KUCHYŇA NA ROŠ HAŠANA

ROŠ HAŠANA A VYSOKÉ SVIATKY

1814 1796 1797

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Novoročná kuchyňa je bohatá na sladké medové jedlá (medovníky, jablká a chala namáčané do medu…), aby sme nadchádzajúci rok mali sladký a dobrý; guľaté a okrúhle potraviny(chala, jablká…) symbolizujúce  cyklické striedanie rokov a ročných období; potraviny, ktoré obsahujú veľké množstvo drobných zrniek (granátové jablká, hrozno, varená fazuľa a hrach naložené v kyslom náleve…) zastupujúce dni celého roka a rybie hlavy, symbolizujúce začiatok roka (ROŠ= hlava).

Slávnostné jedlá sa konzumujú počas všetkých dní pokánia, resp. prvých deviatich dní roka, vrátane erev Jom Kipur a po ukončení pôstu  Jom Kipur.

RYBIE GULIČKY

Vo vode uvaríme rybiu hlavu, alebo, v prípade, že neznesieme pach rybieho vývaru, použijeme iný vývar, v ktorom uvaríme ešte 2 na kolieska nakrájané mrkvy a tiež na kolieska nakrájanú cibuľu, s dvomi lyžičkami soli, jednou cukru a 3/4 lyžičkou korenia. Do tohto vývaru nakoniec zavárame guličky z rybieho mäsa, ktoré pripravíme nasledovne:

Rybie mäso (750 g filetov z tresky, prípadne z 1 1/2 kg kapra) pomelieme s cibuľou (2 ks), pridáme macesovú múku, prípadne strúhanku (2 lyžice), 2 vajcia, soľ (2 lyžičky), korenie (1 lyžička), cukor (1 lyžička), studenú vodu (1/4 – 1/2 šálky) a dobre premiešame. Podľa potreby pridáme ešte strúhanku.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Mokrými rukami tvarujeme zo zmesi guličky veľkosti vlašského orecha a varíme ich vo vývare asi 1 hodinu. Guličky po uvarení necháme vychladnúť plynule vo vývare, potom ich vyberieme na misku, prelejeme vývarom a necháme cez noc v chladničke. Vývar nám pekne zrôsolovatie. Zdobíme podľa vkusu, kolieskami mrkvy, petržlenovou vňaťou a pod.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

KREPLACH

Z polohrubej múky (1 šálka), soli (1/4 lyžičky) a vajca (1) vypracujeme cesto, ktoré veľmi na tenko vyvaľkáme. Potom z neho vykrojíme štvorčeky, alebo kruhy s priemerom asi 7 cm a plníme ich plnkou z vareného pomletého hovädzieho mäsa (1 šálka), lyžičky soli, 1/2 lyžičky mletého korenia, 1 lyžice kuracieho tuku a nadrobno nakrájanej menšej cibule.

1808 1809 1810

Okraje taštičiek dobre pritlačíme, aby nám plnka pri varení nevytiekla.

1811

Po uvarení sa presýpajú opraženou strúhankou.

Kreplachy sa môžu aj smažiť na oleji do zlatista.

1812 1813

TEJGLACH

Rozšľaháme vajcia (4), pridáme olej (3 lyžice), cukor (1 lyžička) a postupne zamiešavame polohrubú múku (2 – 2 a 1/2 šálky) zmiešanú s lyžičkou soli a lyžičkou prášku do pečiva. Vymiesime jemné vláčne cesto. Ak treba pridáme trošku vody (škrupinka od vajíčka). Cesto si rozdelíme na malé kúsky veľkosti vlašského orecha, z ktorých potom vytvarujeme  valčeky hrubé ako prst, na jeden ich koniec zatlačíme kúsok orecha (v ortodoxných komunitách použijeme sušené ovocie, pretože orechy sú na Vysoké sviatky zakázané) a zvinieme ich do slimáčikov. Na vymastenom pechu potom pečieme asi 20 minút na teplote 180°C. Potom ich varíme asi 1 a pol hodiny v pripravenom sirupe. Ten pozostáva z uvarenej zmesi medu (1/2 kg), hnedého cukru (3/4 šálky), vody (4 šálky) a 2 lyžičiek mletého zázvoru.

Tejglachy varíme v sirupe do vtedy kým nie sú zlatisté a kým po poklepaní na ne, neznejú duto. Podávame vychladnuté.

1798

LEJKACH – medovník

Kávu(1 šálka) s medom(1 a 3/4 šálky) krátko povaríme, po vychladnutí zmiešame s koňakom (3 lyžice), ktorý ale nemusí byť. V samostatnej miske vyšľaháme vajíčka (4) s cukrom ((1 a 1/4 šálky) s olejom (4lyžice) a v ďalšej si pripravíme múku (3 a 1/2 šálky) zmiešanú s práškom do pečiva (3lyžičky), sódou bikarbónou (1lyžička) mletou škoricou (1lyžička), mletým klinčekom ((1/4 lyžičky), muškátovým orieškom(1/4 lyžičky), mletým zázvorom(1/2 lyžičky) a hrozienkami (1/2 šálky; prípadne podľa chuti). V reformovaných komunitách sa pridávajú aj orechy alebo mandle.

Do misy s vajíčkami striedavo pridávame a zamiešavame múčnu zmes a kávovú zmes. Potom vylejeme hotové cesto do vymastenej formy a pečieme na 180°C asi 30 min., podľa typu rúry.

Z hotového lejkachu potom vykrajujeme vtáčiky a rebríky, ktoré symbolicky urýchľujú presun modlitieb do neba.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

FARFEL DUSENÝ S MäSOM

Farfelky si pripravýme dopredu (viď. recept: Kuchyňa vo všedné dni), potom ho pred prípravou osmažíme na oleji do svetlo hneda. Potom pridáme na kúsočky pokrájané uvarené kuracie mäso (1/2 kg), zalejeme vodou alebo kuracím vývarom (2-3 šálky) a pečieme na 150°C  dovtedy, kým všetka tekutina nevsiakne do farfeliek. Pokrm nesmie byť vysušený.

1801 1802

PLNENÁ TEĽACIA HRUĎ

1 a 1/2 kg teľacej hrude, prípadne iného alternatívneho druhu mäsa prerežeme tak, aby vznikla z neho kapsa, ktorú naplníme zmesou zo surových zemiakov (2 šálky nahrubo nastrúhané), 1 nakrájanej cibule, 4 lyžíc zemiakového škrobu, 1 vajíčka, 1 a 1/2 lyžičky soli a 1/4 lyžičky mletého korenia. Mäso zašijeme a potrieme prelisovaným cesnakom (3 strúčiky), posolíme a okoreníme.  Vložíme do pekáča s rozpusteným tukom (3 lyžice oleja), prilejeme 1/2 šálky horúcej vody a pečieme 1 a 1/2 hodiny. Mäso priebežne obraciame. Ak treba podlievame vývarom, či vodou. Ak sme urobili plnky veľa a nezmestí sa do kapsy, z prebytočnej urobíme šišku a dáme ju piecť k mäsu asi pol hodiny pred koncom.

1803 1804 1805

Podávame s nakladanou zeleninou. Prílohu netreba, lebo mäso obsahuje plnku so zemiakov.

1815

KURA S MEDOM A POMARANČOVOU ŠŤAVOU

Kura (1 a 1/2kg) rozporcujeme, obalíme v rozšľahaných vajciach (2 + 2 lyžičky vody), potom ho obalíme v srúhanke alebo v macesovej múke (1 šálka), zmiešanej s korením(1/2 čl) a soľou (1 čl). Po všetkých stranách zprudka opečieme. Potom vložíme do pekáča, prelejeme pomarančovou šťavou  (1 šálka) zmiešanou s vodou (1 šálka), medom (1/4 šálky) a s 3/4 čl mletého zázvoru. Pečieme 45 minút pod pokrievkou, až je kura mäkké.

1816 1817 1818

Podávame so zemiakmi.

NOVOROČNÁ RYBA V CESTÍČKU

Pripravíme si vyvaľkané lístkové cesto, ktoré naplníme surovými plátkami tresky. Tie do cesta zabalíme a cesto vytvarujeme do tvaru ryby. Pečieme asi 20 minút na 180°C podľa typu rúry.

Ako prílohu podávame zeleninový šalát.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

-chanele-

SÚVISIACE ČLÁNKY:

Reklamy

TEŠUVA

TEŠUVA

     Tešuva je termín označujúci kajúcny návrat k Bohu. Už v Žalmoch (25.8) hovorí Boh, aby sa človek navrátil k Nemu a hriechy mu budú odpustené. Naopak Talmud v traktáte Makot “udeľuje” hriešnikom zlo a dokonca “smrť duše”. Boh samotný je však priamy a dobrý. Očakáva ľudský návrat a je mu ochotný jeho hriech odpustiť okamžite. Boh vždy prijíma kajúcnych hriešnikov so zlomeným srdcom. Zlomené srdce (lev nišbar) je totiž rovné tej najväčšej obete (Ž 51.19). Je to obeť  seba samého Bohu. Zlomené srdce je tiež  jedna z možností, ako sa priblížiť k Bohu. Dokonca kajúcny hriešnik má väčšiu schopnosť priblíženia sa k Bohu, než spravodlivý bez hriechov a žijúci službou Bohu. Z hľadiska tela stojí kajúcnik nižšie ako spravodlivý, ale z hľadiska duše  je to naopak.

     Niekedy však náprava zlomeným srdcom nestačí a človeka očistí až fyzické utrpenie (Ž 89.33). A niekedy nepomôže ani to (Iz 22.14).

     Hriech je nedokonalosť  (chisaron) tohto sveta (olam ha-ze) a tá k sebe pripojuje ďalšie zlo. Hriešnika by teda malo sprevádzať len zlo a mal by byť potrestaný až smrťou.

     No Boh si neželá našu smrť. Dal skrze Tóru človeku možnosť nápravy a to skrze predpísané obete. Obeťou sa navraciame k Bohu, keď sme sa predtým pod vplyvom hriechu od Neho vzdialili.

     Človek musí hrešiť, lebo je telesný. S telesnosťou sa pojí hriech a hriech sa pojí s týmto svetom (olam ha-ze). Vo svete duality musí byť zlo ( https://chanele6019.wordpress.com/2010/07/12/bahir-%c2%a7-1-vyklad/ ). Preto je Boh voči našim hriechom zhovievavý.

     Tým, že hriešnik so zlomeným srdcom sa navracia k Bohu, Ten ho prijíma, hriech tým zaniká, lebo priblížením sa k Bohu sa tomuto svetu hriešnik  vzďaľuje.

     K Bohu sa je možné navrátiť tromi spôsobmi:

     1/ z lásky k Bohu (Avraham, Iz 41.8)

     2/ z bázne k Bohu (Jicchak, 1M 31.42)

     3/ utrpením a bolesťou (Jákov, 1M 35.3)

     Návrat z lásky naviac umožňuje zmeniť hriechy v zásluhy. Láska je podmienená túžbou po blízkosti milovaného a tak len túžba po blízkosti Boha vie zmeniť hriechy v zásluhy. Ovšem návrat z bázne a zapríčinený utrpením, stavia hriešnika do určitej vzdialenosti od Boha, aj keď je v priblížení a preto nie je schopný premeniť hriechy v zásluhy, ale len zmeniť hriechy úmyselné na hriechy neúmyselné.

     Návratom k Bohu sa hriešnik zbavuje svojho zlého sklonu (jecer ha-ra). Oslobodenie sa spod vplyvu zlého sklonu je určitým druhom vykúpenia (geula), preto každý návrat (tešuva) k Bohu, pomáha priviesť na svet vykúpenie (Iz 59.20; 56.1; Joma 86b).

      A nakoľko Božie spôsoby nie sú ako spôsoby ľudské,  Boh odpúšťa vždy, nakoľko nekoná náhodne. Narozdiel od človeka, ktorý žije vo svete duality a podriadený voľbe medzi dobrom a zlom, sa správa vždy náhodne (mikre) a teda raz odpúšťa a raz nie. Celý tento svet je plný náhodných činov a javov  (viď tiež komentár k 3.kap.Pirkej Avot:   https://chanele6019.wordpress.com/2010/10/08/pirkej-avot-kap-3/  ).  Ale len tešuva privádza k cieľu.

-chanele-

(podľa učenia Maharala)

     

10 dní pokánia a Jom Kipur

 1O DNÍ POKÁNIA A JOM KIPUR

     Hebrejsky “Aseret jemej tešuva”. Ide o 10 dní od Roš HaŠana (vrátane) až po Jom Kipur (vrátane), t.j. od 1-ého do 10-teho tišri. Všetky sú určené k osobnému sebaspytovaniu, meditáciám a osobným  vyznaniam hriechov. Každý z desiatich dní sa pred šachritom modlia slichot (kajúcne modlitby). Okrem piatkového popoludnia a Soboty aj Avinu Malkenu a to na konci šachritu a minchy.

     K Amide sa pridávajú špeciálne tématicky ladené dodatky, či obmeny k jednotlivým požehnaniam.

     Desať dní pokánia vrcholia sviatkom Jom Kipur. Je to najväčší sviatok v židovskom kalendári. Je dôležitejší dokonca než Šabat, lebo ak pripadne naň, má pred ním prednosť. Inokedy totiž keď pripadne nejaký pôst na sobotu, tento sa presúva na deň nasledujúci. V prípade Jom Kipuru pripadnuvšieho na sobotu, sa pôst drží vždy aj na Šabat.

    Pôst sa drží od západu do západu slnka a je to jediný sviatok, ktorý sa nedrží v diaspóre dva dni, lebo 48 hodinový pôst by bol pre človeka veľmi náročný.

    Pôst je stanovený Tórou (Lv 16.29-34; 23.27-32; Nu 29.7), v ktorej je nazývaný “dňom trýznenia duší” a “dňom očistenia od hriechu”. V starozákonnej dobe sa spojenie “trýznenie duší” vždy používalo na označenie pôstu.

     Pôst zahŕňa v sebe nejedenie, nepitie, nesmie sa nosiť kožená obuv (bola symbolom bohatstva), nesmú a používať kozmetické prípravky, nesmie sa umývať sa, s výnimkou prstov a očí (Joma 8.1) a rovnako tak je zakázaný manželský styk. Len v prípade choroby, môže lekár povoliť ľahké jedlo a požívanie liekov. Pôst nedržia deti a veľmi starí ľudia. Zaujímavé je vysvetlenie talmudských učencov, že v prípade, keď lekár povie, že pacient/starý človek môže držať pôsť, no dotyčný povie, že to nezvládne, halacha sa pridŕža slov pacienta/starého človeka. V opačnom prípade, ak sa lekár vyjadrí, že pacient/starý človek pôsť držať nesmie, ale pacient/starý človek tvrdí, že to zvládne, je halacha naopak na strane lekára.

     Na Jom Kipur sú zakázané všetky druhy práce. Sviatok je považovaný a nazývaný Sobotou Sobôt (Šabat Šabaton).

     Pred  Jom Kipurom sa koná ešte slávnostná hostina, aby ľudia dlhý, vyše 24 hodín trvajúci pôst vydržali. Chala podávaná na tejto seude sa zdobí vtáčikmi, ktoré symbolizujú schopnosť modlitieb a prosieb doletieť až do neba.

     Jom Kipur predchádza tiež už spomínaný obrad kaparot (viď. článok Roš HaŠana).

     Tesne pred západom slnka sa odrieka modlitba Kol Nidrej (Všetky sľuby). Je to modlitba “ad hoc”. Nikdy inokedy sa nemodlí. Je to modlitba na zrušenie všetkých  a to aj pod nátlakom (Španielski Maranos), či nechtiac urobených sľubov. Opakuje sa tri krát za sebou., lebo tradícia učí, že ak niekoho zbavujú sľubu, súd nad ním tri krát prehlási: “…si oslobodený od sľubu”. V Deň Zmierenia prosil totiž veľkňaz tri krát za odpustenie. Za seba, za svoju rodinu i za celý národ. Bol to jediný deň, kedy na viac vstupoval vo veľsvätyne.

     Oslobodenie od sľubu nehodno robiť na Šabat, či iný sviatok. Preto sa modlitba Kol Nidrej vždy zásadne modlí pred západom slnka a teda pred zahájením sviatku Jom Kipur.

     Deň pred Jom Kipur je tiež zvykom žiadať o odpustenie previnenia všetkých blížnych, ktorým sme nejako ublížili. Na Jom Kipur sa totiž zbavujeme len hriechov spáchaných voči Bohu. Tie voči ľuďom, nám musia odpustiť tí, ktorým sme nimi ublížili.

     Jom Kipur je vrcholom Vysokých Sviatkov. Bohoslužba v synagóge má špecifickú a symbolickú liturgiu.

     Desať verejných “viduj” zodpovedá desiatim bohoslužbám veľkňaza v Chráme na Jom Kipur. Je to kolektívne vyznanie hriechov, ktoré recituje celá obec spoločne.

     Zvykom je čítať knihu Jonáš, lebo sa v nej hovorí o Bohu ako o Bohu všetkých národov a chápe človeka ako schopného zanechať zlé skutky a navrátiť sa k Bohu.

     S blížiacim sa súmrakom na Jom Kipur, sa podľa tradície nebeské brány pomaly zatvárajú. Vtedy je čas a miesto na bohoslužbu Neila, zakončenú modlitbou Šema, trúbením na šófar a prianím dobrého konca  a budúcoročného stretnutia sa v obnovenom Jeruzaleme.

     O pravidlách pôstu a pôvodných bohoslužbách v Chráme, pojednáva talmudický traktát Joma.

     Jom Kipur je sviatok slávnostnej atmosféry, veriaci sa obliekajú do bieleho, ortodoxní do kitlu, v ktorom býva pochovávaný mŕtvy a okrem na Jom Kipur sa nosí ešte na sviatok RošHašana a v niektorých spoločenstvách si ho oblieka aj ten, kto vedie na Pésach séder. 

     Zvykom je, že hlava rodiny zapáli v predvečer dve biele  sviece. Jednu doma a druhú v synagóge. Symbolizujú dve dosky Desatora. Biely je aj parochet, zakrývajúci Aron ha-kodeš.´

     Jom Kipur je jediný deň, kedy si veriaci Žid pri modlitbe v určitých okamihoch kľakína až ľahína na zem.  

    (ilustr.: autorka)

– chanele –

ROŠ HAŠANA

(ilust.: autorka)

ROŠ HAŠANA

Doslova “Hlava Roka” – t.j. začiatok roka, podobne ako Roš Chodeš – Nový Mesiac (začiatok mesiaca).

Roš HaŠana je podľa Tóry jednodňový  sviatok (Lv 23.24, Nu 29.1), avšak slávi sa dva dni, kvôli obtiažnemu určeniu skutočného astronomického nového mladého Mesiaca, ktorý s určitosťou možno voľným okom uvidieť nie skôr ako dva dni po Nove.

Roš HaŠana má aj iné názvy.  “Zichron trua” – Spomienka trúbením (Lv 23.24), Jom trua – Deň trúbenia (Nu 29.1), Jom ha-din – Deň súdu (Miš RH 2.2), či Jom ha-zikaron – Spomienkový deň (Lev 23.24), alebo dokonca “Narodeniny sveta” (Mišna, RH 10b, 27a).

Tóra predpisuje v čase novolunia, splnu a sviatku trúbiť na šófar (Ž 81.4-5). Pôvodne to bol chrámový rituál, ktorý sa v stredoveku rozšíril aj na obdobie celého mesiaca elul, predchádzajúceho Roš HaŠana (viď článok Slichot). Podľa talmudickej tradície totiž 1. elulu vyšiel Mojžiš po druhé Desatoro a zatrúbením na šófar, upozornil Izrael, aby tentokrát nezhrešili a nepostavili druhé zlaté teľa. Po celý mesiac sa trúbi ako pripomienka blížiacich sa “hrozných dní” (desať dní pokánia).

Iná tradícia spája zvuk šófaru s hrmením na hore Sinai.

Samotný šófar patrí medzi najstaršie hudobné nástroje. Používal sa hlavne na zastrašovanie nepriateľa, zvolávanie ľudu, či na vyhlásenie vojny. A tiež na zvestovanie novmesiaca. Počas celého elulu sa trúbi naň krátko, počas Desať dní pokánia sú tóny dlhé, tiahle a  tklivé.

Talmud interpretuje jeho význam tým, že zvuk šófaru má moc popliesť Satana a odvrátiť ho od žalôb voči veriacim. Jeho zvuk ho totiž presviedča, že prišiel Mesiáš, čo znamená, že jeho moc pôsobenia jeho príchodom končí.

Na šófar sa trúbi tromi druhmi zvukov. Dva z nich (trua – popisované ako vzlyky a tkia) spomína už Tóra (Nu 10.5-8) a Mišna (RH 4a). Tretí z nich (ševarim) bol zavedený učencami dodatočne. Talmud ho popisuje ako vzdychy. V niektorých spoločenstvách je zvyk trúbiť na šófar 100 krát, podľa talmudického komentára rabi Meira, ktorý tvrdil, že človek je povinný denne odriecť 100 požehnaní (Menachot 43b). A nakoľko podľa Ž 89.16 je vypočutie šófaru požehnaním, zaviedol sa v stredoveku zvyk trúbiť na šófar 100 krát.

Trúbenie na šófar sa vzťahuje vždy na každé z troch hlavných požehnaní Musafu (dodatková modlitba nahrádzajúca po churbane, dodatkové obete na sviatky) pre Roš HaŠana. Ide o požehnanie “kráľovstva” (malchujot), ako symbolu dňa stvorenia, kedy je Hospodin prehlásený za kráľa a kedy sa vyjadruje zároveň viera vo svet,  ako v dokonalé Božie Kráľovstvo pre všetky národy; požehnanie “pamätania si” (zichronot), symbolu Božieho pamätania si všetkých našich činov z minulého roka, podľa ktorých nás hodnotí, je to zároveň symbol spásy, ako spomienka na Izákovo obetovanie a o posledné tretie požehnanie “baraních rohov” (šofarot), symbolu oddanosti Tóre, ako Božiemu zjaveniu, cez ktoré vedie cesta k lepšiemu ľudstvu a lepšej spoločnosti.

Ďalším zvykom na Roš HaŠana je obrad nazývaný Tašlich (dosl. “odhodíš”). Jeho korene možno vidieť v knihe Micheáš (7.19), ale mnohými učencami bol napriek tomu v minulosti považovaný za pohanský. Obrad totiž pozostáva z “odhodenia” odrobiniek, symbolizujúcich hriechy veriacich, rybám do vody. Súvisí to možno s poverou, že odovzdaním daru Satanovi a teda jeho podplatením, sa dá zabrániť jeho ďalšiemu ubližovaniu. Jednoduchý ľudia naviac pôvodne verili, že duchov sídliacich vo vodných tokoch, si možno udobriť práve takýmto spôsobom.

Kabalista rabi Horowitz dotiahol význam zvyku do súvislosti podobnosti ľudí a rýb. Tak, ako sa ryby môžu vo vode zachytiť do siete a uviaznuť v nej, tak aj človek sa môže chytiť a uviaznuť v spleti hriechov života.

Podozrenie na rovnako pohanský zvyk, pochádzajúci z babylonského obdobia sa vzťahuje na obrad kaparot, ktorý sa koná deň pred sviatkom Jom Kipur. Zmienky o ňom pochádzajú z 9.storočia, zo spisov gaonim.

Vznikol pravdepodobne tiež z viery jednoduchého ľudu, že chorobu, či hriech možno preniesť na živé zviera, či neživý predmet. Počas kaparot sa 3 krát máva nad hlavou sliepkou, alebo kohútom (v núdzi husou, alebo rybou), pričom sa prednesú slová: “toto je moja náhrada, moja zástupná obeť, moje odčinenie. Táto sliepka sa stretne so smrťou, ale ja si budem užívať dlhého šťastného života”. Potom sa čítajú časti zo Žalmov a z Jóba a potom na to sa sliepka a zabije a veriaci ju spolu s rodinou zje, alebo ju daruje chudobným. Práve hydina sa používa preto, že po zničení Chrámu, nemožno na takýto účel použiť zviera, ktoré pôvodne slúžilo ako obetné. Zvyk sa zachoval hlavne medzi nemeckými a poľskými Židmi. Neskôr bola sliepka nahradená mincami, ktoré sa neskôr použili na charitu.

Na Roš HaŠana je zvykom jesť okrúhle potraviny, symbolizujúce celistvosť nadchádzajúceho roka, bez zlých udalostí. Jabĺčka, hrozno, granátové jabĺčka (jednotlivé zrnká oboch symbolizujú zároveň 365 dní v roku). Okrúhla sa robí aj chala . Býva sladká, narozdiel od sobotnej. Namiesto do soli sa namáča spolu s jablkami do medu, aby bol nadchádzajúci rok sladký. Med sa na tento účel používa už 1500 rokov.

V niektorých oblastiach je tiež zvykom jesť na Nový Rok rybacie hlavy, ktoré symbolizujú začiatok roka. Hlava = Roš.

Zvykom je priať si na Roš HaŠana:  “lešana tova “tikatenu” – “k novému roku kiež sme zapísaní”. Myslí sa tým do “Knihy života”. Do tej sú v deň Nového Roku zapísaní všetci spravodliví. Naopak, všetci zlí sú zapísaní do “Knihy smrti”. O osude drvivej väčšiny všetkých ostatných sa rozhoduje až do Jom Kipur, kedy je nad každým z nás vynesený definitívny rozsudok na nasledujúci rok (Tal.RH 16b). Podľa kabalistov, dôjde k definitívnemu rozhodnutiu až na 8. deň sviatku Sukot, kedy je nenapraviteľným hriešnikom navždy odňatá časť duše – CELEM. V prípade, že sa predsa len preukáže, že by rozsudok smel byť zmiernený, hriešnik si svoje hriechy neodpyká smrťou, ale ťažkou chorobou. Okrem toho smie byť duša odňatá tiež v noci sviatku Roš Hašana, avšak dôvodom je v totmo prípade účel ukázať človeku, čo sa deje po zapečatení jeho negatívneho osudu (moše Kordovero: Pojerdnanie o duši).

Preto možno počas 10 dní pokánia Božie rozhodnutie o našom potrestaní ešte zvrátiť patričným pokáním a sebaspytovaním.

(foto: autorka)

– chanele –

SLICHOT

    SLICHOT Slichot je termín na označenie kajúcnych a uzmierujúcich modlitieb, ktoré sa prednášajú v pôstne dni od mesiaca elul až po Roš Hašaná a ich úlohou je zintenzívniť vnútorné kajúcne rozpoloženie veriacich. Prvé zmienky o nich sú zaznamenané v Mišne (Taanit 2.4).

     Medzi Slichot sa radí Ž 145 (Ašrej), Kadiš, 13 Božích atribútov (šloš esre Midot; Ex 34.6-7), kajúcne modlitby, verejné vyznania, žiadosti (tchinot) o Božie odpustenie, liturgická poézia (pijut) a pod.

     Medzi Aškenázskymi Židmi je zvykom Slichot prednášať od posledného sobotného večera pred Roš Hašaná a potom každý ďalší deň pred modlitbou šachrit, až do 29.elulu. Ak by medzi spomínaným Šabatom a Roš Hašaná bolo menej ako tri dni, Slichot sa začínajú prednášať o týždeň skôr.

     Sefardskí Židia tak robia každé ráno pred východom slnka už od 1. elulu a pokračujú cez Roš Hašaná po koniec Desiatich dní pokánia. Slichot pre Jom Kipur majú špecifickú liturgiu, uvedenú v machzore pre Vysoké Sviatky a je doplnená o typické modlitby ako Kol Nidrej, či Avínú Malkénú, alebo Tašlich, prednášaný pri vodnom toku na prvý deň RošHašaná, ak tento nepripadne na sobotu.

     Je zvykom tiež od 1. do 28. dňa mesiaca elul, pri rannej a večernej bohoslužbe, okrem piatku popoludní a šabatu, trúbiť na šofar: tekia, Ševarim, Terua, Tekia.

   (foto: autorka)

– chanele –

odporúčané video  z portálu Lamedwaw.org:         

PôSTNE DNI

     PôSTNE DNI

     Pôstne dni sa v judaizme delia na verejné (ta´anit cibur) a pôsty jednotlivca (ta´anit jachid).

     Najväčší z verejných je pôst na Jom Kipur. Je to zároveň jediný pôst prikázaný Tórou (Lv 16.29-31; 23.27-32).

     Druhým najdôležitejším a rovnako ako pôst na Jom Kipur , trvajúcim od západu slnka do západu slnka, je pôst 9.avu, ktorý je spomienkou na zničenie Chrámu (1. aj 2. churban). V tento deň sa však udiali aj iné smutné udalosti. Bola dobitá pevnosť Betar r.135 n.l. a v 13.stor. boli vypovedaní Židia z Anglicka aj zo Španielska.

     V synagógach je zvykom v deň 9. avu, aron ha-kodeš zakrývať čiernou látkou a zúčastnení veriaci sedia buď na nízkych stoličkách, alebo dokonca na zemi. Rovnako ako na Jom Kipur, ani v 9. av sa nesmie nosiť kožená obuv. V predvečer sa číta Ejcha (Plač Jeremijášov) a Žalospevy. Všetko na znamenie smútku. Tiež preto sa v tento deň nepoužíva talit ani tefilin. Obvykle sa navštevujú v tento pôstny deň hroby učencov.

     Ďalšími verejnými pôstami sú 17.tamuz – na pamiatku prelomenia hradieb Jeruzalema; Gedaljov pôsť (3.tišri) – spomienka na zavraždenie júdskeho guvernéra a 10. tevet – obliehanie Jeruzalema Nabuchadnesarom.

     Neskôr k verejným pôstom pribudol ešte 13. adar , deň pred Purimom.

     Obzvlášť veriaci Židia dodržiavajú ešte aj pôst Prvorodených v predvečer sviatku Pesach.

     Medzi pôsty jednotlivca (ta´anit jachid) patria pôsty pri výročí úmrtia rodičov, pôst nevesty a ženícha v deň sobášu, alebo pôst celého spoločenstva, v prípade spadnutia Sefer Tóry na zem.

     Rovnako tak sa drží pôst, keď hrozia pohromy ako sucho, povodne, či mor a pod.

     Pravidlami o pôstoch sa zaoberá talmudický traktát TA´ANIT.

 

– chanele –