VAJERA 2. NARODENIE IZÁKA, ZAPUDENIE HAGAR, ZMLUVA S ABÍMELECHOM

Abrahám býval v Gerare medzi Kádešom a Šúrom.

Poloha Geraru je sporná. Podľa 1M 26.22 ležal neďaleko Beer Šeby a Rechobótu, a podľa 26.1, 14, 15, 18 bol pod správou Filištíncov, aj keď títo sa na tomto území objavili približne až za čias príchodu Izraelitov po Exode do Palestíny. Zmienku o nich je potrebné chápať skôr ako neskoršiu vsuvku pre nasledujúcich čitateľov, ktorým už tento národ známy bol a upresňovala im politicko-zemepisné súvislosti spomínanej lokality.

S najväčšou pravdepodobnosťou však boli zrúcaniny Geraru odkryté v Tell Džemiel, 13 km na JV od Gazy a podľa veľkého množstva nájdených váh sa predpokladá, že išlo o významné obchodné centrum.

Prečo zmenil Abrahám svoje bydlisko, nie je známe. Možno nechcel žiť v blízkosti Lóta, lebo s ním počali jeho vlastné dcéry (Raši), možno chcel medzi ľudí, aby mohol šíriť vieru v Boha (Sforno), alebo len prosto kočoval. V tom čase, opäť zo strachu o vlastný život, vydáva Sáru za svoju sestru (po otcovi ňou naozaj je; 1M 20.12). Zdá sa, že tentokrát bez jej vedomia. Gur Arje vysvetľuje, že z obavy, že by neprivolila. Prečo to teda robí? Abímelech bol predsa spravodlivý kráľ, nehrozilo, že by ho zabil. Možno, že text len vypovedá o starej dohode, že v neznámom kraji budú vždy vystupovať ako súrodenci ( 1M 20.13). Biblia hovorí, jeho vlastnými slovami, že sa obával, že v Gerare chýba bázeň božia a on sa opäť bál o svoj život.

Obyčaje týkajúce sa práv žien a ich spoločenského postavenia boli kodifikované v Chamurapiho zákonníku (v dohľadnej dobe budete mať k dispozícii jeho slovenskú verziu v rubrike POMOCNÉ TEXTY). Cudzoložstvo bolo za určitých podmienok prijateľné, ak s tým súhlasil manžel, medzi iným ak konal napríklad  v obave, že by prišiel o život. Takže Abrahámove pohnútky vôbec neboli nemorálne ako sa dlho predpokladalo. Praotec sa striktne pridržiaval vtedajších tradícií. Žena bola naviac v tej dobe vnímaná ako mužov majetok a on s ňou mohol nakladať ako on uznal za vhodné. Preto sa mu Sára vo všetkom podriaďovala a  neprotestovala proti jeho rozhodnutiam, keď musela ísť do faraónovho, alebo Abímelechovho háremu. To len my z pohľadu dnešnej morálky máme tendenciu počínanie patriarchov odsudzovať. Uvedomme si, že im by sa zas nezdali naše zvyklosti a práva žien v súčasnej spoločnosti by boli pravdepodobne ľuďmi tej doby s pohŕdaním odmietnuté (!). Vydatá žena a matka mala napríklad v tej dobe oveľa vyššiu hodnotu ako nezasnúbená panna (preto napríklad Lót bez problémov ponúka svoje dve dcéry rozvášnenému davu, len aby ochránil hostí…).

Abímelech, bol titul neskorších filištínskych panovníkov, ktorý prevzali od predchádzajúceho kanánskeho obyvateľstva a ktorý sa prekladá ako “môj otec je kráľ” (patriarchovia hovorili starokanánčinou; aj Biblia označuje hebrejčinu ako lašón kenaaní=jazyk kanaánsky), v tej dobe bolo bežné, že bohovia boli považovaní za kráľov (tak vzniklo aj meno boha Moloch, ktorému Kanaánčania obetovali detské obete – viď. článok GEHINOM).

Abímelech, kráľ Geraru, bol k Abrahámovi pohostinný a Sáru chcel urobiť kráľovnou (R. Hirsch). Podľa Rambama omladla a preto bol o ňu záujem, podľa Rana sa kráľ len chcel priženiť  do významnej rodiny (Abrahám ako prorok 1M 20.7; ten s ktorým je Boh 1M 21.22; knieža Božie 1M 23.6).

O jej kráse nezvyklej k jej veku hovorí aj jeden zo zvitkov nájdený v Kumráne , obsahujúci aramejský komentár k Prvej knihe Mojžišovej: “…aké rumenné sú jej líca, okúzľujúce jej oči, nežný nos a žiarivá tvár! Aké vnadné sú jej prsia a oslnivo biele jej telo! Aké je rozkošné hľadieť na jej paže, na dokonalosť jej rúk! Aké štíhle a jemné má prsty, nádherné nohy a stepilé stehná”! (4QComGenA)

Old Paper Stock Photo

Aby nedošlo k hriechu, Boh vystavil kráľa impotencii (Raši) a nemusel tak Sáru nútiť k priestupku (midraš). Avšak Boh Abímelcha varoval vo sne, aby sa Sáry nedotýkal, lebo je vydatá. Styk s vydatou ženou sa v staroveku trestalo smrťou oboch zúčastnených (ugaritské texty; egyptské svadobné zmluvy; 5M 22.22).

Upozornenie od Boha sa dostáva len (!) ľuďom najvyššej duchovnej úrovne a to aj príslušníkom iných národov (Radak). Faraón si však niečo také nezaslúžil, Abímelech áno.

Podľa tradície sa Boh zjavuje nežidom v snoch – Abímelech 1M 20.3; Lábán 1M 31.24; Bálám 4M 22.20, kdežto k Izraelu hovorí priamo. Rabíni to prirovnávajú ku kráľovi (Boh), ktorý vchádza k menželke (Izrael) verejne, ale ku konkubínam (ostatné národy) vchádza tajne (Genesis Raba 52.4). Midraš označuje napr. Lábána a Abímelecha ako spravodlivých nežidov (Midraš Tanchuma).

Sára naozaj počala a porodila syna. Raši vysvetľuje, že Boh vypočul Sárine prosby  o potomstvo ešte skôr, než došla k nemu Abrahámova modlitba za Abímelecha a jeho dom(1M 20.17), aby jeho ženy a dievky mohli opäť rodiť.

Talmud učí, že ten, kto prosí o milosť pre iného, hoci ju sám tiež potrebuje, je vypočutý ako prvý (TB, Bava Kamma 92a).

V čase Izákovho odstavenia, tj. keď mal chlapec tri roky (podľa historických záznamov sa dieťa kojilo do troch rokov; napr. egyptský text “Poučenia Aniho”, vyhotovil Abrahám veľkú oslavu, ktorej sa zúčastnili aj významní hostia (Raši, Tanchuma).

Izákovo meno je odvodené od slovesa  LECACHEK=smiať sa, ale súvisí aj s “posmechom” CCHAKCHÓN. Tým, že

  1. Sára porodila v tak neskorom veku, že
  2. Abrahám nemusel byť nutne jeho otcom (narážka na jej pobyt u kráľa Abímelecha) a text Biblie na to akoby úmyselne kladie dôraz (“…porodila Abrahámovi syna…”1M 21.1,2) i tým, že
  3. Izmael, pod vplyvom svojej matky Egypťanky Hagar (a Egypt vždy symbolizoval skazenosť) sa dal na zlé cesty (Šemot Rabba 1) a Izákovi sa posmieval.

Sára na základe tohto žiada Abraháma o vyhnanie Hagar, pričom slovo “vyžeň!” (gareš!), možno preložiť aj ako “zapuď!” a teda mu možno prisudzovať aj význam rozvodu (3M21.7,14; 22.13; 4M30.10; Ez 44.22 a iné). Že išlo o bežný právny kontext tej doby, nie je pochýb. Chammurapiho zákonník  (§ 170) hovorí o otrokyni, ktorá porodí pánovi deti a pán ich počas života nazýva svojimi deťmi, majú tieto rovnaké dedičské práva ako deti právoplatnej manželky.

Podľa právneho kódexu Lipit Ištar (§24) tiež je prisúdené deťom otrokyne majetkové právo, avšak ak pán dá jej deťom slobodu, podiel na majetku strácajú (§25). A Sáre išlo o to,  aby Izák nededil spolu s Izmaelom (1M 21.10), avšak nekonala protiprávne, len mala obavy, že by Izmael na základe posmievania sa (v.9) neskôr usiloval vyhlásiť seba za jediného dediča a vylúčil by tak Izáka z Božieho zasľúbenia (Chumaš). Boh očividne stál pri Sáre (1M 21.12) a Abrahám teda  využil, na Sárin podnet, svoje právo a Hagar buď:

  1. zapudil, alebo
  2. jej a synovi daroval slobodu (!)

O ktorú možnosť išlo, to už ale nie je z kontextu jasné. Ale vzhľadom na Božie zasľúbenie, že aj z Izmaela bude veľký národ, možno predpokladať, že sa jednalo o druhú variantu.

Hagarino “blúdenie” je Rašim vysvetľované ako “návrat k modloslužbe domu jej otca”. Aj nedostatok vody na púšti, býva vysvetľovaný (Rašbam) ako výsledok dlhého blúdenia, prípadne Izmaelovho ochorenia, kvôli ktorému vodu vypili predčasne (Raši), lebo Abrahám im dal vody dosť.

Je naozaj ale veľmi čudné, i mne samotnej, že v tak ťažkej chvíli možnej smrti syna, Hagar namiesto toho, aby mu bola nablízku, uprednostní vlastné utrpenie a sobecky (?) plače v ústraní, lebo sa vraj nemôže dívať na smrť syna (1M 21.15). Každá matka mi dá za pravdu, že by svoje dieťa v tak ťažkej chvíli neopustila, veď je samozrejmosťou, že umierajúceho držíme “za ruku”…

Koľko mal Izmael rokov v okamihu zapudenia jeho Matky nevedno, raz ho text spomína ako dieťa, raz ako mladíka. Je možné, že tu Izmael ( podľa všetkého mal predsa len asi  17 rokov) prosil v prvom rade za matku a Boh zachraňuje zas prvého jeho (TB, Bava Kamma  92a).

Midraš aj Talmud (TB, Roš Hašana 16b) učí, že anjeli prosili Boha aby Izmaela nezachraňoval, veď jeho potomkovia budú Izrael prenasledovať a súžiť , Boh ho však nemienil trestať za hriechy jeho potomkov, ktorí ešte ani nežijú (Raši).

Boh otvára Hagar oči a posiela ju  chytiť chlapca “za ruku” a prejsť ku studni. Studňa tam bola už aj predtým, nezjavila sa zázrakom (midraš), uvidieť ju si len vyžaduje pozornú myseľ. Studne bývajú v púšťach často ukryté a ich miesto býva všeobecne tajné, poznajú ho len beduíni a tí si ho prísne strážia.

Hagarino správanie možno nemožno označiť ako sobeckosť, alebo beznádej, ale skôr ako vypočítavosť a snahu o vyjednávanie s Bohom, ktorý jej už raz pomohol. Akoby chcela svojim poodstúpením od kríka, pod ktorý syna uložila, donútiť Boha konať. Ak by sa naozaj nechcela dívať na synovu smrť, bola by po tomto úkone odišla. Ona ale ostáva, akoby vedela, že Boh zasiahne, lebo ho s najväčšou pravdepodobnosťou položila pod posvätné krovisko, na to isté miesto, kde sa jej už raz Boh zjavil (S. Daněk: Posvátné stromy ve Starém Zákoně, § 17).

Talmud traduje, že vyhnanie Hagar sa udialo na 1, deň sviatku Roš Hašana a zviazanie Izáka na 2. deň Roš Hašana (TB, Megila 31a) a rabbi Eliezer povedal, že boh navštívil Sáru a rovnako aj neplodnú Annu, matku  proroka Samuela, tiež na Roš Hašana. Vyvodil to zo slovných súvislostí medzi oboma ženami a sviatkom Roš Hašana – “spomenul si” (1Sa 1.19-20) a “pamätný deň s trúbením” (3M 23.24). Sáru a Annu zas spája slovom “navštívil” (1Sa 2.21 – navštívil Annu; 1M 21.1 navštívil Sáru (TB, Roš Hašana 11a). Preto sa táto pasáž vsúva do liturgie na Roš Hašana.

Pesikta de rav Kahana učil, že Sára bola jednou zo siedmych neplodných žien (Sára, Rebeka, Rachel, Lea, Anna, Manoahova manželka), o ktorých hovorí aj Ž 113.9 “neplodnú osadí do domu ako natešenú matku synov”. “Natešená matka synov” sa podľa rabínov vzťahuje aj na Sáru (hoci mala len jedného syna), lebo 1M 21.7 uvádza, že “kto by bol povedal, že Sára bude kojiť deti” (§1).

Rav Avira učil v súvislosti s hostinou na počesť Izákovho odstavenia (1M 21.8), že Boh bude robiť podobnú hostinu pre spravodlivých v deň, kedy prejaví Božiu lásku Abrahámovým potomkom. Potom čo sa najedia a napijú, budú Abraháma žiadať, aby povedal požehnanie po jedle, ale ten s odôvodnením odmietne, že mu v tom bráni splodenie Izmaela, ktoré symbolizuje jeho nedôveru v Boží sľub mať potomstvo s neplodnou Sárou. Tak budú žiadať Izáka, ten tiež odmietne, lebo splodil Ezaua. Poprosia Jákoba a on tiež vysvetlí, že nemôže , lebo si vzal za manželky dve sestry súbežne (3M 18.18 to zakazuje). Nato požiadajú Mojžiša, no ten sa tiež necíti kompetentný, však mu Boh nedovolil vstúpiť do Zasľúbenej zeme. Nato oslovia Jozua, no ten odpovie, že nemal syna (1 Kron 7.27). Nakoniec požiadajú Dávida a ten požehnanie povie, pretože v Ž 116.13 hovorí: Pozdvihnem kalich spásy a budem vzývať Meno Pánovo” (TB, Pesachim 119b).

Gemara učí, že Sára je zároveň jednou zo 7 prorokýň (Sára, Miriam, Debora, Anna, Chulde, Ester, Abigail) a to na základe 1M 11.29, že Chárán je otcom Milky a Jisky. Rabi Izák totiž učil, že Jiska bola vlastne Sára a Jiska ju volali pred svadbou, lebo dokázala rozpoznať (saketah) božské inšpirácie, čo potvrdzuje  1M 21.12 “vo všetkom, čo ti povie Sára, poslúchni jej hlas”, podobne tak 1M 11.29 “všetci zírali (sakin) na jej krásu” (TB, Megila 14a).

Pri uzatváraní Abrahámovej zmluvy s Abímelechom, ktorý chce byť s Abrahámom zadobre, pretože Boh je s ním vo všetkom, čo koná (1M 21.22), Abrahám dohovára a karhá Abímelecha kvôli studne, ktorú jeho sluhovia násilne zabrali (1M 21.25). Miesto vzájomného  dohovoru    dostalo názov Béer Šeba = “Studňa prísahy”, alebo “Studňa siedmych”, lebo Abrahám prijíma od Abímelecha 7 oviec ako ospravedlnenie za príkorie od jeho ľudí, kvôli studni, ktorú vyhĺbil pôvodne praotec. Rabbi Jose ben Chanina učil, že dohováranie s pokarhaním vedie k láske  (Prísl 9.8) – “pokarhaj múdreho a bude ťa milovať”. Reš Lakiš   zas učil, že pokarhanie vedie k mieru, ako 1M 21. 25 – “karhal Abrahám Abímelecha” (Midraš Rabba 54.3).

© chanele

LITERATÚRA:

  • Pět knih Mojžíšových včetně haftarot ( Praha 2012)
  • Biblia, Písmo Starej a Novej zmluvy (Liptovský Mikuláš 1989)
  • Komentáre ku Sterému Zákonu, Genesis (Trnava 2008)
  • Talmud Bavli (1932)
  • Zenon Kosidowski: Příběhy Mrtvého moře (Praha 1988)
  • Midraš Berešit Rabba
  • Výklady ke Starému Zákonu (Praha 1991)
  • Chammurapiho zákonník (net)
  •  Lipit Ištar (net)
  • https://en.wikipedia.org/wiki/Qumran
  • https://en.wikipedia.org/wiki/Pesher_on_Genesis

PRIAMO I OKRAJOVO SÚVISIACE ČLÁNKY:

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: