VÝVOJ SEDERU

VÝVOJ SEDERU

Podoba sederu nebola vždy v histórii rovnaká a vonkoncom neniesla jej dnešné zvyklosti. Pôvodne sa Pesach slávil tak ako nám opisuje Tóra (2M  12.1-28). Nakoľko stál Chrám, boli nutne prinášané pesachové obete v podobe pečeného barančeka, popr. kozliatka (  2M 12.5), ktorého končatiny nesmeli byť zlomené (2M 12.46; 4M 9.12) a mäso z neho nesmelo byť varené, len pečené ( 2M 12.9). Jedol sa nekvasený chlieb a v Chráme sa v 1. a 7. deň konali slávnostné zhromaždenia ( 2M 12.16; 3M 23.7-8), kedy Levíti spievali slávnostné žalmy (Halel) (1 Kron 16.8-9; Ž 33.2, 135.3 ).

Medzi 1. a 2. churbanom zaviedli poslední proroci – členovia Bejt Knesetu ha-Gdola (Veľké zhromaždenie, Sanhedrin), zvyk spievať Halel spoločne s veriacou obcou. Jedenie barančeka dopĺňala hostina (seuda). V 1.stor.n.l. bol zavedený kiduš nad vínom a namáčanie bylín do červeného vína (Pesachim 114b) alebo octu, čo malo symbolicky pripomínať natieranie verají dverí krvou barančeka, za pomoci yzopových ratolestí, ako ochrana pred vyhladením prvorodených (2M 12.7, 13).

Bolo zavedené jedenie charosetu pripomínajúceho maltu, z ktorej sa vyrábali tehly a začali sa zodpovedať 3 (!) otázky (namiesto súčasných 4), týkajúce sa

  1. ponárania do osolenej vody
  2. kvásku
  3. pečeného mäsa

Je zaujímavé, že najskôr sa robila hostina a až potom symbolický obrad ako spomienka na historické udalosti.

Postupne sa sled sederu ustálil na podobe:

  1. kiduš
  2. namáčanie bylín do vína
  3. tri otázky
  4. otcova odpoveď na ne
  5. hostina
  6. požehnanie po jedle
  7. slávnostný Halel

Pili sa len 2 poháre vína.

Po 2. churbane bol spochybnený obrad horkých bylín, macot ako aj záverečného Halelu, lebo bola spochybnená nadobudnutá sloboda. Prestal sa jesť baranček, pretože bez Chrámu nemožno priniesť obetu a do dnes sa nachádza na stole len jeho pripomienka v podobe pečenej kosti zroa.

Bol ale zavedený zvyk opierať sa o ľavý bok, tak ako to bolo v Rímskej ríši pri hodovaní zvykom a ktoré de facto symbolizuje znamenie vtedajšieho slobodného stavu. Otroci jedli vždy narýchlo  postojačky alebo sediac.

K trom otázkam bola pripojená štvrtá, ale podľa lokality sa tieto otázky od seba odlišovali:

A/ macot

maror

pečené mäso

dvojaké namáčanie (Pes 10.4)

B/  macot

maror

dvojaké namáčanie

spôsob sedenia

Zaviedol sa zvyk piť štyri 1 dcl poháre vína a Halel sa rozdelil už na dve nezávislé časti. Pribudol tiež midraš “o štyroch synoch” (chacham, raša, tipeš, še ejno jodea lišol).

Konečná podoba Hagady, tak ako ju poznáme dnes, uzrela svetlo sveta na prelome 7. a 8. stor.n.l.

Dodatočne bol zavedený ešte Eliášov pohár a Afikoman.

(O Sedere a Pesachu viď. tiež článok: PESACH)

-chanele-

Zvieratá v judaizme/Zvieratá a Šabat

ZVIERATÁ V JUDAIZME/ZVIERATÁ A ŠABAT

Rabínsky judaizmus na základe Tóry prísne vymedzuje zaobchádzanie so zvieratami (predovšetkým zdomácnelými), pretože Boh je “ku všetkým dobrotivý a nad všetkým, čo stvoril sa zľutováva” (Ž 145.9).

Je zakázané akékoľvek ich utrpenie (ca´ar ba´alej chajim), strádanie, neprimeraná záťaž (2M 23.5; 5M 22.4, 10), či iné poškodzovanie, napr. kastrácia (Šulchan aruch, časť Even ha-ezer 5.11; TB Šabat 128b, TB Bava Mecia 32b) ), zaväzovanie papule volovi, keď mláti obilie (4M 25.4), zabiť v rovnaký deň matku i mláďa (3M 22.28), či vziať naraz vtáčiu matku s jej mláďatami alebo vajíčkami(4M 22.6-7); pretože zvieratá sú považované za stvorenia Božie (hebrej.: ba´alej chajim = dosl. páni života).

Je zakázané jesť mäso z ešte živého zvieraťa (ejvar min ha-chaj) a zakázaný je aj športový lov. O býčích a iných turnajoch už ani nehovoriac.

Zvieratá majú dokonca právo na šabatový odpočinok (2M 20.10; 23.12; 5M 5.14). Nesmú na šabat niesť náklad, rovnako tak nesmú  pracovať.

Na šabat, aj keď je inak práca zakázaná,  je povolené postarať sa o zvieratá, poprípade ich zachrániť, ak sa dostali do problémov (spadli do jamy a pod.).

Dôležitá je tiež minimalizácia utrpenia zvierat pri rituálnej porážke (šchita). Zabíja sa rýchlo a čistým rezom, špeciálnym nožom, aby zviera trpelo čo najmenej, ideálne vôbec.

Veľký dôraz sa kladie tiež na láskavú starostlivosť o zvieratá (Ex Raba 2.2; TB Joma 4.11; TB Bava Mecia 85a).

Zviera musí byť nakŕmené skôr než jeho pán (TB Berachot 40a vychádzajúc z  5M 11.15).

Už kniha Kazateľ (3.19) hovorí: “…je rovnaký duch ( hebrej. RUACH) pre všetky bytosti…človek nemá pred zvieraťom prednosť…”

Židovský národ si vážil a chránil zvieratá dávno pred tým, než inde vo svete vznikli prvé organizácie na ochranu zvierat.

-chanele-

MENÓRA

MENÓRA

Menóra (sedemramenný svietnik) je symbol s nadzmyslovou podstatou. Vo svojej podstate nie je ničím iným, než prostriedkom spätného pôsobenia na človeka zo sveta duchovna.

Sedemramenný svietnik – symbol judaizmu, má svoj pôvod v Tóre, v knihe Šemot (2M) v sidrách Teruma (2M 25.1-27.19), Tecave (2M 27.20-30.10), Pekude (2M 38.21-40.38) a v knihe Vajikra (3M) v sidre Emor (3M 21.1-24.23).

Bol vyrobený z jedného kusu čistého tepaného zlata, bohato zdobený. Plnil sa čistým olivovým olejom a stával na južnej strane svätyne, kde bol umiestnený pred oponou Svedectva v Stane Stretávania, oproti stolu na predkladané chleby a podľa príkazu musel horieť od večera do rána (2M 25.31-40; 27.20-21; 40.24-25; 3M 24.1-4).

Neskôr, keď bol postavený Šalamúnov Chrám, sa svietnikov používalo desať (1Kr 7.49; 2 Kron 4.7).

Po prvom Churbane v r. 586 p.n.l., sa všetky posvätné predmety (klej kodeš) z Chrámu stratili ako vojnová korisť Antiocha IV. Epifana. A tak bola vyrobená nová zlatá menóra Júdou Makabi (1Mak 4.49), ktorá bola potom v Herodovom Chráme nahradená väčšou a honosnejšou.

Po druhom Churbane (70 n.l.), po dobití Rimanmi, bol odnesený cisárom Titom do Ríma, ako trofej. Táto udalosť je zachytená na Titovom oblúku, na Rímskom Fóre, postavenom na pamiatku víťazstva, Rimanmi. Predpokladalo sa tým, že sa tak naveky podarí uhasiť svetlo Izraela. Pravda je však opakom, svetlo Tóry, ktoré je príkazom (Prísl. 6.23), žiari ďalej.

047foto: autorka

Od počiatku diaspóry bol sedemramenný svietnik používaný predovšetkým na synagogálnych mozaikách.

Kabala v ňom vidí sedem nižších emanácií Boha, ktoré sú súčasťou desiatich sefirot a zároveň troch nižších svetov, Ólam Berija, Ólam Jecira a Ólam Asija.

Svieti v ňom šesť svetiel rozdielnej “činnosti”, spojených v siedmom svetle, ktoré je vo svojej “činnej podstate” totožné s ostatnými šiestimi svetlami súčasne. Prostredníctvom neho žiari vo všetkých ono známe “Svetlo svitania prvého dňa stvorenia” – Ór Bahir – tvorivý lúč, v ktorom je obsiahnuté všetko stvorenie, vo všetkých svojich podobách a pôsobeniach, získavajúce svoje priame pôsobenie vo svetoch, známym “Jehí ór” – Buď svetlo!

Jeho rozžiarenie v prvý deň bolo tak zmesou všetkých ostatných svetiel, žiariacich naraz a rovnako, neprekážajúc si  navzájom, pretože vo svojej pravej podstate sú len jedným jediným; rovnako ako sú v prvom dni stvorenia obsiahnuté všetky ostatné dni stvorenia.  Takže všetky svetlá sedemramennej menóry sú vlastne “Ór Bahir v činnej podstate” a vplyvom pôsobenia NAJVYŠŠIEHO horia vo všetkých sférach rovnako.

Sedemramenná menóra je tak zdrojom svetla, ktoré rozpínajúc sa prúdi do najvyšších svetov a súčasne v ňom sa všetky ostatné svetlá rozplývajú. Svetlo z neho vychádzajúce tak cez všetky svety smeruje až k Bohu a späť, a my, prepojení s ním cez jednotlivé sefiry s NÍM, získavame tak vyššiu duchovnú podstatu.

Menóra je tak symbolom svetla a duchovna a jej svetlo upozorňuje na prevahu ducha nad hmotou. Tak, ako izraelský ľud tým, že prijal na seba bremeno Tóry, ju jej plnením vyžaruje do priestoru a času, tak aj menóra vyžaruje zo seba samú Tóru a svetlo, ktorým je, a ktoré sa stalo príkazom.

Podľa kabalistov, vo svätyni, na mieste, kde je umiestnená menóra, sídli Šechina (Božia prítomnosť, Talmud Meg.21b) a v samotnej svätyni je analogicky vyjadrené samo vyžarovanie z  makrokozmu, cez sféry, v poradí ako bol svet tvorený.

Prvému dňu stvorenia, kedy bolo stvorené svetlo a “Duch Boží sa vznášal nad vodami”, zodpovedá vymedzenie priestoru vo vnútri svätyne pre Šechinu, vznášajúcu sa medzi cherubmi (hebrej keruvím) Archy zmluvy a Tórou v nej uloženou, z ktorých vychádza ono svetlo, ktoré ožiari svet a je príkazom (3M 16.2).

Druhému dňu stvorenia a “oddeleniu vody od vôd” potom prináleží oddeleniu metafyzickej sféry od sféry fyzickej a to medzi Archou zmluvy a príbytkom (2M 26.31-33).

Paralelne s tretím dňom stvorenia, kedy “zem vydala rastliny”, súvisí stôl s predkladanými chlebami, ktorý je akoby výzvou človeka k posväcovaniu potravy (príkazy kašrútu) ponúkané mu Božou milosťou, ktorú predkladané chleby majú pripomínať.

Štvrtému dňu a “vzniku nebeských svetiel” zodpovedá samotná menóra, svetlo Božieho slova, prostredníctvom nej šíreného.

Piaty deň a “stvorenie živočíchov” má paralelu v obetnom oltári;

šiesty deň stvorenia, kedy bol nakoniec “stvorený človek”, nachádza svoj obraz v osobe veľkňaza, zástupcu ľudu a prostredníka Božieho, ktorému zasvätil svoj život a tým oživuje svätyňu v zhromaždení. Je akýmsi prototypom ľudského duchovného naplnenia.

Posledný siedmy deň – Šabat, ideálny obraz svätosti uskutočnený v čase, získava cez svätyňu uskutočnenie v priestore.

-chanele-

pôvodné vydanie: INTRO č.4, 5, 6 rok 1994/5

CHATUNA (CHASENE) – SVADBA

 CHATUNA (CHASENE) – SVADBA

     Uzavretie manželstva sa teší v judaizme veľkej vážnosti a je chápané ako splnenie prvej micvot v Tóre spomenutej: “…a Hospodin Boh riekol: Nie je dobré byť človeku samému, učiním mu pomoc, čo mu bude roveň. …Preto opustí muž otca svojho i matku svoju a prilne k svojej žene i budú jedno telo (1M 2.18, 24).

     Manželstvo, napriek v judaizme umožneným rozvodom, je posvätným zväzkom, ktorý sa uzatvára po vzájomnej dohode, ktorú potvrdzuje svadobná zmluva

(ketuba).  Je to ručnými maľbami bohato zdobená listina s textom v hebrejčine.

 KETUBA obr. ručne písaná a maľovaná ketuba  (foto: autorka)

     Ketuba zaväzuje muža chovať sa k žene s úctou a k tomu, že ju v žiadnom prípade nenechá bez prostriedkov. Bude sa starať o jej hmotné zabezpečenie počas celého svojho života a zabezpečí jej hmotnú istotu aj po jeho smrti.

     Platnosť ketuby sa spečaťuje podpisom. Preto nie je možné uzatvárať sobáš v soboty a cez sviatky.

     Samotný obrad predchádza návšteva mikve a v deň sobáša sa snúbenci až do obradu postia.

     Obrad sa koná pod chupou (baldachýn) symbolizujúcou nový domov. Zväčša sa koná pod holým nebom. Ak sa koná v synagóge, umiestňuje sa na bimu.

     Chupa sa drží v rohoch na štyroch tyčiach a býva zdobená hviezdičkami a citátmi oslavujúcimi manželstvo.

     Pod chupu prichádza ako prvý ženích. Privádzajú ho svedkovia. Potom prichádza nevesta (kala) so sprievodom, zahalená závojom, na pamiatku Rebeky, ktorá si pri prvom stretnutí s Izákom zahalila tvár (1M 24.65).

     Nevesta obíde 7x ženícha , čím sa začne prvá čas obradu – zasnúbenie (erusin). Po požehnaniach dá rabín snúbencom vypiť ich prvý spoločný pohár vína. Zasnúbenie sa stáva právnym, keď muž nastokne žene na ukazovák prsteň, čím sa mu žena stáva “…zasvätená týmto prsteňom podľa Zákona Mjžišovho a Izraelovho”. Pôvodne sa žene dávala minca, prsteň sa používa až od 7.stor.n.l.

     Potom nasleduje čítanie ketuby, “už” manželia vypijú druhý pohár vína, na to sa odrieka sedem požehnaní a ďakuje sa Bohu. Na záver rozbije ženích pohár na pamiatku zničeného Chrámu, lebo ani v časoch šťastia, by sa nemalo zabúdať na churban.

     Po sobáši nasleduje slávnostná hostina, je zvykom, že ženích na nej predčíta, či rozpovie derašu (kázeň).

     Ako už bolo spomenuté v úvode, judaizmus pripúšťa rozvod. Get – rozvodový list vyhotovuje sofer (podobne ako tefilin, mezuzu a zvitky Tóry) a má presne stanovenú formu a obsah.

     Zvláštnosťou v judaizme je tzv. levirátske manželstvo. Je to zvyk podchytený Tórou (1M 25.5-10), kedy v prípade, že muž zomrie bez potomkov, jeho brat je povinný oženiť sa so svojou švagrinou, vdovou po bratovi, pričom prvorodený syn z tohto druhého zväzku je považovaný za syna zosnulého a nesie aj jeho meno.  Švagrovské manželstvo sa nazýva JIBUM. Brat zosnulého samozrejme smie sobáš odmietnuť. Vtedy na znak zbavenia povinnosti splniť predpísaný záväzok, žena vyzuje pred svedkami švagrovi topánku. Tento obrad sa nazýva chalica.

– chanele –

SHEMA JISROEL – video

POMOC PRE PSÍKOV