NEFILIM 2.

Kto boli tieto záhadné bytosti z Prvej knihy Mojžišovej?

1M 6.1-4 tvrdí, že boli výsledkom párenia medzi bytosťami nazývanými “synovia boží” a ľudskými dcérami, čím získali negatívnu povesť. Preslávili sa ako veľkí bojovníci vysokého vzrastu (Ez 32.27; 4M 33).

Avšak 1M 6.4 možno chápať skôr ako chválu pre Nefilim. Ak sa v neskorších interpretáciách dávajú do súvisu s potopou sveta, ide teda pravdepodobne o nesprávny výklad, lebo samotná Biblia Nefilim nevystavuje žiadnej kritike (!).

Vďaka vysokému vzrastu sú nazývaní biblickými obrami. Poznáme ale aj iných biblických obrov – Refaimovcov (Refaim) a Anákovcov (Anakim). Refaimovci a Anákovci sú obri, ktorí dosiahli takmer božský stav, kdežto Nefilim sú len (!) klasickí obri.

O Refaimovcoch sa píše v 4M 2.11, 3.11; 2Sam 21.19 a Joz 11.22 a to vždy v podobe menovania jedného z obrov (Anák, Óg, Goliáš) stojaceho v opozícii k Izraelu ako zástupcu tohto národa.  Refaimovci bežne umierali, neboli nadprirodzení.

Podľa niektorých biblických komentátorov pôvod mena Nefilim naznačuje, že toto pochádza z kauzatívneho tvaru slovesa nafal = padnúť – 2Kráľ 3.19, 19.7 a teda, že spadli z neba, takže to boli “padlí anjeli”, ktorí mali pomer s ľudskými dcérami splodili s nimi “silných povestných mužov”. Biblia ale nikde nespomína doslovne, že by sa naozaj jednalo o padlých anjelov.

Iní komentátori sa chytajú slov “a taktiež a potom” a tvrdia, že Nefilim neboli ani “padlí anjeli” ani “tí silní”, lebo Nefilim “boli na zemi v tých dňoch”, tzn. ešte predtým než mali synovia boží styk s ľudskými dcérami. Podľa nich boli Nefilim jednoducho ničomníci ako bol Kain – lupiči, surovci, tyrani, vrahovia apod., ktorí sa potulovali po zemi, než ich zničila potopa.

Nakoľko ale Boh nehovorí, že chce zničiť okrem ľudí a zvierat aj nejakých “padlých anjelov”, či iné entity, čo i len nadprirodzené, museli byť títo vyslovene ľudského pôvodu.

Ďalší komentátori sú presvedčení, že Nefilim boli hybridní potomkovia zhmotnelých anjelov a ľudských dcér a iní ich stotožňujú s “giborim”(hrdinovia).

Z veršu je ale jednoznačne jasné, že Nefilim nie sú totožní so “synmi božími”. Septuaginta (LXX) používa na preklad slov Nefilim a “tí silní” jedno a to isté slovo – “gi´gantes” (obri). Aj tu možno pramení chybná interpretácia, lebo gréčtina dokáže niektoré hebrejské termíny preložiť len s veľkými obtiažami, ak vôbec. Toto je jeden z takých termínov.

Kto sú synovia boží?

Môžu to byť obyčajní ľudia uctievajúci Boha (aj Izraelci sú samotným Bohom nazývaní synmi Božími). Jób tento termín používa na označenie  anjelov. To isté tvrdí Peter (1Pe 3.19, 20, Juda (6). Mohli sa ale anjeli zhmotňovať do podoby ľudí? Termín “padlí” je vedou vysvetľovaný ako “božská transformácia” do hmotného nižšie postaveného stavu. Aj Biblia túto možnosť pripúšťa (1M 18.1, 2, 8, 20-22; 19.1-11; Joz 5.13-15). Miestom anjelov je ale nebo (šamajim; Da 7.9, 10). Hoci “povestní muži”, nepodliehali kritike Biblie, potopu neprežili a preto nemohli byť dobrí, avšak nemuseli byť horší od ľudí, ktorí neprežili (!). Inak by prežili potopu spolu s Noem. Avšak (!), 10 zvedov, ktorí priniesli Izraelitom nepravdivú správu o Kanaáne, prehlásili:”…sú muži mimoriadnej veľkosti. Videli sme tam Nefilim, synov Anáka, ktorí sú z Nefilim…”. Podľa tohto a aj iných textov ale vyplýva, že potopu predsa len prežili, minimálne, že v Kanaáne nejakí vysokí muži boli, avšak okrem tejto správy o nich už ďalšia kontinuálna zmienka v Biblii nie je (4M 13.31-33; 14.36, 37).

Levinas vo svojich Talmudických čítaniach cituje rava Maharša(TB Sota 34b-35a), ktorý vysvetľuje pasáž zo 4M 13.33 nasledovne: ” Zvedovia klamali. Mohli sa zdať ako kobylky vo vlastných očiach, ale ako mohli vedieť, že sú takými aj v očiach druhých? To nie je námietka: títo (obyvatelia) chystali pod cédrami svoje smútočné jedlo, a keď ich tamtí (izraelskí vyzvedači) zbadali, vyšplhali sa na stromy a usadili sa tam. Vtedy začuli, ako tí dolu zvolali: Na stromoch vidno ľudí sťa kobylky.” Táto príhoda mohla v Izraelcoch vyvolať dojem, že v Kanaáne žijú obri. (E. Levinas: Quatre lectures talmudiques; Paris 1968, 2005)

© chanele

Súvisice články a zdroje:

 

Reklamy

BEREŠIT 6. – ZOZNAMY PATRIARCHOV, HENOCH A NEFILIM

Zoznamy patriarchov uvedených v Tóre sú pozostatky starobylých tradícií. V starých semitských kltúrach, ale ja v sumerskej kultúre ( zoznamy panovníkov pred potopou a po potope) bolo bežné vyratúvanie panovníkov.

Postupné skracovanie veku patriarchov po potope súvisí podľa tradície s postupom šírenia zla. Dlhý život je chápaný ako požehnanie za dobré skutky. Existujú však aj rôzne vysvetlenia za pomoci konšpiračných teórií. Najvýznamnejší z patriarchov je pre tradíciu HENOCH, syn Jereda a Bareky. Jered má svoje meno (jered = zostúpil) podľa zostupu Božích anjelov zvaných STRÁŽCI(Henoch 4.15; 7), aby učili ľudí právo a spravodlivosť. Henoch bol prvý, ktorý ovládal písmo (Henoch 4.17), navštívil Božích anjelov (Henoch 4.21) a vydal svedectvo o tých, ktorí zhrešili s ľudskými dcérami (Henoch 4.22).

Stal sa veľmi významnou postavou židovských dejín. Preslávil sa tým, že chodil s Bohom (tj. žil podľa Božích pravidiel), Bohom bol uchvátený (zrazu ho nebolo, lebo Boh ho vzal – ide o eufemizmus smrti. Targum Onkelos uvádza, že Henocha usmrtil Boh. Pôvodne toto Židia chápali ako Henochove náhle ukončenie života. Až keď sa tento zvrat začal v prípade Eliáša (2Kr 2) chápať ako nanebovzatie, prešlo toto dodatočne aj do tradície o Henochovi.), bol mimoriadne zbožný a viac o ňom hovorí apokryfná literatúra ( Henochove knihy ). Podľa midrašu k Žalmom sa narodil obrezaný.

NEFILIM (1M 5.1-4, 6)sú považovaní za padlých anjelov, ktorí pokazili ľudstvo aj zvieratá (1M 5.1,2) a okrem poklesu mravov sa začali aj navzájom požierať (1M 5.2).

Potopa začala kvôli smilstvu padlých anjelov so ženami. Splodili NEFILIM, tj. “padlých” (1M 7.21, 22).

Boží synovia boli podľa pôvodných kanaánskych textov súčasťou Nebeského dvora. Vo výklade židovskej tradície sa termín dá vysvetliť tromi spôsobmi, ani jeden však nie je jednoznačný, nakoľko judaizmus postráda dogmy:

  1. anjeli, démoni, duchovia (Henoch, Kniha Jubileí, Filón Alexandrijský, Jozefus Flavius, NZ a neskorší kresťanskí otcovia
  2. králi a mocní vládcovia (Raši)
  3. Setovi potomkovia, tzv. BOŽÍ ĽUDIA, tj. ľudia blízki Bohu, ktorí Ho najlepšie poznali

Brali si ich za ženy (1M 6.2)sa myslel jednoznačne manželský zväzok, v žiadnom prípade to v starohebrejčine neznamenalo násilné získanie. Podľa Saadja Gaona (tiež Rambam) boli ľudské dcéry ženy z nižších tried , ktoré spoločensky nemohli oponovať vyššie postaveným synom Božím, tj. kráľom a iným vládcom (Radak). Podľa iných rabínov sú ľudské dcéry potomkyne Kaina a synovia Boží nábožní potomkovia Seta.

NEFILIM zo 4M 13.33 sú definovaní ako  “padnutí” a izraelskí zvedovia na tomto biblickom mieste  prirovnávajú obyvateľov Kanaánu k obrom (Nefilim). Ez (32.20-28) ich spomína v súvislosti s “odpravdávna padlými” – tj. prebývajúcimi v podsvetí. Podľa Rašiho sú padlí preto, že padli a spôsobili hriešny pád aj ostatných. Ibn Ezra zas učil, že kto ich uvidel, toho srdce upadlo do ohúrenia ich veľkosťou.

-chanele-

Súvisiace články:

UČENIE O ANJELOCH

Viera v anjelov údajne vznikla v judaizme nie z dôvodu potreby božích poslov, ale ako spôsob oslavy Boha. Aj pozemský kráľ je do určitej miery posudzovaný podľa nádhery a početnosti jeho dvoranov. Úlohou anjelov je  totiž ospevovať a chváliť Boha.

Farizeji v nich verili, Saduceji naopak nie (Skutky 23.8), podobne ako neverili v nesmrteľnú dušu, nečistých duchov schopných posadnúť človeka (1 Sam 16.14) a ani v zmŕtvychvstanie.

Biblická tradícia hovorí, že boli stvorení z ohnivej rieky (Da 7.10) a z potu Chajot nesúcich Boží trón (Midraš Raba ku Genesis LXXVIII, I.).

Podľa rabi Nachmana boli stvorení druhý deň, lebo vtedy boli stvorené siene, kde pobývajú a tieto sú klenuté medzi vodami (1M 1.6), ktoré boli stvorené v druhý deň a teda sa predpokladá, že aj obyvatelia týchto siení boli stvorení v ten istý deň.

Napak, podľa rabi Chaninu, došlo k stvoreniu anjelov v deň piaty, nakoľko je napísané (1M 1.20): “Lietavce, lietajte nad zemou” a  “dvomi krídlami sa  nadnášal” (Iz 6.2) , tj. myslí sa “seraf”. Seraf je zároveň názov pre určitý druh anjelov.

Či už to bolo druhý, alebo piaty deň, všetci rabíni sa zhodujú, že v prvý to určite nebolo, aby si ľudia nemohli myslieť, že sa anjeli podieľali na stvorení sveta, ale že tento stvoril výlučne samotný Boh (TB, Chag 14a) a tvrdia, že nakoľko boli nebesá učinené  Hospodinovým slovom a všetok jeho zástup dychom jeho úst (Ž 33.6), každým Božím výrokom tak vzniká jeden anjel.

Podľa ďalšieho názoru sú anjeli stvorení z rovnakého základu ako nebesá. “anjel je zložený z rovnakého podielu vody a ohňa (TJ, Roš Hašana 58a).

Všeobecne sa o anjeloch verí, že sú nesmrteľní, nepotrebujú stravu a nerozmnožujú sa (Midraš Rabaku Genesis VIII 2)

Ich vedomie je totožné s ľudským, majú totiž vzpriamenú postavu a hovoria hebrejsky (TB Chag 16 a).

Majú často zvláštne úlohy, napr. starať sa o modlitby. Bolo vždy odcudzované modliť sa namiesto k Bohu k nim, aj keď sú svojim spôsobom prostredníkmi medzi Bohom a človekom a kabala ich chápe ako Božie činné sily.

V čase vzniku apokryfnej literatúry (1. stor. p.n.l. – 1. stor n.l.)začali byť anjeli pomenúvaní. Napr. Gabriel (Da 8.16;  9.21), Michael (Da 10.13). Učenci tak predpokladajú, že ich pomenovanie bolo dosť ovplyvnené babylonskou kultúrou (TJ RH 56d). Vtedy vzniklo aj triedenie anjelov do tried (archaniele, cherubíni, serafovia, Tróny…).

Anjelov delíme ďalej na dobrých a zlých. Zlí slúžia Bohu ako prostriedok na trestanie hriechov a sú akýmsi vyjadrením Božieho hnevu.

Termín “padlí anjeli” pozná len (!) apokryfná literatúra (opäť možno pod vplyvom Babylonie). Biblia, Talmud ani Midraš tento termín nepozná.

Za zmienku asi stojí Samael, zástupca zlých anjelov (=satanov, tj žalobcov) (DtRXI.10).

Satan, jecer ha-ra a anjel smrti sú podľa Talmudu jeden a ten istý (TB, Bava Batra 16a). Avšak, nakoľko jecer ha-ra tvorí ľudskú prirodzenosť, bez ktorej by človek vyhynul, Boh tohto anjela skazenosti trpí a dovoľuje jeho činnosť. Satan má tri úlohy:

  1. zvádza ľudí
  2. obžalováva ich pred Bohom
  3. a vykonáva trest smrti (TB, BB 16a)

Satan obžalováva hlavne v čase, či okamihu nebezpečenstva – keď ste v dome, ktorý sa má zrútiť, ženu v čase pôrodu a pod.

Počas Desiatich dní pokánia nemá žiadnu moc, lebo zvuk šofaru pripomína šifar, ktorý bude znieť v čase až príde Mesiáš a tedy stratí Satan definitívne svoju moc. No a počas Dní pokánia si nikdy nie je istý či dni Mesiáša už nenastali (TB RH 16b).

Hovorí sa tiež, že hlavným ochranným prostriedkom proti Satanovi je Tóra.

Číselná hodnota slova Satan podľa gematrie je 364, to znamená, že 364 dní v roku môže obžalovávať, ale na Jom Kipur nemá moc stavť sa proti (TB Joma 20a).

Keď už spomínam ľudský pud (jecer ha-ra, jecer ha-tov), stojí za mienku ľudová tradícia, že človeka na jeho životom sprevádzajú dva služobní anjeli, na jednej strane dobrý, na druhej zlý, aby tak ,vydávali svedectvo o skutkoch človeka.

Každému anjelovi podľa tradície je pridelená len jedna úloha. V ničom inom nemá prehľad. Nevie, čo sa stane, čo bolo, vníma len svoju úlohu, alebo poslanie. Zároveň neexistuje dva alebo viac anjelov, ktoré by mali tú istú úlohu. Práve rôznosť úloh ich od seba odlišuje, lebo oni sa nelíšia tvarom, podobou, či veľkosťou. Anjel je v podstate archetyp duchovnej bytosti a nakoľko nemá telo, nemôže mať ani sklon ku zlu, lebo zlo je viazané na fyzický svet. Dobro a zlo môže existovať len v bytosti zloženej  z tela a duše. Jedine v tele možno voliť medzi zlom a dobrom. Bez fyzického sveta duality by pojmy dobro a zlo nikdy neexistovali. Zohar (1.4a) túto myšlienku rozvádza ďalej a učí, že ľudia sú preto vo fyzickom svete, aby zmenili temnotu na svetlo. Je to spôsob získania slobodnej voľby medzi dobrom a zlom, ktorý by človek len na duchovnej úrovni získať nemohol. Človek má teda oproti anjelom výhodu v podobe skúseností.

V minulosti bola viera v anjelov talmudickými učencami aj výrazne oslabovaná, aby ľudia nezhrešili a nezačali anjelov uctievať viac ako Boha. Viera ľudu v tieto bytosti bola ale vždy veľmi silná.

-chanele-

 

NEFILIM

“V tých dňoch a tiež neskôr povstalo na zemi pokolenie NEFILIM, to keď sa boží synovia spájali s ľudskými dcérami a ony im rodili deti. To sú tí hrdinovia dávnych čias, tí povestní muži.” (1M 6.4)

Táto biblická pasáž sa radí medzi najťažšie vysvetliteľné. Nemožno sa ani oprieť o sumerský mýtus. Jediné čo môžeme objektívne urobiť, je text filologicky rozobrať.

Samotné slovo NEFILIM je plurál a možno ho odvodiť od slovesného kmeňa NFL = padať, zvaliť sa, klesnúť, od ktorého sú odvodené aj také slová ako NEFEL = potrat, či slovné spojenie NeFILAT APAJIM = poklona a pod.

Neskorý judaizmus pod termínom NEFILIM chápal “padlých anjelov”. (Tu treba pripomenúť, že v oblasti angeológie a démonológie bol judaizmus ovplyvnený Peržanmi a Babylončanmi, takže sa nejedná o pôvodné židovské učenie.) Táto predstava bola prebratá aj ranými kresťanskými autormi, avšak po 4. storočí, kedy sa anjeli začali v kresťanskom svete chápať duchovnejšie, než ich pôvodne vnímal judaizmus, bolo pre kresťanskú cirkev neprijateľné, aby boli duchovné bytosti “pošpinené” sexom (lebo tak bol sex v tej dobe cirkvou vnímaný – ako niečo zlé a skazené, motivované Satanom…) a tak sa s “padlých anjelov” stali “Setovi potomkovia” a ľudské dcéry sa zo všeobecne vnímaných príslušníčok ľudského  rodu, stali “ženami z Kainovho potomstva”.

Vo všeobecnosti sa dnes pod termínom NEFILIM chápu potomkovia ľudí a akýchsi “nebeských” bytostí, ktorí sa neskôr stali dôvodom pre vyhladenie ľudskej rasy potopou.

Tradícia hovorí o “hrdinoch dávnoveku”, o ktorých sa tak nejako automaticky začalo veriť, že boli vysokého vzrastu. Nestretla som sa však s tým, že by boli radení medzi obrov, ako napr. ANAKIM a REFAIM. Ľudia tej doby mohli chápať pod povestnými mužmi a hrdinami, ľudí statnej postavy, lebo taká zaručuje úspech v boji muža proti mužovi. To však ešte nie je zárukou, že by “statnosť postavy” šla ruka v ruke s obrím vzrastom”.

Biblia používa zároveň termín “SYNOVIA BOŽÍ”.

Termín SYN sa podľa semitských jazykových zvyklostí používa na vyjadrenie VZŤAHU PRÍSLUŠNOSTI.

Napr. SYNOVIA  IZRAELA, SYNOVIA CUDZINY (2M 12.43), SYNOVIA SMRTI ((1S 20.31; 2S 12.5), SYNOVIA PLAMEŇA (Jób 5.7) tj. iskry, SYNOVIA ZLOBY (2S 7.10) a pod.

Aj súčasná hebrejčina používa termíny ako napr. SYN JEDLA = vo význame “jedlý”; BEN ELIM = anjel; BEN EREC = syn zeme, tj. krajan, rodák; BEN BAJT = syn domu, tj. člen domácnosti; BEN BELIAL = syn Beliala, tj. zlý človek; SYN POZNANIA = rozumný človek; BEN TOVIM = syn dobrých, tj. z dobrej rodiny; BEN MET = syn smrti, tj. odsúdený na smrť; BEN MEA = syn stovky, tj. storočný; BEN ŠAMEN = syn oleja, tj. tučný; BEN TORA = syn Tóry, tj. učenec a pod.

Termíny SYN BOŽÍ a podobne aj SYN ČLOVEKA boli vysvetlené v predchádzajúcich článkoch s menovitým názvom.

Biblia nepíše nič bližšie o “Božích synoch”, len to, že si brali za manželky “ľudské dcéry” a ich potomkovia boli NEFILIM.

Ak nechceme brať do úvahy dosť rozšírenú mienku, že “synovia boží” sú mimozemšťania, ktorí sa rozhodli zmiešať svoj genóm s pozemským, môžeme pod týmto slovným spojením chápať jednoducho “mužov kráčajúcich božími cestami”, ktorí namiesto náhodného sexu, si ženy “brali” už aj za svoje stále partnerky, čo by z antropologického hľadiska mohlo vypovedať o vzrastajúcej inteligencii ľudského rodu.

Zároveň by sme potom ich potomkov nevnímali ako “obrov” ani ako “padlých anjelov”, ale naozaj tak, ako o nich píše Biblia – ako “povestných hrdinov dávnoveku”, pretože v termíne NEFILIM nám nebude rezonovať sloveso “PADNÚŤ” ale slovo “POKLONA” (nefilat apanim = tj. doslovne “poklesnutie tvárí, tj. úcta k hrdinom).

Biblia nie je natoľko konkrétna aby tvrdila, že zo spojenia “synov božích” a “ľudských dcér” vzišlo zlé pokolenie a zo spojenia “mužov” a “ľudských dcér” pokolenie dobré. Dokonca potomkov mužov a žien nespomína a to predsa neznamená, že sa títo spolu nemnožili. Je to dokonca nepravdepodobné, aby sa nemnožili.

Biblia nerozlišuje dobrých a zlých, hovorí len o tom, že v dávnoveku sa rodili hrdinovia a potom už nie. Ďalšia kapitola už spomína zlobu “človeka na zemi” (1M 6.5), ale nie ako zlobu NEFILIM na zemi, ale ľudskú! To je rozdiel. Doba jednoducho priniesla aj veľké množstvo zla a možno predpokladať vývoj ľudstva od dobra ku zlu, minimálne od neznalosti k znalosti a následne k rôznym alternatívam rozhodovania sa.

-chanele-

Súvisiace články: