D

DAAT – Non-sefira. 11-ta sefira na sefirotickom strome*, umiestnená medzi sefiru Chochma* a Bina*, pod Keter*. Je zamlčaná, neprejavená zjavne. Viac o nej v článkoch o sefirách a illáne*. Články pre heslo: DAAT

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

DAF JOMI – denná stránka štúdia Talmudu*. Je zvykom, že ortodoxný Žid denne preštuduje  jednu dvojstránku, tj. 1 list = 1 foliant o dvoch stranách, napr. Šabat 15a, 15b. Takto sa dá zvládnuť štúdium Talmudu za 7 rokov.

DÁVIDOVA HVIEZDA – šesťcípa hviezda, hexagram. Hebrejsky Magen David* – Dávidov štít. Podľa kegendy ju malo už izraelské vojsko za čias Dávida na obranných štítoch a vyrytá bola aj na Šalamúnovom prsteni, s ktorým dokázal ovládať démonov*, aby mu slúžili, hoci kresťania sú presvedčení, a už stáročia učia, že Šalamúnov prsteň niesol päťcípu hviezdu. Podrobnejšie o hexagrame v článku MAGEN DAVID.

144

DEMUT – podoba Boha (1M 1.26). Tiež pravzor, akýsi archetyp, nebeský dvojník. Aj podoba všeobecne, lebo aj človek má demut – svoju podobu. Viď. článok: ADAM KADMON

DERECH EREC – talmudický traktát o zvykoch a mravoch. V širšom význame vyhýbanie sa hrubým výrazom a slušné medziľudské vzťahy a zdvorilosť. Inak tiež venovanie sa nejakému remeslu popri štúdiu Tóry*, ktorým sa dá uživiť. Tomu kladie talmud* veľký význam.

DESATORO – hebrejsky Aseret hadibrot = 10 výrokov. Prvé 4 prikázania určujú vzťah človeka k Bohu, zvyšných 6 vzťah človeka k človeku. Tvorí základ mravného kódexu ako Židov, tak aj kresťanov. Články pre heslo: DESATORO

173

DESAŤ DNÍ POKÁNIA – obdobie od Roš Hašana* po Jom Kipur* vrátane, vyhradené na sebaspytovanie a vyznanie hriechov voči Bohu a následné pokánie. Vrcholia sviatkom Jom Kipur*. Bližšie v článkoch: SLICHOT*, ROŠ HAŠANA*, 10 DNÍ POKÁNIA A JOM KIPUR*.

167

DESIATOK – desatina úrody odovzdávaná Chrámu* a kňazom*, aby mali z čoho žiť, nakoľko nemali podiel na pôde (4M 18.21, 24). Pôvodne to býval dobrovoľný dar či obetina z dobrej vôle (1M 14.20, 28.22). Týka sa len úrody vypestovanej v izraelskej zemi.

DEŇ ZMIERENIA – pozri JOM KIPUR* a článok: 10 DNÍ POKÁNIA A JOM KIPUR*

DERAŠA – kázeň, ktorú vedie spravidla rabín na Šabat*  po kriat ha-Tora*

DEVARIM – hebrejsky “slová” = 5. kniha Mojžišova, kedysi nazývaná aj Mišne Tóra (Opakovanie Tóry) 5M 17.18

DEVEKUT – spoločenstvo s Bohom až splynutie s ním. Termín pochádzajúci z chasidizmu. BAAL ŠEM TOV

DÉMONI – talmudický judaizmus rozpracoval širokú démonológiu vychádzajúc z viery vo svet nachádzajúci sa medzi duchovným a materiálnym svetom, v ktorom sa pohybujú mnohé bytosti, o ktorých sa nedá jednoznačne povedať či majú anjelskú, alebo démonickú podstatu, lebo v poňatí judaizmu tieto bytosti sú vlastne totožné a odlišujú sa len svojim poslaním. V začiatkoch bola viera v démonov ovplyvnená perzskou a babylonskou kultúrou, v stredoveku kresťanstvom. Viď. článok: DÉMONI – ZLÍ DUCHOVIA

DIASPORA – gréc.: “rozptýlenie” mimo izraelskú krajinu po 1. a 2. churbane*. Hebrejský ekvivalent je GALUT* alebo GOLA*.

DIJOKNA – prvotná podoba existujúca ešte pred stvorením. Praobraz. Horná podoba. Starý dní (ATIK JOMIN*), totožný so ZEIR ANPIN, obsahujúci všetko, čo bolo, je a bude. Nedochádza v ňom k žiadnej zmene, nikdy nedošlo, ani nedôjde. Prijal formu zeir anpin a tým je jeho horná podoba zvŕšená, a v sebe obsahuje všetky existujúce podoby, všetky mená a všetko je v nej v rovnováhe. Zeir anpin*, Ajin* a JHWH* je jedno a to isté. Tiež podoba človeka v nebeskom raji.

DIBBUK – doslova “tesné spojenie” a myslí sa tým posadnutie zlým duchom. Podľa ľudovej slovesnosti je to duša hriešnika, pre ktorú ani peklo nie je dostatočným trestom a tak blúdi svetom a hľadá človeka, ku ktorému by sa mohla privteliť, aby ho posilnila v jeho hriešnosti a zniesla ho zo sveta. Keď sa tak stane, v tele sú potom dve duše, ktoré vedú spolu boj.  Cadikim* zvykli dibuka vyháňať z tela postihnutého (exorcizmus). Viera v dibukov bola hlavne rozšírená v 16. storočí n.l. v období luriánskej kabaly. Bližšie v článkoch: DUŠA (NEFEŠ, NEŠAMA, RUACH) a  GILGUL NEŠAMOT (PREVTEĽOVANIE).

DIN – súd, prísnosť. Iný názov pre sefiru GEVURA*

text  ilustrácie:

-chanele-

Reklamy

ÚVOD DO TEURGIE

Teurgia je slovo gréckeho pôvodu a významovo by sme mohli povedať, že znamená  “pôsobenie na bohov a procesy v nich prebiehajúce”.

Cieľom teurgie je vedieť ovplyvňovať myšlienky tak, aby tieto priniesli vo výsledku požadované účinky a následky o svete hmotnom. Čokoľvek teurg zmení, či obmení na duchovnej úrovni, odrazí sa vo fungovaní sveta hmotného.

Teurgia sa predovšetkým zaoberá prácou s myšlienkou za pomoci použitia Božieho Mena – Šem ha-meforašu, ale zahŕňa aj pôsobenie vo svete (a hlavne) nad ním. Vo svete rôznych duchovných entít, nazývaných teurgami rôzne: anjeli, démoni, bohovia…ide vždy v zásade o duchovné potencie jedného charakteru, vyznačujúce sa konkrétnou sférou udelenej pôsobnosti. Nemožno teda hovoriť jednoznačne o zlých démonoch a dobrých anjeloch. Vieme napr. že SATAN má v židovskej tradícii dopredu určenú úlohu oznamovateľa smrti. Vtedy nadobúda prívlastok SAMAEL a aj keď nám sa “povolanie” ANJEL SMRTI, javí ako negatívne, je to anjelské povolanie ako každé iné, niekto ho robiť musí. Aj medzi ľudskými povolaniami sú také, ktoré neradíme medzi zvlášť vábne – kat, patológ a pod.

Kabalista – teurg je znalcom vyšších významov duchovných a vesmírnych zákonov a nie je mu cudzie konať “zázraky” použitím Božích Mien a svätých textov.

Základné činnosti/schopnosti kabalistu-teurga spočívajú v:

  1. schopnosti pôsobiť na Boha, anjelov a démonov i na človeka (aby si niekto nemyslel, že kabalista-teurg je natoľko drzá a sebavedomá osoba, že si dovolí pôsobiť na Boha; upozorňujem, že sa tak vždy dialo intenzívnou modlitbou, plnením Božích príkazov a celého Božieho Zákona a mystickým rastom – zduchovňovaním)
  2. vyprosení si u Boha konkrétnych vecí
  3. pôsobení na duchov a predmety vlastnou silou mysle
  4. a v koncentrácii svojho ducha a schopnosti získaným potenciálom naň pôsobiť

Kabalistická teurgia bola dosť výrazne ovplyvnená helénskou kultúrou a chaldejskou mágiou. Preniesla si všetky tieto prvky do podoby pre ňu necharakteristickej, stojacou zásadne na monoteizme. Nakoľko bola ale kabala ako taká  dosť výrazne ovplyvnená gnózou, bývala v minulosti často obviňovaná a napádaná z dualizmu a následne od neho sa odvíjajúceho modlárstva. Sú to myslím len zle pochopené myšlienky, bujnejúce na pôde antisemitizmu (to v prípade mimožidovského prostredia), alebo strach z odpadlíctva (to v prípade samotných členov spoločenstva).

Do kategórie kabalistov-teurgov možno zaradiť napr. PÁNOV MENA (Ba´alej ha-Šem), ktorí vedeli používať Božie Mená v prospech seba i svojich blížnych. Takýmito rabínmi a ich príhodami sa Talmud len tak hemží.

Už literatúra HEJCHALOT sa zmieňuje o odháňaní zlých duchov alebo o spolupráci s anjelmi . Podľa tradičných zdrojov sa adept pred samotnou operáciou 3 dni postil, modlil a študoval sväté spisy. Samotný obrad sa robil pred východom Slnka, tlmeným hlasom.

Operácia mala ovplyvniť buď sily v človeku určené na nejakú prácu, alebo nasledovanie Boha, či sústredenie sa na zvládnutie určitej schopnosti. Spadá do toho aj používanie talizmanov (prinášali dobro) a amuletov (ochraňovali pred zlom), často nesúcich Božie Meno.

Kabalistická teurgia uznáva zázraky a to aj napriek všeobecnému mieneniu, že zázrak je narušenie fyzikálneho zákona a teda stojí v protiklade a tak nie je možný (tu odporúčam záujemcom o bližšie pochopenie zázraku z vedeckého hľadiska, môj článok  VEDA A ZÁZRAKYna lokalite www.emuna.wordpress.com).

Samozrejme teurgiu možno použiť na dobré veci a aj na zlé, ako všetko na svete. Aj nožom si môžeme odkrojiť chlieb a ukojiť hlad, ale aj zavraždiť. Je na človeku, ktoré svoje sklony podporí  a ktoré zavrhne. A tak poznáme tzv. “bielych mágov” – dobrých: Baal ha-Šem a čiernych –  zlých: mekkašef.

Šem ha-meforaš možno použiť (pri správnom použití)k liečbe chorôb, vyvolávaniu a zariekaniu duchov, ako ochranu pred duchmi, urieknutiami, získaniu schopností i k moci meniť veci a informácie.

Ak zabudneme na možné zneužitie teurgie (ktoré býva nakoniec jednoznačne potrestané), ona samotná vedie pri pozitívnych pohnútkach k nábožensky správnemu výsledku a očisteniu a spáse duše, nakoniec ide v konečnom výsledku o spojenie s Bohom. Prvou etapou je pohnutie k Bohu a nakoniec splynutie s Ním.

Za zakladateľa teurgie je považovaný Šalamún, ktorého podľa rôznych legiend poslúchali aj démoni.

-chanele-

Odporúčaná literatúra:

  • Marek Dluhoš: Kabalistická teurgia (Vodnář, Praha 2009)
  • Helena Bonischová: Ma´ase merkava, starověká židovská mystika (P3K, Praha ľ012)

 

KABALA A MÁGIA

KABALA A MÁGIA

Postavenie mágie v judaizme je kontroverzné. Sú zástancovia, ktorí sú dodnes presvedčení, že mágia mala svoje miesto len medzi ľudovými vrstvami a učenci ju zásadne odmietali. Je to predovšetkým tým, že existujú ucelené písomné záznamy o jej realizovaní a o tom, že sa šírila hlavne ústnou formou. Cez to všetko, existujú aj iné písomné zmienky o nej a to v počiatočných mystických textoch (napr. Sefer Jecira), mystických textoch “hejchalot”, ale aj v samotnom Talmude (rozprávanie o Choni ha-Me´agel).

V rabínskom judaizme sa jednalo hlavne o tzv. “zariekavanie  anjelov” (hašba´at melachim) alebo démonov (hašba´at šedim). Boli to praktiky, ktorých cieľom bolo za pomoci nadprirodzených bytostí, ovplyvniť chod pozemských vecí.

Boli rabíni, ktorí vo svojich textoch magické techniky odsudzovali, ale bolo veľa aj takých ( hlavne v chasidskom období), ktorí boli sami aktérmi konajúcimi magické úkony (Chanina ben  Dosa, alebo už spomínaný Choni).

Najviac bolo v rabínskom judaizme rozšírené zariekavania démonov a anjelov, používanie Božieho Mena, kombinácia týchto mien, permutácia ich písmen, komunikácia s mŕtvymi učencami, viera v “ajin ha-ra”, zhotovovanie amuletov a talizmanov s Božím Menom. Sú záznamy tiež o tzv. sympatetickej mágii, pod ktorej vplyvom sa do ľudských zvykov preniesli také zvyky ako je napr. pálenie ostrihaných vlasov a nechtov, či zakopávanie chlapčenskej predkožky po obrade brit mila, aby sa tieto časti ľudského tela nedostali do nepovolaných rúk a nemohli nimi byť prevádzané magické rituály, ktoré by pôvodným vlastníkom nejako ublížili. Genízy tak často slúžili aj na úschovu detských oblečení, aby sa prostredníctvom nich deťom neškodilo.

Mágia slúžila tiež na vyháňanie nečistých privtelených duchov (dibbuk), ktorí postihnutému spôsobovali veľké trápenie.

Inokedy naopak slúžila na komunikáciu s privteleným duchom učenca, či príbuzného zomrelého, ktorý bol pre nositeľa oporou alebo duchovným vodcom (ibbur).

Tak ako aj v dnešnej dobe sú ľudia, ktorí vyhľadávajú ľudových liečiteľov, kartárky, veštcov a pod., a iní, ktorí takéto praktiky vehementne odsudzujú, tak aj v minulosti, existovali skupiny židovského obyvateľstva inklinujúceho k mágii ako k prostriedku riešiť vzniknuté životné problémy a takí, ktorí magické praktiky v zásade odmietali. Práve z takéhoto odmietania sa zrodilo zovšeobecňujúce pohŕdanie kabalou (žid. mystická tradícia), nesprávne ju interpretujúc ako mágiu. Každý, kto kedy študoval kabalistické texty týkajúce sa Ma´ase Berešit vie, že toto učenie s mágiou nemá nič spoločné, ale že je to v prvom rade filozofia a duchovná interpretácia tohto sveta, ktorú si dovolím zaradiť medzi podobné kategórie ako napr. grécka filozofia, taoizmus, kozmológia, ale aj spiritualizmus.

Mágia sa dostala paradoxne aj do liturgie ľudí, kabalu odmietajúcich – napr. obrad KAPAROT, TAŠLICH apod.

-chanele-

DÉMONI – ZLÍ DUCHOVIA

DÉMONI – ZLÍ

DUCHOVIA

Pôvodne v judaizme viera v démonov nemala miesto. Vznikla až pod vplyvom iránskeho synkretizmu (6.stor.p.n.l. = babylonské zajatie) a nie všetci ju prijali. Saduceji, narozdiel od Farizeov, v nečistých duchov, schopných posadnúť človeka neverili  (1 Sam 16.14), podobne ako neverili v nesmrteľnú dušu, anjelov a ani zmŕtvychvstanie (Skutky 23.8).
V počiatkoch judaizmu sa ale zachovala  viera v zlé duchovné bytosti, pod ktorými boli chápané pohanské božstvá. Tak sa napríklad skomoleninou ugaritského boha “Baal Zebula” = “Pána vznešenosti”, stal “Baal Zebúb” (Belzebúb) = “Pán múch”, filištínsky boh z Ekrónu.
I Satan bol pôvodne len žalobca (od slovesného kmeňa STN – žalovať). V dielach rabbiho Leva ben Becalela býva Satan dokonca stotožňovaný s jecer ha-ra – zlým pudom.
Belial (pôvodne znamenal “zlo, skazu” 5M 13.14) slúžil zas na označenie človeka ničomného, zlého, podlého…
V Kumráne dostalo slovo Belial význam “moc vzdorujúca Bohu” a je perzonifikovaná do podoby Satana.
Písmo sv. spomína ešte aj iné tvory, ktoré sa zaraďujú do skupiny démonov. Azazel (3M 16.8-10) či Lilit (Iz 34.14)- tá bola pôvodne mezopotámskym ženským démonom, no nakoniec sa stala nočným strašidlom.
V súčasnej dobe sa démoni počítajú za:
a/ potomkov Synov Božích a dcér ľudských (1M 6.1-2)
b/ padlé anjele
c/ výsledok Adamových pohlavných stykov s inkubami a Eviných so sukubmi (rabímsky judaizmus)

Všetci dávajú prednosť púšti (4M 21.4-9; 5M 8.15; Iz 30.6) a zrúcaninám (1 Kr 9.8; Sf 2.15).
Sú a/ čierni
b/ vlasatí, poľní démoni v podobe kozlov (3M 17.7; Iz 13.21)
c/ suchí v bezvodných oblastiach (Iz 34.12)
a niekedy stotožňovaní tiež s poludňajším slnkom (Ž 91.6), spôsobujúcim úpal a panický strach.

Na stránkach Písma sv. sa ďalej môžeme stretnúť tiež s:
“ohnivými hadmi” (4M 21.4-9)
“ohnivými hadmi a škorpiónmi” (5M 8.15)
“démonmi” ako takými (Ž 106.37)
“kozlovitými démonmi” (3M 17.7)
“príšerami púšte” (Iz 13.21; 34.14)
a jednoducho “nákazou” (Ž 91.6).

Judaizmus pozná ešte jeden fenomén, ktorý môžeme radiť do tejto kategórie – dibbuk. Pod označením DIBBUK sa rozumie démon, zlý duch, či zákerný duch mŕtvej osoby, ktorý vstupuje do tela žijúceho človeka a ovláda ho do takej miery, že tento sa môže aj zblázniť, alebo mať iné psychické poruchy. Ovplyvňuje jeho život k svojej predstave, znemožňuje mu určité aktivity, ba aj kontakty s ľuďmi. Môže ísť o dušu, ktorá je s obeťou spojená karmicky, alebo o náhodného zomrelého, ktorý nie je schopný odprostiť sa pod tiažou hriechov od hmotného sveta. Spravidla tieto hriechy aj koná ďalej rukami obete. Je možné sa ho zbaviť exorcizmom. Spravidla sa touto činnosťou zaoberá veci znalý rabín.

Písmo sv. nám tiež dáva, i keď nie veľmi zrozumiteľný, ale návod, ako sa pred zlými duchmi chrániť:
1 Kr 9.8 – “zdesí sa a zahvízdne”
Sf 2.15 – “zapískne a mávne rukou”.

Ľudová slovesnosť a rabínski predstavitelia časom priniesli iné druhy ochrany pre zlými démonmi. V spise karaitu Jehudu Hadasiho “Eškol ha-kofer” (12.stor.) sa uvádza: “…Hospodinovo Meno ťa bude chrániť. A takisto onen symbol, ktorý sa nazýva Dávidov štít, (napísaný) pri každom anjelovi a na konci mezuzy…”

Začiatkom 14. storočia bola naviac Dávidova hviezda stotožnená Davidom ben Jehudom, vnukom Rambana (komentár k mystickému textu Zohar)  so symbolom, ktorý používal na ochranu proti zlým duchom  dokonca samotný kráľ Dávid.

Tak sa stala v stredoveku Dávidova hviezda (Magen David) oficiálnym ochranným talizmanom pred démonmi a to nie len medzi židmi, ale aj medzi kresťanmi a muslimami.

Ako ochranný symbol sa Dávidova hviezda spolu s Božím Menom používala tiež v rukopisoch (viď článok: Božie Meno v talizmanoch).

-ch-