ŠALAMÚNOV CHRÁM

Jeruzalemská svätyňa opísaná v Prvej knihe Kráľovskej bola naozaj okázalá stavba. Veriaci aj archeológovia by radi túto jej okázalosť dokladovali aj vykopávkami, robiť archeologický prieskum na mieste je však bezúspešne, pretože robiť archeologický prieskum na miestach, kde stál jeruzalemský chrám je moslimskou komunitou zapovedaný. Neostáva im teda nič iné, len rekonštruovať jeho vzhľad za pomoci iných nálezísk so zbytkami podobných chrámov z tej doby a z tej istej oblasti.

Archeológ John Monson objavil v Sýrii chrám v Ain Dara, ktorého vek, veľkosť, plán i dekorácie nápadne pripomínajú ten jeruzalemský. Podobnosť je dokonca až zarážajúca. Obe stavby boli postavené na najvyššom mieste v meste, pôdorysy sú totožné – vstup je podopieraný dvoma stĺpmi, hlavná sála je rozdelená na predsieň a hlavnú svätyňu a za prepážkou je umiestnená veľsvätyňa. Svätyňa je olemovaná viacpodlažnými miestnosťami, ktoré slúžili na rôzne účely. Oba chrámy boli zdobené reliéfmi znázorňujúcimi levy, mýtické zvieratá (cherubíni, sfingy), kvetinové a geometrické vzory (1 Kr 6.29).

005

Chrám v Ain Dara bol postavený približne v roku 1300 p.n.l. a používal sa asi 550 rokov. Pravdepodobne inšpiroval fénických staviteľov pri stavbe toho jeruzalemského v 10. stor. p.n.l.. Šalamúnov Chrám tak zapadá po architektonickej stránke do miestnych stavebných zvyklostí 10. – 8. storočia p.n.l.

Chrám v Ain Dara je typický ešte dvomi monumentálnymi šľapajami vyrytými pri do podlahy. Je možné, že sa jednalo symbolicky o božie stupaje. Jedna stupaj sa nachádza pri vstupe, druhá medzi predsieňou a hlavnou svätyňou. Každá meria 3 stopy a vzdialené sú od seba 30 stôp. Osoba s tak dlhým krokom mohol byť jedine boh.

Jeruzalemský chrám je zas charakteristický monumentálnym trónom, tvoreným krídlami cherubínov s rozpätím krídel 17 stôp (1 Kr 6.23 –26). To poukazuje na to, že Izraelčania sa na svojho Boha dívali podobne ako obyvatelia Ain Dara. Neskôr sa so snahou opísať  rozmery Božieho tela stretávame aj v kabalistickom spise Šiur Koma, pri antropomorfnom opise božstva.

-chanele-

Zdroj:

  • Biblical Archeology Review 7.-11.10.2013
Reklamy

DELENIE KABALY

Pôvodná židovská mystika pochádzajúca z raného rabínskeho obdobia sa delí na Ma´ase Berešit (Dielo Stvorenia) a Ma´ase Merkava (Dielo Vozu).

Ma´ase Berešit sú rabínske špekulácie o stvorení sveta a jeho priebehu (často aj o tom, čo mu predchádzalo) vychádzajúce z farizejských podrobných štúdií prvej knihy Mojžišovej a jej prvej kapitoly. Farizeji boli známi veľmi dôkladným štúdiom Písma. Išlo výlučne o teoretické štúdie.

Tak sa teoretická kabala začala zaoberať kozmológiou, ale aj poznaním Boha a jeho podstaty až do štúdia jeho slávy (kavod) a podoby, aj keď Šiur Koma  spadá viac do štúdia hejchalot (Paláce), tj Merkavy.

Ma´ase Merkava sa naopak považuje za praktickú kabalu a vychádza zo štúdia prvej kapitoly knihy Ezechiel, v ktorej je opísaný Boží voz (preto Dielo Vozu), ktorý mal Ezechiel možnosť vidieť. V náväznosti na to, tvoria základ Ma´ase Merkavy hejchalotické texty a knihy apokryfné, napr. Henoch.

Prax Merkavy spočíva v extatických stavoch rabínov, počas ktorých sa dostávali v meditačnej extáze cez jednotlivé úrovne až do neba. Na výstup im slúžili sefiry alebo sedem nebies (viď. článok MENÓRA ). Používal sa na to celý súbor meditačných  techník.

Podkapitolou praktickej kabaly je tzv. Teurgia, ktorá je založená na vyzívaní Boha na “spoluprácu” pri niektorých magických úkonoch, ale aj “donucovanie” k spolupráci anjelov a démonov, prostredníctvom ich mien. Bližšie o teurgii píšem v rubrike TEURGIA. Do kategórie spadá okrem mágie ovplyvňujúcej cez duchovnú úroveň veci hrubohmotné, aj liečiteľstvo za pomoci Božieho Mena, príp. používanie talizmanov a amuletov ( viď. aj článok Božie Meno v talizmanoch  ), ktoré sa do kabaly dostali pod vplyvom helénizmu, zoroastrizmu a teda hlavne pôvodnej perzskej démonológie a angeológie (predtým nemali démoni v judaizme miesto a anjeli boli vnímaní len ako starovekí Boží poslovia, ktorí pomáhali formovať dejiny).

Rabíni boli často liečitelia, divotvorci, mudrci znalí exotických vied ako astrológia a pod.

Na ľudovej úrovni sa praktiky mystiky dostali len do podoby výroby amuletov (= predmet prinášajúci ochranu pred zlom) a talizmanov (= predmet prinášajúci šťastie) s rôznym stupňom pôsobnosti, ktorých prax bola jednoznačne prebratá od Peržanov. Písali a ryli sa na ne hlavne biblické verše, Božie mená a symboly ako napr. Magen David (článok KABALA A MÁGIA ).

-chanele-