DELENIE KABALY

Pôvodná židovská mystika pochádzajúca z raného rabínskeho obdobia sa delí na Ma´ase Berešit (Dielo Stvorenia) a Ma´ase Merkava (Dielo Vozu).

Ma´ase Berešit sú rabínske špekulácie o stvorení sveta a jeho priebehu (často aj o tom, čo mu predchádzalo) vychádzajúce z farizejských podrobných štúdií prvej knihy Mojžišovej a jej prvej kapitoly. Farizeji boli známi veľmi dôkladným štúdiom Písma. Išlo výlučne o teoretické štúdie.

Tak sa teoretická kabala začala zaoberať kozmológiou, ale aj poznaním Boha a jeho podstaty až do štúdia jeho slávy (kavod) a podoby, aj keď Šiur Koma  spadá viac do štúdia hejchalot (Paláce), tj Merkavy.

Ma´ase Merkava sa naopak považuje za praktickú kabalu a vychádza zo štúdia prvej kapitoly knihy Ezechiel, v ktorej je opísaný Boží voz (preto Dielo Vozu), ktorý mal Ezechiel možnosť vidieť. V náväznosti na to, tvoria základ Ma´ase Merkavy hejchalotické texty a knihy apokryfné, napr. Henoch.

Prax Merkavy spočíva v extatických stavoch rabínov, počas ktorých sa dostávali v meditačnej extáze cez jednotlivé úrovne až do neba. Na výstup im slúžili sefiry alebo sedem nebies (viď. článok MENÓRA ). Používal sa na to celý súbor meditačných  techník.

Podkapitolou praktickej kabaly je tzv. Teurgia, ktorá je založená na vyzívaní Boha na “spoluprácu” pri niektorých magických úkonoch, ale aj “donucovanie” k spolupráci anjelov a démonov, prostredníctvom ich mien. Bližšie o teurgii píšem v rubrike TEURGIA. Do kategórie spadá okrem mágie ovplyvňujúcej cez duchovnú úroveň veci hrubohmotné, aj liečiteľstvo za pomoci Božieho Mena, príp. používanie talizmanov a amuletov ( viď. aj článok Božie Meno v talizmanoch  ), ktoré sa do kabaly dostali pod vplyvom helénizmu, zoroastrizmu a teda hlavne pôvodnej perzskej démonológie a angeológie (predtým nemali démoni v judaizme miesto a anjeli boli vnímaní len ako starovekí Boží poslovia, ktorí pomáhali formovať dejiny).

Rabíni boli často liečitelia, divotvorci, mudrci znalí exotických vied ako astrológia a pod.

Na ľudovej úrovni sa praktiky mystiky dostali len do podoby výroby amuletov (= predmet prinášajúci ochranu pred zlom) a talizmanov (= predmet prinášajúci šťastie) s rôznym stupňom pôsobnosti, ktorých prax bola jednoznačne prebratá od Peržanov. Písali a ryli sa na ne hlavne biblické verše, Božie mená a symboly ako napr. Magen David (článok KABALA A MÁGIA ).

-chanele-

Reklamy

SEFER RAZIEL HA-MALACH

Kniha “Raziel” bola údajne podľa legendy napísaná anjelom Razielom (RAZ=tajomstvo EL=Boh) a darovaná Adamovi ešte predtým, než opustil s Evou raj.

Kniha pozostáva z častí:

  1. KNIHA ODEVU (MALBUŠ), hovorí o význame knihy a o tom ako s ňou zaobchádzať, spolu so súpisom mien anjelov a období v ktorých vládnu. Napr. Mesiac Nisan je ovládaný 36 anjelmi na čele so Šafielom. Mesiac Ijjar43-omi anjelmi a vládne im Rauhiel. Sivan ovláda Arinavar a 68 anjelov jemu priradených.Tamuz má za vládcu Taac-Buna a 28 anjelov. Mesiacu Av predsedá Tatar-Gur s 29-imi anjelmi. Elul je ovládaný Murielom a 29 anjelmi pomocníkmi, Tišri nesie vládu Pachdruna s 29-imi anjelmi, Matrchešvan Larbaga s 27-imi anjelmi, Kislevu vládne Arbagdor  a 29 pmocníkov a Adar ovláda Abarchiel s 29-imi anjelmi. Mesiace Tevet a Ševat sú v originále vynechané, neobsahujú ich ani preklady. Muriel vládne Dinuru (rieka, z ktorej boli stvorené všetky svetlá, Šamšiel slnku, Jarchiel Mesiacu, Kachbiel hviezdam, Safriel knihám, Jahudiel Židom a pod.
  2. samotná KNIHA TAJOMSTVA RAZIELA obsahuje homiletické úvahy o stvorení sveta a činnosti anjelov. Celkovo je text dosť chaotický, citáty sa navzájom miešajú, raz sa cituje midraš, inokedy Talmud  apod. Kniha výrazne rieši ATBAŠ a za jeho pomoci vyvodzuje aj to, kto smie túto knihu čítať. Napr. Meno Božie používané v modlitbách sa mení podľa “atbašu” na NUN, TAV a JOD (ŠIN + DALET+JOD= dávajú číselnú hodnotu 500. A nakoľko meno ŠADAJ sa používa v modlitbách o deti, tj. človek, ktorý smie čítať “Raziela” by mal mať syna aj dcéru, ktorých počet údov dokopy dáva 500 (248 údov mužských a 252 ženských). To znamená, že by to mal byť človek stredného veku, dobročinný a múdry. Stvorenie je mimo iné opisované ako: Alef je Boh – prvý a posledný. Alef je prvé písmeno. Hospodin je hlavou všetkých anjelov. Alef je 1, je to začiatok čísel a v slove milión – “mea” stojí na konci. Začína ním abeceda a končí Tašrak (spiatočná abeceda). Pri stvorení sveta videl Boh, že oba chrámy (Šalamúnov aj Herodov) budú zničené. Písmeno Bet slova Berešit = 2, tj. 2 Chrámy. Bet značí tiež, že Hospodin tvoril všetko v dualite (nebo a zem, dobro a zlo, more a rieky, raj a peklo, Slnko  a Mesiac, muža a ženu…). Človeku dal dve oči, dve ruky, dve nohy atď. Boh vypustil dych, ktorý sa stal vetrom, ohňom a vodou a jeho prvý dych sa stal prvou sefirou. Hospodin korunoval Alef, spojil ho s duchom a stvoril človeka, dážď a hruď. Duch naplňuje vesmír, pretože bez neho nemôže existovať. Dýchaním povstal duch, vietor, vlhko a teplota. Vlhkosť bola stiahnutá do jednej strany a dala pôvod čiare obklopujúcej svet (tohu). Z vody nad priepasťou vzišli kamene známe ako Bohu. Voda bola prvá, ktorá prijala Hospodina s chválou. Mojžiš meškal na Sinaj 2 x po 40 dňoch (MEM a MEM) a prijal Desatoro (JOD), tj. Mem Jod Mem = Majim = voda. Tóra je prirovnávaná k vode. Voda je žriedlom života, život dáva. Voda odzrkadľuje nebo. Rovnako tak Tóra dáva život a zrkadlí sa v nej nebo.
  3.  KNIHA VEĽKÉHO BOŽIEHO MENA    hovorí o 72 –slovnom Božom Mene, pozostávajúcom z kombinácií vždy troch písmen, pričom každá trojica má iné  – pôsobenie. (WHW – Chrám účinkuje na svet; JLT – Hospodin je prvý; SJT – existuje večne; ELM – všemohúci; atď. Mená sa písali na strieborné doštičky, v určitú hodinu dňa, za vlády konkrétneho anjela, ktorého meno sa v tej chvíli vyslovilo. Písali sa tiež na pergamen, medený plech, alebo sa len tak vyslovili v modlitbe.
  4. a nakoniec KNIHA HAMAZALOT (Hviezdy) zaoberajúca sa výrobou a významom talizmanov a božích  Mien na nich používaných a ich účinkov. Používali sa na rôzne účely:
  • ochrana šestonedieľky
  • dosiahnutiu lásky a milosti
  • na docielenie zhody medzi manželmi alebo priateľmi
  • pred urieknutím
  • pred zlým duchom
  • apod.

O talizmanoch a ich účinkoch hovorí aj Talmud (TB Pesachim, Avoda Zara).

Pre hlbší záujem odporúčam český preklad:

dr. J Eisenberg: Sefer Razie ha-Malach, Kniha anděla Raziela čili praktická teurgie a mystika kabalistická (Sfinx, Praha 1923)

Ide ale, ako som už spomenula o dosť chaotický a hlavne nekompletný preklad. Záujemcom o teurgiu odporúčam radšej diela  Kefera alebo Bardona, ale nepúšťala by som sa do toho po hlave a pokiaľ si záujemca nie je istý zákonitosťami práce s myšlienkou, môžu mať z toho psychické problémy. Radšej každého od takýchto vecí odhováram. Kabalista/teurg by mal byť človek bezúhonný oddaný Bohu a Tóre.

Okrem iného, ak ide o určitý druh chanelingu (vzývanie anjelov), staviame sa vlastne proti Tóre, lebo tá učí, že modliť sa máme len k Bohu, prosiť a oslovovať len Jeho. Nemáme sa pýtať ani veštcov, ani vidomcov, ani mŕtvych. Všetky tieto praktiky sú Tórou aj prorokmi a teda Bohom zapovedané (3M 19.31, 20.6-7, 20.27; 5M 18.10-14; Iz 8.19, 47.12; 4M 23.23).

Je to preto, že

  1. ak sa dáme ovplyvniť veštcami, vidomcami a pod., už to nie je naše rozhodnutie, lebo bez nich by sme sa možno rozhodli inak.
  2. nikto z nich nepozná skutočnú budúcnosť, tú pozná len Boh.

Veštci disponujú len možnou alternatívou budúcich vecí. Každý človek má niekoľko paralelných budúcností, podmienených rôznym rozhodnutiam a okolnostiam. Veštec vám vždy povie len tú, ktorá je v tej chvíli najpravdepodobnejšia, zodpovedajúca momentálnej situácii, niečo ako právnické AD HOC. Veštci vidia len to, čo smiete svojou vôľou zmeniť a ovplyvniť. Teda veci pre váš duchovný vývoj v tej chvíli nedôležité. To, čo musíte, alebo naopak nesmiete zažiť, to vám nikdy nikto nepovie. Vtedy veštci obyčajne hovoria, že “ich to ďalej nepustí”, alebo že vidia “biele karty”. Je to tak preto, aby ste na daných veciach nemohli niečo nechtiac, alebo úmyselne zmeniť. A na to Boh veľmi precízne dohliada, hlavne pokiaľ ide o poslania a úlohy. Čo sa budete akokoľvek o niečo snažiť, čo nemáte dané, nedosiahnete to. Vtedy máme pocit, že sú nám pod nohy hádzané polená (ovšem, môže to byť aj urieknutie). Môže byť, že vám to aj Boh priamo povie, že to nesmiete vedieť – všetko záleží od toho ako vysoko ste na duchovnej úrovni. A ako som už hovorila v článku  CEVAOT  , Boh komunikuje s človekom tromi spôsobmi:

  1. priamo tvárou v tvár
  2. v snoch
  3. cez druhých ľudí

-chanele-

KABALA A MÁGIA

KABALA A MÁGIA

Postavenie mágie v judaizme je kontroverzné. Sú zástancovia, ktorí sú dodnes presvedčení, že mágia mala svoje miesto len medzi ľudovými vrstvami a učenci ju zásadne odmietali. Je to predovšetkým tým, že existujú ucelené písomné záznamy o jej realizovaní a o tom, že sa šírila hlavne ústnou formou. Cez to všetko, existujú aj iné písomné zmienky o nej a to v počiatočných mystických textoch (napr. Sefer Jecira), mystických textoch “hejchalot”, ale aj v samotnom Talmude (rozprávanie o Choni ha-Me´agel).

V rabínskom judaizme sa jednalo hlavne o tzv. “zariekavanie  anjelov” (hašba´at melachim) alebo démonov (hašba´at šedim). Boli to praktiky, ktorých cieľom bolo za pomoci nadprirodzených bytostí, ovplyvniť chod pozemských vecí.

Boli rabíni, ktorí vo svojich textoch magické techniky odsudzovali, ale bolo veľa aj takých ( hlavne v chasidskom období), ktorí boli sami aktérmi konajúcimi magické úkony (Chanina ben  Dosa, alebo už spomínaný Choni).

Najviac bolo v rabínskom judaizme rozšírené zariekavania démonov a anjelov, používanie Božieho Mena, kombinácia týchto mien, permutácia ich písmen, komunikácia s mŕtvymi učencami, viera v “ajin ha-ra”, zhotovovanie amuletov a talizmanov s Božím Menom. Sú záznamy tiež o tzv. sympatetickej mágii, pod ktorej vplyvom sa do ľudských zvykov preniesli také zvyky ako je napr. pálenie ostrihaných vlasov a nechtov, či zakopávanie chlapčenskej predkožky po obrade brit mila, aby sa tieto časti ľudského tela nedostali do nepovolaných rúk a nemohli nimi byť prevádzané magické rituály, ktoré by pôvodným vlastníkom nejako ublížili. Genízy tak často slúžili aj na úschovu detských oblečení, aby sa prostredníctvom nich deťom neškodilo.

Mágia slúžila tiež na vyháňanie nečistých privtelených duchov (dibbuk), ktorí postihnutému spôsobovali veľké trápenie.

Inokedy naopak slúžila na komunikáciu s privteleným duchom učenca, či príbuzného zomrelého, ktorý bol pre nositeľa oporou alebo duchovným vodcom (ibbur).

Tak ako aj v dnešnej dobe sú ľudia, ktorí vyhľadávajú ľudových liečiteľov, kartárky, veštcov a pod., a iní, ktorí takéto praktiky vehementne odsudzujú, tak aj v minulosti, existovali skupiny židovského obyvateľstva inklinujúceho k mágii ako k prostriedku riešiť vzniknuté životné problémy a takí, ktorí magické praktiky v zásade odmietali. Práve z takéhoto odmietania sa zrodilo zovšeobecňujúce pohŕdanie kabalou (žid. mystická tradícia), nesprávne ju interpretujúc ako mágiu. Každý, kto kedy študoval kabalistické texty týkajúce sa Ma´ase Berešit vie, že toto učenie s mágiou nemá nič spoločné, ale že je to v prvom rade filozofia a duchovná interpretácia tohto sveta, ktorú si dovolím zaradiť medzi podobné kategórie ako napr. grécka filozofia, taoizmus, kozmológia, ale aj spiritualizmus.

Mágia sa dostala paradoxne aj do liturgie ľudí, kabalu odmietajúcich – napr. obrad KAPAROT, TAŠLICH apod.

-chanele-

AJIN HA-RA

AJIN HA-RA

Ide o termín označujúci “prijdenie z očí” (uhranutie, urieknutie, porobenie), doslova tzv. “zlé oko”.

Jedná sa o všeobecne rozšírenú vieru, a v rabínskom judaizme podporenú mnohými talmudickými príbehmi, v existenciu duchovnej sily pohľadu, ktorý môže človeku ublížiť (napr. TB Bava Mecia 59b, 107b).

Uhranutie sa môže týkať osôb i predmetov (TB Bava Mesia 107a) a vzniká hlavne zo závisti. Preto sú najviac ohrozené deti, prvorodení chlapci, mladomanželia, mimoriadne pekní ľudia a pod.

Na ochranu pred urieknutím sa zvykli používať predmety červenej farby (červená farba svojou nápadnosťou mala potenciálneho neprajníka zaujať a odviesť jeho myšlienky inam), amulety a talizmany (viď.: Božie Meno v talizmanoch ), alebo rôzne náboženské rituály (TB Berachot 55b).

Vžilo sa (hlavne medzi aškenázskymi Židmi), že pri pochvale (hlavne dieťaťa) sa prikladá k pochvale veta “kajn ajn-hora”(v jidiš, doslova “bez zlého oka”), čo by sa dalo preložiť ako “kiež ho nikto neuriekne”.

Talmud uvádza ako zdroj viery v “ajin ha-ra” už Tóru (1M 49.22-23; 1S 18.9; Prísl 28.22).

Viera v urieknutie sa preniesla až do dnešných dní a v dnešnej modernej dobe rezonuje v používaní tzv. “chamsy”- amuletu v tvare ľudskej dlane s natiahnutými prstami v tvare akoby ľalie, do stredu ktorej sa zvykne ešte umiestňovať starý berberský (berberi = súhrnné označenie pre pôvodných obyvateľov severnej Afriky od Maroka po Alžír, Tunis a Líbiu a hovoriacich berberskými jazykmi (semitohamitskými, tj.afroázijskými), príbuznými arabčine a hebrejčine) symbol vševidiace a ochraňujúce oko.

images 3images

     Oko bolo v starovekej Mezopotámii a v Egypte znamením “vševidiaceho”. Je to symbol bdelosti, všemohúcnosti a múdrosti.

Oko na dlani sa vyskytuje nezávisle na sebe v kultúrach Ázie (bohyňa Sitatara so siedmymi očami, z toho dve má na dlaniach – schopnosť vidieť do budúcnosti ľudstva), pôvodných obyvateľov Ameriky (Aztékovia a Inkovia – ruka prinášajúca prosperitu), na Blízkom a Strednom Východe (moslimovia, Izrael) a v Egypte (Horovo oko). Aj Európa disponuje symbolom oka v trojuholníku, ako kresťanského symbolu znázorňujúceho Božiu prozreteľnosť. Symbol oka si vzali za svoj aj niektoré mystické rády (Slobodomurári, Ilumináti).

Chamsa nie je pôvodný hebrejský symbol. Do Izraela ho priviezli prví prisťahovalci so Stredného Východu. Vžila sa však aj medzi židovským obyvateľstvom.

Chamsa býva považovaná za ochrannú Božiu ruku. Jej päť prstov by mohlo zodpovedať Piatim knihám Tóry. Používa sa vo forme šperkov, amuletov, alebo obrázkov visiacich na stenách domov, či visieva aj v autách a  ochraňuje údajne práve pred “zlým okom”.

chamsa

Jej názov je odvodený od semitského slova “päť” (hebr. “päť”=”chemeš”). Medzi muslimským obyvateľstvom je známa aj pod názvom “Fatimina ruka” (podľa dcéry proroka Mohameda) a medzi izraelským obyvateľstvom pod názvom “Miriamina ruka” (podľa sestry veľkňaza Árona).

V sefardských (španielski Židia) domácnostiach je nahrádzaná amuletom v tvare “ryby”, lebo sa verí, že ryby sú voči “zlému oku” imúnne, nakoľko žijú pod vodou a nie je ich bežne vidieť.

-chanele-

– – – PSIA DUŠA – – – stránka venovaná opusteným a nechceným zvieratám – – – www.psiadusa.sk

 

BOŽIE MENO V TALIZMANOCH

BOŽIE MENO V TALIZMANOCH

Avraham pochádzal z chaldejského Uru. A i keď sa v tom čase o Sumeroch (Chaldea = názov Akkadskej ríše, pokračovateľky Sumerskej) už takmer nič nevedelo, boli to práve oni, od ktorých sa cez Akkaďanov na židovský národ preniesol zvyk používať amulety. Tie boli pôvodne kostenné, kamenné, hlinené, neskôr kovové, hlavne bronzové.

Nosili sa voľne na tele, spočiatku v podobe šperkov, neskôr škapuliarov a kovových platničiek, či pergamenových zvitkov popísaných ochrannými textami, alebo podobami ochranných božstiev. Často sa používali tiež sošky bohov. Chaldejci pôvodne používali amulety ako ochranné predmety, pripisovali im tiež ochrannú moc, , najvýraznejšie prejavenú pri ich prikladaní na choré miesta.

Pre hebrejskú tradíciu sú charakteristické náušnice rôznych tvarov, postupne nosené už len ako ozdoba. Súbežne s nimi sa do popredia dostávali rôzne gravírované drahokami (náprsný štít veľkňaza…), kovové doštičky s vyrytými svätými textami a neskôr magické formulky napísané na pergamenové lístky. Naposledy menované sa tešili najväčšej obľube a boli najfrekventovanejšie.

Mnohí považujú za posvätný amulet aj mezuzu, pretože pôvodne sa verilo, že vo verajách sídlia domáci bôžikovia – ochrancovia domu.

007 (2)foto(autorka): mezuza

Na ochranu proti zlým mocnostiam sa na veraje pripevňovali “znamenia”, predmety, alebo kresby.

Judaizmus vkladá  do mezuzy modlitbu “Šemá” a na mezuzu sa obvykle píše Božie Meno ŠADAJ, poprípade len písmeno ŠIN.

Mazanie verají dverí v predvečer východu z Egypta, krvou veľkonočného baránka, sa tiež z vedeckého hľadiska zaraďuje do rovnakej kategórie.

Mnohé amulety s vyrytými alebo písanými textami obsahujú mená anjelov alebo samotné Meno Božie.

015

Osvedčeným a spoľahlivým amuletom je podľa židovskej tradície ten, ktorý pomohol trom ľuďom nezávisle na sebe (Hilchot Šabat, c.19) a slúži predovšetkým k odpudzovaniu zlých duchov a démonov, prejavujúcich sa hlavne chorobami, poprípade na ochranu pred urieknutím.

Na väčšine židovských amuletov je okrem spomínaných Božích Mien, mien anjelov, alebo žehnaní, tiež Magen David, popr. menné štvorce, zostavené z Božích Mien, umiestňujúce písmená oddelene od stredu, alebo magické štvorce s vpísanými hebrejskými číslicami, ktorých horizontálny, vertikálny a diagonálny súčet, je vždy ten istý.

001

Často bývali tiež písané aššurským typom hebrejského písma, ináč najčastejšie používaným hlavne pri meditáciách, ktoré používali ako svoj prostriedok k zmene vedomia.

Vtedy sa Božie Meno stávalo akousi mantrou. Maimonides uznával len čistú pôvodnú formu Tetragrammatonu – JHWH; iní vytvorili množstvo iných použiteľných variánt – 12, 42 alebo 72 písmenné Božie Mená, pozostávajúce z pravidelne zostavených skupín písmen, ktorých vokalizácia je však nejasná a ktoré kresťanská kabala neskôr prebrala  m.i. tiež ako 72 “géniov Merkurovej sféry”.

016

Vzniklo veľké množstvo amuletových obrazcov, v konečnom dôsledku ľuďmi neznalými hebrejčiny , často používaných k ochrane alebo navodeniu úplne iných skutočností, než o akých sa na nich v pravde hebrejsky píše.

I to je jeden z dôvodov, prečo sa nosenie talizmanov nakoniec sprofanovalo a získalo až akýsi ponižujúci význam.

V 20. storočí n.l. však nosenie talizmanov zažilo veľkú renesanciu, avšak bez toho, aby si človek vopred overoval jeho “pole pôsobnosti”, pod ktorým je naozaj predávaný. Žiaľ, ľudí, ktorí by vedeli hebrejsky a ešte sa aj vyznali vo významoch jednotlivých symbolov zachytených na talizmanoch, nie je práve najviac. Tak sa nosenie amuletov stalo skôr módnou záležitosťou  a ich pôvodný význam sa dávno vytratil.

-chanele-

in: Sefer ha-Šem, kapitola 16 (súkromný náklad,  2004)