NOE 1. – PRÍPRAVY NA POTOPU

Sidra Noe, ako už vypovedá názov, rozpráva v drvivej väčšine Noemov príbeh. Pretože myšlienky a činy ľudí boli skazené, Boh sa rozhodol zničiť všetok život na zemi, lebo oľutoval, že ho stvoril. Rozhodol sa však zachrániť Noema a jeho rodinu. O Noemovi sa píše, že kráčal s Bohom (1M 6.9) tzn., že žil v súlade s Božou vôľou, podobne ako Henoch a podľa Rambana sa týmto tvrdením radí medzi prorokov.

Noemova spravodlivosť je Talmudom vysvetľovaná ako priamy dôsledok hriechov okolitého sveta. Podľa textu Talmudu, keby totiž žil Noe v dobe Abraháma, jeho spravodlivosť by bola zatienená praotcovou (Raši; TB Sanhedrin 108a).

Preto múdri učili, že spravodlivý má byť posudzovaný vždy podľa kritérií doby a spoločnosti, v ktorej žil (Sefer ha-parašiot) a preto bola v prípade Noemovej spravodlivosti nutná Božia pomoc a to aj preto, že narozdiel od Abraháma, za svojich blížnych po vynesení rozsudku  neprosil (midraš). Napriek tomu ho tradícia považuje za dokonalého, rovnako ako Abrahám (1M 17.1), Izrael (5M 18.3) alebo Jób (1.1). Rabíni radi dopĺňajú, že Noe síce za blížnych neprosil, avšak vyzýval ľudí k pokániu, nechajúc dvere do korábu otvorené ešte sedem rokov, než začala potopa.

Skazenosť ľudstva, kvôli ktorej mala byť potopa, bola dvojakého charakteru a týkala sa ako ľudí, tak aj zvierat. Zo začiatku šlo o skrytú nemravnosť a skrytú modloslužbu, ktoré boli zjavné len Bohu. Neskôr skazenosť prerástla do zjavných lúpeží (Zohar), sexuálnej zvrátenosti a dokonca páreniu zvierat medzi druhmi TB Sanhedrin 108a; čo ale z genetického hľadiska nie je možné), s výnimkou rýb, preto tieto potopu ako jediné prežili bez zníženia svojho počtu (pohľadom súčasníka skôr z logických dôvodov).

Boh prikázal Noemovi postaviť si archu (koráb) konkrétnych rozmerov, aby do nej uviedol svojich synov, svoju manželku a manželky svojich synov, presne v tomto poradí, pretože v čase celosvetového nešťastia bolo zakázané manželské spolužitie (Raši) a preto podľa tradície boli muži v arche zvlášť od žien a ani zvieratám nebolo dovolené páriť sa (Raši) a tak aj ony boli umiestnené oddelene (Pirke de Rabi Eliezer).

Do archy boli uvedení zástupcovia všetkých suchozemských zvierat po siedmych pároch zo zvierat čistých, vtákov a dobytka a po jednom páre zo zvierat nečistých.

Každý pár nečistých zvierat slúžil len na zachovanie druhov a tieto prišli do korábu podľa tradície samé.

Jeden pár zo siedmych párov čistých zvierat mal slúžiť ľuďom po ďalšom rozmnožení za potravu, keď Boh zrušil po potope zákaz jesť mäso (1M 9.3) a zvyšných šesť párov čistých zvierat bolo určených na obete vďaky po skončení potopy. Tie priviedol do archy Noe sám, na znak ľudského úsilia o poďakovanie sa za záchranu. Podľa inej tradície, priviedli všetky zvieratá ku korábu anjeli (Pirke de rabi Eliezer) spolu so zásobami  potravy a podľa Genesis Rabba prišli samé, ale koráb prijal len tie, ktoré sa nezúčastnili na medzidruhovom párení.

Archa, resp. koráb, sa povie hebrejsky TEVA a to sa prekladá ako SCHRÁNA, ARCHA, TRUHLA, ŠKATUĽA, KORÁB. Ide o plavidlo, ktoré nemá navigáciu a teda je odkázané len a výlučne na božiu ochranu. Termín TEVA je v Biblii použitý už len raz a to v prípade košíka, do ktorého bol uložený Mojžiš do Nílu ako nemluvňa (2M 2.3).

Tu mi nedá nespomenúť archeologický nález hlinenej dosky veľkosti mobilného telefónu, popísanej po oboch stranách, ktorá opisuje potopu a je súčasťou akkadského eposu ATRAHASIS a pochádza z obdobia 1900 –1700 p.n.l.  Podľa prekladu Irvinga Finkela, v texte boh Enki dáva pokyny Atrahasisovi  (babylonský Noe) k stavbe plavidla na záchranu počas potopy a k veľkému prekvapeniu, toto plavidlo malo kruhový tvar! Loď mala byť vyrobená z veľkého množstva palmových lán, vysmolených asfaltom (pravdepodobne bitúmen). Prečo kruhový tvar? Pretože týmto plavidlom nebolo potrebné sa niekam doplaviť (k tomu je ideálny práve špicatý tvar, taký aký majú dnešné lode, ale ani biblická archa ho taký nemala, podľa opisu biblického textu sa jednalo o kváder), ale len a len prežiť. Do dnešných dní sa v Iráne a Iraku používa na prepravu zvierat cez rieku alebo počas záplav, guľatý typ plavidla – košu vysmoleného smolou, nazývaného KORAKLU alebo GUFA.

Biblická archa bola vyrobená podľa Božieho príkazu z dreva góferového stromu, vysmolená zvnútra i zvonka (1M 6.14). Preklady uvádzajú termín GOFER výrazmi céder alebo sosna, no nevedno o aký druh stromu sa jednalo naozaj. Rabíni sa zhodujú aspoň na tom, že bol ihličnatý (asi kvôli stromovej smole naviac).

Smolou, ktorou bola archa vysmolená, bol pravdepodobne bitúmen – prírodná smolná živica, o ktorej som už písala v článku POTOPA SVETA – asfalt prírodného charakteru, bežne používaný v Mezopotámii.

Boh sa rozhodol vyhladil všetko, čo obsahovalo dych života – RUACH CHAJIM – pohybujúci sa vzduch, závan vetra (2M 10.13; Jób 21.18), tzn. životnú silu.

Boh nielen že Noema a vybrané stvorenstvo zachránil, ale s ním a aj so zvieratami uzavrel zmluvu – BeRIT. Je to jednostranná zmluva, ktorú uzavrel Boh so stvorenstvom, akýsi akt Božej milosti a cez Noema sa vzťahuje na všetky ďalšie ľudské pokolenia, ale aj na zvieratá (1M 9.9-10), ako už bolo spomenuté. BeRIT tvorí nie len puto, ale aj záväzok. Judaizmus chápe BeRIT ako vzťah medzi Bohom a človekom.

-chanele-

Súvisiace články:

Zdroj:

  • Prvá kniha Mojžišova
  • Bible History Daily, 31.jan. 2014
Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: