KDE LEŽAL EDEN?

KDE LEŽAL EDEN?

Stovky rokov hľadajú ľudia stratený raj. “Rozprávkové” miesto, odkiaľ boli vyhnaní. Kde ležal Eden?

Existuje niekoľko hypotéz. Niektoré sú až príliš atraktívne.

Od povodia Modrého Nílu, cez Biely Níl, Kaspický záliv, rieku Araxes v Arménsku, Prusko, horný Dunaj, Cejlón, Kubu, až po údolie Jordánu, Palestínu, Sýriu, či dokonca Slovensko (!) – konkrétne medziriečie medzi Váhom  a Hronom (M.Jesenský: Biblický raj na Slovensku?; Slovenka 18/2003).

Biblia o ňom hovorí, že “Boh vysadil na východe záhradu v Edene a postavil tam človeka, ktorého utvoril” a “Z Edenu vytekala rieka, aby zavlažovala záhradu a odtiaľ sa rozdeľovala na štyri ramená. Meno jedného je Píšon, ten tečie okolo celej krajiny Chavíla, kde sa nachádza zlato. Zlato z onej krajiny je vzácne, tam sa nachádza aj bdéliová živica a drahokam onyx. Druhé rameno sa menuje Gíchon, ten tečie okolo krajiny Kúš. Tretie rameno sa menuje Chiddekel (Tigris), ten tečie východne od Asýrie. Štvrté rameno je Eufrat.” (1M 2.8, 10-14)

Čo z toho možno usúdiť?

Že Boh usadil človeka do nejakej záhrady, alebo prinajmenšom zalesneného miesta, ktoré s nachádzalo v Edene. To značí, že názov Eden, nie je totožný s názvom “raja”, iba s lokalitou, kde sa záhrada nachádzala. Používať termín Eden ako synonymum pre “raj” by bolo teda scestné. Napriek tomu sa to práve takto vžilo.

Podobne je to so štyrmi riekami. Ustavične sa hľadá lokalita, cez ktorú by tiekli spomínané štyri rieky. Dve z nich sa dajú lokalizovať presne. Ide o Eufrat a Tigris. Treťou riekou je podľa indícií rieka Níl a štvrtá ostáva hádankou. Väčšina bádateľov tak umiestňuje “raj” do Mezopotámie. Prehliadajú tak ale fakt,  že nie štyri rieky tiekli Edenom, ale len(!) jedna a tá sa “odtiaľ rozdeľovala na štyri ramená”, tj. až po pustení “rajskej záhrady”, lebo tá sa nachádzala len(!) v povodí jednej rieky, ktorá ale nie je menovaná.

Veľmi zaujímavú hypotézu vypracoval Paul Thomas (P.Thomas: A ráj už byl / Dobra 2001), ktorý kladie pôvod Izraela do lokality ASÍR južne od Mekky na pobrežie Červeného mora a vychádza pritom, podľa jeho slov, z miestnych názvov nearabského pôvodu, ktoré sa prekrývajú s názvami zo židovských prameňov, avšak tieto názvy vo svojej knihe ako príklad neuvádza.

Ďalším dôkazom, ktorý považuje za relevantný, je zvyk miestneho obyvateľstva, zakladať si malé okrasné záhrady, ako spomienku na staré časy, keď ešte žili v “raji”. (Prečo si potom zakladáme okrasné záhrady my?…)

Možno by bolo vhodné pozrieť sa bližšie na slovo Eden. To, samé o sebe znamená “nehu” a “rozkoš”. V spojení Gan Eden” – je to už “záhrada Eden”, resp. “záhrada v Edene”. Doslovne, keby sme chceli povedať: “záhrada nehy, rozkoše”.

To nám ale nepomôže nájsť Eden. Môže nás však naviesť správnym smerom. Biblické rozprávanie o Edene má totiž svoj pôvod v starých sumerských mýtoch. Tak isto ako rozprávanie o stvorení človeka, o stvorení ženy, o hriechu v rajskej záhrade, o rastline nesmrteľnosti, o potope sveta….istotne to nie je náhoda.

Abrahám totiž pochádzal z Chaldejského Úru (viď. článok: Abrahámov pôvod).

Chaldejsko je babylonský názov pre Sumer. Za čias Abrahama vládla v Chaldejsku aramejská dynastia. Zlatý vek Sumeru bol síce ta-tam, avšak stále ho bolo cítiť odvšadiaľ. V každom spoločenstve dochádza k premiešavaniu rozličných kultúr. Aj my sme ešte nedávno nevedeli nič o sviatku sv. Valentína a málokto čo i len tuší, že aj maľované veľkonočné kraslice, sú len pôvodný pohanský zvyk súvisiaci s jarným slávením plodnosti, zaodený do kresťanského šatu. Nakoniec, čo má taký Európan spoločné so starovekými Hebrejcami? V podstate vlastne nič. A predsa sa celá Európa riadi Desatorom!

Vzhľadom na túto skutočnosť, nie je dôležité pátrať v etyológii slova Eden. Zaujímavejšie by bolo preskúmať skôr jeho sumerský ekvivalent E.DIN, v preklade “Dom spravodlivých”. Išlo tiež, rovnako ako v biblickom rozprávaní o údolie rieky, vytekajúcej z vysokých hôr na severe. Miesto, kde ľudia nepoznali choroby a nedostatok a bol plný krásnych záhrad a pramenitej vody, kde ľudia nezomierali. Avšak, kde tiež podľa legendy došlo k hriechu, lebo sa jeden z jeho obyvateľov najedol zakázaných rastlín.

(viď. tiež článok:  Nebo, peklo, raj )

Sumerská mytológia pozná tiež tzv. “rastlinu/strom života”.

005foto: sumerský “strom” života

Bola to rastlina, ktorá vracala mladosť a zabezpečovala nesmrteľnosť.

Gilgamešovi o nej rozpovedal Utnapištim (synonymum biblického Noe)a ten sa za ňou vypravil. Aby ju získal, musel vstúpiť do mora a na jeho dne našiel rastlinu s tŕňmi, podobnú ruži. Na spiatočnej ceste však o ňu prišiel. Ukradol mu ju had (!), ktorý zacítil jej vôňu a využil Gilgamešovu nepozornosť, kým sa kúpal v rieke. Vďaka nej získal had schopnosť zhadzovať kožu a meniť ju za novú, tak ako to robia všetky plazy dodnes.

Dlho sa predpokladalo, že sumerský raj treba hľadať v Bahraine, oblasti na západnom pobreží Perzského zálivu. Toto miesto, známe aj pod názvom Dilmun, ale podľa opisu v básni “Enki a Ninchursaga”, opisu raja nezodpovedá. Ide síce o čistú, panenskú a svätú krajinu, ale bez ľudí a zvierat a tiež bez vody(!). Podľa mýtu, práve Enki zaistil jej zásobovanie vodou a potravinami. Jej obyvatelia toto miesto pravdepodobne nazývali Agaru.

Z geologického hľadiska, by mýtus o Dilmune mohol zodpovedať vzostupe územia nad hladinu a vzniku ostrovov, asi v r. 3000 p.n.l.

Smerodatné by bolo, nájsť pôvodnú pravlasť Sumerov, ale žiaľ, dosiaľ sa nevie, odkiaľ Sumeri na územie Mezopotámie prišli. Legenda hovorí len o tom, že prišli od východu (!). Keby sme poznali pôvodnú krajinu Sumerov, odkiaľ z nejakých príčin odišli (možno zo samotného  Edenu?), mohli by sme náväzne k tomu hľadať vysoké hory na severe a aj rieku a jej údolie, pravdepodobné miesto sumerského raja, s najväčšou pravdepodobnosťou, totožného s tým biblickým.

Ide už len o to, ako vnímame rozprávanie o raji. Či ho berieme doslovne ako miesto života prvej ľudskej dvojice – to by sme ale museli ísť ďaleko do minulosti, do obdobia začiatkov Homo sapiens sapiens (čo sa presne na rok určiť nedá) a porovnávať vtedajšiu  geografiu s tou dnešnou je príliš veľká odvaha…

Môžeme brať raj aj ako miesto života, už scivilizovaného človeka s rozvinutou kultúrou (trebárs sumerskou), alebo ho môžeme vnímať duchovne, ako okamih schopnosti človeka rozlišovať medzi dobrom a zlom a rovnako tak medzi nimi voliť, lebo vtedy sa človek stáva naozaj človekom. To ho odlišuje od zvierat.

Existuje ešte štvrtá mystická možnosť. Že je to chvíľa v priestore a v čase, kedy ľudské duše začali vstupovať do fyzických tiel. Opustili duchovnú sféru  a vkročili do sveta duality dobra a zla – pojedli a teda prijali do seba schopnosť medzi týmito dipólmi rozlišovať  rozhodovať.

Možno je to len staroveké učenie o pochopení vývoja ľudstva.

Podobne existuje v sumerských mýtoch množstvo iných synonymných rozprávaní s tými biblickými, ako som už spomenula.

Zachovala sa akkadská pečať, na ktorej sa nachádza strom s hadom (!) a po jeho stranách sedí muž a žena.Adam a Eva (sumer) foto: Adam a Eva pri strome poznania dobra a zla

Mýtus o Adamovi a Eve bol tak známy už v starovekej Mezopotámii, dávno predtým, ako sa sformoval judaizmus praotcov.

V tejto súvislosti stojí za zmienku spomenúť ešte jeden mýtus, v ktorom sa hovorí, že boh Enki mal choré rebro (!). Rebro sa sumersky povie TI. Preto zavolali nejakú ženu, aby ho vyliečila. Táto sa volal NIN.TI – doslova žena-rebro, ale aj žena-život. Taká malá slovná hračka. Pri troške zhovievavosti by sme mohli gramaticky doplniť “žena dávajúca život”. Ovšem takéto slovné hračky sa len ťažko prekladajú do ďalších jazykov.

Hebrejské texty tak NIN.TI preložili ako CHAVÁ (Eva) tj. životodárna, alebo život dávajúca, ale vo význame pramatky ľudstva. Rebro TI ostalo už len v pozadí príbehu a malo za následok vznik čudného príbehu o stvorení ženy s rebra. Možno to bol prvý pokus o patriarchát!

Tieto teórie ale nijak nespochybňujú vieru v Boha ako Stvoriteľa a Udržiavateľa sveta a ani sa tým o nič podobné nepokúšam. Len reprodukujem získané poznatky a dávam možnosť na vlastné názory a bádanie.

-ch-

Použitá a odporúčaná literatúra:

– V. Zamarovský: Na počiatku bol Sumer

– J.Black, A.Green: Bohové, démoni a symboly starověké Mezopotámie

– B.Hruška: Pod babylonskou věží

– N.Nováková, L.Pecha, F.Rahman: Dějiny Mezoopotámie

– J.Klíma: Ľudia Mezopotámie

– P- Thomas: A ráj už byl

– Encyklopedie Bible

– S.N.Kramer: Mytologie starověku

– J.Prosecký: Prameny moudrosti / Mudroslovná literatura staré Mezopotamie

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: