MOJŽIŠ A EXODUS 2.

MOJŽIŠ A EXODUS 2.

Oficiálna verzia, že faraónom útlaku bol Ramzes II. a faraónom Exodu Merenptah, má podľa francúzskeho publicistu a historika Jean-Marie Van-Halsta (cyklus prednášok biblickej archeológie z roku 1994), niekoľko slabín.

Merenptah dal v 5.roku svojej vlády zväčniť na tzv. “izraelskej stéle”, svoje víťazstvo nad niekoľkými palestínskymi národmi:

“…Kanaán je rozvrátený, Aškalon obnažený, Gezer zborený, Jeroam zničený, Izrael (!) spustošený a jeho semeno už neexistuje, krajina Charu ovdovela kvôli Egyptu. Všetky krajiny sú zjednotené a upokojené.”

(preklad podľa Driotona a Vandiera).

Ak je stéla pravdivá, Hebrejci boli na území Palestíny usídlení už v rozmedzí rokov 1230-1220 p.n.l.. To by znamenalo, že k Exodu nemohlo dôjsť ani za Merenptaha (1235-1224), ani za Ramzesa II (1298-1235 p.n.l.), ale podstatne skôr.

Naviac, iná stéla, postavená za vlády Ramzesa II. v Tanise oslavuje 400-té výročie (!) mesta Pi-Ramesse.

V prvej časti tohto článku som uviedla, že obe mestá (Ramesse a Pitom) boli za vlády Ramzesa II. len rekonštruované. Pôvodne boli teda budované úplne iným faraónom a museli existovať  už počas panovania 19. dynastie.

(poznámka nad rámec: V 1M 47.11 sa mesto Ramesse spomína tiež v súvislosti s Jozefom a pritom nikoho nenapadne tvrdiť, že by Jozef žil v období vlády Ramzesa II. Použitie názvov Ramesse a Pitom v rozprávaní o Jozefovi, mohlo byť akousi aktualizáciou opisovača, popr. kompilátora knihy Exodus. Tak ako aj my dnes hovoríme o starej Bratislave a nikto ju nemenuje niekdajším názvom napr. Pozsony).

Ak skúmame text 2M 1.11, prídeme na to, že nie je reč vyslovene o výstavbe hlavného mesta, ale len o tzv. “zásobovacích mestách”. Hebrejci mohli stavať ani nie tak Ramesse, ako skôr pôvodný Avaris.

Vieme tiež, že faraóni 18. dynastie, ktorí de facto vyhnali Hyksósov (egyptskí panovníci ázijského pôvodu, ktorí sa ujali vlády násilím) z Egypta,boli tiež veľkí stavitelia ako Ramzes II. a ich nenávisť k Hebrejcom by mohla súvisieť s Hyksósmi a tak vzniknutou všeobecnou nenávisťou k ázijským národom.

Zároveň si tiež treba uvedomiť, že 2M 1.8 sa vyjadruje v súvislosti so zmenou faraóna, že ten nový, už nepoznal Jozefa a preto začalo utláčanie hebrejského ľudu.

Ak by išlo len o zmenu faraóna v rámci dynastie, je interpretácia nelogická. Ak by sa jednalo ale zároveň o zmenu dynastie, je veľmi pravdepodobné, že faraón novej dynastie, nepoznal predchádzajúceho veľkovezíra. Pre Egypťanov bolo veľmi dôležité čo najrýchlejšie zabudnúť na Hyksósov.

Zároveň, boli to Thutmosis I. a III., ktorí dali v záujme hraníc, stavať na východnej hranici (Góšen) zásobárne, skladištia a pod. Našli sa tiež fresky z obdobia 18. dynastie, na ktorých vyrábajú tehly práve semitskí otroci.

Na podošve Tutanchamónovej sandály sa našiel obrázok semitu. Egypťania tak vyjadrovali symbolické celodenné šliapanie po nepriateľoch a otrokoch.

Pripusťme teda, že k Exodu došlo naozaj za panovania 18. dynastie.  J.-M. Van-Halst, tvrdí, že faraónovou dcérou, ktorá adoptovala a vychovala Mojžiša, mohla byť jedine Hatšepsovet a faraónom útlaku bol tak jednoznačne Thutmosis III., ktorý vládol samostatne 35 rokov(!). Dosť dlhá doba, počas ktorej mohol Mojžiš žiť v Midjáne.

Keď sa po Thutmósovej smrti vrátil do Egypta, na tróne sedel Amenofis II. Zo starých textov sa dozvedáme, že mal legitímneho syna, ktorý sa ale na trón nedostal. Zomrel v 10.-tej rane? Amenofis II. mohol byť faraónom Exodu. Do tohto scenára by pasovalo aj dobitie Jericha, tak ako bolo datované pomocou vypálených črepov (viď. 1.časť tohto článku).

Naviac, v dopisoch z Tell el-Amarny (mesto vybudované za vlády Achnatona) sa uvádzajú akýsi Habiruovia, ktorí okolo r. 1370 napádali a ničili palestínske mestá. Mnohí účenci (R.De Vaux, D. Rops, A. Neher) sa zhodli na nasledovnom: Všetci Habiruovia nie sú Hebrejci, ale všetci Hebrejci sú Habiruovia.

Táto alternatíva by tiež lepšie vystihla vzájomný vplyv Achnatonovho a Mojžišovho monoteizmu. Možná “príučka” egyptskému ľudu od izraelského Boha, sa musela jednoznačne odzrkadliť na egyptskom náboženstve. Achnaton mohol, buď ako, povedzme priamy svedok smrti svojho staršieho brata (viď. 1. časť tohto článku), buď ako možno len jeden z potomkov dynastie Exodu, začať zavádzať Mojžišov monoteizmus, upravený do egyptského hávu jediného boha Atona.

Achnatonovo nevysvetlené “zmiznutie” z trónu a snaha o likvidáciu akýchkoľvek zmienok o jeho vláde, spolu s tým, že nikdy nebola nájdená jeho múmia, ani oficiálna hrobka, privádza niektorých bádateľov k tvorbe konšpiratívnych teórií o tom, že by Achnaton mohol byť dokonca samotným Mojžišom, ktorý so svojimi prívržencami a hebrejskými otrokmi, opustil Egypt. Ovšem, Mojžiš podľa Tóry nikdy nezasadol na egyptský trón.

časová chronológia podľa J.-M. Van-Halsta”:

asi 1700 p.n.l.                vpád Hyksósov

1580-1558 p.n.l.           vyhnanie Hyksósov (Ahmosis)

1575                                zotročenie Hebrejcov

1525                                narodenie Mojžiša (Thutmosis II.)

1485                                Mojžiš utiekol na púšť

1445                                nový faraón (Thutmosis II.) – Exodus

1400                               koniec Exodu

1372-1354                     vláda Achnatona

-chanele-

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: