BAT KOL / HLAS BOŽÍ

BAT KOL je termín v judaizme používaný na označenie “Hlasu Božieho”, ktorý oznamuje vôľu Božiu, príp. Božie rozhodnutie, ďalej Božie skutky, prikázania.

Pôvodne sa používal len termín KOL = hlas, avšak história ukázala, že nie vždy ide o hlas bežnej a vyššej hlasitosti, ale aj o šepot, alebo tiché slová. Preto sa vžil termín BAT KOL , ktorý by sa z hebrejčiny dal preložiť ako HLÁSOK. Kalk znie – dcéra hlasu. BAT KOL je hebrejská fráza, ktorú ale doslovne prekladať nemožno. Zároveň tento termín určuje, že počuté má výnimočný charakter a pri rozprávaní o ňom, tak diskutujúci vedia vďaka názvu rozlíšiť, že sa nejedná o normálny hlas (TB, Sanh 96b, Ta´anit 21b, BM 85b, tiež Raši).

Typické pre BAT KOL je to, že pri jeho počutí nevidieť hovoriaceho. Vychádza z neviditeľného zdroja, niekedy má počujúci pocit, že ho počuje za sebou (TB, Meg 32). Verí sa, že ide o Hlas Boží, pretože práve toto sa stalo aj na Sinaji (5M 12.4). V celej biblickej histórii sa Boh zjavuje človeku len prostredníctvom sluchu, nikdy nie zraku. Vidieť Boha je dokonca zapovedané (2M 19.21; Sud 13.22), aby človek nezahynul, ale napriek tomu boli okamihy, kedy videlo Jeho Slávu (kavod) celé zhromaždenie (2M 16.7), alebo aj  jednotlivec(Jób 19.26; 2M 33.11).

Niekedy hovorí Boh aj “tvárou v tvár”(čo presne sa pod tým myslelo, nevedno) (1M 32.31; 2M 33.11), hoci nie vždy je to bezpečné (2M 33.20, 21) a to dokonca aj pre toho, ku ktorému predtým tvárou v tvár hovoril (Mojžiš).

Prostredníctvom sluchu počuli Boha aj proroci (Ez, Eliáš, Jer, Joel, Amos). V súvislosti s nimi býva BAT KOL spájaný s Duchom Svätým, pretože sa verilo, že proroci majú Ducha Svätého.

V Biblii, Talmude a midrašoch sa hovorí, že “Hlas spadol z neba” (Da 4.28…), “prišiel z neba” , “vychádzal z neba”, alebo jednoducho, že ho “bolo počuť” (5M 4.36).

Často býva sprevádzaný hrmením a burácaním (Ez 3.12; 2M 19.16, 19).

Býva mocný (Ž 68.34; Ex R30.20; Sotah 13b; Jozefus Flavius o Mojžišovej smrti) ale aj jemný (1 Kráľ 19.12; Eliáš) ako vánok, alebo cvrlikanie či šepkanie. Jeho sila a intenzita je tak prispôsobená okolnostiam.

Boh prehovára ako k jednotlivcom (Mojžiš, Áron (3M 10.5; 4M 21.8/, Jaakob, Abraham, Hilelova manželka / Jeb 122/, proroci, veľkňaz Jochanan), tak aj k zástupom. Hovorí dokonca s bežnými smrteľníkmi aj s hriešnikmi. Počuť ho vo sv. Zemi, ale aj mimo nej.

Hovorí sa, že po smrti posledných prorokov (Zachariáš, Malachiáš, Aggeas) odišiel Duch Svätý z Izraela avšak BAT KOL bolo ďalej počuť.

Spomína ho aj Talmud V apokalyptickej literatúre ho počuť ako prejav bytosti, ktorá vedie chválospevy nebeských bytostí okolo Trónu Najvyššieho.

Poznajú ho aj iné národy. Pre Arabov je známy pod názvom HATIF a Peržania ho menujú MUNADI a chápu ho ako “hlasy duchov”. Kresťania hovoria o “hlasoch z duchovného sveta – duch sv., anjeli, Boh”.

Psychológovia si myslia, že ide o vnútorný hlas stimulovaný samotou v meditácii, na púšti, hore, tvárou v tvár smrti, počas mučeníckej smrti a pod. Všetko sú to zmenené stavy vedomia. Veda ukázala (psychiater R. Strassman), že v takýchto situáciách dochádza k nadprodukcii dimethyltriptaminu v epifýze ľudského mozgu, ktorý chápe americký lekár a vedec R. Strassman ako akýsi katalyzátor, ktorý umožňuje vyladenie organizmu na rovnakú frekvenciu, kedy je ľudské vedomie schopné vnímať komunikáciu zo sveta nad nami.

BAT KOL počutý počas meditácií môže vyriešiť osobný problém, či nejakú filozofickú otázku. Prichádza nečakane, málokedy sa dá ovplyvniť vôľou.

-chanele-

súvisiace články:

súvisiaca literatúra:


 

Reklamy

ZVUK A SLOVÁ V JUDAIZME AJ TEURGII

Podľa judaizmu majú slová reálne účinky nie len vo fyzickom svete, ale aj v duchovnom. Najjednoduchšou a najčastejšou formou takýchto slov sú požehnania. Zbožný Žid požehnáva jedlo, predmet, vlastnosť, udalosť a pod.

Ľudia, ktorí majú prístup k sidurom (modlitebné knihy) vedia, že požehnanie (beracha) sa vyslovuje snáď nad všetkým. Počnúc jedlom, umývaním rúk, cez nové šatstvo, zapaľovanie sviec až po uvidenie dúhy  a pod.

Požehnávaním sa povznášajú predmety a deje na duchovnú úroveň. Význam jedla ako čohosi čo nás udržiava pri živote sa tak dopĺňa na úroveň duchovnej výživy. Pri požehnaní dochádza k vzájomnej interakcii vzťahov človek – Boh. Človek vzhliada k Bohu, Boh sa znižuje a zhliada vo svojej milosrdnosti k človeku, lebo ho chce udržať pri existencii.

Aby malo požehnanie platnosť  musí obsahovať dve veci (TB, Berachot 40b):

  1. musí obsahovať Božie Meno JHWH (podľa Rava)
  2. Boh v ňom musí byť titulovaný ako “kráľ” (rabi Jochanan)

Až vtedy nadobudne svoju korektnú reálnosť.

Slová sú tvorené písmenami, ktoré nesú v sebe mnohotvárnu symboliku. Hebrejská reč a písmená hebrejskej abecedy majú tak v judaizme veľký význam. Významné miesto však zaujíma aj zvuk. Veľmi dôležitý je “HLAS BOŽÍ” tzv. BAT KOL (bližšie o ňom bude uvedené v pripravovanom  samostatnom článku), ktorý možno počuť a ktorý povoláva človeka k Bohu.

Biblia hovorí o sluchu ako o veľmi jemnom zmysle, schopnom zachytiť aj “tichý šelest” (1 Kr 19.12). Je to najdelikátnejší z ľudských zmyslov a preto možno Boha častejšie počuť, ako vidieť. Takto ho možno ale zažiť len mimo čas a priestor, v ktorom existujeme ako hmotné bytosti. Stáva sa tak počas meditácií, koncentrácií, modlitieb a pod., kedy človek maximálne prenikne do svojho vnútra. V tom okamihu, keď sa tak stane, si človek uvedomí svoj zdroj odkiaľ pochádza. Stávame sa vtedy svedkami Božej existencie a pre to sme boli vlastne stvorení. Ide o svedectvo o Jedinom, tak ako sa o tom hovorí v židovskom vyznaní viery – modlitbe Šema. A vtedy, možno Boha začuť. Počuť možno rôzne hlasy (anjelov, duše zomrelých..), časom a skúsenosťou sa dá prísť na to, ktorý z hlasov je Bat Kol – Hlas Ducha Božieho – Ruach Elohim.

-chanele-

súvisiace články:


 

MOC MYŠLIENKY – PRIANIA A SĽUBY

Adept na kabalu sa na svojej ceste stretne s otázkou, či sa venovať len teoretickej kabale, alebo skúsiť aj prax. Mnohí ostávajú pri teórii, lebo praxi buď neveria (zdá sa im príliš fantastická), alebo majú pred ňou rešpekt.

Existuje hneď niekoľko spôsobov tejto praxe, podľa toho, na čo má dotyčný nadanie. Boli starovekí rabíni, ktorí činili zázraky v Božom Mene (Chanina ben Dosa a iní), používali veľké Božie Meno (Ba´alej ha-Šem) na rôzne účely, liečili, odstraňovali urieknutia, meditovali, prežívajúc pri tom veľké náboženské vízie a pod.

Teurgia je vlastne práca s myšlienkou, je svojim spôsobom náročná a nejde to na prvý krát. Často prejdú roky, kým sa dostaví prvý úspech. Je to tak preto, že začínajúci kabalista musí ešte predtým, než získa svoje schopnosti

  1. dostatočne študovať a prežiť určité veci a situácie (musí na to jednoducho dozrieť)
  2. nevie ešte poriadne ako s myšlienkou pracovať
  3. jeho priania sa z nejakých príčin ešte nemôžu splniť – nenastal správny čas

Ak má však vieru a trpezlivosť, podarí sa to nakoniec. Sme jediné Božie bytosti, ktoré sú schopné tvoriť. Všetko, čo vidíte okolo seba sú vlastne zhmotnené Božie myšlienky. Tvoriť na hmotnej úrovni dokážeme len preto, že tvoríme aj na duchovnej – oba svety sú navzájom prepojené. Aby mohlo byť niečo stvorené na hmotnej úrovni, musí najskôr vzniknúť vo svete ducha.

Myšlienka vzniká na duchovnej úrovni (Olam Berija) – vytvorí ju duch. Potom postupuje cez astrál (Olam Jecira – svet snov, predstáv, túžob a neinkarnovaných duší) do hmotného sveta (Olam Asija). Na to, aby sa ale mohla myšlienka zhmotniť, potrebuje niečo medzi sebou a duchom. Podobne, ako keď chcete pohnúť stoličkou, tak ju chytíte do ruky a ruka je to niečo medzi stoličkou a vašou mysľou. Týmto prostredníkom je duša viazaná na nervový systém a emócie. Práve pocit nás pohýna dopredu. To on je hybnou silou, ktorá myslené vykoná. Duch je tvorcom myšlienky, myšlienka v duši vyvolá túžbu a túžba “pohne” hmotou. Ako keď sa rozhodneme upiecť chlieb, k činu nás pohne hlad. Keby sme nikdy nepocítili hlad, nikdy by sme ani nič neupiekli. Myšlienky a slová vyslovené s emóciou sa ľahko zhmotnia. Príkladom sú zázračné uzdravenia, ale aj urieknutia. Zhmotňovať sa môžu aj obavy a strachy. Preto je dobré si myšlienky kontrolovať, aj keď často sa to ľahšie povie ako urobí.

Niektorí ľudia majú veľmi silnú vôľu a sústredenosť. Pri nezvládnutí základných princípov sa môžu priania vo výsledku “pokrútiť”, aj keď sú v základe pozitívne. Preto pozor, v prípade, že dokážeme pracovať s myšlienkou, ako si čo prajeme, pretože v krajnom extrémnom prípade tým môžeme niekomu spôsobiť aj smrť, bez toho, aby sme si ju priamo priali. Ak sa dievča v duchu zasľúbi mužovi bez toho, aby on o tom vedel a nemá o ňu záujem, môže sa stať, že ostane navždy slobodná…uriekne sama sebe…a ak by sa neskôr snažila sľub zrušiť, mohla by omylom spôsobiť jeho náhodnú smrť, lebo zásnuby bez toho, aby o nich jeden z partnerov vedel, možno zrušiť len smrťou jedného z nich…

Myšlienka má veľkú moc, väčšiu než slovo vyrieknuté, i keď ono je už na pol ceste k činu. Myšlienka je vytvorená na úrovni ducha (Olam Berija) a preto tvorí základ. V hmote môže vzniknúť len to, čo vzniklo aj na úrovni ducha. Opačne to nefunguje.

Medzi chasidmi bolo v obľube, keď prosby veriacich predkladal Bohu svätec, ktorý býval zároveň rabi. Prosby sa nikdy nepredkladali ústne, ale vždy písomne. Každý prosebník napísal na malý kúsok papiera stručne svoje prianie voči Bohu. Pripísal naň svoje meno, meno svojej matky a miesto pôvodu (pobytu). Takýto papierik sa nazýval KVITL. Potom ho prosebník odovzdal rabimu. Ten, než predniesol voči Bohu prosbu (v mysli), spresnil si niektoré podrobnosti u prosebníka. Za KVITL sa obetovala menšia peňažná dávka, ktorej výška bola podmienená možnostiam prosebníka. Svätec bol povinný tento dar prijať, inak by prosebníkovi nemohol pomôcť. Podľa legendy sa totiž Boh po prosbe svätca pýta: “A to ti na tom hriešnikovi tak záleží? Máš voči nemu nejaký záväzok? Na čo svätec odpovie: Áno, mám voči nemu záväzok. Tento človek mňa aj moju rodinu podporil. Chudobným  bolo zvykom potom odovzdané peniaze vracať.

-chanele-


 

ÚVOD DO TEURGIE

Teurgia je slovo gréckeho pôvodu a významovo by sme mohli povedať, že znamená  “pôsobenie na bohov a procesy v nich prebiehajúce”.

Cieľom teurgie je vedieť ovplyvňovať myšlienky tak, aby tieto priniesli vo výsledku požadované účinky a následky o svete hmotnom. Čokoľvek teurg zmení, či obmení na duchovnej úrovni, odrazí sa vo fungovaní sveta hmotného.

Teurgia sa predovšetkým zaoberá prácou s myšlienkou za pomoci použitia Božieho Mena – Šem ha-meforašu, ale zahŕňa aj pôsobenie vo svete (a hlavne) nad ním. Vo svete rôznych duchovných entít, nazývaných teurgami rôzne: anjeli, démoni, bohovia…ide vždy v zásade o duchovné potencie jedného charakteru, vyznačujúce sa konkrétnou sférou udelenej pôsobnosti. Nemožno teda hovoriť jednoznačne o zlých démonoch a dobrých anjeloch. Vieme napr. že SATAN má v židovskej tradícii dopredu určenú úlohu oznamovateľa smrti. Vtedy nadobúda prívlastok SAMAEL a aj keď nám sa “povolanie” ANJEL SMRTI, javí ako negatívne, je to anjelské povolanie ako každé iné, niekto ho robiť musí. Aj medzi ľudskými povolaniami sú také, ktoré neradíme medzi zvlášť vábne – kat, patológ a pod.

Kabalista – teurg je znalcom vyšších významov duchovných a vesmírnych zákonov a nie je mu cudzie konať “zázraky” použitím Božích Mien a svätých textov.

Základné činnosti/schopnosti kabalistu-teurga spočívajú v:

  1. schopnosti pôsobiť na Boha, anjelov a démonov i na človeka (aby si niekto nemyslel, že kabalista-teurg je natoľko drzá a sebavedomá osoba, že si dovolí pôsobiť na Boha; upozorňujem, že sa tak vždy dialo intenzívnou modlitbou, plnením Božích príkazov a celého Božieho Zákona a mystickým rastom – zduchovňovaním)
  2. vyprosení si u Boha konkrétnych vecí
  3. pôsobení na duchov a predmety vlastnou silou mysle
  4. a v koncentrácii svojho ducha a schopnosti získaným potenciálom naň pôsobiť

Kabalistická teurgia bola dosť výrazne ovplyvnená helénskou kultúrou a chaldejskou mágiou. Preniesla si všetky tieto prvky do podoby pre ňu necharakteristickej, stojacou zásadne na monoteizme. Nakoľko bola ale kabala ako taká  dosť výrazne ovplyvnená gnózou, bývala v minulosti často obviňovaná a napádaná z dualizmu a následne od neho sa odvíjajúceho modlárstva. Sú to myslím len zle pochopené myšlienky, bujnejúce na pôde antisemitizmu (to v prípade mimožidovského prostredia), alebo strach z odpadlíctva (to v prípade samotných členov spoločenstva).

Do kategórie kabalistov-teurgov možno zaradiť napr. PÁNOV MENA (Ba´alej ha-Šem), ktorí vedeli používať Božie Mená v prospech seba i svojich blížnych. Takýmito rabínmi a ich príhodami sa Talmud len tak hemží.

Už literatúra HEJCHALOT sa zmieňuje o odháňaní zlých duchov alebo o spolupráci s anjelmi . Podľa tradičných zdrojov sa adept pred samotnou operáciou 3 dni postil, modlil a študoval sväté spisy. Samotný obrad sa robil pred východom Slnka, tlmeným hlasom.

Operácia mala ovplyvniť buď sily v človeku určené na nejakú prácu, alebo nasledovanie Boha, či sústredenie sa na zvládnutie určitej schopnosti. Spadá do toho aj používanie talizmanov (prinášali dobro) a amuletov (ochraňovali pred zlom), často nesúcich Božie Meno.

Kabalistická teurgia uznáva zázraky a to aj napriek všeobecnému mieneniu, že zázrak je narušenie fyzikálneho zákona a teda stojí v protiklade a tak nie je možný (tu odporúčam záujemcom o bližšie pochopenie zázraku z vedeckého hľadiska, môj článok  VEDA A ZÁZRAKYna lokalite www.emuna.wordpress.com).

Samozrejme teurgiu možno použiť na dobré veci a aj na zlé, ako všetko na svete. Aj nožom si môžeme odkrojiť chlieb a ukojiť hlad, ale aj zavraždiť. Je na človeku, ktoré svoje sklony podporí  a ktoré zavrhne. A tak poznáme tzv. “bielych mágov” – dobrých: Baal ha-Šem a čiernych –  zlých: mekkašef.

Šem ha-meforaš možno použiť (pri správnom použití)k liečbe chorôb, vyvolávaniu a zariekaniu duchov, ako ochranu pred duchmi, urieknutiami, získaniu schopností i k moci meniť veci a informácie.

Ak zabudneme na možné zneužitie teurgie (ktoré býva nakoniec jednoznačne potrestané), ona samotná vedie pri pozitívnych pohnútkach k nábožensky správnemu výsledku a očisteniu a spáse duše, nakoniec ide v konečnom výsledku o spojenie s Bohom. Prvou etapou je pohnutie k Bohu a nakoniec splynutie s Ním.

Za zakladateľa teurgie je považovaný Šalamún, ktorého podľa rôznych legiend poslúchali aj démoni.

-chanele-

Odporúčaná literatúra:

  • Marek Dluhoš: Kabalistická teurgia (Vodnář, Praha 2009)
  • Helena Bonischová: Ma´ase merkava, starověká židovská mystika (P3K, Praha ľ012)