ŠALAMÚNOV CHRÁM

Jeruzalemská svätyňa opísaná v Prvej knihe Kráľovskej bola naozaj okázalá stavba. Veriaci aj archeológovia by radi túto jej okázalosť dokladovali aj vykopávkami, robiť archeologický prieskum na mieste je však bezúspešne, pretože robiť archeologický prieskum na miestach, kde stál jeruzalemský chrám je moslimskou komunitou zapovedaný. Neostáva im teda nič iné, len rekonštruovať jeho vzhľad za pomoci iných nálezísk so zbytkami podobných chrámov z tej doby a z tej istej oblasti.

Archeológ John Monson objavil v Sýrii chrám v Ain Dara, ktorého vek, veľkosť, plán i dekorácie nápadne pripomínajú ten jeruzalemský. Podobnosť je dokonca až zarážajúca. Obe stavby boli postavené na najvyššom mieste v meste, pôdorysy sú totožné – vstup je podopieraný dvoma stĺpmi, hlavná sála je rozdelená na predsieň a hlavnú svätyňu a za prepážkou je umiestnená veľsvätyňa. Svätyňa je olemovaná viacpodlažnými miestnosťami, ktoré slúžili na rôzne účely. Oba chrámy boli zdobené reliéfmi znázorňujúcimi levy, mýtické zvieratá (cherubíni, sfingy), kvetinové a geometrické vzory (1 Kr 6.29).

005

Chrám v Ain Dara bol postavený približne v roku 1300 p.n.l. a používal sa asi 550 rokov. Pravdepodobne inšpiroval fénických staviteľov pri stavbe toho jeruzalemského v 10. stor. p.n.l.. Šalamúnov Chrám tak zapadá po architektonickej stránke do miestnych stavebných zvyklostí 10. – 8. storočia p.n.l.

Chrám v Ain Dara je typický ešte dvomi monumentálnymi šľapajami vyrytými pri do podlahy. Je možné, že sa jednalo symbolicky o božie stupaje. Jedna stupaj sa nachádza pri vstupe, druhá medzi predsieňou a hlavnou svätyňou. Každá meria 3 stopy a vzdialené sú od seba 30 stôp. Osoba s tak dlhým krokom mohol byť jedine boh.

Jeruzalemský chrám je zas charakteristický monumentálnym trónom, tvoreným krídlami cherubínov s rozpätím krídel 17 stôp (1 Kr 6.23 –26). To poukazuje na to, že Izraelčania sa na svojho Boha dívali podobne ako obyvatelia Ain Dara. Neskôr sa so snahou opísať  rozmery Božieho tela stretávame aj v kabalistickom spise Šiur Koma, pri antropomorfnom opise božstva.

-chanele-

Zdroj:

  • Biblical Archeology Review 7.-11.10.2013
Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: