CACHCACHOT

CACHCACHOT by sme štylizovane mohli vidieť v troch základných stĺpoch (pilieroch) kabalistického sefirotického stromu.

P1012283 obr.: autorka

Cachcachot, ako som už spomenula sa týkajú vôle, činu a obmedzenia. Vôľa sa spája s chcením niečo vytvoriť, čin so samotným aktom úkonu a pod obmedzením treba chápať vymedzenie určitých limitov. Príklad: Ak chceme aby sa na planéte vyvinul život, musíme tomuto predpokladu určiť nejaké limity  – obmedzenia: hmotnosť, zloženie, atmosféra, vzdialenosť od Slnka, prítomnosť prirodzeného satelitu konkrétnej veľkosti apod. Tak je to so všetkým. A tiet o tri žiare/lúče sa premietajú do illanu. Ten pozostáva z troch pilierov: pilier stredný=pilier vôle a odpustenia vychádza zo sefiry KETER a ústi do sefiry MALCHUT. Ľavý pilier obsahujúci receptívne sefiry sa nazýva tiež pasívny a je to pilier obmedzenia. Pravý pilier s aktívnymi sefirami zodpovedá činu. Spoločne vytvárajú ILLAN. Všetky sefiry sú prepojené 22 cestičkami, zodpovedajúcimi 22 písmenám hebrejskej abecedy a vytvárajú tzv. TRIÁDY (napr. KETER – CHOCHMA – BINA; alebo NECACH – JESOD – MALCHUT). Každá z nich je zameraná na niečo iné. Ich vnútorná kvalita zodpovedá ich konkrétnym potenciám jednotlivých atribútov.  Jednotlivé cestičky umožňujú emanáciu stvoriteľského lúča všetkými smermi, aby sa Boh mohol manifestovať a odrážať sa ako v zrkadle.

-chanele-

 

ŠTYRI KABALISTICKÉ SVETY, ILLAN A SEFIROT

ŠTYRI KABALISTICKÉ SVETY, ILLAN A SEFIROT

Po počiatočnom Božom stiahnutí sa (cimcum) a uvoľnení priestoru pre existenciu dnešného vesmíru, rozptýlil Ejn Sof (Nekonečný, Neprejavený, transcendentný Boh) v strede tejto prázdnoty, lúč svetla. Do ním dosiahnutého stredu prázdnoty sa tento  prejavil ako svetlá, ktoré kabala nazýva termínom sefirot (sg. sefira).

Tie sú zoskupené do tzv. sefirotického stromu, zvaného illan. Sefiry (niekedy prekladané aj ako “sféry”) sú tiež nazývané nádobami. Tie prvotné boli rozbité, lebo neuniesli množstvo Božieho svetla. Mali totiž jednu chybu. Boli pripravené svetlo len prijímať a nie dávať ďalej. Preto po preplnení praskli. Črepiny z nich (kelipot) sa rozleteli v priestore do všetkých strán a dnes sú obsiahnuté vo všetkom. Ich pozdvihovaním za pomoci dobrých skutkov, ich prinavraciame do ich pôvodného stavu. To je tikun olam – náprava sveta.

Rozbitie nádob (ševirat hakelim) bolo dané samotným Stvoriteľom, pretože dôvodom ich neschopnosti svetlo aj odovzdávať, bola nerovnováha medzi milosťou (midat ha-rachamim) a prísnosťou (midat ha-din). Nemohli tak obstáť. Prílišná milosť by si nevedela dať rady so zlom (nutným pre tento svet!) a prílišný súd by bol pre stvorené bytosti neprijateľný.

Illan sa rozdeľuje ešte na “Hornú” a “Dolnú” tvár. Tento termín má v rôznych kabalistických školách rozdielny význam (=sefirot, =Keter a Tiferet, = skupina Chesed, Gevura, Hod, Necach, Jesod…). Kniha Zohar rozlišuje Dlhú  Tvár (arich anpin) a Krátku Tvár (zeir anpin) = Milosť a Prísnosť Božiu. Obe tváre tvoria spolu, tj. nazývajú sa “parcufim” = tváre, sing. “parcuf”.

Na obr. je znázornená jedna z alternatív, korešpondujúca s Božím zrkadlením sa v nižších svetoch, kde sa vrchná tvár akoby odrážala v spodnej tvári.

ILLAN 4

Sefiry sú v sefirotickom strome zoradené podľa určitých pravidiel (viď. obr.).

ILLAN 2

V ľavom, pasívnom  stĺpe sú zoradené sefiry Bina (Porozumenie), Gevura (Sila) a Hod (Sláva). Sú pasívne a prijímajúce. Každá z nich vždy odpovedá “na niečo”.

Porozumenie formuluje určité “ideje”, Súd odpovedá na konkrétnu činnosť a Sláva je ozvenou prichádzajúceho impulzu.

Pravý, aktívny  stĺp a jeho sefiry Chochma (Múdrosť), Chesed (Milosť) a Necach (Večnosť) je naopak príčinou, dôvodom, či vzorom.

Stredový stĺp je stĺpom vôle a odpustenia. Aj vôľa aj odpustenie zostupujú z najvyššej sefiry Keter cez non-sefiru Daat (Poznanie), Tiferet (Krása), v ktorej sa Keter zrkadlí, Jesod (Základ), ktorý manifestuje plán spodobnenia, až do Malchut (Kráľovstvo), ktorý je konečným uskutočnením hmoty.

Sefiry sú prepojené 22 cestičkami, ktoré vytvárajú trojuholníkovú sieť, tvoriacu šestnásť  triád (napr. triádu  Keter, Chochma, Bina). Týmito cestičkami prúdi Božia emanácia a každá z nich zodpovedá jednému písmenku hebrejskej abecedy.

Každá sefira vyjadruje Božiu vlastnosť, zodpovedá jednému z Božích Mien, anjelovi reprezentujúcemu Boží atribút, na úrovni psyché zas jednotlivé intelekty, emócie, vlastnosti a prejavy nervového systému. V oblasti astrológie jednotlivé planéty a pod.

Zo sefiry Keter vyžaruje Večný a to, čo leží za Keter je bezčasové, mimo ľudský dosah. Tu je Bytie bez konca a bez času i priestoru.

Keter je prameň svetla, ktoré prestupuje spodnými sefirami, cez nižšie svety až do sveta hmotného, v ktorom žijeme my. Je neviditeľné, postrehnuteľné len na duchovnej úrovni.

Všetky sefiry vyjadrujú Božiu vôľu. Každá vyššie postavená odovzdáva Stvoriteľovu vôľu do sefiry nižšej, tá do ešte nižšej a tak ďalej.

Okrem desiatich sefír, obsahuje ešte illan aj jednu non-sefiru Daat (Poznanie), nachádzajúcu sa v strede na priamke medzi Chochmou a Binou.

Stvorený svet má štyri úrovne. Nazývajú sa kabalistickými svetmi. Tie sa navzájom prelínajú (viď. obr.).

4 svety

Najvyššie postavený je Olam Acilut  (Svet Vyžarovania), na obrázku biely, pod ním stojí Olam Berija (Svet Stvorenia), na obrázku zelený, potom Olam Jecira (Svet Utvárania), na obrázku fialový a Olam Asija (Svet Učinenia), na obrázku ružový.

Spodné sefiry Sveta Acilut (Tiferet, Hod, Necach, Jesod a Malchut), splývajú s vrchnými sefirami sveta Berija (Keter, Chochma, Bina, Daat), spodné sefiry sveta Berija zas s vrchnými sveta Jecira a spodné sefiry sveta Jecira prekrývajú vrchné sefiry hmotného sveta Asija.

Jednotlivé svety sú stupne prejavenia sa, či manifestácie stvorenia, energie žiarenia, cez plynné či kvapalné skupenstvo až po pevnú hmotu.

Názvy svetov sú odvodené od Izajášovho veršu 45.18, v ktorom sa hovorí: “…Hospodin stvoril (bore´; od toho  berija) nebo, vytvoril (jocer; od toho jecira) a učinil (´osah; z toho asija) zem…”. A od Iz 43.7 : “Každého, kto sa nazýva mojim menom a koho som stvoril (bera´tijv) k svojej sláve, koho som vytvoril (jecartijv) a učinil (´asijtijv)”.

Pre uvedené štyri svety sa používa aj termín ABiJA (A=acilut, B=berija, J=jecira, A=asija). Podobne ako TaNaCH (T=Tóra, N=Nevi´im, K=Ketuvim).

Nad všetkými stojí už spomínaný svet Acilut, o ktorom nesmieme vedieť nič. Je zahalený hlbokým tajomstvom. Má tri stupne, postupne sa vzďaľujúce od božskej úrovne vyžarovania.

Je prostredníkom medzi Ejn Sof a nižšími svetmi. Je akoby zrkadlom, v ktorom Boh hľadí na Boha. Ejn Sof sa cezeň zrkadlí v stvorených nižších svetoch.

Prostredníctvom tohto sveta sa tvorí všetko, čo bolo naplánované.

Svet Acilut je miesto, nazývané starými Hebrejcami “Makom”. Sem sa človek nemôže nikdy dostať. Je to sféra Stvoriteľa, z nej pochádza svetlo stvorenia a pravdy. Jeho sily prúdia cez svet Berija až do ďalších dvoch nižších svetov.

Svet Berija je svetom stvoriteľského diela a skrze neho dochádza k sprostredkovaniu Boha do nižších svetov.

Acilut je nepremenný svet. Existoval už pred stvorením, ktorým započal čas a došlo k premene večného do časového a začína pohyb.

Stvorenie začalo desiatimi výrokmi/slovami. Hebrejsky sa slovo povie DAVAR. Rovnako tak slovo “hovoriť” a “vec”. V aramejčine, hebrejčine veľmi blízkej reči, v ktorej je napísaná väčšia časť Talmudu, niektoré biblické knihy a celá kniha Zohar (v tzv. aramejčine Zoharu), znamená slovo DAVAR smrť.

V reči kabalistických svetov, sa stvorenie začalo rečou, vznikli tak hmotné veci, ktoré končia nakoniec v smrti, ako v jednej z možných variánt premenlivosti. Ide o postupné vzďaľovanie sa večnosti a dokonalosti – od sveta Acilut až po hmotný svet Asija.

Všetky štyri svety sú tvorené svetlom stvorenia (Jehí Ór = Buď svetlo!), prameniaceho práve zo sveta Acilut, pretože v tomto svetle je obsiahnuté stvoriteľské slovo, ktoré je Božou láskou. Pred týmto svetlom existoval len Ejn Sof. Samojediný, bez vzniku a zániku, nepoznateľný.

Vtedy bolo ešte všetko zahalené prázdnotou.

V druhom svete Berija, začína fungovať oddelenosť a nedokonalosť. Tu začína de facto pohyb. V Keter Berija boli stvorené písmená hebrejskej abecedy a to tak, že boli vyryté bielym ohňom na ohni čiernom. Tóra tak existovala ešte pred stvorením sveta. Keter Berija zodpovedá Tiferet Acilut.

Berijatická sefira Jesod je “základom” pre celé stvorenie. Svet Berija býva nazývaný “svetom čistých duchov”. Kabala tak volá archaniele, ktoré považuje za prostredníkov medzi Stvoriteľom a svetom Jecira a Asija. Podľa Talmudu boli archaniele stvorené  už počas šiestich dní stvorenia a tvoria dve skupiny, podľa miesta pôsobnosti. Sídliace hore sa nazývajú “eljonim” a sídliace dole “tachtonim”. Sú stvorené z ohňa a vody. Nemajú svoju vlastnú vôľu, lebo skrze ne sa manifestuje priamo vôľa Stvoriteľa. Táto ich obmedzenosť sa odzrkadľuje v ich ďalšom pomenúvaní – malachim = poslovia. Iný názov je “bnej elohim” – synovia, či deti Božie.

Najvyššie postavenými archanielmi sú archaniele hornej tváre Berija. Zastupuje ich archaniel Metatron, sídliaci v Keter Berija, ako najvyššia stvorená bytosť.

Patria medzi nich aj Michael a Gabriel, ktorých poznáme zo stránok Tóry. Sú nositeľmi Božej vôle, milosti i vedomia.

Okrem archanielov (tj. čistých duchov) je svet Berija zaplnený aj duchmi rastlinnými a zvieracími, ktoré sú predobrazom svojej hmotnej podoby vo svete Asija. Sú to vlastne akési archetypy. Ľudstvo existuje na tejto rovine v “podobe” Adama Kadmona – nebeského človeka, ktorý v sebe obsahuje ako ženský, tak aj mužský aspekt.

Aby všetko toto stvorenie nebolo nehybné a bez vývoja a mohlo sa prejaviť, bol stvorený ďalší svet – Jecira. Je to jediný svet, ktorý vtelené duše smú a môžu registrovať a spoznať, pretože s ním hmotný svet priamo interaguje (viď. tiež článok “DUŠA”).

Svet Jecira, obklopuje svet Asija, v ktorom žijeme a  je svetom anjelov, našich snov i intuície a nevtelených duší. Vznikol rozdelením vôd, tak ako sa píše v Genesis (1M 1.6). Ostatné svety ostávajú pre nás, dokiaľ žijeme v hmotných telách, v nevedomosti. Nie je proti tomu čo urobiť, je nám to tak súdené.

Je to svet utvárania. Svet Jecira je bohatý na obrazy a symboly. Stvorenie nadobúda v ňom formu, nie však ešte tak ako v hmotnom svete.

Horná tvár sveta Jecira je miestom, kde je možné prísť do kontaktu s beriatickými bytosťami – archanielmi.

Obývajú ho anjele, ktoré rovnako ako archaniele vo svete Berija nemajú vlastnú vôľu a nemôžu sa sami za seba rozhodovať. Každý z anjelov má svoju funkciu, ktorá je zapísaná do jeho mena. Napr. Raamiel je anjel búrok. Prvá časť mena súvisí so slovom búrka, druhá je Meno Božie EL.

Oba svety – Berija aj Jecira, majú v sebe obsiahnuté duchovné zbytky  pôvodných  zaniknutých svetov. Kabala ich nazýva “démonickými silami”, zlými bytosťami, ktoré sú pokušiteľmi a neživia sa svetlom, ako je to v prípade anjelov a archanielov, ale zanikajúcimi formami a silami. “Žijú” čisto len mechanicky – ich životná úroveň je veľmi nízka.

Svet Asija je stvorený akoby ex nihilo, ale len v zmysle hmoty, nie vo vo vzťahu energie, formy a sily. Jedná sa o náš svet, tak ako ho poznáme v rozmanitosti rastlinných a zvieracích foriem, so všetkými fyzikálnymi zákonmi, zákonmi pravdepodobnosti, akcie-reakcie a zákonmi náhod. So svojim predobrazom vo vyšších duchovných svetoch, získava najväčšiu možnú premenlivosť a prejavenie. Ľudské duše, dielčie čiastočky praduše Adama Kadmona, vybavené slobodnou vôľou voliť medzi dobrom a zlom a slobodou rozhodovať sa sami za seba, sú jediné duchovné bytosti so slobodnou mravnou schopnosťou odporovať Stvoriteľovi a mať s Ním priateľský vzťah.

Ľudským poslaním je vlastný vývoj a z toho vyplývajúce sa približovanie Stvoriteľovi, Jeho poznanie a dokonanie Božieho stvoriteľského diela, lebo samo stvorenie nie je dokončené. Je v ľudských schopnostiach nie len pokračovať v začatom diele, ale dokonca aj činiť nápravu sveta –  Tikun Olam.

-chanele-

Súvisiace články: