TOLEDOT 4. – IZÁKOVO POŽEHNANIE

Príbeh opätovne naráža na pôvod Jakubovho mena, kedy Písmo slovami Ezaua vysvetľuje: “…právom mu bolo dané meno Jakub, už druhý krát ma podviedol…”(27.36). Sloveso prekladané ako “podviedol ma” –  ויעקבני  odvodené od עקב podviedol (25.26) sa dá preložiť aj ako “číhal na moju pätu” a práve týmto sa dostáva do súvisu s Jakubovým menom (25.26). Chumaš túto pasáž vysvetľuje ako Ezauovo konštatovanie, že ho brat už dva krát prelstil, a že je mu je to nejak prorocky dané a dúfa, že mu zvýšilo aspoň požehnanie (Sforno) pôvodne určené Jakubovi, pretože raz udelené požehnanie už nebolo možné vziať späť.

Celý príbeh začína Izákovou túžbou požehnať prvorodenému, za ktorého stále považuje Ezaua, napriek tomu, že sa ho tento vzdal a predal ho bratovi. Mohol by to byť prvý náznak toho, v akom zúboženom stave sa v starobe  Izák už nachádzal (k ďalším náznakom neskôr).

Raši učil, že Ezau sa pred otcom tváril aký je čestný, lebo mu to zabezpečovalo otcovu priazeň, hoci až do štyridsiatich rokov zvádzal vydaté ženy a žil nemravne. The JPS Torah Commentary/Genesis, uvádza trojnásobnú Ezauovu vinu za hriech:

  1.   uzavrel manželstvo z vlastnej iniciatívy, napriek tomu, že v tej dobe podľa zvyklostí vyberali partnera rodičia (a teda šlo o ich zneváženie)
  2. nevybral si ženu s príbuzenstva (čo bola ďalšia bežná prax) a
  3. za manželky si bral miestne ženy, ktoré naviac vyznávali ďalej pohanský kult.

Práve ženba s Jehudit a Bosmat býva uvádzaná ako jeden dôvodov straty Ezauovho prvorodenstva (26.34-35; 27-46-28.9). Druhým dôvodom býva uvádzané Rebekino a Jakubovo ľstivé využitie Izákovej staroby (27.1-45).

Teraz sa vrátim k Izákovej stareckej zúboženosti. Nemožno jednoznačne povedať, že Izák bol nepríčetný, ale Ezauovu stratu prvorodenstva určite minimálne, nebral vážne. Zato sám Ezau ju bral ako holý fakt, z čoho možno vyvodzovať, že tento čin nebol v histórii ojedinelý a bral sa za právoplatný. Izákovo ignorovanie tohoto faktu, nastoľuje otázky, či bol schopný tieto veci vôbec posudzovať, vzhľadom na handicap stratených zmyslov, hlavne zraku a nevedel, čo sa mu deje v domácnosti, i keď ďalej sa chová primerane bežnej inteligencii. Naviac bolo v tej dobe bežné, že prvorodenstvo sa za mimoriadnych okolností mohlo odňať (1M 49.3; 1 Kron 5.1), napr. keď sa dotyčný čímsi previnil, čo u Ezaua platilo niekoľko krát, minimálne tri krát (viď, vyššie) a ešte sa k tomu pridáva aj modloslužba (Raši). ktorú priniesli do jeho domácnosti jeho ženy Jehudit a Bosmat, a o ktorej možno slepý Izák, práve kvôli slepote nevedel.

Slová “jeho oči vyhasli” hovoria ale v hebrejčine aj o duchovnej spustnutosti (!?).

Izákova nepodložená znížená schopnosť je vyvrátená jeho snahou dodržať obvyklé zvyklosti a možno aj zapieranie skutočnosti, odmietnutie toho, že by jeho prvorodený (práve jeho prvorodený) sa tak výrazne odklonil od cesty, na ktorú vstúpil už jeho otec Abrahám, ktorému sa dostalo Božieho zasľúbenia, ktoré by ale Ezauovým odklonom nebolo vo výsledku naplnené, a to sa priečilo Izákovej viere. Viac veril Božiemu zasľúbeniu ako tomu, že by prvorodený Ezau bol, tohoto zasľúbenia nehodný. Možno Izák len skutočne veril (emaan) v Boží prísľub a preto predanie prvorodenstva v  jeho očiach nemalo hodnotu a zároveň nepredpokladal, že by mohlo pokračovať cez syna Jakuba.

Čo ale isté je, že Izák mal problémy nie len s očami, ale aj s hmatom a čuchom, niekto by mohol podotknúť, že aj so sluchom. Ale pekne po poriadku.

Zhoršený zrak bol pravdepodobne prejavom vysokého veku (Ramban), podobne ako aj neskôr u Jakuba (48.10), ale nie u Abraháma (25.7; 15.15).

Raši Izákovej slepote pripisuje hneď tri dôvody. Ako následok dymu z kadidla, ktoré pálili Ezauove ženy modlám, Tanchúm to upresňuje, že to Boh milosrdne zavrel Izákove oči, aby nevidel túto modloslužbu. Podľa Genesis Raba bol jeho zrak zahmlený, od sĺz, ktoré mu padali do očí z očí anjelov (GnRb 65.10), ktorí plakali nad ním, keď bol zviazaný na oltári, alebo že Izákov zrak bol zastretý práv preto, aby Jakub mohol získať požehnanie prislúchajúce k získanému prvorodenstvu, pretože inak by k nemu neprišiel, nakoľko Izák túto kúpu, ako už bolo povedané, narozdiel od Ezaua neakceptoval (27.36).

Rabi Eleazar učil, že Izákovu slepotu spôsobil jeho pohľad na skazenosť Ezaua, ale rabi Izák veril, že sa jednalo o urieknutie Abímelecha, ktorý preklial Sáru (TB, Meg 28a).

My v dnešnej dobe by sme povedali, že len jednoducho trpel očnou vadou – šedým alebo zeleným zákalom, o ktorom v tej dobe nikto nevedel a vždy sa v takýchto situáciách hľadal duchovný dôvod. Hoci, aj o tom by sa dalo diskutovať. Sú zaznamenané lekárske prípady, kedy došlo k slepote z psychických dôvodov (napr. aj Hitlerova slepota). Možno, že Izák len čosi nechcel vidieť a telo to prijalo za svoje. Ale práve skutočná slepota mohla byť dôvodom, prečo sa rozhodol odovzdať vedenie rodu. To sa robievalo obyčajne pred smrťou, ale on ešte nezomieral (27.2) a žil ešte 22 rokov, kým sa Jakub nevrátil zo služby u Lábána (35.29).

Ďalšou Izákovou neschopnosťou staroby bola jeho neschopnosť rozlíšiť bežnú ľudskú chlpatú pokožku od kozľacích kožiek, len tak priviazaných na povrchu synových rúk. Prečo ich nebol schopný rozoznať hmatom? (27.22)

Syna dokonca nespoznáva ani po hlase, hoci sa mu pôvodne zdá, že hovorí s Jakubom namiesto s Ezauom – hlas je Jakubov ale ruky Ezauove – viac dá na ruky, ktoré, ako sa zdá vyhodnotil nesprávne , ale na sluch nedáva…nie je si istý. Raši to vysvetľuje tak, že nešlo o posudzovanie zafarbenia hlasu, ale o štýl reči a vyjadrovania. Podľa tradície mali oba hlas podobný (?), ale zaujal ho Jakubov kultivovanejší prejav, netypický pre Ezaua.

Keď sa Izák čudoval, že syn ulovil zviera tak rýchlo, Jakub odpovedal, že “…Pán, tvoj Boh to zariadil…” (GenRb 65.19). Ezau ale podľa tradície nepoužíval v bežnom rozhovore Meno Božie, čo si Izák podľa Rambana vysvetľoval tým, že ho len nechcel v bežnej reči znesvecovať, lebo sa zvykol pohybovať po nečistých miestach → zakrýval a odmietal skutočnosť, že Ezau v skutočnosti nemal o Boha Abraháma a Izáka záujem. Asi len nebol ochotný pripustiť, že by sa nevyplnilo Božie zasľúbenie (porovnaj vyššie).

Nemal však pravdepodobne v poriadku ani čuch, pretože z vlastnej skúsenosti viem, že pach kozľacej kože je tak typický, že si ho nemožno spliesť s ničím iným a už vôbec nie s nejakou divinou, i keď samotná chuť kozľaciny býva pripodobňovaná k srnčiemu mäsu (Raši). Čo teda Izákovi “voňalo”, ak to nebola kozľacia koža (tá sa naviac k vôni prirovnať nedá!)? Raši vysvetľuje, že to bola vôňa jeho syna, vôňa rajskej záhrady, ktorá spolu s Jakubom vstúpila do miestnosti, či stanu.

Izák teda požehnal Jakubovi, namiesto Ezauovi a jeho zdesenie, keď vyšla pravda najavo je opísaná Tórou ako veľká triaška (27.33), čo Raši interpretuje ako “úžas” z dôvodu, že v tom momente uvidel pred sebou otvorené údolie Gehinom (Raši; Tanchuma; GnRb 67.2), čo mu dalo spoznať Ezauovu skutočnú zlobu a podľa Pesikta de rabi Kahan, ho to naplnilo strachom z možného trestu, že sa dal Ezauovi tak zvádzať. Podľa tradície aj steny domu, v ktorom Izák sedel, horeli ako v Gehene; a otázka “kto je to?” znamená v skutočnosti, že kto sa to bude smažiť v pekle? – on alebo Jakub? (GnRb 67.2).

Nachmanides učil, že od okamihu, čo Izák požehnal Jakubovi, dostal Izák božskú inšpiráciu, že požehnať Jakuba bolo správne, preto sa chvel, lebo vedel, že jeho milovaný Ezau stratil požehnanie už navždy (Komentár k Tóre, NY 1071).

Rabi Šimon videl odkaz na Jakubovo požehnanie Izákom v Iz 58.14 “…povodím ťa po výšinách zeme a nachovám ťa dedičstvom tvojho otca Jakuba, lebo ústa Hospodinove prehovorili…” a 1M 27.28 interpretoval ako “…daj ti Boh z nebeskej rosy…” ako “…dedičstvo Jakubovo…” z Iz 58.14, tým malo byť naznačené, že Jakubove deti budú kŕmené z nebeskej rosy aj keď sa Bohu vzdialia a rabi Abba dopĺňal význam Izákovho požehnania, tým, že bol väčší, než si sám myslel (Zohar Šemot 2 diel, 83a).

Rabín Gunther Plaut zas tvrdí, že Izák bol síce starý, ale nie senilný, vo svojom srdci už dávno vedel, že na miesto Ezaua sa musí dostať jeho mladší syn Jakub. Izák bol však slabý a nerozhodný, preto akoby zotrvával pri Ezauovi a nemal odvahu  mu čeliť. Jeho slepota a Rebekina odvaha konať, boli akoby darmi z nebies. Nakoniec, Izák Jakuba za jeho čin nepokarhal(!), dokonca aj Ezau vedel, že Jakub je vyvolený(W.Gunther Plant: Tóra, Moderný komentár s.190-191).

Ezau ale aj tak znenávidel Jakuba a naplánoval si ho po otcovej smrti zabiť (27.41). Prečo až po otcovej smrti je vysvetľované rôzne. Raši si myslí, že Ezau nechcel otca zarmútiť (veď nebol bez citu a otec ho nakoniec vždy uprednostňoval), Ramban naopak zvažuje či to nie je zo strachu, že ak by ho zabil za otcovho života, ten by ho preklial. Rebeka mu však neverila, preto Jakuba poslala preč čo najrýchlejšie (Or HaChajim), keď sa to dozvedela a poslala Jakuba k svojmu bratovi Lábánovi do Cháránu, aby tam prečkal bratovu zlosť. Predostrela pred Izáka prosbu, aby Jakuba poslal k Lábánovi po nevestu, zakrývajúc skutočnú príčinu, lebo, že nechce, aby dopadol ako Ezau s cudzími ženami(27.46). Izák súhlasil a Jakuba nie len že pustil, ale mu aj druhý krát požehnal, tentokrát na cestu.

Radak chápe požehnanie ako už vyslovené (27.28.29) a tu ho už len potvrdzuje (Chumaš), berúc už zámenu synov za právoplatnú.

Požehnanie krajiny “…ktorú dal Boh Abrahámovi…”, tzn. Abrahámovské požehnanie, získaval podľa biblického textu každý patriarcha až spolu so svojou manželkou (25.5), preto ho teda Izák dostal až po ženbe a Jakub ho môže dostať až práve  teraz, keď si odchádza hľadať manželku (R. Soloveitchik). Nájsť vhodnú ženu, znamenalo v tej dobe zabezpečiť rodu budúcnosť.

Otcovské požehnanie nespočívalo len v hmotných statkoch, nešlo ani len o postavenie, ale a v prvom rade o zachovanie a stráženie duchovných hodnôt a statkov.

Z príbehu nám ostáva oklamaný otec, podvedený lovec, úskočný pastier…a všetkými tromi manipuluje matka!

Boh mlčí. Nezasiahne. Prečo?

Lebo Boh sa stará aj o poznačených hriechom a dáva tým najavo svoju milostivú zhovievavosť a slobodnú milosť…

LITERATÚRA:

  • Výklady ke SZ, I.Zákon (Praha 1991)
  • Písmo sv. (Tranoscius 1989)
  • Hebrejsko-slovenský slovník (Bratislava 1996)
  • Tanchuma
  • Chumaš
  • Komentár k SZ, Genesis (Dobrá Kniha 2008)
  • Nováková, Pecha, Rahman: Dějiny Mezopotámie (Karolinum 1998)
  • J. Klíma: Ľudia Mezopotámie (Obzor, 1988)
  • Ilustrovaná príručka k Biblii (SBS, 2001)
  • Slovník biblické teologie (Velehrad, 1991)
  • J. Heriban: Príručný lexikón biblických vied (DonBosco, 1994)
  • The JPS Torah Commentary/Genesis
  • Talmud Bavli, Megila 28a (http://www.halakhah.com/pdf/moed/Megilah.pdf)
  • Genesis Rabbah, Midrash Rabbah: Genesis. Translated by Harry Freedman and Maurice Simon
  • Genesis Rabbah, The Midrash: Midrash Rabbah with an Annotated, Interpretive Elucidation and Additional Insights. Edited by Chaim Malinowitz
  • Nachmanides. Commentary on the Torah. Jerusalem, circa 1270. Reprinted in, e.g., Ramban (Nachmanides): Commentary on the Torah. Translated by Charles B. Chavel, page 343. New York
  • Zohar, Shemot, section 2, page 83a., Reprinted in, e.g., The Zohar: Pritzker Edition. Translation and commentary by Daniel C. Matt, volume 4, pages 459–60. Stanford: Stanford University Press, 2007
  • W. Gunther Plaut. The Torah: A Modern Commentary, pages 190–91.

SÚVISIACE ČLÁNKY:

  • VAJERA / Narodenie Izáka, zapudenie Hagar a zmluva s Abímelechom
  • VAJERA – AKEDAT JICCHAK
  • CHAJEJ SARA 2. / ŽENA PRE IZÁKA
  • TOLEDOT 2. – Predaj prvorodenstva
Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: