CHAJEJ SARA 1. / HROBKA V MACHPELE

Sidra začína rozprávaním o Sárinej smrti. Pramatka sa dožila 127 rokov a podľa targumu Jonathan za jej smrť niesol zodpovednosť Satan, keď jej ešte pred návratom Abrahama a Izáka, po akedat Jicchak, zvestoval klamstvo o Izákovej smrti, načo Sára tri krát vykríkla, čo podľa tradície zodpovedá trom krátkym trúbeniam na šofar; a nato od žiaľu zomrela (Pirke de Rabi Eliezer, kap. 32).

Zomrela v Kirjat Arbe, ktorú Tóra stotožňuje s neskorším mestom Hebrón. Midraš vysvetľuje názov mesta ako “MESTO ŠTYROCH” a myslia sa tým:

  • spravodliví, ktorí ho obývali (Aner, Eškol, Mamre a Abrahám
  • spravodliví, ktorí v ňom boli pochovaní (Adam, Abrahám, Izák, Jákob)
  • pramatky, ktoré tam boli pochované (Eva, Sára, Rebeka a lia – GnRb 58.4)
  • páry v ňom pochované (Adam a Eva/Abrahám aSára/Izák a Rebeka/Jákob a Lia – Raši)

(Genesis Raba 58.4).

Podľa Midrašu malo mesto v priebehu histórie až štyri mená: Eškol, Mamre, Kirjat Arba a nakoniec Hebrón.

Miloš Bič (Palestina od pravěku ke křesťanství II., s. 36) sa od tejto hypotézy odkláňa, tvrdiac, že ako je neprijateľné vysvetľovať názov Béer Šeby – Sedem studní, je neprijateľné v názve Kirjat-Arba vidieť štyri mestá. Predpokladá skôr, že najprv sa Hebrón menoval Arbe, podľa obra Arbeho z rodu Anakim, odvolávajúc sa na Joz 14.15. Podobne vysvetľuje názov Karol Sidon (in: Návrat Abrahamúv/Púdorys 1995),  pomenované je podľa štyroch príslušníkoch Anakim – Otca Arba a jeho troch synoch Šešaja, Achímana a Talmaja (Joz 14.15; 15.13). Všetci štyria sú obri.

Abrahám v príbehu kupuje dedičnú hrobku, ktorá sa stála prvým symbolom budúceho vlastníctva krajiny, ktorá mu bola zasľúbená. Čo bolo kúpené za peniaze, už nemožno odňať. O pozemok žiada Chetejcov, ktorí ho nazývajú “Božím kniežaťom” (Nasi elohim). Pomenovanie vyjadruje, že patrí Bohu, je ním vyvolený, “tu som” – pripravený na kňazstvo, na kráľovský majestát slúžiť Bohu (Genesis Raba 42.5). V 1M sa však tento termín používa aj na označenie vodcu kmeňa (17.20; 26.16). Chumaš vysvetľuje, že použitie tohto termínu svedčí o úcte Chetejcov (=Chetiti; ríša na území dnešného východného Turecka založená cca 1800 p.n.l.), čo potvrdzuje aj ich ochota poskytnúť mu zdarma niektorú z ich hrobiek, podľa jeho výberu. On chce ale kúpiť hrobku od bohatého Efróna, syna Cócharovho a pravdepodobne, uvedomujúc si jej veľkú hodnotu, nepredpokladal, že by mu ju len tak predal, preto prosí obyvateľov o spoluprácu. Hrobka, napriek kúpe, ostáva v ponímaní tradície viacmenej darom (Ramban). Výplata je symbolická, veď ide o zasľúbenú zem. Zároveň ide o záznam prvého zákonného práva Abrahánovej rodiny v Kanaáne. Z textu možno nejak námatkom vyčítať akúsi zamaskovanú pripomienku na pôdu, lebo aj samotné mená predajcu a jeho otca súvisia s pôdou. Efrón → od ´afar/prach a Cóchar → od cachór – žltý (farba púšte, stepi; tak vznikol aj názov Sahara).

Zmluva s Efrónom naviac odzrkadľuje po historickej stránke typické chetitské právo, zahŕňajúce vymenovanie stromov, použitie “bežných šekelov” striebra i samotné uzatváranie zmluvy pred mnohými svedkami. Prečo Abrahám nekupuje len hrobku, ale je mu ponúkané celé pole? Je za tým pravdepodobne obchod, cenová politika, ale aj ľudská prefíkanosť. Podľa chetitského zákonníka totiž kupec, ktorý získa pozemok, musí vykonať zaň námezdné práce, povinnosť tohto druhu odpadá, ak odkúpi len časť pozemku, preto chcel Abrahám pôvodne len jaskyňu. Efrón má však iné plány a rád by mal z Abraháma podľa všetkého vazala a nanucuje mu aj pole. Jeho ponuka teda nie je veľkorysá ako sa môže súčasníkovi zdať, ale prešpekulovanosť, akýsi uhýbací manéver. Nakoniec, keď vidí, že u Abraháma nepochodí, upúšťa od predaja a núka pozemok ako dar, dúfajúc, že tak Abraháma nachytá a pripúta si ho. Ten však trvá na kúpe a tak sa aj stane.

Abrahám za ňu zaplatí 400 šekelov striebra bežnej kupeckej ceny, tzn. “overené striebro”, čiže striebro väčšej hodnoty, než obvykle (TB, Baba Mecia 87a; Raši), čo len zdôrazňuje Abrahámov vzťah k Sáre. Nezjednával, zabezpečil jej to najvznešenejšie miesto pre odpočinok. Rabi Chanina učil, že sa jednalo o strieborné mince v hodnote 100 šekelov, takže 400 treba násobiť stomi (TB, Berachot 50a).

400 strieborných býva porovnávaných so 100 kesítami, ktoré vyplatil Jákob za kus poľa východne od Síchemu, na ktorom rozložil stan, postavil vedľa neho oltár a dal mu meno Él je Boh Izraela (1M 33.18,19); s 50 šekelmi kráľa Dávida, za ktoré kúpil humno Aravnu Jebúsejského a postavil na ňom oltár (2 Sam 24.24) a so 17 striebornými Jeremiášovými, ktoré zaplatil za pole v Anatóte, v kraji Benjamin, ako príbuzenský výkup (Jer 32.9).

Pre porovnanie: otrok stál 30 šekelov, znásilenenie panny 50 šekelov, celá Samária 7000 šekelov – kúpa pozemku kráľom Omri.

Tak sa Efrónovo pole v Machpele stalo Abrahámovým vlastníctvom a slúžilo ako pohrebisko aj jeho synovi Izákovi s manželkou Rebekou a vnukovi Jákobovi a jeho prvej žene Lee.

Apokryfná Kniha Jubileí (17.16-18; 19.2-9) považuje kúpu hrobky za poslednú desiatu Abrahámovu skúšku, preverujúcu jeho trpezlivosť pri zjednávaní (TB, Bava Batra 15b).

Na území poľa sú v texte spomínané aj stromy. Tie v prípade poľa obyčajne slúžili ako orientačné body pre vymedzenie územia. Abrahám získal kúpou všetky malé stromy, ktoré určovali hranice, ale nezískal veľké stromy, ktoré hranicu obklopovali, aby ľudia vedeli komu patrili (Rav Júda; TB Bava Batra 69b).

Pole v Machpele stálo oproti MamreMamre je meno jedného z troch náčelníkov, ktorí spolu s Abrahámom bojovali proti Kedorlaomérovi pri záchrane Lóta (1M 14.13-24). Hebrejsky sa Mamre nazýva Elonej Mamré, príp. Elon More (in: K.Sidon: Abrahamúv návrat; oba termíny sú správne a oba znamenajú to isté) a ide pôvodne o kanaánsku kultovú svätyňu venovanú bohu oblohy Elovi. Nachádza sa na pol ceste medzi Halhúlom a Hebronom, 3 km severne od Hebrónu. Arabi ho nazývajú Haram Ramat el-Chalíl – svätá výšina priateľa (boha), tzn. Abraháma. Stará kultová legenda sa týka ešte predizraelskej svätyne a neskoršia izraelská  tradícia ju preniesla na Abraháma.  Legenda hovorí o zjavení božskej bytosti na tomto mieste.

Podľa rabi Petachju žije v Elonej Mamré jeden starec, ktorý bol, keď tam rabi Petachja bol, tesne pred svojou smrťou. Starec prikázal svojmu synovi, aby rabi Petachjovi ukázal strom, o ktorý sa opierali anjeli, keď prišli navštíviť praotca Abraháma. Ten mu ukázal krásnu olivu(?)  rozštiepenú na tri časti, uprostred ktorých bol mramorový kameň vyzerajúci ako stôl. Traduje sa, že keď sa naň anjeli posadili, strom sa podľa ich počtu rozštiepil, aby sa každý z nich mohol oprieť. Strom má veľmi sladké plody a neďaleko neho sa nachádza Sárina studňa so sladkou a priezračnou vodou a pri studni Sárin stan. Krajina pri Mamre bola vraj rovinatá a sto lakťov od studni bola studňa Abrahámova, ktorej voda je tiež veľmi dobrá (in: Dva stredoveké hebrejské cestopisy).

Pod Mamre sa môže myslieť Amoreja, arabsky Rámat el-chalíl. Na jej území boli nájdené črepy jednak z doby bronzovej – 2600-2000 p.n.l., ale neboli nijakým výnimočným nálezom, a jednak črepy pochádzajúce z 9. – 6. stor.p.n.l., tie by mohli dokladovať svätyňu z doby izraelského kráľovstva, avšak s pôvodom kanaánskym, ako bolo spomenuté, práve z doby bronzovej. Staršie pramene hovoria o stromoch Mamre, takže ak v izraelskej dobe tam bola svätyňa, predtým sa jednalo o obetište. Ako sväté predmety boli uctievané Abrahamova studňa a Abrahámov dub. Vykopávky potvrdili akúsi studňu a základy oltára, na ktorom vznikol neskôr kresťanský oltár.

Jozefus učil, že legenda o terebintoch (iný názov pre duby) Mamre Amorejského, bola veľmi stará. Mamreho dub bol preto uctievaný, lebo bol, podľa nej, pri obetovaní zvierat voči plameňom imúnny. Hovoria o tom staré kresťanské, židovské, ale aj pohanské legendy. Prvý kresťanský cisár Konštantín sa dokonca pokúšal tieto zvyklosti ukončiť a zabrámiť tak ďalšiemu uctievaniu stromu výstavbou baziliky skromných rozmerov, vo východnej časti pozemku. Archeológovia našli len jej základy.

Abrahámov dub v Mamre, ktorý sa uctieva dnes, stojí na mieste, kde podľa tradície Abrahám postavil svoj stan. Jeho vek sa odhaduje na 5 000 rokov. Sozomenos (skorý cirkevný otec, pokračovateľ Eusebia Kaisarejského) uvádza, že pri posvätnom strome bol aj posvätný prameň, veľmi uctievaný pohanmi.

Herodes dal dokonca postaviť dve svätyne. Jednu nad hrobmi praotcov priamo v meste a druhú  asi 3 km severne odtiaľ pri posvätnom strome v súčasnom Rámar el-Chalíl. Neskôr boli na ich miestach vybudované kresťanské kostoly a potom muslimské mešity.

Niektorí však hľadajú antické Mamre úplne inde a to v Chirbet es-silta, 2 km západne od Hebrónu, kde v záhrade ruského hospicu stojí prastarý dub.

V Mamre (Amoreja) sa našla aj Madabská mapa v podobe podlažnej mozaiky, ktorá zobrazuje sväté biblické miesta v Palestíne. Neďaleko Mamre je na nej zobrazený malý kostol, severne od neho budova s dvomi vchodmi a na poschodí so stĺporadím. Južne od kostola zas Abrahámov strom, no nie studňa, spomínaná v legende. Samotný Hebrón na mape zaznačený nie je, ale chýba tam aj Sodoma a Gomora (?).

Vykopávky v Izraeli dokazujú, že v dobe bronzovej i železnej, sa do jednej hrobky bežne pochovávalo niekoľko generácií (Aškalón, Jeruzalem, Dotan, Jericho). Bývali vytesané do skaly, slebo sa nachádzali v jaskyni a ich súčasťou bývala prístupová chodba, ktorá sa dala uzatvoriť.

Najčastešia podoba hrobky spočívala v centrálne miestnosti spojenej s bočnými miestnosťami, do ktorých sa pochovávalo. Telo zomrelého sa kládlo na lavičku (tzv. lavicové hroby), či do výklenku, v prípade chudobných na zem. Keď už nebolo miesto pre ďalšieho zosnulého, kosti predchádzajúcich zosnulých sa zozbierali a uložili k stene hrobky, aby sa uvoľnil priestor. V neskorčích dobách sa kosti ukladali do osárií, kamenných schránok, na ktorých býval už aj vyrytý nápis s menom zosnulého.

V hrobkách sa našli predmety každodennej potreby ako nádoby, šperky, zbrane, olejové lampy, hrebene, zrkadlá, sošky, prípadne pečate.

V pohanskom zmysle patrí hrob do oblasti posvätna a v judaizme vidieť pozostatky tejto viery, kde smrť i narodenie sú súčasťou kulticky nečistej oblasti (3M 21.1; 12.2), možno aj preto, aby život a smrť neboli uctievané ako náboženský kult a nemohol byť uprednostnený  pred kultom Boha/Stvoriteľa..

Antický Hebrón nie je totožný so súčasným Hebrónom. Ide o pahorok Džabal ar Rumáda. Archeologický prieskum preukázal stopy ranej a neskorej doby bronzovej, I. a II. doby železnej. V I. strednej dobe bronzovej bolo miesto sídliskom Hyksósov. Nachádzal sa tam chrám zasvätený hyksóskemu božstvu Sutech.

Machpela je v súčasnosti časť Hebrónu, hebrejsky znamená “dvojitá”, čo býva vysvetľované

  • že je zložená z dvoch miestností situovaných nad sebou
  • že v nej mali byť pochované významné manželské dvojice (Raši; TB Eruvim 53a)
  • že ide o jednu miestnosť v druhej, prípadne jedna nad druhou (Rav)

V apokryfnej Knihe Jubileí 19.5 a v Testamente 12 praotcov, Ruben 7.2 sa spomína rovnako tak, že ide o dvojdielnu pohrebnú jaskyňu.

Jedná sa o komplex podzemných jaskyní, umiestnených pod Abrahámovou mešitou, v ktorých je podľa islamskej tradície pochovaný aj Jozef (podľa Tóry v Šekemu) a podľa Midrašu sa tam nachádza aj Ezauova hlava. Islam uznáva všetkých praotcov, vrátane Abraháma. Nakoľko stál pôvodne Hebrón inde, hrobka sa  nachádzala tým pádom za mestom. Dnes sa na miestach za hranicami antického Hebrónu nachádza súčasný Hebrón a teda aj historická hrobka. Mauzóleum patriarchov – mimoriadne uctievaná svätyňa Židov a moslimov stojí podľa tradície práve nad miestom jaskyne Machpela.

Legendy hovoria, že existuje pravá aj falošná hrobka. Do pravej sa dá dostať len za úplatok. V stredovekých cestopisoch Benjamina z Tudely a Petachju z Řezna, z rozmedzia rokov 1159-1180, sa píše:

  1. …do Hebrónu a videl tam nad jaskyňou veľký palác, ktorý postavil praotec Abrahám. Jeho kamene sú veľké až  27 alebo 28 lakťov a každý základový kameň má 70 lakťov. Rabi Petachja dal mužovi , ktorý má kľúč od jaskyne, zlatý peniaz, aby ho zaviedol k hrobom  praotcov, ten mu otvoril a hľa, nad vchodom bol obraz a nad ním tri hrobové komory. A Židia v Akku mu povedali: Daj si pozor, lebo na začiatok jaskyne dali tri mŕtvoly a hovoria o nich, že sú praotcovia, ale nie je to pravda. Rabi Petachja pridal ešte jeden zlatý peniaz, aby bol zavedený do jaskyne a on mu otvoril a povedal: Nikdy som nedovolil, aby touto bránou vstúpil neveriaci (* myslí sa kresťania). Priniesol potom sviece a uviedol rabi Petachju dovnútra a on zišiel po schodoch,…prišiel do veľmi priestrannej jaskyne, uprostred ktorej bol v podlahe otvor a pod podlahou jednoliata skala. Cez tento otvor sú položené železá tak ťažké, že nie je v moci človeka urobiť niečo takého, iba s pomocou nebies. Z prázdnych miest medzi kusmi železa vychádza silný vietor, takže tam rabi Petachja nemohol vstúpiť zo sviecami a tu pochopil, že sú tam praotcovia a modlil sa. ….
  2. …odtiaľ je šesť parasang do Hebrónu, ale niekdajší Hebrón, ležiaci na hore je dnes spustošený a nové mesto sa nachádza v údolí, na poli Machpela. Je tam veľký kostol, ktorý nazývajú Sankt Abraham a v dobe vlády muslimov, to bola židovská synagóga. Neveriaci tam zriadili šesť hrobov pomenovaných podľa Abraháma a Sáry, Izáka a Rebeky, Jákoba a Ley, pútnikom (*kresťanským) hovoria, že sú to hroby praotcov, a oni im dávajú peniaze. Keď ale príde Žid a dá strážcovi jaskyne zvláštny poplatok, strážca  mu otvorí železné dvere, ktoré pochádzajú ešte z dôb našich praotcov a návštevník zostúpi s horiacou sviecou v ruke dolu do prvej jaskyne. Nič v nej nenájde, ani v druhej, až v tretej uvidí šesť hrobov – hroby Abraháma, Izáka a Jákoba, Sáry, Rebeky a Ley, jeden proti druhému, všetky označené vytesanými písmenami. Na Abrahámovom hrobe je vytesané: Toto je hrob nášho praotca Abraháma – pokoj mu. Na Izákovom hrobe rovnako tak a rovnako na všetkých ostatných. V jaskyni rozsvecujú lampu, ktorá osvetľuje hroby vo dne v noci. A sú tam veľké džbány plné kostí, lebo Židia tam prinášajú svojich mŕtvych, totiž kosti svojich predkov, a ukladajú ich tam, čo sa deje až dodnes. Na konci poľa Machpele je dom nášho praotca Abraháma – pokoj mu a pred ním prameň a z úcty k Abrahámovi sa nikomu  nedovoľuje čokoľvek tam postaviť.

Iná legenda francúzskeho konzula v meste Allepo (dnešná Sýria), Arvieuxa, ktorý v druhej polovici 17.stor.n.l. precestoval celú Sýriu aj Palestínu, hovorí:

…povedal mi (*tamojší Žid), že jeden z ich rabínov našiel spôsob, ako sa dostať na toto miesto (*hrobka patriarchov), tak dôstojné pre svoj vek a pre vzácne mŕtvoly, ktoré tam odpočívajú. Rabín vraj zanechal písomnú správu, že prvá jaskyňa, do ktorej sa zostupuje po niekoľkých stupňoch je len predsieňou druhej, v ktorej sú hroby. Tá, do ktorej sa musí zostúpiť je vraj vyššia a väčšia a obe sú vytesané do skaly. Je v nej šesť hrobov…tento rabín bol veľmi učený muž a tešil sa veľkej vážnosti…

Hroby v Hebróne skúmali aj mnísi v 12. stor. n.l. Tiež spozorovali prievan, ktorý svedčil o podzemných priestoroch. Rovnako sa zmieňujú o hlinených nádobách (15 ks) plných kostí. Odborný a dôkladný archeologický výskum však neprebehol. (in: Tractatus de inventione sanctorum patriarcharum Abraham, Isaac et  Jacob)

Tiež anglický plukovník Meinertzhagen, ktorý dostal v r. 1917 rozkaz obsadiť Hebrón a nemohol nájsť predstavených mesta, podľa slov akéhosi Žida dostal informáciu o ich údajnom úkryte v mešite. Keď tam prišiel, tá bola prázdna, ale pri dôkladnom prehľadávaní priestorov sa mu zdalo, že počuje hlasy z podzemia. Našiel v podlahe otvor so železnými mrežami. Odsunul ich a vošiel dnu. Nikoho nenašiel, v podzemnej miestnosti bol len sarkofág so špirálovými stĺpmi v každom rohu. Dovnútra samozrejme nepozeral. (in. časopis Palestine Exploration Quarterly 83, 1951, s. 76)

Flavius uvádza v Židovskej vojne, že “pohrebná jaskyňa bola prikrytá mramorom”. (in: Židovská vojna IV., § 532)

Pútnik z Bordeaux a Antonino Placentino svorne uvádzajú vo svojich zápiskoch, že hroby patriarchov sa nachádzajú pri kostole v blízkosti múra, ktorý je podobný tomu v Rámat al-Chalíle, alebo Západnému múru. Vo vnútri ohradeného priestoru sa nachádzali kenotafy, pod ktorými mohli byť umiestnené skalné hroby.

–               –                –

Existuje aj jedna konšpiračná teória o existencii Údolia patriarchov na pôde Saudskej Arábie. Ide o veľmi zaujímavé dobrodružné čítanie (Paul Thomas: A ráj už byl – Dobra 2001), ale nebrala by som ho na 100% vážne, nakoľko autor, napriek údajne veľkému množstvu urobených fotografií z vnútra hrobky (dôkladne interiér v texte opisuje), bol schopný do knihy poskytnúť maximálne  pár takých, na ktorých je zobrazený neurčitý terén kamennej púšte, skalných puklín a priechodov, ktoré mohli byť nasnímané hocikde na svete. Celý príbeh je vyrozprávaný anonymne(?) slovami tajuplného archeológa Aliho, čo je len pseudonym, kvôli bezpečnosti arabských sprievodcov, napriek tomu, že v závere knihy tvrdí, že jeho príbeh neobsahuje žiadne tajomstvo politického, alebo vojenského charakteru, aj tak o ňom svet vedieť nesmie, hoci podrobný archeologický prieskum je na týchto záhadných miestach podľa neho nutný. Stopy za sebou samozrejme poriadne zahladili, vchod do hrobky zasypali a odišli. Pripomína mi to Rona Waita a jeho objav Archy zmluvy, ktorý tiež nebol schopný poskytnúť ani  jedinú relevantnú fotografiu a jaskyňu tiež zasypal a nepamätal si cestu k nej. Nechám na vás, že prečo asi…

Čítať môžeme všetko, úsudky si robme podľa sprístupnených faktov a vlastných skúseností.

-chanele-

*autorkine poznámky v citovaných textoch

LITERATÚRA:

  • Pět knih Mojžíšových včetně haftarot ( 2012)
  • Komentáre k Starému Zákonu, zv.I. (2008)
  • Ilustrovaná príručka k biblii (2001)
  • H. Bardtke: Příběhy starověké palestiny/tradice, archeologie, dějiny (1988)
  • Dva středověké hebrejské cestopisy/Benjamina z Tudely a Petachju z Řezna (2002)
  • Výklady ke Starému Zákonu – Genesis (1991)
  • K. Sidon: Návrat Abrahamúv (1995)
  • Z. Kosidowski: Příběhy Mrtvého moře (1988)
  • M. Eliade: Dejiny náboženských predstáv a ideí I. (1995)
  • Knihy tajemství a moudrosti II. ( 1998)
  • Jozefus Flavius: Židovská vojna IV
  • Midraš Rabba (London 1939)
  • Targum Jonathan (1862, digitalizované  2010) – https://knightword.wordpress.com/2013/03/26/english-translations-of-the-targums/
  • Pirke de Rabi Eliezer (London 1916)
  • Der Babylonische Talmud (1932)
  • https://sk.wikipedia.org/wiki/Hebron
  • J.Detlef: Abraham in Mamre: HJistorische und Exegetische Studien zur Region von Hebron und zu Genesis (2003)
  • J.E.Taylor: Christians and the Holy Places
  • E.Mills Watson, A.B.Roger: Mercer Dictionary of the Bible
  • M.Haran. Temples and temple-Service in Ancient Israel: An Inquiry Into Biblical Cult Phenomena and the Historical Setting of the Priestly School
  • W.Adler: The Kingdomof Edessa abd the Creation of a christian Aristocracy, (2013)
  • R.Alter: Genesis (1996)
  • An Introduction to the Critical Study and knowledge of the Holy Scriptores longman
  • Paul Thomas: A ráj už byl – Dobra 2001

Súvisiace články:

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: