SUMERSKÝ MÝTUS O DU-KU KONTRA BIBLICKÝ RAJ

 

Záhrada EDEN z biblického rozprávania mohla byť v ľudovej slovesnosti inšpirovaná aj sumerským posvätným pahorkom DU-KU (tiež DUL-KUG). (Abraham pochádzal z Ur-u, ktorý pôvodne niesol sumerské meno Uruk).

Išlo o mýtické miesto, ktoré sa dostalo  aj do kultúry Asýrčanov a Babylončanov. Bolo to miesto nachádzajúce sa “na nebeskej a pozemskej hore”, čo možno z kozmologického hľadiska stotožniť so svetom, ktorý bol pred oddelením neba od zeme.

Je popisovaný ako domov oviec a obilia, ľudskej kultúry  a miesto, kde v prvotných časoch bývali sumerskí bohovia, nazývaní ANUNAKIM. Odtiaľ vydávali svoje osudové rozhodnutia. Ich vládcom bol boh AN (inak tiež ANU), stvoriteľ sveta, ktorý nikdy nebol spodobňovaný a ktorého podoba je nejasná. ANUNAKIM sa prekladá sumerológmi ako = zostúpivší z neba (AN=nebo).

Podľa sumerského ponímania sveta sa DU-KU nachádzal na východnom okraji Mezopotámie. Niektorí vedci sa ho snažia stotožniť s úpätím pohoria ZAGROS, ktorého úrodné podnebie mohlo prispieť k rozvoju ľudskej civilizácie.

DU-KU predstavoval centrum sveta, nachádzajúce sa nad sladkým podzemným oceánom APSÚ, na ktorého dne býval boh múdrosti a stvoriteľ ľudí ENKI (epos o stvorení ľudí: ENKI A NINMACH).

Jeho pozemskými náprotivkami boli svätostánky v Girsu, Nippure a Eridu. Boli to jeho pozemské alternatívy, podobne ako v neskoršom judaizme pozemský a nebeský Jeruzalem.

© chanele

zdroj:

Reklamy

POTOPA SVETA

Dlhé stáročia sa verilo, že biblická správa o potope sveta je jedinečná svojim obsahom i posolstvom. Ako sa však ukázalo pri vykopávkach v Ninive (dnešný iracký Mosal), akkadskom meste pochádzajúcom cca z roku 2000 p.n.l., biblický príbeh je, podobne ako aj iné,  len prerozprávaním staršej verzie. Pôvodne šlo opäť o sumerskú legendu, ktorej hlavným hrdinom bol Ziusudra. Legenda sa preniesla do akkadskej kultúry – nasledovníčky sumerskej, potom do babylonskej,  a odtiaľ sa dostala do kánonu hebrejských svätých písiem vďaka Abrahámovi. Ten, ako zakladateľ židovského národa, vlastne prvý Žid (dodnes berú na seba konvertiti na judaizmus hebrejské meno Abraham, podľa praotca Abrahama – prvého konvertitu), pochádzal podľa Biblie z chaldejského Uru. Ur, jedno z najstarších miest sveta, býva lokalizované na juh Mezopotámie a v čase spisovania biblického príbehu už neexistovalo. Ale okolo r. 2000 p.n.l. bolo dôležitým obchodným strediskom s bohatými a to nielen obchodnými, ale aj náboženskými stykmi s mestom Chárán, kam následne Abrahám presídlil, a kde sa dočasne na dlhšie usadil, než došiel do Kanaánu (1M 11.31-32). Chárán sa nachádzal na severozápade Mezopotámie.

Termín Chaldea sa používal v hebrejčine na označenie sumerskej ríše, preto chaldejský Ur.

Sú indície (článok: Abrahámov pôvod), že Abrahám pochádzal z bohatej a významnej rodiny a nie je vôbec čudné, že odchodom do Cháránu si odniesol so sebou aj legendy, ktoré jeho potomkova ďalej odovzdávali svojim potomkom, až sa dostali do hebrejskej Biblie.

V pôvodnej sumerskej verzii sa bohovia rozhodli zoslať na zem potopu, aby zničili ľudské semeno. Jeden z bohov sa však zľutoval a prezradil úmysel kráľovi Šuruppaku a prikázal mu postaviť veľkú loď, na ktorej by mohol on, jeho rodina, remeselníci a zvieratá prežiť. Potopa trvala 7 dní a 7 nocí. Na ôsmy deň bol vypustený holub, lastovička a havran. Naposledy menovaný našiel miesto na sedenie, čo bol znak, že vody začali opadávať. Až opadli úplne, zachránení ľudia opustili loď a obetovali bohom obete. Po potope začala nová éra ľudstva a Sumeri tak delili dejiny na obdobie pred potopu a po potope. Disponovali dokonca zoznamami kráľov panujúcich pred a po potope.

Biblická verzia sa líši v detailoch, ale podstata je tá istá.

V oboch prípadoch, sumerskom aj hebrejskom, pristáva loď na hore na severe. Hora nesie rôzne mená. NISIR, NIMUŠ, ARARAT.

Mezopotámska verzia sumerskej legendy obsahuje zopár úprav a samozrejme iné mená. Ziusudra sa volá Utanapištim. Biblická verzia, tiež “upravuje” niektoré fakty a hrdinu pomenúva Noe.

Niektorí historici si myslia, že sumerské rozprávanie o potope nevypovedá o klasickej potope, ale že je to len opisné vyjadrenie vpádu semitských kmeňov do tejto oblasti (článok Blahoslava Hrušky: Sumerské zlomky o potopě světa).

Keď však robil L. Wooley vykopávky v spomínanom starovekom meste Ur, robotníci narazili v hĺbke 1 metra na vrstvu usadenín. Všetci si mysleli, že kopať pod ňu nemá význam. Avšak nakoniec predsa len kopali a odkryli tak ďalšiu vrstvu bohatú na úlomky keramiky. Jednoznačne sa zhodli na tvrdení, že miesto bolo postihnuté povodňou, pretože Eufrat a Tigris boli vždy náchylné na záplavy, keď sa na jar zaplnili dažďami a topiacim sa snehom a to až do polovice 20.stor.n.l., kým neboli vybudované protipovodňové hrádze.

Sumerská legenda naviac rozpráva, že ľudia pred potopou bývali v príbytkoch vyrobených z trstiny. Rovnaké spôsoby bývania boli vykopané, ako v Ure, tak aj v lokalite El Obejd – tzv. obejdská kultúra.

V biblickom príbehu sa hovorí, že Archa, ktorú postavil Noe, bola zasmolená bitúmenom. Bitúmen je zmes prírodných uhľovodíkov a ich nekovových derivátov, rôznej konzistencie. V tomto prípade išlo o látku na spôsob asfaltu, dechtu alebo smoly. Takže vlastne je to prírodný asfalt. No a práve vo vrchnej vrstve spomínaných vykopávok bol takýto bitúmen spolu so zbytkami koša, v ktorom bol pravdepodobne držaný, nájdený. Okrem iného, v miestach na strednom toku Eufratu sa nachádza aj jeho prírodné nálezište, konkrétne v Chíte.

Ak by sme chceli presne lokalizovať horu na ktorej spočinula Archa, je podľa mňa zavádzajúce trvať na hore Ararat. Myslím, že má význam skôr pátrať po názve hory pôvodnej sumerskej verzie a teda, hľadať horu NISIR. Hebrejci nepoznali horu Nisir, ale poznali Ararat. Ľudia tej doby nevnímali svet v takom merítku ako my. Oblasť v ktorej žili bola celý svet a o veľkosti celej Zemegule nemali ani poňatia. A tak si Nisir mohli ľahko “premenovať” na Ararat, v domnení, že sa jedná len o iný názov tej istej hory. Slovami amerického geológa Davida Montgomeryho: “Ak je váš svet dosť malý, každá potopa je svetová”.

Je zaujímavé, že o potope sveta nehovoria len mezopotámske mýty. S rovnakou udalosťou sa stretávame aj v legendách Indie (Sátapatha Bráhmana, Matsya Púrána, Bhagavat púrána), Číny, Barmy, Japonska, Indonézie, Austrálie, Polynézie, Mikronézie, Melanézie, Veľkonočného ostrova, Strednej a Severnej Ameriky, dokonca sa o nej hovorí aj na Ohňovej zemi, v islandských  (Edda) a keltských legendách, a aj v starovekom Egypte a Grécku a dokonca v Bulharsku, na pobreží Čierneho mora, neďaleko Varny, bolo odkrytých množstvo hrobov a hromada zlatých predmetov, vyrobených za pomoci vyspelej technológie, ovládajúcej presnú geometriu. Podľa archeológov ide o najstaršiu európsku kultúru, starú 6000(!) rokov, ktorej znalosti sa premietli do všetkých neskorších civilizácií, ako je Egypt, Sumer, i Grécko. Nazývajú ju “bulharská Trója”a uvádzaná je pod názvom lokality DURANKULAN.

Napriek tomu, výskumy uvádzajú, že skameneliny morských živočíchov nájdených vo veľhorách, sa poväčšine usadili v pokojných vodách plytkých morí (!) a nie v energických a búrlivých vodách katastrofickej záplavy, ako uvádzajú konšpiračné teórie.

-chanele-

Zdroje vedecké:

– A. Kondratov: Legendy o potope

– J.Black, A.Green: Bohové, démoni a symboly starověké Mezopotámie

– Epos o Gilgamešovi

– V. Zamarovský: Na počiatku bol Sumer

Zdroj alternatívne a konšpiračné:

  • dok. film HISTORICKÉ AKTY X – Potopa sveta
  • H.-J. Zillmer: Darwinuv omyl

Súvisiace články:

STVORENIE ŽENY

Boh Stvoril človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, stvoril ich ako muža a ženu.” (1M 1.27)

“Vtedy Boh dopustil na človeka hlboký spánok a on zaspal. Vzal jedno z jeho rebier a jeho miesto vyplnil mäsom. Potom z rebra, ktoré vzal z človeka Boh utvoril ženu a priviedol ju pred človeka. Vtedy človek zvolal: To už hej! To je kosť z mojich kostí a telo z môjho tela.” (1M 2.21-22)

Dlhé stáročia bola táto pasáž Biblie nevysvetliteľná. Prečo bola žena stvorená práve z rebra? A ako?

Len mimochodom, v hebrejčine slovo ECEM (kosť) možno chápať aj vo význame “strana”, čo s obľubou využíva židovská mystika – viď. článok O prvom človeku.

Ak chceme správne vysvetliť “stvorenie z rebra”, musíme si uvedomiť, že 1.Kniha Mojžišova, minimálne po kapitolu pojednávajúcu o stavbe babylonskej veže, sú len prerozprávané sumerské mýty. Nie je to pôvodná židovská literatúra. Podľa presvedčenia S. Kramera, najväčšieho znalca sumerského jazyka,  sumerská literatúra silne ovplyvnila starovekú židovskú tradíciu  a následne nato literatúru, ktorá neskôr utvorila Bibliu. Však Abrahám pochádzal z chaldejského (tj. babylonského, pôvodne sumerskáho) Uru (viď. článok: Abrahámov pôvod).

Ak hľadáme v dochovaných sumerských mýtoch príbeh stvorenia ženy, nachádzame mýtus o stvorení bohyne, ktorá bola stvorená na to, aby liečila bolesť rebra vládcovi vôd ENKI-mu a volala sa  NIN-TI, tj. “pani rebra”. Nejednalo sa o stvorenie prvej ženy, ale o stvorenie konkrétnej ženy. V sumerčine  možno meno NIN-TI preložiť aj ako “pani, čo dáva život”, my by sme povedali “lekárka”, “liečiteľka”…, nie “matka všetkých živých”.

A ako vieme, väčšina príbehov stojí v Biblii v dvoch paralelných  verziách a aj stvorenie človeka (1M 1.26-31; 1M 2.7, 21-25), jedna z týchto verzií zachovala sumerskú verziu viac, druhá menej.

Jedna zachovala len spomienku na stvorenie človeka všeobecne (a možno sa jedná skutočne o počiatočné stvorenie – ? – toto som neskúmala), druhá zachovala aj meno ženy, resp. jeho význam a to, že mala niečo spoločné s rebrom. Pôvodný význam toho, že bola “liečiteľka/lekárka” sa nezachoval ani v jednej.

Eva, hebrejsky CHAVVÁ, znamená “tá, čo dáva život”, avšak slovo CHAJJIM – život, znie v hebrejčine inak ako slovo rebro – ECEM a teda v žiadnom prípade biblická Eva nemá v biblickom ponímaní nič spoločné s rebrom a životom súčasne a teda stvorenie z  kosti je spochybniteľná interpretácia. Bola stvorená naraz aj s mužom ako uvádza 1M 1.27. Vidíme, že v tomto prípade išlo možno o prvé prekladové nedorozumenie v dejinách ľudstva, pôvodne tvorené s dobrým úmyslom, avšak ústnou tradíciou zdeformované, ústiace do nesprávnej interpretácie, s mnohými ďalekosiahlymi následkami, ovplyvňujúcimi dokonca až stáročia trvajúce neradostné postavenie žien v spoločnosti.

-chanele-