KAVANA

Slovo kavana sa prekladá ako “sústredenosť”. Biblická hebrejčina ju ale vníma v kontexte sveta ako “pozornosť”. Nie je to sústredenie sa na slová piesne, či učiteľa, je to pozornosť k svetu, k ľuďom, ich pocitom, ich bolesti, k ich životným situáciám. Je to pozornosť k predmetom, aby sa nepoškodili a nezničili. Je to pozornosť k zvieratám, aby netrpeli a mali potrebný dostatok. Je to pozornosť k prírode, aby sme ju neničili. Tým, že ohľaduplne nehádžeme papiere po zemi, sme naviac pozorní aj voči ostaným ľuďom. Je to aj pozornosť voči slimákovi, na ktorého nestúpime, či naopak k vtáčikovi, ktorý leží mŕtvy na chodníku, že ho nehodíme do smetného koša, ale ho presunieme pod krík, tam kam jeho mŕtve telíčko patrí – do lona prírody. Po lese tiež nikto nechodí a nedvíha mŕtve telíčka, aby ich zahodil. Ale pozornosť mu preukážeme aj tým, že ho neobídeme, lebo niekto po nás idúci by ho mohol odhodiť….ani nás nikto nevyhadzuje do smetí, keď umrieme…úctu by sme mali mať nie len k životu, ale aj ku smrti.

Kavana je pozornosť k životu, pozornosť k stvorenému a k Stvoriteľovi vo všetkom stvorenom.

Kavana sa zameriava na jediný cieľ a tým je spása sveta, jeho návrat k zdroju, lebo cieľ je len jeden. Vedú do neho ale všetky cesty a akákoľvek odbočka na nich, ako uvádza Martin Buber, ktorý prežil s chasidmi kus života, sa raz aj tak vráti nakoniec k cieľu a to je to “milosrdenstvo spásy”, o ktorom sa zvykne hovoriť.

Spásu chápe biblická hebrejčina ako “záchranu”, v ktorej spočíva návrat k stvoriteľskému zdroju. S milosrdenstvom je na nás a všetky duše aj iskry, čakané až nájdeme cestu prirodzene späť a pochopíme kto sme. Ide vlastne o “vykúpenie”, návrat šechiny. Šechina je Božia prítomnosť, ale sme to my všetci kto a čo sme boli stvorení, lebo v každom z nás je dych života, ktorý nám vdýchol Stvoriteľ. Vykúpenie, záchrana a teda spása, znamená, že všetky duše a iskry duší, ktoré odpadli od pradávnej duše (Adam Kadmon) a klesli do prapôvodnej temnoty (lebo sa to stalo v dávnoveku), alebo sa rozptýlili do všetkých tvorov, ukončia svoju zdokonaľovaciu púť a vrátia sa k Stvoriteľovi očistení.

Kým sa všetci a všetko nenapraví (Tikun Olam), s trpezlivosťou je na nás čakané. Chasidský “mašal” (podobenstvo) o tom hovorí ako o kráľovičovi, ktorý nezačne jesť, kým sa k stolu neposadí aj posledný hosť.

Nie je veci, v ktorej by nebola uväznená iskra duše a úlohou každého je skôr či neskôr tieto iskry nájsť a pozdvihnúť ich v náprave k zdroju. Nemáme len čakať, ale sa aj priamo podieľať na spáse sveta. Každá iskra čaká na oslobodenie, ktoré nevyžaduje žiadne zaklínadlá, alebo rituály, len konanie v súlade s behom vecí, čím získajú naše činy posvätnosť (z pohľadu biblickej hebrejčiny – oddelenosť od všedného, lebo svätosť nie je výnimočnosť! Viď. článok SEGULA – Vyvolenosť), a stávajú sa pre iskry spásou.

Keď všetko v živote budeme chápať ako posvätné, budeme tým iskry dvíhať a obnovovať prostredníctvom dvíhania padlé svety.

Sú iskry, ktoré môže oslobodiť len konkrétny jedinec. Napr. každý svojich blížnych, veci osobnej potreby, domáce zvieratá, o ktoré sa stará, dom, záhradu…náradie, jedlo…a to tým, že sa o ne s pozornosťou stará a užíva ich vo svätosti – uvoľňuje tým ich dušu.

Podľa chasidov sa iskry nachádzajú aj v žijúcich dušiach. V minulých životoch klesli práve vinou týchto duší a zjavujúc sa pri modlitbách, pri zaspávaní, v snoch…ako rušivé a cudzie myšlienky a obrazy, upútavajú tak na seba pozornosť a prosia tým o vyslobodenie. Sú spojené s koreňom (šoreš) duše. Preto každú chmúrnu myšlienku rozpustíme a tým ju vrátime ku svetlu, k prameňu odkiaľ pôvodne vyšla.

Aj v reči možno robiť nápravu (tikun). Martin Buber hovorí:

“Vyslovuj slová

akoby si nimi otváral nebesá

Neber slová do úst

ale vchádzaj do slov”     (M.Buber: Štyri mystériá)

Slová sú tvorené z písmen a v každom písmene je svet, duša a Boh v spoločnom zjednotení. Slovami povstal svet. Človek svojou rečou vkladá dušu do slov, aby vytvoril Božskú Jednotu. Treba dávať pozor ako konáme, ako hovoríme i ako myslíme.  Náš život tak bude predchnutý Božou posvätnosťou, vedúcou k spásnemu návratu celého stvorenstva.

Každý človek vedie iný spôsob života, každý má inú životnú cestu. Kabalista inštinktívne vycíti, akým spôsobom je pre neho vhodné, či dané, konať kavanu.

© chanele

Súvisiace články:

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: