KRÁLI EDÓMU

Tradícia učí, že po Božom rozhodnutí stvoriť svet prekypujúci životom, Svätý stvoril najprv množstvo iných svetov, ktoré boli predchádzajúcou nutnosťou; ktoré však museli zaniknúť a nazýva ich termínom “Edómski králi” (ZOHAR III 61b). Slovami súčasnej fyziky, by sme mohli povedať, že v multiverze vzniklo množstvo vesmírov s rôznymi podmienkami a fyzikálnymi zákonmi, až vznikol nakoniec ten náš, ktorý má parametre “nastavené” v takých matematických škálach, že umožňuje vznik a vývoj inteligentného života, vo svojej podstate na obraz Boží, ktorý ho predchádzal, lebo aj Písmo hovorí, že čo bolo, je to, čo byť má a ktorákoľvek už existujúca vec bola vytvorená v časoch pred nami (ZOHAR III61b). Skôr než Starý Starých, či Starý dní (Atik Jomin* – termín Zoharu pre označenie Boha) a Skrytý Skrytých (to samé) pripravil Korunu Korún (Keter), nebol ani počiatok ani koniec (stav pred možnou singularitou – súčasná veda ale pripúšťa aj neexistenciu singularity ako nutnosti pri zrode vesmíru). Všetko bolo načrtnuté a navrhnuté v Ňom Samotnom. Po odhalení Koruny už začali vznikať prvé svety (ZOHAR III 123a).

Termín je inšpirovaný biblickým veršom 1M 30.31 “A toto sú králi, ktorí vládli v Edóme” a myslí sa tým v krajine nesmiernej prísnosti. Kabala to prepracováva do nerovnováhy sefír Súd(Din) a Milosť(Chesed). Iné názvy pre tieto sefira sú Gevura (Prísnosť) a Rachamim (Milosrdenstvo).

ZOHAR tak hovorí o svetoch, ktoré existovali už pred tým našim, v ktorých vládol len ženský princíp (aktívne sefiry ženského stĺpu na sefirotickom strome) a to nemohlo obstáť. Muselo dôjsť k vyrovnaniu s mužským princípom (sefiry na mužskom stĺpe sefirotického stromu) a tak sa

zrodilo, alebo to dalo vzniknúť čomusi trvalejšiemu (ZOHAR III 142a). Táto rovnováha plynie so sefiry Keter, zodpovedajúcej miestu, či lepšie povedané potencii AJIN, bez inej ako svojej opory a ktorá vyrovnáva minulé, prítomné i budúce. Kým táto rovnováha ešte nefungovala,  stredný vyrovnávací a harmonizujúci stĺp na sefirotickom strome Illán, chýbal (absencia, či rekombinácia sefír Tiferet a Malchut) a celkovo štruktúra Illánu bola iná, než ju poznáme (ZOHAR II 176b).

Rovnováha sveta je založená na dualite, na existencii mužskej a ženskej formy, na dipólovosti častíc, pretože v inej podobe veci existovať nemôžu (ZOHAR III290a).

Preto, ak chceme hovoriť o existencii Niečoho, musí byť toto dodržané. Bytie sa manifestuje len a len práve v takomto vesmíre. Všetky ostatné, ktoré túto podobu nemajú, nemôžu priniesť život na nijakej úrovni. To je základný princíp bytia (ZOHAR III 290a).

Táto polarita je Zoharom nazývaná ako “prijatie podoby Boha” (ZOHAR III 290a). Staré svety bez tejto podoby boli beztvaré, avšak tak rýchlo ako vznikli aj rýchlo zanikli, podobne ako vznikajú a zanikajú iskry vznikajúce pri kutí železa. Vyletujú spomedzi nákovy a kladiva, letiac vzduchom trvajú a potom rýchlo pohasínajú (ZOHAR III292a, b). Bolo to preto, že Boh vtedy ešte neprijal podobu mužského a ženského, a Chesed a Din ešte tým nestáli proti sebe vo vzájomnou vyrovnaní. Takéto svety museli jednoznačne zaniknúť, lebo nemohli uniesť bytie. Nemohol v nich existovať človek ani nič živé, nakoľko ľudská podoba ešte neexistovala a tak sa zrútili až kým znovu nepovstali v novej podobe a pod iným menom (ZOHAR III 135a, b).

Ľudská podoba v sebe obsiahne všetko. Preto je napísané, že Boh učinil človeka na svoj obraz (1M 1.26). Človek má aj akýsi svoj nebeský predobraz (Adam Kadmon*), tzv. Horného človeka. Oba nemôžu bez seba existovať. Od ľudskej podoby je závislé formovanie vesmíru (ZOHAR III 144a, b). Podoba Horného človeka je spomínaná v knihe Ezechielovej (1.26) a tiež Danielovej (7.13), a obe dali vznik a vývoj apokalyptickej literatúre (aj sa do nej radia) vznikajúcej v rozmedzí rokov 100 p.n.l. a 100 n.l., kedy sa začína formovať základ tzv. hejchalotickej (hejchalot = Paláce) literatúry, kabaly Ma´ase Merkava – Činy Vozu, a myslia sa tým ezoterické vízie Božieho Trónu, v jednotlivých nebeských úrovniach.

© chanele

LITERATÚRA:

  • SEFER ZOHAR
  • BIBLIA, Písmo sv. Starej a Novej Zmluvy
Reklamy

DELENIE KABALY

Pôvodná židovská mystika pochádzajúca z raného rabínskeho obdobia sa delí na Ma´ase Berešit (Dielo Stvorenia) a Ma´ase Merkava (Dielo Vozu).

Ma´ase Berešit sú rabínske špekulácie o stvorení sveta a jeho priebehu (často aj o tom, čo mu predchádzalo) vychádzajúce z farizejských podrobných štúdií prvej knihy Mojžišovej a jej prvej kapitoly. Farizeji boli známi veľmi dôkladným štúdiom Písma. Išlo výlučne o teoretické štúdie.

Tak sa teoretická kabala začala zaoberať kozmológiou, ale aj poznaním Boha a jeho podstaty až do štúdia jeho slávy (kavod) a podoby, aj keď Šiur Koma  spadá viac do štúdia hejchalot (Paláce), tj Merkavy.

Ma´ase Merkava sa naopak považuje za praktickú kabalu a vychádza zo štúdia prvej kapitoly knihy Ezechiel, v ktorej je opísaný Boží voz (preto Dielo Vozu), ktorý mal Ezechiel možnosť vidieť. V náväznosti na to, tvoria základ Ma´ase Merkavy hejchalotické texty a knihy apokryfné, napr. Henoch.

Prax Merkavy spočíva v extatických stavoch rabínov, počas ktorých sa dostávali v meditačnej extáze cez jednotlivé úrovne až do neba. Na výstup im slúžili sefiry alebo sedem nebies (viď. článok MENÓRA ). Používal sa na to celý súbor meditačných  techník.

Podkapitolou praktickej kabaly je tzv. Teurgia, ktorá je založená na vyzívaní Boha na “spoluprácu” pri niektorých magických úkonoch, ale aj “donucovanie” k spolupráci anjelov a démonov, prostredníctvom ich mien. Bližšie o teurgii píšem v rubrike TEURGIA. Do kategórie spadá okrem mágie ovplyvňujúcej cez duchovnú úroveň veci hrubohmotné, aj liečiteľstvo za pomoci Božieho Mena, príp. používanie talizmanov a amuletov ( viď. aj článok Božie Meno v talizmanoch  ), ktoré sa do kabaly dostali pod vplyvom helénizmu, zoroastrizmu a teda hlavne pôvodnej perzskej démonológie a angeológie (predtým nemali démoni v judaizme miesto a anjeli boli vnímaní len ako starovekí Boží poslovia, ktorí pomáhali formovať dejiny).

Rabíni boli často liečitelia, divotvorci, mudrci znalí exotických vied ako astrológia a pod.

Na ľudovej úrovni sa praktiky mystiky dostali len do podoby výroby amuletov (= predmet prinášajúci ochranu pred zlom) a talizmanov (= predmet prinášajúci šťastie) s rôznym stupňom pôsobnosti, ktorých prax bola jednoznačne prebratá od Peržanov. Písali a ryli sa na ne hlavne biblické verše, Božie mená a symboly ako napr. Magen David (článok KABALA A MÁGIA ).

-chanele-

ÚVOD DO TEURGIE

Teurgia je slovo gréckeho pôvodu a významovo by sme mohli povedať, že znamená  “pôsobenie na bohov a procesy v nich prebiehajúce”.

Cieľom teurgie je vedieť ovplyvňovať myšlienky tak, aby tieto priniesli vo výsledku požadované účinky a následky o svete hmotnom. Čokoľvek teurg zmení, či obmení na duchovnej úrovni, odrazí sa vo fungovaní sveta hmotného.

Teurgia sa predovšetkým zaoberá prácou s myšlienkou za pomoci použitia Božieho Mena – Šem ha-meforašu, ale zahŕňa aj pôsobenie vo svete (a hlavne) nad ním. Vo svete rôznych duchovných entít, nazývaných teurgami rôzne: anjeli, démoni, bohovia…ide vždy v zásade o duchovné potencie jedného charakteru, vyznačujúce sa konkrétnou sférou udelenej pôsobnosti. Nemožno teda hovoriť jednoznačne o zlých démonoch a dobrých anjeloch. Vieme napr. že SATAN má v židovskej tradícii dopredu určenú úlohu oznamovateľa smrti. Vtedy nadobúda prívlastok SAMAEL a aj keď nám sa “povolanie” ANJEL SMRTI, javí ako negatívne, je to anjelské povolanie ako každé iné, niekto ho robiť musí. Aj medzi ľudskými povolaniami sú také, ktoré neradíme medzi zvlášť vábne – kat, patológ a pod.

Kabalista – teurg je znalcom vyšších významov duchovných a vesmírnych zákonov a nie je mu cudzie konať “zázraky” použitím Božích Mien a svätých textov.

Základné činnosti/schopnosti kabalistu-teurga spočívajú v:

  1. schopnosti pôsobiť na Boha, anjelov a démonov i na človeka (aby si niekto nemyslel, že kabalista-teurg je natoľko drzá a sebavedomá osoba, že si dovolí pôsobiť na Boha; upozorňujem, že sa tak vždy dialo intenzívnou modlitbou, plnením Božích príkazov a celého Božieho Zákona a mystickým rastom – zduchovňovaním)
  2. vyprosení si u Boha konkrétnych vecí
  3. pôsobení na duchov a predmety vlastnou silou mysle
  4. a v koncentrácii svojho ducha a schopnosti získaným potenciálom naň pôsobiť

Kabalistická teurgia bola dosť výrazne ovplyvnená helénskou kultúrou a chaldejskou mágiou. Preniesla si všetky tieto prvky do podoby pre ňu necharakteristickej, stojacou zásadne na monoteizme. Nakoľko bola ale kabala ako taká  dosť výrazne ovplyvnená gnózou, bývala v minulosti často obviňovaná a napádaná z dualizmu a následne od neho sa odvíjajúceho modlárstva. Sú to myslím len zle pochopené myšlienky, bujnejúce na pôde antisemitizmu (to v prípade mimožidovského prostredia), alebo strach z odpadlíctva (to v prípade samotných členov spoločenstva).

Do kategórie kabalistov-teurgov možno zaradiť napr. PÁNOV MENA (Ba´alej ha-Šem), ktorí vedeli používať Božie Mená v prospech seba i svojich blížnych. Takýmito rabínmi a ich príhodami sa Talmud len tak hemží.

Už literatúra HEJCHALOT sa zmieňuje o odháňaní zlých duchov alebo o spolupráci s anjelmi . Podľa tradičných zdrojov sa adept pred samotnou operáciou 3 dni postil, modlil a študoval sväté spisy. Samotný obrad sa robil pred východom Slnka, tlmeným hlasom.

Operácia mala ovplyvniť buď sily v človeku určené na nejakú prácu, alebo nasledovanie Boha, či sústredenie sa na zvládnutie určitej schopnosti. Spadá do toho aj používanie talizmanov (prinášali dobro) a amuletov (ochraňovali pred zlom), často nesúcich Božie Meno.

Kabalistická teurgia uznáva zázraky a to aj napriek všeobecnému mieneniu, že zázrak je narušenie fyzikálneho zákona a teda stojí v protiklade a tak nie je možný (tu odporúčam záujemcom o bližšie pochopenie zázraku z vedeckého hľadiska, môj článok  VEDA A ZÁZRAKYna lokalite www.emuna.wordpress.com).

Samozrejme teurgiu možno použiť na dobré veci a aj na zlé, ako všetko na svete. Aj nožom si môžeme odkrojiť chlieb a ukojiť hlad, ale aj zavraždiť. Je na človeku, ktoré svoje sklony podporí  a ktoré zavrhne. A tak poznáme tzv. “bielych mágov” – dobrých: Baal ha-Šem a čiernych –  zlých: mekkašef.

Šem ha-meforaš možno použiť (pri správnom použití)k liečbe chorôb, vyvolávaniu a zariekaniu duchov, ako ochranu pred duchmi, urieknutiami, získaniu schopností i k moci meniť veci a informácie.

Ak zabudneme na možné zneužitie teurgie (ktoré býva nakoniec jednoznačne potrestané), ona samotná vedie pri pozitívnych pohnútkach k nábožensky správnemu výsledku a očisteniu a spáse duše, nakoniec ide v konečnom výsledku o spojenie s Bohom. Prvou etapou je pohnutie k Bohu a nakoniec splynutie s Ním.

Za zakladateľa teurgie je považovaný Šalamún, ktorého podľa rôznych legiend poslúchali aj démoni.

-chanele-

Odporúčaná literatúra:

  • Marek Dluhoš: Kabalistická teurgia (Vodnář, Praha 2009)
  • Helena Bonischová: Ma´ase merkava, starověká židovská mystika (P3K, Praha ľ012)