BEREŠIT 5. – KAIN A ÁBEL

Adam a Eva mali troch synov. Kaina, Ábela a po Ábelovej smrti ešte aj Seta. Práve ten sa stal Ábelovým nástupcom, ktorý mal po Kainovom páde zachovať rodovú líniu.

Tóra rozpráva o narodení prvého syna až po vyhnaní z Raja, ale Raši učil, že Eva počala ešte pred prvým hriechom.

Keď Kaina porodila, zvolala: “Získala som muža s Pánom a od tohto zvolania sa odvodzuje meno KAIN (KNH= kúpiť, získať, počať, stvoriť).

Eva “získala” muža/manžela a aj muža/syna. Z textu sa nedá jednoznačne určiť, o ktorom mužovi pri zvolaní hovorí. Jednoznačnejšie je z textu vyplývajúce rovnocenné postavenie ženy voči mužovi, načrtnuté už vo verši 1M 1.o27 – ako žena bola “vzatá” z muža  potom muž (Kain, tj. syn) bol zas “vyjdetý” zo ženy. Adam aj Eva boli stvorení Bohom, no tým, že obaja stvorili nový život stali sa podľa Rašiho, Božími rovnocennými partnermi a stvorenie na Boží obraz sa tým potvrdilo.

Nový život tvoria ale aj zvieratá. S komentárom na túto tému som sa dosiaľ nestretla…

Meno Kain označuje ”kopiju” (2SAm 21.16)-výrobok z kovu. Tóra o ňom hovorí v tejto súvislosti ako o predkovi kováčov, iní vidia pôvod jeho mena v aramejskom KJN´H či arabskom KAIMEN = kováč a aj Tubalkaina odvádzajú od neho.

Mebo ÁBEL (hebrej. Chevel) zas významovo súvisí s vanutím, prázdnotou, márnosťou…a práve márnosť a pominuteľnosť ľudského života je stvárnená v Ábelovom príbehu (viď. tiež: %Z 39.6,7; 62.10; 144.4; Jób 7.16; Kaz 1.2, 14).

Podľa Knihy Jubileí (4.1) (apokryfná kniha) mala Eva a Adam ešte aj dcéru Avanu, narodenú ako tretiu v poradí po Ábelovi.

Život Kaina a Ábela Tóra neopisuje. Obmedzuje sa len na konštatovanie ich profesií – Kain bol poľnohospodárom, Ábel pastierom.

Príbeh začína ich prvou obetou Bohu. Kain ponúkol Bohu plodiny zo svojej úrody, ale nijak bližšie ich Tóra nešpecifikuje (1M 4.3) a to priviedlo niektorých bádateľov na myšlienku, že možno neboli prvotinami a to mohlo ovplyvniť Božie rozhodnutie obetu neprijať.

Ibn Ezra sa dokonca domnieval, že išlo o podradnú časť úrody, čo podľa neho odzrkadľovalo priamo Kainovo zmýšľanie. Došlo tak k odmietnutiu jeho zmýšľania, nie plodov  zeme.

Naopak Ábel obetoval prvorodené z oviec a z ich tuku (1M 4.4) a obeta bola prijatá. U národov žijúcich na území Mezopotámie bolo bežné, že všetko prvorodené, vrátane ľudí,  patrilo božstvám. Prečo Kain neobetoval prvotiny z úrody – nevedno. Jozef Flavius ho považoval za lakomca a Ábela za cnostného pastiera. Je možné, že Kain priniesol obetu oneskorene, kedy už prvotiny neboli k dispozícii, nakoľko sú závislé na určenom cykle prírody. Prvorodené zo stáda možno obetovať kedykoľvek. Z tohto pohľadu bol Kain v nevýhode oproti svojmu bratovi Ábelovi. Kain sa tak správa akoby upozorňoval na Božiu nespravodlivosť. prečo bola jedna obeta prijatá a druhá nie? Bol problém naozaj v tom, že Ábel obetoval prvorodené, kdežto Kain nepredložil prvotiny? Alebo je problém v tom, že Boh uprednostňuje pastierov? staroveké semitské národy považovali usadlíkov (a roľník je usadlík, lebo je viazaný na pôdu) za menejcenných, lebo si ich spájali s hriechom – mestá boli semeniskom hriechu. Naopak nomádi, ktorí sa živili pastierstvom, boli považovaní za hodnotnejších ľudí (viď. tiež rozprávanie o Sodome a Gomore).

Mätúce je, že príbeh akoby hovoril už o rozvinutej ľudskej spoločnosti, ktorá zahrňovala aj iných ľudí než je Adam, Eva a ich deti, lebo prečo by inak Boh dával na jeho čelo znak, aby ho niekto nezabil? Toto sporné označenie a vyhnanie do krajiny NOD pripomína dva staroveké zvyky. Znak krvnej pomsty a zavedenie útočistných miest Izraelskou spoločnosťou, do ktorých sa uchyľovali vrahovia, čo nezabili úmyselne, aby tak unikli pred práve krvnou pomstou príbuzných zosnulého (4M 35.9-34; 5M 19.1-13).

Zdá sa, že príbeh len “vypichuje” hlavné myšlienky z rôznych období a spája ich do jedného celku, takže je možné, ako sa domnievajú biblickí kritici, že príbeh bratovraždy s pôvodne nevzťahoval na Kaina ako prvého potomka Adama a Evy, ale na praotca Kainovcov nazývaných tiež Kenijci (4M 24.21), kočovníkov spriaznených s Midjáncami (4M 10.29; Sdc 1.16), prostredníctvom ktorých sa spomínaný príbeh mohol  dostať do izraelského folklóru (viď. článok Midjánci a Boh JHWH). Tu treba ešte spomenúť, že slovo ADAM znamenalo pôvodne ČLOVEK, až neskôr sa toto slovo začalo používať ako osobné meno. Naviac treba upozorniť, že od Adam neexistuje plurál v zmysle ľudia. Ja osobne si myslím, že v prípade 1. správy o stvorení človeka je reč o nie jednom ľudskom páre (to len neskoršia tradícia používa termín “prvý ľudský pár”) ale o ľudstve ako takom. Všade, kde sa hovorí o človeku a o mužovi a žene, sú použité zámená a slovesá v plurále. “Utvorme človeka (ľudstvo)na náš obraz a na našu podobu, nech vládnu (!nie vládne) morským rybám…muža a ženu ich utvoril…staňte sa ich pánmi…(1M 1.26-28). Myslím si, že to, že sa jedná o dva pohlavia mätie čitateľa, aby si myslel, že sa Božie slová týkajú jednej dvojice, ktorá podmieňuje plurál, ale pravdepodobnejšie sa tento plurál vzťahuje na viacero dvojíc, čo by vysvetľovali aj ďalší sporný odsek v Tóre, kde sa v prípade Kainovho príbehu predpokladá vyspelá spoločnosť mnohých ľudí.

Krvnú pomstu tu akoby vykonával sám Boh tým, že posiela Kaina do vyhnanstva a dáva mu znamenie (mohlo ísť o tetovanie – dávalo sa kedysi vrahom), aby ho nikto nezabil a nepomstil tak Ábelovu smrť, lebo taký by bol 7násobne potrestaný.

Iná interpretácia hovorí tak trochu v prospech Kaina, pretože veta: “Neviem, nie som strážca brata svojho” je len nepresný preklad, ktorého originál by sa mal preložiť: “Neviem, nevedel som, že som strážca svojho brata” (1M 4.9). Chybný preklad usvedčuje Kaina z klamstva, kdežto pôvodné správne znenie upozorňuje na to, ako je Kain pristihnutý pri uvedomení si zla, ktorého sa dopustil, podobne ako Adam po zjedení zakázaného ovocia. Nepoznajúc predtým zlo, nevedia, že ho činia. Tým spoznávajú oba aj opak – dobro. Kain si plne uvedomil svoju vinu, aj jej dôsledky, pretože odpovedá Bohu: “…ajhľa dnes ma odháňaš z pôdy a pred Tvojou tvárou budem skrytý, budem tulákom a bludárom na zemi, a každý kto ma stretne, bude ma môcť zabiť.” (1M 4.14). Kainovo znamenie interpretuje Karol Sidon(Návrat Abrahamúv, Púdorys, Praha 1995) ako intelekt, pretože jeho prvým činom bola stavba opevneného mesta. Každý, kto je vyhnaný do exilu, musí začínať odznova, bez pomoci, len s vlastným rozumom. Tým, že konal zlo, zoznámil sa s problematikou dobra a zla, má možnosť naučiť sa voliť medzi dobrom a zlom – to je zmysel ľudstva. Podobne Adam a Eva boli vyhnaní a predtým zasvätení do poznania dobra a zla, s rozumom schopným voliť medzi obidvomi možnosťami.

Kain bol vyhnaný bol do neznámej krajiny Nod, ktorá sa pravdepodobne nachádzala v Mezopotámii. Odborníci vysvetľujú jej názov na základe hebrejskej slovnej hračky:

NAD = blúdiaci štvanec

NÓD = názov krajiny ako útočiska Kaina.

Dodnes sa krajinu NOD nikomu nepodarilo správne lokalizovať. Nachádzala sa východne od Edenu. Slovo KEDEM ale neznamená len VÝCHOD, ale aj PôVOD, POČIATOK. Ten samý počiatok, ktorý je na začiatku izolovanosti po vyhnaní.

Originál textu disponuje plurálom slova KRV. Rabíni (Raši, Sanhedrin 37a) to vysvetľujú tak, že Ábel bol dobodaný viacerými ranami a preto krvácal z mnohých miest – preto nie krv, ale jej plurál.

Nakoľko krv je symbolom  života (1M 9.4; 3M 17.11), násilne preliata poškvrňuje zem (4M 35.9-34). Zem sa stáva akoby dvojnásobne prekliata (prvý hriech – prvá vražda). Židovská tradícia tiež hovorí, že Ábel sa dal na pastierstvo preto, lebo sa bál, alebo mal rešpekt z kliatby, ktorú na pôdu uvalil Boh po prvom hriechu (Raši). Zvieratá, ktoré priniesol ako obetu Bohu, boli prvými zabitými zvieratami. Ľudia v tej dobe mäso ešte nejedli. To bolo povolené za potravu až po potope. Ábel ako pastier teda využíval svoje stáda len na vlnu a ako zdroj mlieka. Jednalo sa tak pravdepodobne o celopal – tj. z mäsa zabitých zvierat nebolo jedené, boli celé určené Bohu a teda úplne spálené. Biblia poukazuje aj na tuk, ktorý bol v neskoršej dobe považovaný za najhodnotnejšiu časť obety  a preto smel patriť výlučne Bohu. Skúsenosti neskorších generácií sa tak presúvajú na činy prvých ľudí, čoby samozrejmosť, na ktorú kodifikátori Biblie nemohli zabudnúť.

A vtedy Eva počala a porodila Seta ako náhradu za Ábela a ten splodil Enóša a práve vtedy sa začalo vzývať meno JHWH.

-chanele-

SÚVISIACE ČLÁNKY:

 

 

 

Reklamy

3 Responses to BEREŠIT 5. – KAIN A ÁBEL

  1. Vladimir says:

    zdravim Vas,

    chcem sa spytat otazku mozno trocha mimo ale zaujalo ma toto:

    Nakoľko krv je symbolom života (1M 9.4; 3M 17.11), násilne preliata poškvrňuje zem (4M 35.9-34). Zem sa stáva akoby dvojnásobne prekliata (prvý hriech – prvá vražda).

    – cast o poskvrneni zeme. znamena to teda, ze v pripade nasilneho cinu na bytosti a jej “kvapkaniu” resp. mozno libacia? krvi na zem by sa dalo chapat ze ta zem je akoby poskvrnena tym hriechom? toto ma vzdy zaujimalo (a po osobnej neprijemnej skusenosti) vzbudila hlbsie zmyslanie nad touto temou. za pripadne postrehy, myslienky dakujem.

    S pozdravom verny citatel

    • chanele6019 says:

      Áno, z náboženského hľadiska sa to chápe ako poškvrnenie hriechom, ktorý sa cez preliatu krv prenáša na zem. V sidre NOE budem ďalej hovoriť o “očisťovaní zeme potopu” teda vodou, od hriechu. V duchovnom význame teda ide o “znečistenie” hriechom, a teda negatívnou energiou. Očisťovanie sa v judaistickom kulte robilo vždy vodou alebo ohňom, spravidla sa vodou prevádzali tie predmety, ktoré oheň nezniesli. Podobne ľudské telo, nemožno očistiť ohňom – zaviedla sa mikve. Je zaujímavé, že krv stečená zo zvieracej obete, nesmela byť nikdy vyliata hocikde (izraelský Boh ju nikdy nekonzumoval (!) , narozdiel od iných božstiev – napr. aztéckych. Termín libácia by som v kontexte judaizmu radšej nepoužívala, ale ak sa dívame očami Žida na krv preliatu príslušníkom iného kultúrneho spoločenstva pre miestne božstvo, tak sa jednoznačne o libáciu jedná a v takomto prípade jednoznačne poškvrňuje, lebo z jeho pohľadu je preliata násilné), ale musela byť zakopaná na mieste, kadiaľ sa bežne nechodilo. Súčasní moderní vykladatelia Písma v tom vidia hygienické dôvody – krvou a hlavne rozkladajúcou sa možno preniesť rôzne infekcie…Krv bývala v minulosti ľudstva často démonizovaná (Drakula) lebo jej boli pripisované magické účinky, tabuizovaná (náboženské obete), nakoľko smela byť preliata len za určitých okolností, ale aj glorifikovaná, napr v antike, kde menštruačná krv spolu so spermou tvorila nový život. Avšak v iných kultúrach bola konkrétne menštruačná krv považovaná za nečistú. Naopak “čistá” krv sa chápala ako prejav životaschopnosti. Niekedy jej boli pripisované aj liečiteľské aspekty – v stredoveku sa radilo malomocným vykúpať sa v krvi, a tá ich mala uzdraviť. Staroveký človek rýchlo zistil, že jej preliatím život končí.
      -chanele-

  2. chanele6019 says:

    Ešte stojí za zmienku, že v judaizme má KRV dvojakú funkciu. 1./ preliata poškvrňuje 2./ krv z obetujúcich zvierat uzmieruje hriech
    Charakter jej významu treba teda chápať v duchovnom kontexte – podľa toho, či “púšťa” pozitívnu, alebo negatívnu energiu.
    V materiálnom význame zastupuje buď život, alebo naopak smrť, ak je cez ňu šírený infekt. Obe polarity tak existujú ako na duchovnej úrovni, tak aj na hmotnej. Možno v tom nájsť tiež myšlienky z článku “Rovnováha sefirot a dualita”.
    -chanele-

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: