého všetko svieti.

Jeho brada sa delí do 13-tich pramienkov. Deväť z nich napája telo (podľa iných zavlažujú záhradu) a štyri sú pripojené každé zvlášť a všetkých 13 zodpovedá 13 slovám 6. a 7. verša 34 kapitoly knihy Exodus (2M): “Boh milostivý a Milosrdný, pomalý v hneve a hojný v milosrdenstve a v pravde, zachovávajúci milosrdenstvo tisícom, odpúšťajúci, neprávosť a hriech očisťujúci”.

Kabala ho stotožňuje s Makroprosopom – prvým praprincípom, prapríčinou a stvoriteľom. Je totožný s “pánom duchov” (4M16.22; 27.16; 1 Hen 37.2, 39.12) i s Hlavou dní (Roš Jomin).

Potom by to vyzeralo tak, že Starý dní (Atik Jomin) je totožný s neprejaveným (transcendentným) Bohom kabaly (tzv. “Ajin”), ktorý, keď sa prejavil ako Prapríčina a Stvoriteľ všetkého v podobe mužskej a ženskej (Ejn Sof a ďalej ako Elohim), sa stáva Hlavou dní, Pánom duchov a nakoniec JHWH.

Starý dní tiež tvorí “Nové Nebo” a “Novú Zem” (Ez 66.22) neustále (EZ 51.16) a táto tvorba sa realizuje skrze slová Tóry (Zohar 1 fol.  4b-5a).

Slovné spojenie “”Atik Jomin, možno preložiť aj ako “dávnovek” a termín “Hlava Dní” ako “novovek”. Vieme, že slovné spojenia ako “Roš Hašana”, alebo “Roš Chodeš” prekladáme významovo “Nový rok” a “Novmesiac” a to i keď slovo “roš” znamená v hebrejčine “hlava” a preklad by teda mal znieť “hlava roka” a “hlava mesiaca”.

Slovo “roš” sa v hebrejčine používa tiež na označenie vrcholu, napr. al roš har = na vrchole hory.

Termín de facto označuje vlastne začiatok niečoho.

Termín “Roš Jomin” (Hlava dní) by sa vzhľadom na tento fakt mohol prekladať skôr ako “nové dni”, alebo obdobie, ktoré začína novú epochu.

Avšak v kabalistickej literatúre je takto označovaná  konkrétna osoba. Je totožná s “kýmsi”, kto poslal na zem a ľudí potopu (1 Hen 65-67).

Podľa 1M to bol Boh, v kabale stotožnený so Starým dní. Dostávame tak do protikladu čosi, čo bolo dávno – Starý dní, Atik Jomin (alebo “dávnovek”) a čosi, čo označuje pozdejšie obdobie, označované termínom Hlava Dní, Roš Jomin (alebo “novovek”), snáď totožné so stále trvajúcou dnešnou dobou.

Vyvažovanie váh

(Sifra dizenuita 1.8)

Atik Jomin   __________________________  Roš Jomin

(Sifra dizenuita 1.4)

/______________________,________________________/

stred Váh

/_______________________/

svety predošlé                                                       dnešný svet

(Edómski králi)

Zohar 1.3

Sifra dizenuita

Vieme, že kabala pozná tzv. “Edómskych kráľov” (1M 36.31), svety zlé, prasvety nevyvážené a preto zničené, existujúce pred svetom našim, v ktorom žijeme dnes.

Ich sefiry neudržali silu božieho svetla, pretože v nich bola nerovnováha medzi milosťou (chesed) a súdom (din) a rozbili sa. Jeho črepiny padli do hmoty a úlohou každého človeka je pozdvihovať tieto “padlé iskry” a navracať ich k Bohu a tak sa pričiňovať na náprave sveta (Tikun olam).

V sefirách našeho sveta je prasvetlo pevne uzamknuté a preto sefiry držia.

Podľa 1 Hen možno Roš Jomin stožniť s Atik Jomin (časové kontinuum?). Ak je Hlava dní tým, kto zoslal na zem potopu, je tiež zároveň biblickým Bohom Izraela, ktorý je stotožňovaný s Pánom duchov a ktorý je JHWH (4M 27.16, 16.22; 1 Hen 37.2, 39.12).

Odhliadnúc od mojej teórie “Novovek-Dávnovek”, na ktorú nie je v tomto spise dosť miesta, vyvstáva pred nami jedna duchovná bytosť označovaná rôznymi termínmi. Snáď v závislosti od situácie, v ktorej sa nachádza.

-ch-

in: Anna Havlíčková: Sefer ha-ŠEM, kapitola 12 (2004, súkromný náklad)

 

– – – PSIA DUŠA – – – stránka venovaná opusteným a nechceným zvieratám – – – www.psiadusa.sk