JOZEF A SNY

JOZEF A SNY

Jozef sa dostal do Egypta tak, že ho kúpil od Midjancov Putifar –  veliteľ telesnej stráže a veliteľ kvázi policajného zboru. Jemu bol podriadený aj veliteľ väznice (1M 40.4).  Bol faraónovým dvoranom.

Midjanci boli kočovní a sídlili od Arabského polostrova až po Suez. Presne vymedziť Midjan sa doteraz nepodarilo (viď. pripravované: Hora Sinaj/vrch Horeb).

Kniha Sudcov 8.24 stotožňuje Midjáncov s Izmaelitmi.

Izmaeliti boli potomkovia Abrahamovho syna Izmaela. Boli to slobodní a lúpeživí beduíni (1M16.12), ktorí kočovali s drobným dobytkom a ťavami. Niekedy tiež obchodovali (1M 37.25) a to hlavne s vonnými živicami, napr. s bdeliom = aromatickou, priesvitnou až mierne nažltlou živicou, ktorá sa získavala z juhoarabského bálzamového kra (1M 2.12), pôvodne pochádzajúceho z krajiny Chavíla, susediacej podľa Tóry s Edenom. Pripomínala svojou podobou manu (4M 11.7).

I napriek obvineniam Putifarovej ženy, ktorú Jozef odmietol, tento Jozefa neodsúdil za to na smrť, tzn., že svojej manželke (v starovekom Egypte neexistovali de iure manželstvá. Nekonali sa žiadne obrady. Išlo len o akési registrované partnerstvo, s výraznými záväzkami muža voči žene a spoločným deťom. Aj napriek tomu používam termín “manželka”.) nie až tak veľmi veril, no nemohol nechať bez povšimnutia osočenie jeho domu. Preto dal Jozefa aspoň uväzniť.

Spolu s Jozefom boli vo väzení aj čašník a pekár, ktorí boli pôvodne vysokými egyptskými úradníkmi, pretože pracovali na faraónovom dvore. Dohliadali na to, aby sa faraónovi nedostalo do jedla a pitia nič zdraviu zdraviu škodlivé, popríp., aby nebol nedajbože otrávený.

Uväznení boli paradoxne pravdepodobne z podozrenia zo sprisahania voči faraónovi. Takéto spiknutia boli v Egypte bežné a skôr než sa prešetrili, podozriví boli zatiaľ daní pod dozor. Z toho, že Putifar poveril Jozefa týmto dvom vo väzení posluhovať vyplýva, že Putifar predpokladal, že sa v ich prípade jedná len o dočasné uväznenie a preto si obaja zachovávali post významných väzňov.

Ako je z biblického príbehu známe, pekár bol nakoniec odsúdený na smrť   (pre zaujímavosť: z egyptských pamiatok je zrejmé, že odsúdený na smrť bol popravený tak, že jeho bezhlavé telo bolo napichnuté na kôl a toto spomína aj Biblia) a čašník omilostený. Ich osud im bol ešte pred vynesením rozsudku vyložený zo sna samotným Jozefom.

Omilostený čašník potom jedného dňa rozprával faraónovi o Jozefových schopnostiach vykladať sny. A tak sa dostal Jozef do faraónových služieb.

V staroveku bol snom prisudzovaný veľký význam. Sen bol prostriedok ako sa spojiť s nadprirodzeným svetom. Všetky kultúry, v ktorých Izrael fungoval, považovali sny za prostriedok zjavenia božej vôle. V Mezopotámii a aj v Egypte mali vládcovia dokonca na svojich kráľovských dvoroch vykladačov snov (1M 41.8; Jer 27.9). Izrael túto funkciu nikdy nezriadil. Vykladači snov neboli ani na kráľovskom dvore, ani v Chráme. Snami sa riadili ale takmer všetky významné osobnosti (Abrahám, Izák, Jákob, Samuel, Šalamún…) izraelských dejín. Odkazu snov rozumeli sami, nepotrebovali nikoho, kto by im ich vysvetlil. Schopnosť vykladať sny tak bola chápaná ako dar od Boha.

Sny veľmi ovplyvňovali aj prorokov a v celej prorockej literatúre sa výrazne rozlišuje medzi pravými a falošnými prorokmi a ich snami (5M 13.2-6; Jer 23.25-32; Zach 10.2), avšak prioritné postavenie zaujímalo v izraelskej spoločnosti samotné Božie zjavenie. Sen nadobúdal až druhotný význam a jeho prijímanie a výklad bol ovplyvnený mezopotámskym a teda chaldejským spôsobom výkladu. Možno aj preto mu nebola pripisovaná až taká dôležitosť.

Jozef však sny bral vážne. Prinajmenšom sa nad nimi zamýšľal a ťažko je už teraz posúdiť, či ich vnímal ako Božie slovo, alebo bol len ovplyvnený ľudovou tradíciou, ktorú sa napriek monoteizmu nepodarilo zo zvyklostí vykoreniť.

V Egypte bol sen, rovnako ako v Chaldejsku zobrazením budúcnosti.

(Chaldejsko = všeobecný názov pre Babylon. Chaldejcami sú nazývaní obyvatelia krajiny CHALDU, čo je názov doložený od 9.stor.p.n.l. Tvorili ich východoaramejské kmene, ktoré sa dostali do Babylónie z východu a v čase Novobabylonskej ríše (700 p.n.l.) nadobudli vládnúcu prevahu. Perzskí kráľovia bývajú považovaní za ich nasledovníkov (Da 9.1). Neskôr sa termínom Chaldejci označovali aj astrológovia, veštci, či mágovia (Da 2.2). Podľa starých rabínskych učencov je chaldejčinou označovaná biblická aramejčina.)

V Egypte existovali celé knihy (papyrusy) obsahujúce zoznamy snov, s opisom ich priebehu a následným vysvetlením, čo snívajúceho v najbližšej dobe čaká. Egypťania verili, že cez sny k nim prehovárajú božstvá a informujú snívajúceho o budúcnosti.

Sen, ktorý vykladal Jozef faraónovi, bol pravdepodobne vyložený  podľa egyptských zvyklostí a egyptskej symboliky.

Krava je totiž v Egypte symbolom úrodnosti. Nakoľko v Egypte neprší, úroda je závislá na pravidelných jesenných záplavách. Preto kravy vystupovali s Nílu.

A  pšenica mohla symbolizovať jednoducho úrodu. A tá egyptská mala naozaj viac klasov na jednom steble (tzv. triricum compositum), takže to nebola premrštená fantasmagória.

-ch-

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: