PIRKEJ AVOT kap.6

PIRKEJ AVOT
KAPITOLA 6
 
Celý Izrael má podiel na budúcom svete, lebo je povedané (Iz 60.21): "A ľud Tvoj, všetci sú spravodliví, naveky obdržia do vlastníctva zem, oni sú výhonok môjho siatia, dielo mojich rúk k mojej oslave."
 
Vyučovali učenci v reči Mišny. Velebený buď Ten kto ich vyvolil a ich učenie.
 
1/ Rabi Me´ir povedal: Ten, kto sa zaoberá Tórou len pre ňu samú, získa veľa, ale nie len to, i samotný svet je hodný kvôli nemu svojho bytia. Je nazývaný priateľom, milovaným, milujúcim Boha, pôsobiacim radosť  ľuďom. Oblieka ho skromnosťou a bohabojnosťou, činí ho spôsobilým byť spravodlivým, zbožným, priamym a verným, vzďaľuje ho od hriechu a privádza k záslužným činom. A teší sa z jeho rady a bystrosti, pochopenia a sily, lebo je povedané (Prísl. 8.14): " So mnou je rada i bystrosť, som pochopenie, so mnou je sila."
A prepožičiava mu panovnícku moc a vládu a schopnosť nachádzať právo. A odhaľuje mu tajomstvá Tóry a on sa stáva podobným prameňu, ktorý nikdy nevysychá a stále mohutnejúcej rieke. Napriek tomu ostáva skromným, zhovievavým a odpúšťajúcim urážky. A činí ho veľkým a pozdvihuje ho nad všetky diela.
2/ Rabi Jehošu´a ben Levi povedal: Deň čo deň sa ozýva z hory Chorev Boží hlas, oznamuje a hovorí: beda im, ľuďom, lebo opovrhujú Tórou! Pretože ten, kto sa nezaoberá Tórou, nazýva sa vavrhnutý, lebo je povedané (Prísl. 11.22): "Zlatý krúžok na rypáku brava je žena krásna, ale svojhlavá a rozmarná." A Písmo tiež hovorí (2M 32.16): "Tie dosky sú dielo Božie, i písmo vyryté (charut) na doskách je písmo Božie". Nečítaj "charut" ale "cherut"(sloboda), pretože len ten človek je slobodný, ktorý sa zaoberá štúdiom Tóry. A ten, kto sa zaoberá štúdiom Tóry, sa povznáša, lebo je povedané (4M 21.19): "Z Matany do Nachli´elu, z Nachli´elu do Bamot."
3/ Ten, kto sa od svoho druha naučil čo i len jednu kapitolu, alebo jednu halachu, alebo jeden verš, alebo jeden výrok, alebo dokonca len jediné písmeno, musí mu preukazovať poctu, pretože tak sme to videli u Dávida, kráľa Izraelu, ktorý sa od Achitofela nenaučil viac než len obyčajné dve veci a napriek tomu ho nazýval svojim učiteľom, svojim druhom a svojim priateľom, lebo je povedané (Ž 55.14): "Si to však Ty , človek ako ja, môj druh a priateľ." A to nás vedie k úsudku " ľahšie od jednoduchšieho k zložitejšiemu": keď Dávid, kráľ Izraelu, ktorý sa od Achitofela naučil len dve veci, ho už nazýval svojim učiteľom, svojim druhom a svojim priateľom, potom tým skôr ten, kto sa naučil od svojho druha celú jednu kapitolu, alebo jednu halachu, alebo jeden verš, alebo jeden výrok, alebo dokonca len jediné písmeno, mu musí preukazovať úctu! Avšak pocta nie je nič iného než sama Tóra, lebo je povedané (Prísl. 3.35): "Pocta pripadne múdrym za dedičstvo". A (prísl. 28.10): "dokonalí zdedia dobré". A dobré neznamená nič iné než Tóru, lebo je povedané (Prísl. 4.2): "Veď som vám dal dobré učenie, neopúšťajte moju Tóru."
4/ Toto je cesta Tóry: Jedávaj skyvu chleba so soľou, pi vodu odmeranú, líhaj na zemi, ži v utrpení, ale usilovne sa zaoberaj Tórou. Keď budeš takto jednať, "budeš šťastný a bude ti dobre" (Ž 128.2). "Budeš šťastný"  na tomto svete a "bude ti dobre" na svete budúcom.
5/ Nevyžaduj pre seba pocty a nedychti po sláve. Nech tvoje činy prevažujú nad tvojim štúdiom, nebaž po stole kráľov, pretože tvoj stôl je bohatší než ich stôl a tvoja koruna významnejšia než ich koruna. A pán nad tvojimi činmi je verný, obdržíš od neho mzdu za svoje konanie.
6/ Tóra je väčšia než úrad kňažský i než hodnosť kráľovská. Pretože k získaniu hodnosti kráľovskej vedie tridsať stupňov, ku kňažstvu dvadsaťštyri, avšak k Tóre vedie štyridsaťsedem stupňov a to: štúdium, pozorné počúvanie, stále opakovanie, správne pochopenie, hlboké porozumenie, bázeň, bohabojnosť, skromnosť, radosť, čistota, služba múdrym, starosltivosť priateľov, premýšľanie s žiakmi, vyrovnanosť mysle, znalosť Písma, znalosť Mišny, obmedzovanie obchodu, obmedzovanie svetského konania, obmedzovanie rozkoší, obmedzovanie spánku, obmedzovanie hovorenia, obmedzovanie neviazanej zábavy, zhovievavosť, dobrota srdca, dôvera v múdrych, znášanie útrap. Získa ju ten, kto pozná svoje medze, kto je spokojný so svojim údelom, kto ohradzuje svoje výroky plotom, kto sa nevychvaľuje, kto je milovaný, miluje Boha, miluje ľudí, miluje spravoddlivé činy, miluje priame jednanie, znáša s radosťou výtky, vzďaľuje sa poctám, kto si ani v duchu nezakladá na svojej učenosti, kto sa neteší vynášaním rozsudkov, kto nesie jho so svojim druhom, posudzuje ho z jeho lepšej stránky, vedie ho k pravde, vedie ho k mieru, jeho štúdium je vyrovnané, pýta sa a odpovedá, načúva a pridáva, učí sa tým, že učí, učí sa tým, že koná, napomáha svojmu učiteľovi k múdrosti, a je presný v tom, čo vypočul a prednáša výrok toho, kto ho povedal.  Učil si sa predsa, že ten, kto prednáša výrok menom toho, kto ho vyslovil, prináša spásu tomuto svetu, lebo je povedané (Est 2.22): "A Ester to povedala Mordechajovým menom kráľovi."
7/ Veľká je Tóra, lebo dáva život tým, ktorí ju konajú na tomto svete i na svete budúcom, pretože je povedané (Prísl. 4.22): "Lebo životom sú pre tých, ktorí ich nachádzajú a uzdravenie pre celé ich telo." (Prísl. 4.22): A Písmo hovorí (prísl 3.8): "Bude uzdravením pre tvoje telo a osviežením pre tvoje kosti" A ďalej Písmo hovorí (Prísl 3.18): Stromom života je tým, ktorí sa jej pridržujú, blaho tým, ktorí sa o ňu opierajú." A ďalej Písmo hovorí: (Prísl 1.9): "Budú ti pôvabným vencom na hlave a náhrdelníkom na tvojom hrdle." A ďalej Písmo hovorí (Ptísl 4.9) : "Položí ti na hlavu pôvabný veniec, ozdobnú korunu Ti pridá"  A ďalej Písmo hovorí (Prísl 9.11): "Lebo skrze mňa sa rozhojnia tvoje dni, pribudnú roky tvojho života." A ďalej Písmo hovorí (Prísl. 3.16): "V jej pravici je dlhovekosť, v jej ľavici bohatstvo a česť." A Písmo ďalej hovorí (Prísl 3.2): "Predlžujú ti dni a roky života a pridajú ti pokoj".
8/ Rabi Šim´on ben Jehuda povedal menom rabiho Šim´ona ben Jochaja: Krása, sila, bohatstvo, česť, múdrosť, staroba, šediny a synovia, to je ozdoba spravodlivých a ozdoba sveta, lebo je povedané (Prísl. 16.31): "Šediny sú ozdobnou korunou, možno ju nájsť na ceste spravodlivosti". A ďalej Písmo hovorí (Prísl 20.29): Ozdobou mladíkov je ich sila, dôstojnosťou starcov, sú ich šediny." A ďalej Písmo hovorí (Prísl 14.24): "Korunou múdrych je ich bohatstvo." A ďalej Písmo hovorí (Prísl.17.6): "Korunou starcov sú vnuci, ozdobou synov otcovia." A ďalej Písmo hovorí (IZ 24.23): "Začervená sa mesiac a zahambí sa slnko, lebo Boh zástupov nebeských panuje  na hore Sijon a v Jeruzaleme pred  svojimi starcami v sláve." Rabi Šim´on ben Menasja povedal: Týchto sedem vlastností, ktoré učenci prisúdili spravodlivým, všetky mal rabi a jeho ynovia.
9/ Rabi Jose ben Kisma povedal: Raz som sa prechádzal po ceste a stretol ma nejaký človek. Pozdravil ma a ja som mu na pozdrav odpovedal.  Povedal mi: Z akého mesta si?  Odpovedal som. Z veľkého mesta mudrcov a znalcov Tóry. Povedal: Rabi, nechcel by si bývať s nami v našom meste?  Dal by som ti tisíc krát tisíc dinárov  a vzácne kamene a perly. Povedal som mu. Keby si mi dal všetko striebro a zlato,drahé kamene a perly, ktoré sú na svete, nežil by som inde, ako na mieste Tóry. A tak to tiž napísal Dávid, kráľ izraelský, v knihe žalmov (119.72): "Tóra z tvojich úst je mi drahšia, než tisíc hrivien zlata a striebra." Avšak nie len to, lebo v hodine odchodu človeka z tohto sveta, ho nesprevádza ani striebro, ani zlato, ani vzácne kamene a perly, ale len Tóra a dobré skutky, lebo je povedané (Prísl 6.22): "Keď pôjdeš , povedie ťa, keď budeš ležať, bude ťa strážiť a keď sa zobudíš, bude s tebou hovoriť. " "Keď pôjdeš, povedie ťa" – na tomto svete; "keď budeš ležať, bude ťa strážiť" – v hrobe; "keď sa zobudíš, bude s tebou hovoriť" – vo svete budúcom.
A písmo hovorí (Ag 2.8): "Moje je striebro, moje je zlato, je výrok Boha zástupov."
10/ Päť výtvorov vlastní svätý, buď pochválený, vo svojom svete a to: Tóru – jedno vlastníctvo, nebesá a zem – jedno vlastníctvo, Avraháma – jedno vlastníctvo, Izrael – jedno vlastníctvo, chrám – jedno vlastníctvo.
"Tóru" – z čoho tak usudzujeme? Je napísané (Prísl 8.22): "Pán ma vlastnil na začiatku svojej cesty, ako prvý zo svojich činov odvekov."
"Nebesá a zem" – z čoho tak usudzujeme? Je napísané (Iz 66.1): "Toto hovorí Boh: mojim trónom sú nebesá a podnožou mojich nôh zem".Kde je ten dom, ktorý mi chcete vybudovať? Kde je miesto môjho odpočinutia?
A ďalej Písmo hovorí (Ž 104.24): "Aké mnohé sú tvoje diela, Bože! Všetky si učinil múdro, zem je plná tvojho vlastníctva."
"Avrahama" – z čoho tak usudzujeme? Je napísané (1M 14.19): Požehnal mu a povedal: Požehnaný buď Avraham Bohu najvyššiemu, stvoriteľovi nebies a zeme."
"Izrael" – z čoho tak usudzujeme? Lebo je napísané (2M 15.16): "Dokiaľ Bože, neprejde tvoj ľud, dokiaľ neprejde tvoj ľud, ktorý si si získal." A ďalej Písmo hovorí (Ž 16.3): "Svätým, ktorí sú v tejto zemi a vznešeným ,ktorých som si obľúbil nadovšetko."
"Chrám" – z čoho tak usudzujeme? Lebo je napísané (2M 15.17): "Sídlo k svojmu prebývaniu vytvoril si, Bože, svätyňu, Pane, tvoje ruky prichystali." A ďalej Písmo hovorí (Ž 78.54): "Priviedol ich až k územiu svojej svätyne, na túto horu, ktorú stvorila jeho pravica."
11/ Všetko, čo stvoril Svätý, nech je pochválený, vo svojom svete, stvoril len ku svojej sláve, lebo je povedané (Iz 43.7): "Všetko, čo sa nazýva mojim menom, čo som stvoril k svojej sláve, to som vytvoril a to som učinil." A ďalej Písmo hovorí (2M 15.18): "Boh panuje naveky a navždy".
 
Rabi Chananja ben Akašja povedal: Svätý, nech je pochválený, chcel preukázať priazeň Izraelu a preto mu dal tak veľa zákonov a príkazov, lebo je povedané (Iz 42.21): Pre vlastnú spravodlivosť sa Bohu zaľúbilo dodať Tóre veľkosť a silu."
 
KOMENTÁR
 
– svet bol stvorený len kvôli Tóre (Midraš Berešit Raba 1): "…kvôli Tóre Stvoril svet, ktorá je nazývaná "rešit".
 To isté hovorí Kniha Prísloví (8.22): "…Boh ma vlastnil ako počiatok "rešit" svojej cesty".  Preto sa prvý verš 1M namiesto "Berešit bara elohim et ha-šamajim ve et ha-arec" (Na počiatku stvoril Boh nebesá a zem), číta ako "Be rešit bara…" (V počiatku/pre počiatok stvoril Boh  nebesá a zem).
– Bat kol = hlas Boží. Niekedy býva tiež prekladaný termínom "ozvena".
Podľa Tosafot Jom Tov (Jevamot 16.6) je Bat kol, hlas stvorený Bohom, ktorý je možné počuť odvtedy ako skončilo obdobie prorokov a ktorým Boh prehovára k bohabojným, aby im prezradil niektoré tajomstvá.
Reklamy

PIRKEJ AVOT – kap. 5

PIRKEJ AVOT
KAPITOLA 5
 
Celý Izrael má podiel na budúcom svete, pretože je povedané (Iz 60.21): "A ľud Tvoj, všetci sú spravodliví, naveky obdržia do vlastníctva zem, oni sú výhonok môjho siatia, dielo mojich rúk k mojej oslave."
 
1/ Desiatimi výrokmi bol stvorený svet. Aké ponaučenie z toho vyplýva? Vari nemohol byť stvorený len jedným výrokom? Stalo a to, aby boli potrestaní bezbožníci, ktorí ničia svet stvorený desiatimi výrokmi a aby obdržali dobrú odmenu spravodliví, ktorí udržujú svet stvorený desiatimi výrokmi.
2/ Desať pokolení je od Adama k Noemu, aby bolo zjavené, aká veľká je Jeho zhovievavosť, pretože všetky tieto pokolenia v Ňom vzbudzovali hnev, až na ne nakoniec priviedol vody potopy.
3/ Desať pokolení je od Noeho k Avrahámovi, aby hlásali aká veľká je Jeho zhovievavosť, lebo všetky tieto pokolenia v Ňom vzbudzovali hnev, až nakoniec prišiel náš praotec Avraham a prijal mzdu všetkých.
4/ Desiatim skúškam bol podrobený náš praotec Avrahám, mier s ním, a vo všetkých obstál, aby bolo zjavené, aká veľká je láska našeho otca Avraháma, mier s ním.
5/ Desať zázrakov sa udialo našim praotcom v Egypte a desať na mori.
6/ Desať rán zoslal Svätý, nech je pochválený, na Egypťanov v Egypte a desať na mori.
7/ Desiatim skúškam podrobili naši praotcovia Svätého, nech je pochválený, na púšti, lebo je povedané (4M 14.22): "A skúšali ma už desať krát, ale môjho hlasu nepočúvli."
8/ Desať zázrakov sa udialo našim predkom v Chráme: Nikdy nepotratila žena kvôli zápachu mäsa obeti, nikdy nezosmradlo mäso obeti, nikdy sa žiadna mucha neukázala na mieste porážky, nikdy sa veľkňazovi neprihodila nočná príhoda v Deň Zmierenia, nikdy dážď neuhasil horiacu hranicu, nikdy neodvanul vietor stĺp dymu, nikdy nebola nájdená vada na omere, na dvoch pšeničných bochníkoch a na predkladaných chleboch, aj keď stáli natlačení, mali dosť miesta na klaňanie, nikdy ani had ani škorpión neuškodil v Jeruzaleme a nikdy si nepovedali: nemôžem prenocovať v Jeruzaleme, lebo nie je dosť  miesta.
9/ Desať vecí bolo stvorených za súmraku v predvečer soboty, a to: Ústa zeme, ústa studni, ústa oslice, dúha, mana, palica, šamir, tvary písma, písmo dosiek zákona a dosky zákona. A niektorí dodávajú: tiež škodliví duchovia, hrob Mošeho a baran našeho otca Avraháma. A niektorí hovoria: Tiež kliešte zhotovené kliešťami.
10/ Sedem vecí platí o zmätenom a sedem o múdrom. Múdry nehovorí pred tým, kto ho predčí múdrosťou, neskáče svojmu druhovi do reči, neponáhľa sa s odpoveďou, pýta sa k veci a vhodne odpovedá a hovorí najprv o prvom a naposledy o poslednom. A uznva pravdu. Opak platí o zmätenom.
11/ Sedem druhov trestov postihuje svet za sedem ťažkých hriechov: Jedni odvádzajú desiatok a druhí neodvádzajú desiatok- prichádza hlad spôsobený suchom, jedni hladujú, druhí sú sýti; rozhodli sa neodvádzať desiatok – nastane hlad spôsobený suchom a zmätkom; rozhodli sa neoddelovať chalu – nastane ničivý hlad. Mor prichádza na svet – pre smrteľné hriechy vymenované v Tóre, ktoré neboli odovzdané súdu,  a tiež kvôli plodom siedmeho roku. Meč prichádza na svet, kvôli meškaniu rozsudku a kvôli prekrucovaniu práva a kvôli tým, čo neučia Tóru ako je treba. Divoká zver prichádza na svet pre zbytočnú prísahu a kvôli znesveteniu Božieho Mena. Vyhnanstvo prichádza na svet kvôli modloslužobníkom za smilstvo, za prelievanie krvi a za porušenie odpočinku zeme.
12/ V štyroch obdobiach šíri sa mor: V štvrtom roku, v siedmom roku, na sklonku siedmeho roka a rok čo rok na konci sviatku Sukkot. V štvrtom roku, kvôli desiatku z tretieho roku určeného pre chudobných, v siedmom roku kvôli desiatku pre chudobných zo šiesteho roku a na sklonku siedmeho roku kvôli plodom siedmeho roku, a každého roku na konci sviatku Sukkot, z toho dôvodu, že chudobným neboli ponechané paberky.
13/ Štyri sú typy ľudí: Ten, ktorý hovorí: čo je moje, je moje a čo je tvoje je tvoje, to je povaha prostredná, ale niektorí hovoria, že je to povaha Sodomských.
Moje je tvoje a tvoje je moje – nevzdelanec.
Moje je tvojej e tvoje je tvoje – zbožný.
Moje je moje e tvoje je moje – bezbožný.
14/ Štyri sú typy pováh: Ľahko sa rozhenvá a ľahko sa udobrí. Ztrata je väačšia než zisk. Ťažko sa rozhenvá a ťažko sa udobrí. Zisk je väačší ako strata. ŤAžko sa rozhnevá a ľahko sa udobrí. To je zbožný. Ľahko sa rozhnevá a ťažko sa udobrí. To je bezbožný.
15/ Štyri sú typy žiakov: Ľahko získa a ľahko stratí. Strata je väčšia než zisk.
Ťažko získa a ťažko stratí . Zisk je väčší ako strata.
Ľahko získa a ťažko stratí. To je dobrý údel.
Ťažko získa a ľahko stratí. To je zlý údel.
16/ Štyri sú typy tých, ktorí dávajú almužnu.
 Chce dávať, ale nechce, aby dávali iní. Nepraje ostatným.
 Aby dávali iní, ale on nie. Nepraje sám sebe.
 Aby dal on i ostatní – zbožný.
Aby nedal ani on ani druhí – bezbožný.
17/ Štyri sú typy tých, ktorí chodia do učebne:
Špongia a lievik, sito a rešeto.
 Špongia – ten, ktorý všetko vsiakne.
Lievik – ten, ktorý na jednej strane prijíma a na druhej vypúšťa.
Sito – prepúšťa víno, ale zachytáva kvasinky.
Rešeto – ten, ktorý prepúšťa múčny prach, ale zadržuje dobrú múku.
19/ Každá láska, ktorá je na niečom závislá, pominie s tým, na čom je závislá, ale tá láska, ktorá na ničom nezávisí, nepomíja nikdy. Čo je to za lásku, ktorá je na niečom závislá? To je láska Amnona k Tamar. A tá, ktorá nie je na ničom závislá? To je láska Dávida k Jonatánovi.
20/ Ten spor, ktorý je vedený v mene nebies, bude mať trvalý význam, avšak ten spor, ktorý nie je vedený v mene nebies, skončí bez účinku. Čo je to za spor, ktorý bol vedený v mene nebies? To je spor medzi Hilelom a Šamajom. A ten, ktorý nebol vedený v menen nebies?  To je spor Koracha a celej jeho skupiny.
21/ Ten, kto očisťuje mnohých, neprivodí hriech, ale ten kto zvádza k hriechu mnohých, nestačí učiniť pokánie. Moše bol dokonalý a očistil mnohých, preto ho zdobia zásluhy mnohých, lebo je povedané (5M 33.21): "Vykonal Božiu spravodlivosť a Jeho súdy voči Izraelu."
Jarov´am zhrešil a mnohých zviedol k hriechu, preto na ňom lpí hriech mnohých, lebo je povedané (1Kr 15.30): "To pre Jarov´amove hriechy, ktorých sa dopúšťal a ktorými zviedol k hriechu Izrael."
22/ Ten, kto má nasledujúce tri vlastnosti, patrí k žiakom nášho praotca Avrahama a ten, kto má tri iné, náleží k žiakom bezbožného Bil´ama. Dobré oko, nevypínavý duch a pokorná duša – tie patria žiakom našeho praotca Avrahama. Zlé oko, vypínavý duch a neskromná duša, tie patria žiakom bezbožného Bil´ama. Aký je rozdiel medzi žiakmi našeho praotca Avrahama a medzi žiakmi bezbožného Bil´ama? Žiaci našeho praotca Avrahama jedia plody na tomto svete a majú dedičný podiel na budúcom svete, lebo je povedané (Prísl. 8.21): "Aby obdržali dedičstvo tí, ktorí ma milujú, ja naplním ich pokladnice." Avšak dedičstvo žiakov bezbožného Bil´ama bude gehena a prepadnú sa do jamy skazy, lebo je povedané (Ž 55.24): "Ty ich, Bože, zrazíš do jamy skazy. Tých, kto prelievajú krv a všetko stavajú na lsti, nedožijú sa ani polovice svojich dní. Ja však dúfam v Teba."
23/ Jehuda ben Tejma povedal: Buď silný ako lepard a ľahký ako orol, rýchly ako jeleň a statočný ako lev, keď plníš vôľu svojho otca na nebesiach."
24/ Hovoril: Smelý do geheny a nesmelý do záhrady Eden. Buď vôľa Tvoja, Bože náš, Bože našich predkov, aby bol znova vybudovaný Chrám, skoro, ešte za našich dní a daj nám podiel na svojej Tóre.
25/ Hovoril: Päťročný k Písmu, desaťročný k Mišne, trinásťročný k príkazom, pätnásťročný k Talmudu, osemnásťročný k chupe, dvadsaťročný k zháňaniu, tridsaťročný k zdatnosti, štyridsaťročný k chápaniu, päťdesiatročný k rade, šesťdesiatročný k starobe, sedemdesiatročný k šedinám, osemdesiatročný k sile, deväťdesiatročný k zohnutiu, storočný ako by už zomrel, odišiel a zmizol z tohoto sveta.
26/ Ben Bag Bag povedal: Obracaj ju sem a tam, lebo všetko je v nej, s ňou prehliadneš, zostarni s ňou a zchradni s ňou a neodchýľ sa od nej, lebo niet nič lepšieho okrem nej.
27/ Ben He He povedal: Aká námaha, taká mzda.
 
 
Rabi Chananja ben Akašja povedal: Svätý, buď pochválený, chcel preukázať priazeň Izraelu a preto mu dal tak veľa zákonov a príkazov, lebo je povedané: Pre vlastnú spravodlivosť sa Bohu zaľúbilo dodať Tóre veľkosť a silu".
 
KOMENTÁR
 
– 10 vecí stvorených v predvečer soboty:
A/ ústa zeme – ktoré pohltili Koracha (4M 16.32)
B/ ústa studni – čo dala vodu pre izraelitov na púšti (2M17.6)
C/ ústa oslice – myslí sa tým Bileámova oslica (4M 22.28)
D/ dúha – tá po potope (1M 9.13- 16)
E/ mana – (2M 16.15)
F/ palica – Mojžišova (2M4.17)
G/ šamir – drahokam, ktorým sa rezali kvádre pre stavbu Chrámu a kamene do veľkňazovho náprsníku (chešen) a náramenníku (efod) (2M 25.7; Sota 48b)
H/ tvary písma (ha-ktav) – ktorými bolo vyryté Desatoro. Posľa Rambama sa tým myslí text Tóry.
I/ písmo Dosiek Zákona (ha-michtav) – podľa Bertimora sa dalo čítať z oboch strán. Podľa Rambama sú to tvary písmen, ktorými bola napísaná Tóra.
J/ dosky Zákona – prvé dosky, ktoré Moše v rozčúlení nad zhotovením zlatého teľaťa, rozbil (2M 32.16). Podľa Avot de-rabi Natan boli napísané po šiestom dni stvorenia. Tie druhé, ktoré dostal Moše po rozbití prvých, boli vytesané už samotným Mošem (2M 34.1)
K/ škodliví duchovia – tzv. "šedim" a duchovia stvorenia
L/ hrob Mošeho – (5M 34.5) dodnes nie je známy, aby nebol uctievaný a Izrael tým nezišiel z cesty. Napriek tomu, v Tóre je jeho miesto naznačené: v údolí moábskom naproti Bét-peóru
M/ baran praotca Avrahama – ten, čo sa zachytil v kroví a zastúpil v obeti Jicchaka (1M 22.13)
N/ kliešte zhotovené kliešťami – a to preto, že žiadne kliešte nemožno vyrobiť bez toho, aby ich pri výrobe nedržali iné kliešte (Pesachim 54a)
– oddeľovanie chaly – micva o oddeľovaní chaly z kysnutého cesta pri pečení barchesu. Podľa  4M 156.20 sa pôvodne pred pečením oddelí od cesta 1/24 cesta a tá sa samostatne spáli, ako obeť určená pre kňazov v chráme. Dnes je jej oddeľovanie a pálenie symbolickou spomienkou.
 
 

PIRKEJ AVOT kap.4

PIRKEJ AVOT
KAPITOLA 4
 
Celý Izrael má podiel na budúcom svete, pretože je povedané (Iz 60.21): "A ľud Tvoj, všetci sú spravodliví, naveky obdržia do vlastníctva zem, oni sú vyhonok môjho siatia, dielo mojich rúk k mojej oslave."
 
1/ Ben Zoma povedal: Kto je múdry? Ten, kto sa učí od každého človeka, pretože je povedané (Ž 119.99): "Od všetkých, ktorí ma poučovali, som získal poznanie."
Kto je statočný?  Ten, kto ovláda svoj pud, pretože je povedané (Prísl 16.32): "Lepší je zhovievavý ako hrdina a ten, kto ovláda seba, je nad dobyvateľmi mesta."
Kto je bohatý? Ten, kto sa teší zo svojho údelu, lebo je povedané (Ž 128.2): "Keď budeš požívať plody svojej práce, budeš šťastný a bude ti dobre."
 "Budeš šťastný" – na tomto svete, "bude ti dobre" – vo svete budúcom.
Kto je ctený? Ten, kto ctí iných, lebo je povedané (1S 2.30): Tých, čo ma ctia, budem ctiť, ale tých, čo mnou pohŕdajú, budú zľahčení."
2/ Ben Azaj povedal: Ponáhľaj sa splniť ľahký príkaz rovnako  tak, ako obtiažny a utekaj pred hriechom, pretože za príkazom nasleduje ďaľší príkaz a za hriechom ďaľší hriech a mzdou za príkaz je príkaz a mzdou za hriech je hriech.
 3/ Hovoril: Nikým neopovrhuj a nič nepodceňuj, pretože nie je človeka, ktorého doba by neprišla a nie je veci, ktorá by nebola niekedy potrebná.
4/Rabi Levitas Javne povedal: Buď veľmi pokorného ducha, lebo budúcnosť smrteľníka je hniloba.
5/ Rabi Jochanan ben Broka povedal: Ten, kto v skrytosti znesvecuje meno Božie, toho stihne verejný trest, či už sa to stalo neúmyselne, alebo so zlým úmyslom.
6/ Jeho syn rabi Jišma´el povedal: Tomu, kto sa učí, aby učil, bude umožnené učiť sa a učiť druhých.  A tomu, kto sa učí, aby konal, bude umožnené učiť sa, učiť, zachovávať a konať.
7/ Rabi Cadok povedal: Nevyhýbaj sa obci a nesprávaj sa ako obhajcovia a nečiň z nej korunu, aby si si ju vyvyšoval, ale ani motyku, aby si s ňou kopal. A to isté povedal Hilel: Ten, kto by používal korunu, zomrie. A z toho plynie pre teba poučenie, že ten, kto takto zneužíva slová Tóry, berie zo sveta svoj život.
8/ Rabi Jose povedal: Toho, kto má v úcte Tóru, vážia si aj ľudia, ale ten kto znesvecuje Tóru, bude ľuďmi znevážený.
9/ Jeho syn rabi Jišma´el povedal: Ten, kto sa zdrží vynesenia rozsudku, vyhne sa nepriateľsvu, lúpeži a zbytočnej prísahe. A ten, kto sa z nadutosti hrnie do rozhodovania, je hlupák, bezbožník a nadutec.
10/ Hovoril: nerozsudzuj sám, lebo sám môže súdiť len jeden. A nehovor: príjmite môj názor! – oni sú k tomu oprávnení, nie ty.
11/ Rabi Jonatan povedal: Ten, kto sa zaoberá Tórou, keď je chudobný, bude sa ňou zaoberať aj keď zbohatne. Ale ten, kto zanedbáva Tóru ako bohatý, bude ju zanedbávať aj ako chudobný.
12/ Rabi Me´ir povedal: Snaž sa zaoberať čo najmenej všednou činnosťou, ale zaoberaj sa Tórou. A ku každému sa chovaj s pokorou. A ak si zanedbával Tóru, bude proti tebe stáť veľa ničotného. Ale ak sa budeš Tórou zaoberať usilovne, potom má pre teba pripravenú veľkú odmenu.
13/ Rabi Eli´ezer ben Ja´akov povedal: Ten, kto splní jeden príkaz, získa si jedného obhajcu a ten, kto sa dopustí jedného hriechu, získa si jedného žalobcu.  Pokánie a dobré skutky sú zaštitou pred trestom Božím.
14/ Rabi Jochanan ha-Sandlar povedal: To zhromaždenie, ktoré sa koná v mene Božom, bude mať trvalý význam, ale to, ktoré nie je konané v mene Božom, skončí bez účinku.
15/ Rabi El´azar ben Šamu´a povedal: Maj k svojmu žiakovi väčšiu úctu než sám k sebe a úcta k svojmu druhovi, nech je ako bázeň pred svojim učiteľom, nech je ako bázeň pred nebesami.
16/ Rabi Jehuda povedal: Buď pozorný, keď študuješ, pretože každý omyl v štúdiu je ako zlý úmysel.
17/ Rabi Šim´on povedal: Existujú tri koruny: koruna Tóry, koruna kňažstva a koruna vlády, ale koruna dobrej povesti je nad všetkým.
18/ Rabi Nehoraj povedal: Buď vyhnancom namiesto Tóry a nehovor, že Tóra príde za tebou a že len tvoji druhovia ju môžu pre teba zachovať. A nespoliehaj sa na svoje chápanie.
19/ Rabi Janaj povedal: Nemáme žiadne vysvetlenie pre bezstarostný život bezbožníkov, ani pre utrpenie spravodlivých.
20/ Rabi Matitja ben Chereš povedal:  Každého pozdrav prvý a buď chvostom levov a nie hlavou líšiek.
21/ Rabi Ja´akov povedal: Tento svet sa podobá predsieni Budúceho sveta, priprav sa v nej, aby si mohol vstúpiť do paláca.
22/ Hovoril: Jediná chvíľa pokánia a dobrých skutkov na tomto svete je cennejšia než celý život vo svete budúcom. A jediná chvíľa radosti vo svete budúcom je vzácnejšia  než celý život na tomto svete.
23/ Rabi Šim´on ben El´azar povedal: Nepokúšaj sa ukľudniť svojho druha, keď je rozčúlený a nesnaž sa ho utešiť vo chvíli, keď jeho blízky leží pred ním mŕtvy a neklaď mu otázky vo chvíli, keď skladá sľub  a nesnaž sa s ním stretnúť  v okamžiku, keď zchybil.
24/ Šmu´el ha-Katan povedal: neraduj sa z pádu svojho nepriateľa, a keď pochybí, nech sa neraduje tvoje srdce, lebo Boh to uvidí a bude to zlé v jeho očiach a odvráti od neho svoj hnev (Prísl 24.17).
25/ Eliša ben Avuja povedal: Čomu sa podobá ten, kto sa učí ako dieťa? Atramentu, ktorým je popísaný nový papier.
A čomu je podobný ten, kto sa učí ako starec? Atramentu, ktorým bol popísaný papier, z ktorého bolo odstránené už raz napísané.
26/ Rabi Jose bar Jehuda z Kfar ha-Bavli povedal: Čomu sa podobá ten, kto sa učí od mládencov? Tomu, kto je trpké hrozno a pije víno z lisu.
A čomu sa podobá ten, kto sa učí od starcov? Tomu, kto je dozreté hrozno a pije staré víno.
27/ Rabi Me´ir povedal: Nepozeraj sa na džbán, ale na to, čo je v ňom. Nový džbán môže byť plný starého vína a v starom nemusí byť ani mladé víno.
28/ Rabi El´azar ha-Kapar povedal: závisť, vášeň a ctižiadostivosť odvádzajú človeka z tohto sveta.
29/ Hovoril: Všetko, čo sa narodí, musí zomrieť, a všetko mŕtve čaká na vzkriesenie a všetko živé čaká na súd, aby sme vedeli a zvestovali a tak bolo známe, že On je Boh, On je tvorca, On je stvoriteľ, On je vševedúci, On je sudca, On je svedok, On je žalobca a On bude raz súdiť. Nech je velebený, lebo pred ním neobstojí žiadne bezprávie, zabúdanie, ani stránenie sa osobám, ani úplatkárstvo, lebo všetko je Jeho. A pamätaj, že všetko ti bude zrátané. A nedaj sa uistiť svojim zlým pudom, že sa ti še´ol stane útočiskom, lebo proti svojej vôli si bol stvorený a proti svojej vôli si sa narodil, proti svojej vôli žiješ a proti svojej vôli umieraš a proti svojej vôli budeš skladať účty pred kráľom, ktorý je kráľom kráľov, Svätý, nech je velebený.
 
Rabi Chananja ben Akašja povedal: Svätý, buď pochválený, chcel preukázať priazeň Izraelu, a preto mu dal tak veľa zákonov a príkazov, lebo je povedané (Iz 42.21): "Pre vlastnú spravodlivosť sa Bohu zaľúbil dodať Tóre veľkosť a silu." 
 
KOMENTÁR
 
– Znesvätenie Božieho Mena nie je na úver, tj. s odplatou sa nečaká, ale Boh za tento čin trestá okamžite, aby bol tento čin hneď verejne známy (Kidušin,40a).
Znesvätením Božieho Mena sa chápe verejné páchanie hriechov, tiež krivá, alebo zbytočná prísaha. Tajné a nechtiac učinené hriechy sa do tejto kategórie nezaraďujú.
 
– Múdri vysvetľujú bezstarostný život bezbožníkov a utrpenie spravodlivých, spôsobom, že bezbožník je za dobré odmeňovaný už v tomto svete (olam a-ze) a za zlé vo svete budúcom (olam ha-ba). Naopak, spravodlivých trestá za zlé skutky a omyly hneď vo svete tomto, ale s dobrými a spravodlivými skutkami je na nich pamätané vo svete budúcom (Kidušin 40b; Jb 8.7; Prísl. 14.12).
Kniha Sefer ha-Bahir však tento problém ešte viac upresňuje a úzko korešponduje so zaujímavým pohľadom rabína H.S.Kushnera, ktorý sprístupnil, po svojej veľmi ťažkej životnej skúsenosti, vo svojej knihe "Proč se zlé věci stávají dobrým lidem" (Portál, Praha 2005).
 
– Olam ha-ze = tiež Svet konania (Olam ha-ma´ase). Je v ňom možné pomocou pokánia a dobrými skutkami, dosiahnuť dokonalosť a zásluhy vo svete Budúcom. Inak, človek vo svte tomto, nemôže dosiahnuť úplnú spokojnosť, lebo ho ním sprevádzajú starosti a zlé veci.
– Olam ha-ba = je naopak Svet odplaty a duchovného uspokojenia (olam ha-gmul ve ha-bana´a ha-ruchanit). Duchovný stav človeka v ňom, je priamo úmerný jeho činom v olam ha-ze.
Naprávať (tikun) veci možno len v tomto svete. Čo nenapravíme teraz, vo svete budúcom už napraviť nestihneme.
Život v budúcom svete stojí mimo ľudské chápanie, preto si ho nemôžeme ani nijak predstaviť a to ani približne.

PIRKEJ AVOT kap.3

PIRKEJ AVOT
KAPITOLA 3
 
Celý Izrael má podiel na budúcom svete, pretože je povedané (Iz 60.21): "A ľud tvoj, všetci sú spravodliví, na veky obdržia do vlastníctva zem, oni sú výhonok môjho siatia, dielo mojich rúk k mojej oslave".
 
1/ Akavja ben Mahalal´el povedal: Maj na pamäti tri veci a tak neupadneš do hriechu: Vedz, odkiaľ pochádzaš, kam kráčaš a komu budeš za to skladať účty. Odkiaľ pochádzaš – z páchnúcej kvapky. Kam kráčaš – na miesto, kde je prach, hniloba a červy. A komu budeš skladať účty – kráľovi, ktorý je kráľ kráľov, Svätému, nech je velebený.
2/ Rabi Chanina povedal: Modli sa za blaho vlády, pretože keby nebolo pred ňou bázne, jeden druhého by zaživa pohltil.
3/ Rabi Chananja ben Teradjon povedal: Ak sú dvaja spolu a chýba medzi nimi slovo Tóry, potom je to zhromaždenie bezbožných, pretože je povedané (Ž 1.1): "a v zhromaždení bezbožných nesedáva". Avšak keď medzi dvoma, ktorí sú spolu, sú slová Tóry, potom je s nimi Šechina, pretože je povedané (Mal 3.16): "Potom tí, ktorí sa boja Boha, o tom navzájom hovoria. Boh to spozoroval a vypočul. A bola pred ním napísaná pamätná kniha s menami tých, čo sú bohabojní a majú na mysli Jeho meno." Toto bolo povedané o dvoch. Z čoho vyplýva, že i tomu,  kto sedí sám a študuje Tóru, Svätý, nech je požehnaný, stanovil odmenu? Z toho je povedané: "Nech sedí dám a stíchne, lebo za to mu stanovil odmenu."
4/ Rabi Šim´ on povedal: "Traja, ktorí jedia pri jednom stole a nepredniesli nad ním slová Tóry, akoby jedli z obetí mŕtvych, pretože je povedané (Iz 28.8): "Všetky stoly sú samý zvratok a výkal, miesta niet." Avšak traja, ktorí jedli pri jednom stole a predniesli nad ním slová Tóry, akoby jedli zo stola Božieho, pretože je povedané (Ez 41.22): "Prehovoril ku mne: toto je stôl, ktorý je pred Bohom."
5/ Rabi Chananja ben Chachinaj povedal: "Ten, kto v noci bdie, alebo ten, kto kráča sám po ceste a obracia pritom svoje srdce k márnostiam, zaťažuje svoju dušu hriechom".
6/Rabi Nechunja ben ha-Kana povedal: "Každého, kto na seba berie jho Tóry, zbavujú jha vlády a každodenných starostí. Avšak na každého, kto sa zbavuje jha Tóry,  kladú jho vlády  a každodenných starostí".
7/ Rabi Chalafta ben Dosa z Kfar Chananja povedal: Ak je spolu desať mužov a zaoberajú sa Tórou, potom je s nimi Šechina, pretože je povedané (Ž 82.1): "Boh sa nachádza v obci Božej." Z čoho vyplýva, že to platí aj o piatich? Z toho, že je povedané (Am 9.6): "A družinu svoju na zemi založil." A z čoho vyplýva, že to platí dokonca len o troch? Z toho, že je povedané (Ž 82.1): "Uprostred bude súdiť Boh." A z čoho vyplýva, že to bude platiť aj len o dvoch? Z toho, že je povedané (Mal 3.16): "Vtedy tí, čo sa boja Boha, sa o tom navzájom rozprávali a Boh to pozorne počúval." A z čoho vyplýva, že to platí aj len o jednom? Z toho, že je povedané (2M 20.24): "Na každom mieste, ktoré určím, aby sa pripomínalo moje meno, prídem k tebe a požehnám ti."
8/ Rabi El´azar z Bartoty povedal: Daj Mu z toho, čo Mu patrí, pretože i ty i to, čo je tvoje, patrí Jemu. A to isté hovorí Písmo o Dávidovi (A Kr 29.14): "Od teba pochádza všetko. Dávame Ti všetko, čo sme prijali z Tvojich rúk."
9/ Rabi Ja´akov povedal: Ten, kto sa prechádza po ceste a premýšľa, avšak svoje úvahy prerušuje a hovorí: Aký krásny je tento strom! Aké krásne je toto pole!, je podľa Písma sám vinný zlom, ktoré ho stihne.
10/ Rabi Dostaj ben Janaj povedal v mene rabiho Me´ira: Ten, kto z toho, čo sa naučil, zabudne čo i len jediné slovo, je podľa Písma sám vinný zlom, ktoré ho postihne, pretože je povedané (5M 4.9): "Len si dávaj pozor, aby si nezabudol to, čo tvoje oči videli". Môže sa to vzťahovať aj na toho, kto sa učí s obtiažami? O tom Písmo hovorí (5M 4.9): "…aby nevymizli z tvojho srdca po všetky dni tvojho života." Sám je teda vinný zlom, ktoré ho postihne, len ten, ktorý nečinne sedí a vypustí tak znalosti zo svojho srdca.
11/ Rabi Chanina ben Dosa povedal: Len ten, pre ktorého je obava z hriechu prednejšia, než múdrosť, si múdrosť trvale zachová. Avšak múdrosť toho, kto jej dáva prednosť pred obavou z hriechu, nemá trvanie.
12/ Hovoril: Len ten, ktorého činy prevažujú nad múdrosťou, si múdrosť trvale uchová. Avšak múdrosť toho, kto jej dáva prednosť pred činmi, nemá trvanie.
13/ Hovoril: Boh nachádza zaľúbenie v tom, koho majú ľudia v obľube, avšak v tom, koho v obľube nemajú, nenachádza zaľúbenie ani Boh.
14/ Rabi Dosa ben Harkinas povedal: Ranný spánok, víno na poludnie, pokecávanie s deťmi a vysedávanie tam, kde sa zhromažďujú nevzdelanci, odvádza človeka z tohto sveta.
15/ Rabi El´azar z Modi´in povedal: Ten, kto znesvecuje obete, kto nedodržuje sviatky, kto verejne uráža blížnych, kto porušuje zmluvu našeho otca Abrahama a ten, kto nesprávne vykladá Tóru, napriek tomu, že ju ovláda a koná dobré skutky, nebude mať podiel na budúcom svete.
16/ Rabi Jišma´el povedal: Buď ochotný voči predstavenému a zhovievavý k mladíkom a každého prijímaj s radosťou.
17/ Rabi Akiva povedal: Neviazaná zábava a ľahkomyselnosť privykajú človeka k neresti. Tradícia je plotom okolo Tóry, desiatky sú plotom okolo bohatstva, sľuby sú plotom okolo zdržanlivosti a plotom okolo múdrosti je mlčanie.
18/ Hovoril: Zvláštna priazeň bola preukázaná človeku, tým, že bol stvorený k obrazu Božiemu, a ešte väčšia láska mu bola preukázaná tým, keď mu bolo oznámené, že bol stvorený k obrazu  Božiemu, pretože je povedané (1M 9.6): "Pretože k obrazu Božiemu učinil človeka." Zvláštna priazeň bola preukázaná Izraelu tým, že boli nazvaní deťmi Božími a ešte väčšia láska mu bola preukázaná tým, keď mu bolo oznámené, že sú nazývaní deťmi Božími, pretože je povedané (5M 14.1): "Ste deti Hospodina, svojho Boha."Zvláštna priazeň bola preukázaná Izraelu tým, že mu bol udelený vzácny nástroj, a ešte väčšia láska mu bola preukázaná tým, že mu bolo oznámené, že ním bol stvorený svet, lebo je povedané (Prísl 4.2): "Lebo som vám dal výborné učenie, moju Tóru neopúšťajte."
19/ Všetko je dopredu známe, je však daná sloboda voľby  a svet bude  súdený s dobrotou a všetko podľa počtu činov.
20/ Hovoril: Všetko je len požičané a nad všetkým živým je rozprestrená sieť. Obchod je otvorený a kupec  dáva na úver, ale kniha je roztvorená a ruka zapisuje a ten, kto si chce požičať, nech príde a požičia si a výbercovia neúnavne obchádzajú každý deň a vyberajú od ľudí z ich súhlasom i bez ich súhlasu, ale vyberajúci sa majú o čo oprieť. A je to spravodlivý súd a všetko je pripravené k hostine.
21/ Rabi El´azar ben Azarja povedal: Ak chýba Tóra, chýbajú aj dobré mravy, ak chýbajú dobré mravy, chýba i Tóra. Ak chýba múdrosť, chýba i bohabojnosť, ak chýba bohabojnosť, chýba i múdrosť. Ak chýba porozumenie, chýba i poznanie, ak chýba poznanie, chýba i porozumenie. Ak chýba potrava, chýba i Tóra, ak chýba Tóra, chýba i potrava.
22/ Hovoril: Čomu sa podobá ten, ktorého učenosť prevažuje nad jeho činmi?  Stromu s mnohými vetvami, ale s málo koreňmi. Keď príde vietor, vyvráti ho, obráti korunou dole, pretože je povedané (Jr 17.6): "Bude ako strom opustený v pustine, ktorý nevidí prichádzajúce dobro a bude bývať vo vyprahlých krajinách, v púšti, slanej krajine, v ktorej sa nedá bývať." Čomu sa však podobá ten, ktorého skutky prevažujú nad jeho učenosťou?  Stromu s málo vetvami, ale s mnohými koreňmi a keby aj prišli všetky vetry, ktoré sú na svete, a opreli sa do neho, nepohnú s ním z miesta, pretože je povedané (Jr 17.8): "Bude ako strom zasadený pri vode, svoje korene zapustil pri vodnom prúde, ktorý nevidí prichádzajúci žiar. Jeho lístie je zelené, v roku sucha sa ničoho neobáva, neprestáva niesť plody."
23/ Rabi El´azar ben Chisma povedal: Ustanovenia o obetiach vtákov a o počiatku nečistoty ženy sú podstatou halachy. Astronómia geometria , to sú prídavky k múdrosti.
 
Rabi Chananja ben Akašja povedal: Svätý, nech je pochválený, chcel preukázať priazeň Izraelu a preto mu dal tak veľa zákonov a príkazov, lebo je povedané (Iz 42.21): "Pre vlastnú spravodlivosť sa Bohu zaľúbilo dodať Tóre velikosť a silu."
 
KOMENTÁR
 
– "z čoho pochádzaš" – tj. pamätaj na svojho Stvoriteľa (kaz 12.1)
 
– "kam smeruješ" – Prach si a v prach sa navrátiš (1M 3.19)
 
– "komu budeš skladať svoje účty" – ide o "din ve chešbon". Din je osud, vynesený súdom a pridelený za hriechy, ktorých sa človek dopustil a chešbon chápeme ako počet micvot, ktoré za iných okolností mohol človek urobiť v okamihu, kedy sa konkrétneho hriechu dopustil (rabi Elija´hu gaon z Vilny).
 
– Múdrosť, ktorú človek získa štúdiom Tóry sa prejavuje potom v jeho vlastnostiach i činoch, lebo počiatkom múdrosti je bohabojnosť (Ž 111.10). Ak študuje človek Tóru len kvôli získaniu vedomostí a nie kvôli činom, taký sa nebojí hriechu a tým sa Tóre odcudzí činmi a nakoniec ju aj opustí. Avšak ten, koho činy prevažujú nad múdrosťou získanou štúdiom Tóry, túto múdrosť si dotyčný uchová. Lebo keď sa múdrosť neodráža v činoch, takú múdrosť nemožno uchovať.
 
– Človek je rozumný vtedy, keď sa dokáže krotiť v reči.
 
– Stvoreniu na obraz Boží treba rozumieť ako "rozumové chápanie" a schopnosť poznať a vnímať Boha. A to, že to Boh človeku oznámil, vypovedá o ľudskej dôležitosti v očiach Boha, že mu za to stojí (Rambam).
 
– Izraeliti sú chápaní ako deti Božie aj v konaní hriechu (Je 4.22; 5M 32.20), lebo byť synom Božím neznamená dokonalosť, ale Božiu vôľu.
 
– Pod "vzácnym nástrojom" je potrebné chápať Tóru, lebo je to tak napísané (Ž 19.8-11): "Zákon Boží je dokonalý…Božie súdy sú pravdivé…nad zlato vzácnejší, nad množstvo rýdzeho zlata."
 
–  Slobodná vôľa je možnosť voliť medzi dobrom a zlom.  Niekedy je chybne chápaná ako  "sloboda robiť si, čo chceme", alebo, že sme si strojcami svojho vlastného osudu. Je to nesprávna interpretácia, lebo naša vôľa nemá všeobecný dosah. Ak by ho mala, nebola by to slobodná vôľa, ale všemocnosť. A tá prináleží len Bohu. Darmo cheme na raňajky šunku, ak ju v chladničke nemáme, alebo ju v obchode nemali. Voliť smieme slobodne len medzi dobrou a zlou variantou. Všetko ostatné je spleť náhod a relatívnych slobodných volieb ostatných ľudí, podmienených okolnosťami, fyzikálnymi zákonmi a pod. Všetko je dopredu dané na tomto základe a Boh vie dopredu ako sa rozhodneme a preto vie, čo sa kedy udeje.
 
– "Všetko je dané do zástavy" znamená, že človek je dlžný za všetko na tomto svete a za všetky svoje činy sa bude zodpovedať. Tomu sa nevyhne nikto.  Avšak Boh súdi s láskavosťou a milosrdne (2M 34.6). Ak človek koná dobré skutky, tieto sa v ňom neustále upevňujú a od nich sa odvíjajú ďalšie dobré skutky.
Splácanie dlhu má dve podoby. Spláca sa buď vedome, kedy si človek je vedomý presne za čo je trestaný, alebo nevedome, kedy, sťažujúc sa na Boží rozsudok sa cíti nespravodlivo potrestaný.
 Za domnelými nespravodlivými trestami vidia niektorí tresty za chybné činy z minulých životov. Ale viera v metempsychózu nie je oficiálnou vierou v judaizme a preto ani neexistuje oficiálny výklad karmických dlhov. V metempsychózu – sťahovanie duší, hebrej. gilgul, veria hlavne kabalisti.
Hostinou sa tu rozumie svet budúci.
 
 
 
 
 
 

PIRKEJ AVOT kap.2

PIRKEJ AVOT
KAPITOLA 2
 
Celý Izrael má podiel na budúcom svete, pretože je povedané (Iz 60.21): "A ľud tvoj, všetci sú spravodliví, naveky obdržia do vlastníctva zem, oni sú výhonok môjho siatia, dielo mojich rúk k mojej oslave."
 
1/Rabi povedal: Aká je správna cesta, ktorou by sa mal človek uberať? Každá, ktorá je okrasou toho, ktorý po nej kráča a ktorá ho krášli pred ľuďmi. A plň pozorne ľahký príkaz ako aj obtiažny, pretože nevieš, aká odmena za obidva prislúcha. A zvažuj újmu spôsobenú splnením príkazu v porovnaní s odmenou a odmenu za jeho porušenie v porovnaní s jeho újmou. A maj na pamäti tri veci a len tak neupadneš do hriechu: pamätaj, čo je nad tebou – oko vidiace a ucho počujúce a všetky tvoje činy sú zapisované do knihy.
2/ Raban Gamli´el III., syn rabiho Jehudy ha-Nasiho, povedal: Je vhodné spájať štúdium Tóry s prácou, pretože námaha vynaložená na oboje dáva zabudnúť na hriech. Avšak každé štúdium Tóry, ktoré nesprevádza práca, nebude mať dlhé trvanie a skončí hriechom. Všetci, ktorí usilovne riešia záležitosti obce, nech tak konajú v mene Božom, pretože zásluhy ich predkov im budú nápomocné a večne potrvá ich spravodlivosť. A čo sa vás týka, veľmi vás za to odmením, akoby ste to všetko činili sami.
3/ Buďte opatrní, keď jednáte s vrchnosťou, pretože tá si volá človeka len vtedy, keď ho potrebuje, chová sa priateľsky, keď má z neho prospech, ale neposkytne mu pomoc, keď sa ocitne v núdzi.
4/ Tiež hovorieval: Konaj Jeho vôľu tak, akoby to bola tvoja vôľa, aby aj On plnil tvoju vôľu tak, ako by to bola Jeho vôľa. Potlač svoju vôľu pred Jeho vôľou, aby aj On potlačil vôľu druhých pred tvojou vôľou.
5/ Hilel povedal: Nestráň sa obci a nedôveruj si až do dňa svojej smrti; nesúď svojho blížneho, dokiaľ sa nedostaneš do jeho situácie a nehovor, že nezrozumiteľnému výroku sa predsa len dá porozumieť. A nehovor, budem sa učiť, až budem mať viac času. Možno, že už nikdy nebudeš mať čas.
6/ Hovoril: Nevedomec nemá strach z hriechu a nevzdelanec nemôže byť zbožný. Ten, kto sa hambí, sa nič nenaučí a kto je prchký, nemôže učiť a ten, kto sa príliš venuje obchodovaniu, nezíska múdrosť. A tam, kde nie sú muži, snaž sa byť mužom.
7/ Tiež videl nejakú lebku plávajúcu na vodnej hladine. Povedal jej: Za to, že si topil, utopili teba, avšak nakoniec tí, čo ťa utopili, budú utopení.
8/ Hovoril: Kto rozmnožuje mäso, rozmnožuje červy, kto rozmnožuje majetok, rozmnožuje starosti, kto rozmnožuje ženy, rozmnožuje povery, kto rozmnožuje slúžky, rozmnožuje neresť, kto rozmnožuje sluhov, rozmnožuje krádeže. Kto však rozmnožuje Tóru, rozmnožuje život, kto rozmnožuje sedenie, rozmnožuje múdrosť, kto rozmnožuje radu, rozmnožuje pochopenie, kto rozmnožuje dobročinnosť, rozmnožuje mier. Kto získal dobré meno, ten získal pre seba. Kto si osvojil slová Tóry, ten má život v budúcom svete.
9/ Od Hilela a Šamaja prijal raban Jochanan ben Zakaj. Hovoril: I keď si veľa študoval Tóru, nechváľ sa tým, pretože k tomu si bol stvorený.
10/ Raban Jochanan ben Zakaj mal päť žiakov. Sú to: rabi Eli´ezer ben Horkenos, rabi Jehošu´a ben Chananja, rabi Josi ha-Kohen, rabi Šim´on ben Natan´el a rabi El´azar ben Arach.
11/ Uvádzal ich prednosti: Rabi Eli´ezer ben Horkenos – dobre postavená studňa, z ktorej sa nestráca ani kvapka vody. Rabi Jehošu´a ben Chananja – šťastná žena, ktorá ho porodila. Rabi Jose ha-Kohen – zbožný. Rabi Šim´on ben Netan´el – vyvarúva sa hriechu a rabi El´azar ben Arach – neustále silnejúci prameň.
12/ Hovoril: Keby na jednej miske váh boli všetci učenci Izraela a na druhej Eli´ezer ben Horkenos, prevážil by ich. Aba Ša´ul hovoril jeho menom: keby na jednej miske váh boli všetci učenci Izraela a Eli´ezer ben Horkenos s nimi a na druhej El´azar ben Arach, prevážil by ich.
13/ Povedal im: Poďte a posúďte, ktorá z ciest je vhodná k tomu, aby sa jej človek držal. Rabi Eli´ezer povedal: dobré oko.  Rabi Jehošu´a povedal: dobrý priateľ.  Rabi Jose povedal: dobrý sused. Rabi Šim´on povedal: ten, kto vidí, čo sa zrodí. Rabi El´azar povedal: dobré srdce. Povedal im: Páčia sa mi slová El´azara ben Aracha, pretože je v nich obsiahnuté všetko, čo ste povedali vy ostatní.
14/ Povedal im: Poďte a posúďte, ktorá z ciest je zlá a človek sa jej musí vyhýbať. Rabi Eli´ezer povedal: zlé oko.  Rabi Jehošu´a povedal: zlý priateľ. Rabi Jose povedal: zlý sused. Rabi Šim´on povedal: Ten, kto si požičiava a nevracia. Pretože ten, kto si požičiava od človeka, sa podobá tomu, kto si požičiava od Boha, pretože je povedané (Ž 37,21): "Hriešnik si  požičiava a nevracia, spravodlivý sa však zľutuje a dáva." Rabi El´azar povedal: zlé srdce. Povedal im: Páčia sa mi slová El´azara ben Aracha, pretože je v nich obsiahnuté všetko, čo ste povedali vy ostatní.
15/Každý z nich prehlásil tri veci. Rabi Eli´ezer povedal: Česť tvojho priateľa nech ti je tak drahá ako tvoja vlastná, nedaj sa ľahko rozhnevať a čiň pokánie deň pred svojou smrťou. Hrej sa pri ohni učencov, avšak dávaj pozor na ich uhlíky, aby si sa nepopálil, pretože ich uhryznutie je uhryznutím líšky, ich bodnutie je bodnutím škorpióna, ich syčanie je syčaním jedovatého hada a všetky ich slová sa podobajú rozžeraveným uhlíkom.
16/ Rabi Jehošu´a povedal: Zlé oko, zlý pud a nenávisť ľudí odvádza človeka z tohto sveta.
17/ Rabi Jose povedal: Majetok tvojho priateľa nech je ti drahý ako tvoj vlastný a pripravuj sa na štúdium Tóry, pretože ona nie je tvojim dedičstvom, a všetko čo konáš, čiň v mene nebies.
18/ Rabi Šim´on povedal: Buď pozorný, keď hovoríš Šema a modlitbu a keď sa modlíš, nerob to len z povinnosti, ale ako výraz prosby o milosrdenstvo a zľutovanie pred Bohom, pretože je povedané: "Lebo on je milostivý a plný zľutovania, zhovievavý a nanajvýš milosrdný, berie Ho ľútosť nad každým zlom." A nebuď hriešny ani sám pred sebou.
19/ Rabi El´azar povedal: Buď vytrvalý pri štúdiu, aby si vedel dať odpoveď neveriacim a maj neustále na pamäti, pred kým sa snažíš a kto je Pánom tvojich činov, od ktorého obdržíš mzdu za svoje konanie.
20/ Rabi Tarfon povedal: Deň je krátky a práce je veľa, robotníci sú pomalí a mzda je veľká a gazda nalieha.
21/  Hovoril: Tú prácu nemusíš dokončiť, avšak ani s ňou nesmieš podľa svojej vôle skončiť. Ak si veľa študoval Tóru, dostane sa ti veľká odmena. Pán tvojich činov je verný a obdržíš od neho mzdu za svoje konanie. A pamätaj: spravodliví obdržia svoju odmenu v budúcom svete.
 
 
Rabi Chananja ben Akašja povedal: Svätý, nech je požehnaný, chcel preukázať priazeň Izraelu a preto mu dal tak veľa zákonov a príkazov, pretože je povedané (Iz 42.21): "Pre vlastnú spravodlivosť sa Bohu zapáčilo dať Tóre veľkosť a silu."
 
 
KOMENTÁR
 
– Jehuda ha-Nasi = hlavný kompilátor Mišny, predstaviteľ tanaitov, syn rabi Šimona Gamliela II.
Kodifikoval Mišnu, ktorá bola spísaná a utvorila Halachu a Hagadu, tvoriacu dokopy Talmud. Bola to prvá kompilácia ústne tradovanej Tóry.
 
– Tóra je základom všetkého. Ňou bol stvorený svet, skrze jej štúdium človek svet udržuje a ona je odmenou. Človeku je údelom, pre jej štúdim bol stvorený. Jeho úlohou je učiť ju. Preto sú znalci Tóry vo veľkej úcte.
Tóra vedie po dobrých cestách a dobrá cesta vypovedá o ľudskom charaktere. Človek pridržiavajúci sa dobrých vlastností, si získavava ľudí. Taký človek je spokojný s tým, čo má a raduje sa zo šťastia blížneho.
 
– Tóra spolu s fyzickou prácou zapudzuje "zlý pud". A to tým, že Tóra dodáva duchovnú silu a práca unavuje telo.
 
– Pri plnení micvot by si mal byť človek vedomý toho, že odmena za plnenie zdanlivo ľahkého príkazu, môže byť omnoho väčšia, než odmena za príkaz, ktorého plnenie sa zdá byť obtiažne.
Sú príkazy, za ktorých plnenie dostaneme odmenu hneď a potom také, za ktoré dostaneme odmenu až v budúcnosti, keď bude na to vhodná doba (Hameiri).
 
– Kto pácha zlo, tomu sa zlo vráti podľa pravidla "mida ke-neged mida" = "miera proti miere". Podľa toho ako človek meria, bude totiž namerané aj jemu (BT, Suka 8b).
Zlo, ktoré činíme, nám je splácané rovnakým spôsobom. Ak teda niekoho okradneme, niekto iný okradne nás. Avšak, tí, čo nás akoby odplatou okradli, budú tiež potrestaní, lebo ľuďom nie je súdené vykonávať súd nad hriešnikmi. Môže sa to zdať ako začarovaný kruh. Možno v tom snáď vidieť náznak podobnosti s nekonečnou samsárou tibetského buddhizmu, v konečnom dôsledku, ľudskej duši je dané konečné spasenie z milosti Božej, lebo Boh súdi každého s milosťou a dobrotou. Učenie o gilgule završuje danú problematiku postupným zdokonaľovaním duše, až do štádia, kedy ona sama už zlo činiť nie je schopná. Tj. zlo si odplácame dovtedy, kým nedokážeme nezištne jeden druhému odpustiť.
 Kniha Jób (34.11) hovorí: "Podľa toho, čo človek urobí, on mu odplatí, s každým naloží podľa jeho cesty."
 
– Študovať Tóru je povinnosť.
"Kniha tohoto zákona nech sa nevzdiali od tvojich úst. Rozjímaj nad ňou deň i noc (Joz 1.8), lebo k tomu si bol stvorený" (Raši).
Keby Židia neboli prijali Tóru, svet by sa bol navrátil do tohu va-bohu.
Človek bol stvorený k tomu, aby sa učil a potom učil druhých (Midraš Šmuel).
Lebo kto študuje Tóru, ale neučí, podobá sa myrte na púšti, z ktorej nemá nikto potešenie (BT, Roš Hašana 23a).
 
– Láska k svetu je podstatou všetkých dobrých vlastností (rabi Eli´ezer).
 
– Každý, kto sa dá strhnúť k hnevu, aj keď je múdry, múdrosť tým stráca. A ak je prorok, stráca prorockého ducha (TB, Pesachim 66b).
Každý, kto podlieha hnevu, zabúda, čo sa naučil (TB, Nedarim22b).
 
– Nakoľko človek nepozná deň svojej smrti, mal by sa kajať nepretržite.
 
– Učenie múdrych, je ako oheň, ktorý nás zohrieva. Nesmieme sa však dotknúť uhlíkov, aby sme sa nepopálili. Rovnako tak sa nesmiemem dotknúť vážnosti múdrych.
 
– Uhryznutie líšky, bodnutie škorpióna a syčanie hada, sú tri druhy klatieb, ktoré môžu byť nad človekom vyrieknuté.
 
– Olam ha-Ba = Svet, ktorý príde. Svet Budúci. Podľa niektorých prameňov stav duše po smrti tela, podľa iných obdobie pozemskej vlády Mesiáša.
 
 
 
 
 
 
 
 
 

PIRKEJ AVOT kap.1

PIRKEJ AVOT
KAPITOLA 1
 
1/ Moše prijal Tóru na Sínaji a odovzdal ju Jošuovi, Jošua starším, starší prorokom, a proroci ju odovzdali mužom Veľkého zhromaždenia. Tí predniesli tri výroky: Súďte s rozvahou, vychovajte veľa žiakov a ohraďte Tóru plotom.
2/Šimon Spravodlivý, bol jedným z posledných členov Veľkého zhromaždenia. Hovoril: Svet spočíva na troch veciach: na Tóre, na bohoslužbe a na konaní skutkov milosrdenstva.
3/ Od Šimona Spravodlivého ju prijal Antigonos zo Socho. Hovoril: Nebuďte ako služobníci, ktorí slúžia pánovi len za plat, ale buďte ako služobníci, ktorí nečakajú na plat a cíťte bázeň pred nebesami.
4/ Od nich ju prijal Jose ben Jo´ezer z Credy a Jose ben Jochanan z Jeruzaléma. Jose ben Jó´ezer z Credy povedal: Nech sa tvoj dom stane zhromaždiskom učencov, nech ťa pokryje prach z ich nôh a ako smädný, pi ich slová.
5/ Jose ben Jochanan z Jeruzalema povedal: Nech je tvoj dom dokorán otvorený, chudobní nech sú ako tvoja rodina a neveď zbytočné reči so ženou. Toto povedal o vlastnej žene, o to viac to platí o cudzej. Preto učenci prehlásili: Každý, kto vedie zbytočné reči so ženou, spôsobí si zlo, zanedbáva pritom slová Tóry a nakoniec si vyslúži pekelný trest.
6/ Od nich to prijali Jehošu´a ben Perachja a Nitaj z Arbely. Jehošu´a ben Perachja povedal: Zadováž si učiteľa, získaj si druha a posudzuj každého z jeho lepšej stránky.
7/ Nitaj z Arbely povedal: Drž sa od zlého suseda a nespolčuj sa s bezbožníkom. A nemysli si, že sa dá vyhnúť trestu.
8/ Od nich prijali Jehuda ben Tabaj a Šim´on ben Šatach. Jehuda ben Tabaj povedal. Nesprávaj sa ako obhajcovia, a keď pred tebou budú stáť súdne strany, považuj obidve za vinné, avšak, keď budú od teba odchádzať, potom, čo prijali výrok súdu, považuj obidve za nevinné.
9/ Šim´on ben Šatach povedal: Dôkladne sa pýtaj svedkov, a dávaj si pozor na to, čo hovoríš, pretože z tvojich slov by sa mohli priučiť klamstvu.
10/ Od nich prijali Šema´ja a Avtaljon. Šema´ja povedal: Maj v obľube prácu a protiv si moc a nevyhľadávaj priateľstvo s vrchnosťou.
11/ Avtaljon povedal: Učenci, buďte opatrní na svoje slová, mohli by ste byť vinní trestom vyhnanstva a sami byť vyhnaní do miesta zlej vody. A žiaci, ktorí vás budú nasledovať, by sa mohli napiť a zomrieť. A tým by bolo znesvätené Meno Božie.
12/ Od nich prijali Hilel a Šamaj. Hilel povedal: Buď jedným zo žiakov Aharona, miluj mier a usiluj oň, maj ľudí v láske a privádzaj ich k Tóre.
13/Tiež hovorieval: Ten, kto sa snaží presláviť svoje meno, ztráca ho a ten, ktorý nepridáva, uberá a ten, kto sa neučí, zaslúži smrť. A ten, kto by používal "korunu" zomrie.
14/ A tiež hovorieval: Ak nie som pre seba, kto je pre mňa? A keď som len kvôli sebe, kto som? A ak nie teraz, kedy?
15/ Šamaj povedal: Tóru študuj pravidelne, menej hovor a viac konaj a každého prijímaj s prívetivou tvárou.
16/ Raban Gamli´el povedal: Zožeň si učiteľa a zbav sa tak pochabostí. A neodvádzaj príliš často desiatok len podľa odhadu.
17/ Jeho syn Šim´on povedal: Počas všetkých svojich dní som vyrastal medzi učencami a nenašiel som pre človeka nič lepšieho, ako mlčanie. Dôležitejšie než skúmanie je konanie a ten, kto príliš veľa rozpráva, spôsobuje hriech.
18/ Raban Šim´on ben Gamli´el povedal: Svet existuje vďaka trom veciam: pravde, súdu a mieru, pretože je povedané (Zachariáš 8.16): Vynášajte vo svojich bránach pravdu a pokojný súd".
 
Rabi Chananjaben Akašja povedal: Svätý, buď pochváulený, chcel preukázať priazeň Izraelu a preto mu dal tak veľa zákonov a príkazov, pretože je povedané (Iz 42.21): "Pre vlastnú spravodlivosť sa Bohu zapáčilo dodať Tóre veľkosť a silu."
 
KOMENTÁR:
-Podľa toho, že sa slovo Tóra nachádza v plurále (ha-Torot) tradícia usudzuje, že boli na hore Sinaj prijaté dve Tóry – ústna a písaná
 
– pod "staršími" sa rozumejú "Sudcovia" (Sd 3.7-11)
 – Sanhedrin (sanhedrin gdola) bol najvyšší židovský súd (bejt din), sídliaci v Jeruzaleme, ktorý pôsobil na území Izraela v čase rímskej nadvlády. Skladal sa zo 70 sudcov, čiže starších, predsedu (nasi=knieža) a podpredsedu (av bejt din=otec súdu /Miš.Sanh.1.6; Chag. 2.2/).
Sanhedrin vyhlasoval zákony, riešil halachické záležitosti, ale aj národné veci. Zasadal každý deň od rána do popoludnia. Nikdy nie po západe slnka, ani na šabat, či sviatky. Každý jej člen musel mať smichu.  
V ostatných mestách zasadal Sanhedrin ktana, pozostávajúci z 23 členov. V jeho právomoci bolo udeľovať pokuty i vynášať štyri druhy hrdelných trestov (ukameňovanie, upálenie, sťatie mečom a uškrtenie obesením) za prečiny cudzoložstva, modloslužobníctva, vraždy a znesvetenia šabatu. Avšak vykonávané bývali len veľmi zriedka. Ak Sanhedrin vykonal takýto trest čo i len raz za 70 rokov, už bol nazývaný ako "vražedný".
 
– obdobie prorokov začína prorokom Samuelom a končí Malachiášom. Ten spolu s Chagajom a Zacharjom patrili k členom Veľkého Sanhedrinu (obdobie 2.Chrámu).
K prorockým knihám sa radí ale aj Jozue a knihy Kráľovské a teda tam spadá aj toto obdobie.
 
– Ohradenie Tóry plotom znamená "neprekračovať zákony Tóry" a teda, de facto chrániť jej dodržiavanie. Termín sa vysvetľuje dvomi spôsobmi.
1/ "Budete zachovávať to, čo máte odo mňa prikázané zachovávať." Podľa výkladu učencov: postavte stráž (v hebrejčine je slovo "strážiť" to isté ako "dodržiavať", podobne ako v češtine "střežit" – hebr. "šamar"). Strážiť, značí to, že Bejt Din má za úlohu postaviť nariadenia tak, aby ich človek nemohol prekročiť, tj. nedodržať. Ide o "din Tóra" – právo stanovené Tórou.
2/ "Ohraď plotom svoje slová, tak ako aj Hospodin ohradil svoje slová plotom" (Avot de-rabi Natan).
 
– Tri veci, vďaka ktorým stojí svet a stále vďaka nim trvá, je Tóra, bohoslužba a konanie dobrých skutkov. Človek vlastne pokračuje v Božom konaní a prispieva tým k náprave sveta. Opak týchto troch vecí, vedie k uničeniu sveta.
Gamliel učil, že pod existenciou sveta, treba chápať ľudskú spoločnosť, založenú na pravde, súde a mieri. Ich protiklady by zničili ľudí navzájom.
 
– Boh je niekedy nazývaný termínom "nebesá". Preto "mať v bázni nebesá", znamená to isté, ako mať v bázni Boha" .
Láska k Bohu nás vedie k plneniu pozitívnych prikázaní (micvot ase) a bázeň pred Bohom zas k plneniu negatívnych príkazov (micvot lo-ta´ase) a tým je avoda (služba k Bohu) úplná.
 
– Človek by mal mať 1/ učiteľa, ktorý by ho učil Tóre a privádzal ho k správnemu mysleniu
2/ verného druha, čo ho povzbudzuje v štúdiu Tóry a je mu pomocou v živote
3/ dobrý vzťah ku všetkým ľuďom a nsmie byť podozrievavý.
To je záruka, že nikdy neostane osamelý.
 
– Človek sa má stále báť Boha, lebo "…Hospodinova ruka nie je krátka na spasenie" (Iz 59.1) a trestu sa nedá vyhnúť nikdy.
– Duša je svetlo od Boha.
Moje svetlo (Tóra) je v tvojej ruke a tvoje svetlo (duša)  je v mojich rukách. Keď budeš strážiť moje, ja budem strážiť tvoje. A keď ty zhasneš moje, ja zhasnem tvoje.
 
– Náprava (tikun) človeka, je v jeho rukách. Pokiaľ sa človek stará len o seba a nie aj o svojho blížneho, stráca svoju hodnotu. Človek nie je pánom času a preto každý okamih bez zjavného úžitku, predstavuje v jeho živote veľkú stratu.
 
"Ak sa nestarám o svoju nápravu, kto sa teda postará? Ak sa starám o svoju nápravu, ale nestarám sa o druhých, akú mám potom hodnotu? Keď neurobím hneď to, čo je mojou povinnosťou, kedy to potom urobím? Čas predsa tak letí a ktovie či budem mať príležitosť to ešte urobiť?"
 
– Šamajova prísnosť nebola zlou vlastnosťou, ale skôr opatrnosťou a obavou o Tóru. Preto tiež nebol veľmi naklonený k adeptom na konverziu.
 
– Štúdium Tóry je základ, všetko ostatné je okrajové (Rambam).
 
– Od Hilela a Šamaja sa už nepoužíva slovko "kibel" – "prijal" (myslí sa tradícia, učenie), lebo podľa tradície sa medzi ich žiakmi rozpútal spor a Tóra sa rozdelila na dve. A preto sa už na ozančenie ústnej tradície nepoužíva termín "kabala" (Tosafot Jom Tov).
/V dnešnej dobe slúži termín na označenie židovskej mystiky/.
 
– Keď je mlčanie dobré pre múdrych, o to viac je dobré pre hlúpych. Lebo "aj hlúpy, keď mlčí, môže byť považovaný za múdreho (Prísl. 17.28) a opačne (Raši). Kto totiž stráži svoj jazyk, stráži svoju dušu. Ak stretneš človeka v Babylone, ktorý je mlčanlivý, je to človek dobrého rodu (Berachot 17a).
 
-Mier je veľký, lebo keď aj Izraelci slúžili modlám, no zachovávali medzi sebou mier, nestihol ich trest (Oz 4.17).