JOZEF V EGYPTE

JOZEF V EGYPTE

     Zaradenie Jozefovej doby do dejín je celkom ľahké. Nájsť však Jozefa, ako konkrétnu historickú postavu žijúcu v Egypte, je už náročnejšie. Aj preto, že jeho príbeh nie je ojedinelý. Podobný je opísaný na papyre Orbiney. Príbeh na ňom opísaný pochádza z 19.dynastie a bol medzi Egypťanmi veľmi obľúbený. Ide o príbeh dvoch bratov. Mladší býval v domácnosti staršieho. Pomáhal mu z hospodárstvom a podobne, ako v prípade Jozefa, dostal od jeho manželky necudný návrh. Rovnako ako Jozef ho odmietol a rovnako ako Jozef, bol touto ženou obvinený z napadnutia.

Autor príbehu o Jozefovi svojimi znalosťami egyptských reálií, buď potvrdzuje autenticitu príbehu i život Jozefov, alebo prinajmenšom žil v Egypte, možno dokonca v období panovania Hyksósov – ázijských kmeňov, hovoriacich jazykom veľmi podobným rannej podobe hebrejčiny a ktorých Jozefus Flavius nazýva “našimi predkami”.

Perfektne opisuje egyptský spôsob života a dokonca Jozefovo  uvedenie do úradu opisuje s protokolárnou presnosťou!

Hyksósovia vládli Egyptu cca 150 rokov. Priviezli do krajiny kone, vozy a kovovú zbroj, hlavne meče. Niet divu, že Egypťania, dovtedy zvyknutí bojovať na pešo a takmer nahí, nemali šancu sa unavení po predchádzajúcom politickom úpadku,  ubrániť.

Hyksósovia vzali do područia len Dolný Egypt s deltou Nílu. Za hlavné mesto im slúžil Avaris (neskôr, za Ramzesa II. premenovaný na Pi-Ramese).

Hyksósovia boli Semiti a teda, keď sa Jozef dostal do Egypta a neskôr aj jeho bratia a otec, boli títo viacmenej “vítaní”, prinajmenšom etnicky spriaznení. Nie je čudné, že sa teda Jozef mohol dostať na tak významné politické postavenie, ako uvádza Biblia.

Sú aj iné doklady (egyptské), ktoré dokazujú, že sa do podobne významných pozícií, dostávali aj iní Kanaánci, pokiaľ boli títo ochotní prijať egyptský spôsob života (Jozef a podobne aj jeho otec, boli podľa slov Biblie po smrti balzamovaní).

Tak napr. za vlády Achnatona (Nová ríša) sa do funkcie vrchného správcu Dolného Egypta dostal akýsi Aper-el. Jeho meno svedčí o príslušnosti k niektorému kanaánskemu národu, pretože prípona –EL, znamenala v kanaánčine “boh”.

Nová ríša bola známa tým, že do vysokých funkcií boli dosadzovaní aj cudzinci. Achnaton si zavedením jednobožstva veľmi znepriatelil Amonových kňazov a preto často hľadal oporu medzi nižšími vrstvami a aj cudzincami.

O čo viac bolo niečo také možné v dobe Hyksósov!

Kľúčovou príhodou Jozefovho života, je výklad faraónovho sna o “7 chudých” a “7 tučných kravách”, vyložený ako “7 rokov hladomoru” a “7 rokov bohatých na úrodu”.

V Egypte býval hladomor častý. Dokonca sa vracal vo zväčša 7-ročných intervaloch a súvisel s klimatickým javom El Ňiňo.

Už dokumenty z obdobia Strednej ríše opisujú niekoľko hladomorov. Málo známa hrobka Ankertifiho správcu v južnom Egypte obsahuje záznam o hladomore, počas ktorého ľudia v zúfalstve jedli vlastné deti.

Podobne o 7-ročných cykloch hladomorov hovoria aj indické záznamy.

Hladomory súviseli aj s výbuchmi sopiek. Napr. s masívnym výbuchom sopky na ostrove Théra (1644 p.n.l.). Ale aj sucho.

Sú napr. záznamy o vyschnutí jedného ramena Nílu, ktoré tak prestalo zásobovať vodou jazero Qarun vo Fajjúme. Jazero vyschlo. A tak bol v období Strednej ríše vybudovaný umelý kanál spájajúci jazero s Nílom a tento kanál sa používa dodnes (!). Nie je žiadny písomný dokument, ktorý by uvádzal meno staviteľa, ale jeho arabský názov znie “Bahr Jusuf” – “Jozefov kanál”. V ľudovej slovesnosti sa traduje, že ho založil biblický Jozef, v arabských legendách nazývaný “veľký vezír”.

Mohlo by ísť skutočne o biblického Jozefa?

Biblia prezentuje Jozefa ako veľkovezíra, ktorý zachránil Egypt pred hladomorom. Jeho akcie sa naozaj nemuseli obmedziť len na výkup obilia v časoch hojnosti a jeho predaj v časoch hladomoru, ale mohol byť tiež iniciátorom takýchto stavieb.

Naviac, David Rohl, odborník na Bibliu a staroveké dejiny, urobil v Egypte významný objav.

Skúmal vykopávky južne od trosiek mesta Pi-Ramesse (v Hyksóskej dobe Avaris), v ktorom podľa Biblie faraón dovolil Jozefovi a jeho rodine žiť. (Prečo Biblia spomína názov Pi Ramesse a nie Avaris, možno vysvetliť tak, že autor príbehu o Jozefovi žil v Egypte až v/po období panovania Ramzesa II.)

Vo vykopávkach bola nájdená jedna časť mesta, ktorej architektúra mala výrazné kanaánske prvky a kostry mŕtvych ľudí boli pochované v ľahu na boku s pokrčenými nohami. To bol jednoznačne kanaánsky štýl.

Tiež sa našlo množstvo predmetov nesúcich kanaánske tvary a prvky.  Išlo o džbány, nože a opasky. Podľa nálezov boli obyvatelia tejto štvrte veľmi chudobní – možno otroci.

Našla sa aj veľmi zvláštna budova. Niečo ako palác vysoko postaveného úradníka, pozostávajúca z nádvorí so stĺporadím, niekoľkými apartmánmi, v ktorého južnej zadnej časti sa našla hrobka a nad ňou pyramída. Pri hrobke bola malá kaplička so sochou pravdepodobne pochovaného muža. Socha bola veľmi zničená, tvár mala zohavenú, ale z toho čo sa zachovalo, sa dala urobiť aká-taká rekonštrukcia a odborníci užasli, pretože socha neznázorňovala Egypťana, ale Semitu(!). Jeho pokožka bola žltá a na hlave mal čudný účes červenej farby. Oblečený bol v plášti s výrazným vzorom (Jozefov plášť?). Doska s menom chýba. Rovnako tak kosti mŕtveho. Aj keď bola hrobka pôvodne vylúpená, kosti mali ostať. Tie lupičov nikdy nezaujímajú. Žeby boli úmyselne odnesené? Podľa Biblie Mojžiš pri odchode z Egypta odniesol aj Jozefove kosti, aby mohol byť tento pochovaný v zasľúbenej zemi, pri svojich predkoch. Je to dôvod, prečo kosti v hrobke chýbajú?

Nič podobné sa zatiaľ na území Egypta nenašlo.

-ch-

Použitá a odporúčaná literatúra:

– Z.Kosidowski: Příběhy Mrtvého moře

– Werner Keller: A Biblia má predsa pravdu

– Encyklopedie Bible

– film. dokument: Tajomstvá Biblie – Jozef