HELIOCENTRICKÁ SLNEČNÁ SÚSTAVA V TALMUDE

Rabíni vysvetľujú v Talmude (TB, Pesachim 93) aj to, ako vyzerá naša slnečná sústava. Obloha vraj “vyzerá ako klobúk, koleso stojí pevne a planéty sa otáčajú. Pohanskí  učenci však učia, že koleso sa točí a planéty stoja nepohnute”.

Slovo MAZAL = planéta je odvodené od slova MAAZAL = putujúci.

(od toho vzniklo blahoželanie mazl tov = veľa šťastia, tj. “šťastnú planétu” – pravdepodobne z astrologického pohľadu)

Svet je v judaizme opisovaný ako niečo guľaté, čo je obklopené nebom, podobne ako šupka pomaranču obklopuje samotný pomaranč. Svet sa skladá zo 6 sfér (šupina Leviatana, Charab, Javaša, Arka, Tebel a Cheled), plus nebesá. To je štruktúra kozmu podľa starovekej tradície.

-chanele-

ZAUJÍMAVOSTI Z TALMUDU/ ZEM JE GUĽATÁ

O tom, že Zem je guľatá sa píše už aj v Talmude, ktorý sa začal formovať v období babylonského zajatia (6. stor. p.n.l.) ako ústna tradícia.

Guľatosť Zeme je spomínaná v traktáte Avoda Zara III., ktorý v čase Kolumba, tvoril základ Talmudu už asi 1000 rokov.

Kresťania 15. stor. n. l. nemali bežne prístup k talmudickej literatúre, zato mali k dispozícii iné diela.  Napríklad spis rabínskeho učenca Jicchaka ben Šelomo Sahula, z ktorého sa o guľatosti Zeme dozvedel aj Kolumbus. Spis bol napísaný v roku 1281 arabsky a po španielsky vyšiel v roku 1490. Prekladatelia do španielčiny považovali toto tvrdenie, samozrejme, za vtip a vôbec nezaregistrovali, že ide o prepis informácie z oveľa  staršieho diela. Citát znie nasledovne:

 

“…na druhej strane pod nami  obývajú zemeguľu ľudia a keď je na tejto strane zemegule deň, na druhej strane je noc…”

Túto informáciu získali Židia pravdepodobne od Babylončanov, ktorí sa naplno zaoberali astrológiou a astronómiou. V tej dobe bola rozvinutá aj matematika, takže nie je vôbec čudné, že naši predkovia poznali dnes všeobecne známe vedecké tézy. To isté sa týka i gréckych filozofov. To len v Európe, bohužiaľ, spôsobilo kresťanstvo na niekoľko storočí výraznú stagnáciu vedy.

-chanele-

 

 

 

 

PÉSACH A VEĽKÁ NOC

 
 
                                 PÉSACH A VEĽKÁ NOC
 
 
     Sviatok Pésach slávime v mesiaci nisan, od 15. dňa sedem dní, v diaspore osem dní. Séder sa robí 14. nisanu večer. V Diaspore je to 1.séderová večera, druhá sa koná 15. dňa večer.
     Ranní kresťania ešte dodržiavali všetky zvyklosti prameniace z judaizmu a teda aj všetky židovské sviatky, vrátane Pésachu. Postupne však, vzhľadom na misijný charakter kresťanstva, sa od jednotlivých náboženských zvykov upúšťalo. Bolo to aj z dôvodov odlíšenia sa od pôvodného náboženstva, z ktorého kresťanstvo vzniklo. A tak napríklad sobota bola nahradená nedeľou (pretože Kristus vstal z mŕtvych v deň po sobote) a dôležité bolo tiež, odlíšiť kresťanské Veľkonočné sviatky od tradičného židovského Pésachu. Preto tieto dva sviatky (séder a Veľkonočná nedeľa) nikdy nesmú pripadnúť na jeden a ten istý deň.
     A tak sa určilo na koncile v Nice (325 n.l.), že kresťanská Veľká Noc pripadne vždy na nedeľu po prvom jarnom splne Mesiaca. Ak jarný spln pripadne na nedeľu, preloží sa Veľká Noc na ďaľšiu nedeľu. Splnom sa tu rozumie nie spln definovaný synodickým mesiacom, ako ho vníma astronómia, ale cyklický, cirkevný, za ktorý je považovaný 14. deň po Nove, pričom už deň po Nove sa počíta za prvý deň.
 
– chanele –

POLÁRNA ŽIARA AJ V BIBLII ?

 
 
 
POLÁRNA ŽIARA AJ V BIBLII?
 
 
 
 
     Polárnou žiarou nazývame farebné osvetlenie nočnej oblohy, pozorované v nízkych geomagnetických šírkach a vznikajúce ako dôsledok preletu rýchlo letiacich častíc slnečného vetra, pritiahnutých do zemskej atmosféry magnetickým poľom Zeme. Tie sa počas preletu atmosférou zrážajú s atómami kyslíka a dusíka, čo má za následok vyžiarenie energie v zelenej a červenej časti spektra. Polárne žiare ale bývajú aj biele, alebo i  viacfarebné, akoby dúhové.
     Najväčšie žiare boli zaznamenané počas zvýšenej aktivity Slnka, kedy sú počas mohutných slnenčných erupcií emitované častice s veľmi veľkou energiou.
     Záznamy o ich pozorovaní máme aj zo starovekých kroník, dokonca už z obdobia cca 1100 p.n.l. Podľa niektorých odborníkov je o nich zmienka dokonca aj v Biblii – Jer 1.13, Ez 1.1-28, Zach 1.8.
     Polárne žiare boli pozorované vesmírnymi sondami na všetkých veľkých planétach so silným magnetickým poľom.
     V našich zemepisných šírkach sú veľmi zriedkavé, ale nie nemožné. Moja mama videla jednu, cca okolo roku 1950, v zimnom mesiaci, zo Sliača pri Zvolene.
 
– chanele –

NOVMESIAC

 

NOVMESIAC

“…a bol večer a bolo ráno, deň prvý…”
I keď sa to možno nezdá, ale tento biblický verš nemusí byť prameňom, podľa ktorého sa deň v judaizme začína večer (erev).
     Tradícia svätiť sviatok od večera predchádzajúceho dňa, vznikla možno pod vplyvom ešte kanaánskeho náboženstva.
     Všetky náboženstvá Blízkeho Východu sa držali mesačného kalendára.
     Mesačný kalendár bol vždy náboženským kalendárom. A nakoľko bolo zakaždým potrebné
     stanoviť správne dátumy sviatkov, veľký dôraz sa vždy kládol na správne určenie začiatku Novmesiaca. 
      “Mladý Mesiac” z astronomického hľadiska možno uvidieť len tesne pred západom Slnka, alebo počas neho, za súmraku. Najskôr ho vidieť približne dva dni po Nove. Vidieť ho skôr ako 24 hodín po Nove, je výnimkou, nie práve častou. Mesiac sa totiž musí nachádzať v dostatočnej západnej elongácii (uhlová vzdialenosť od Slnka meraná v oblúku ekliptiky), aby ho bol náš zrak schopný na zmrákajúcej sa oblohe vidieť a to je ešte priveľmi úzkym prúžkom.
     Je možné, že pôvodne práve toto, bolo dôvodom, prečo sa Novmesiac, ako čosi nové, zaraďovalo už do dňa nasledujúceho.
     A možno práve tu by sme mali hľadať ono dnešné “…erev šabát…”; …”erev Pésach…” a pod.
    
– chanele –

TALMUD A HALLEYOVA KOMÉTA

   

  TALMUD A HALLEYOVA KOMÉTA

 

  Kométy sú telesá tvorené ľadom, kusmi horniny a prachom. Pochádzajú s najväčšou pravdepodobnosťou z Oortovho oblaku ( tento sa nachádza za hranicami Slnečnej sústavy), odkiaľ môžu byť za určitých podmienok vymrštené. Potom nasleduje ich periodické približovanie sa k Slnku po parabolických, alebo hyperbolických dráhach až kým nezaniknú.

     V blízkosti Slnka sa totiž materiál, z ktorého sú tvorené, začne zahrievať a tým uvoľňovať. To vytvorí žiarivú kómu – plynný obal okolo jadra kométy. Slnečný vietor nabitých častíc zároveň spôsobí prúdenie prachu a plynov von z kómy a tak vznikne veľmi obdivovaný kometárny chvost. Ten býva vždy natočený smerom od Slnka. Pri každom prelete kométy okolo Slnka, niečo z jej materiálu zanikne. Preto každý takýto prelet je pre vlasaticu ortieľom smrti.

     Tak napr. známa Halleyova kométa, vracajúca sa k Slnku každých 76 rokov (naposledy pozorovaná v r. 1986), už pri budúcom návrate v r. 2061, viditeľná voľným okom žiaľ nebude!

     V Babylonskom Talmude (Harajot 10a/10b časť IV., Nesikin), sa hovorí o zvláštnej hviezde, ktorá  “jeden krát za 70 rokov privedie lode do zmätku”.

     Stojí za zamyslenie, či tento popis môže súvisieť s preletom práve Halleyovej kométy roku 66 n.l. Pokaľ by to tak bolo, skutočnosť, že židovskí učenci už v tom veku vedeli o periodicite kometárnych návratov a túto vedeli aj presne vyrátať, by bola v dejinách astronómie s ničím neporovnateľnou senzáciou!

     Nie je však známe, že by v dobách antiky vedel niekto, na základe vtedajších astronomických a fyzikálnych znalostí, vypočítať dráhu kométy (pre porovnanie, dráha Halleyovej kométy bola vypočítaná až v 18. stor. n.l.).

     V takom prípade by talmudická zmienka o jasnej hviezde, vracajúcej sa každých 70 rokov, hovorila skôr o hviezde Mira zo súhvezdia Veľryby, ktorá podľa novodobých výskumov, v intervaloch 60 rokov, mení výrazne svoju intenzitu.  Pravdu o jasnej hviezde však poznali len pôvodní pisatelia Talmudu…

halley

– chanele –