BEREŠIT 4. – PRVÝ HRIECH A VYHNANIE Z RAJA

Čo to bol prvý hriech, že spôsobil pre prvú ľudskú dvojicu tak výraznú zmenu v živote? Naozaj si natrhali zo stromu jablká a zjedli ich, tak ako to poznáme z mnohých ilustrácií a malieb? Skúsme sa na túto udalosť pozrieť zblízka.

Adam a Eva žili spokojne v Raji. Podľa tradície vedeli, čo je to hriech, ale netúžili zhrešiť. O hriechu možno hovoriť až od okamihu  “spoznania dobra a zla”, teda až od požitia ovocia zo stromu Poznania dobra a zla.  Až týmto okamihom začali byť priťahovaní hriechom a od tohto okamihu sa rodia ľudia ako so sklonom k dobru (jecer ha tov), tak aj so sklonom ku zlu (jecer ha ra), lebo poznaním dobra a zla sa im do života  dostalo zlo a teda aj hriech.

Strom Poznania dobra a zla nemožno botanicky zaradiť a vnímať by sa mal skôr alegoricky a symbolicky. To, že sa jednalo o jabloň, nemá hebrejský pôvod. Predstava o jabloni vznikla v kresťanskom svete, v čase tvorby Vulgáty – prvého latinského prekladu hebrejskej Biblie, ktorej text používa pri slove “ZLO” genitívny tvar MALI, ktoré sa prekladá nie len ako ZLO, ale aj ako JABLKO, a ktorý je odvodený od slova  MALUM.

Hovorí sa, že ľudský pár bol pred prvým hriechom nahý, ale nehanbil sa. Tradícia nechápe túto nahotu doslovne. Skôr pod ňou vníma pôvodnú nevinnosť  a teda stav bez hriechu. V starom Oriente bola nevinnosť vnímaná práve cez nahotu. Bolo zvykom, že malé detičky do určitého veku v Oriente nenosili žiadne šaty.

A nakoľko Adam a Eva boli až do prvého hriechu vnímaní ako absolútne čistí a nevinní, hovorí sa o nich ako o nahých.

K tomu, aby Adam a Eva zjedli z ovocia Stromu poznania dobra a zla, boli navedení Hadom. Bytosťou opisovanou ako lstivá, šikovná, bystrá a dôvtipná. Tak by sa dal preložiť hebrejský prívlastok ARUM.

Had bol v Mezopotámii symbolom života a múdrosti. Vyskytuje sa v mnohých mýtoch (Epos o Gilgamešovi; ugaritský Leviatan) a dostal sa aj do uctievacích kultov. Mnohí si určite spomeniete aj na Mojžišovho MEDENÉHO HADA, či jeruzalemského hada Mechuštana (2 Kr 18.4; 4M 21.4-9) – pozostatky pohanských kultov. Pri izraelskom meste Gezer bol pri archeologických vykopávkach nájdený bronzový had, pochádzajúci z kultového prostredia starovekého Kanaánu a vyzeral pravdepodobne rovnako ako spomínaný Mechuštan či Mojžišov Medený had.

Prečo práve had zohrával v kulte také významné postavenie? Nuž, hada nestretávame bežne, je dosť vzácny a neobvyklý…jeho schopnosť objaviť sa i zmiznúť nečakane, mohol v ľuďoch v minulosti vyvolávať pocit tajomnosti až božskosti.

Podľa legendy had uštipne len oblečeného človeka, tj. človeka v hriechu. Nahému neublíži lebo je bez hriechu a takého žiadne zlo nemôže napadnúť.

V judaizme začal symbolizovať zlo a diabla až v neskorej dobe  (Apokryfná Kniha Múdrosti 2.24). Významné miesto zaujal hlavne v kresťanstve (Kniha Zjavenia 12.9). Starozákonné knihy hada s diablom nikdy nestotožňujú. Rabínska tradícia chápe hada z Raja výlučne ako zviera. Niektorí sa ale prikláňajú k tomu , že zastupoval Satana, ale jednoznačný názor na to chýba.

Midraš tvrdí, že had chodil pôvodne vzpriamene na dvoch nohách,  a ako jediný zo zvierat mal dar reči. Ide tak o veľmi záhadnú postavu, ktorá má súvis s pôvodnou miestnou mytológiou. Možno súvisela s hadom-drakom, ktorý symbolizoval rôzne božstvá a disponoval rohmi, hadím telom a krkom, prednými behákmi leva a zadnými behákmi vtáka. Zosobňoval magického ochranného hybridného tvora.

Hadi ako takí sa používali v ikonografii už  od prehistorických dôb.. Dva prepletaní hadi boli veľmi častým symbolom v ranom sumerskom  i novosumerskom umení. Neskôr sa dostal až na pečate a amulety. V novoasýrskom a akkadskom období plnili ochrannú magickú úlohu.

V Mezopotámii sa bežne uctievali aj hadí bohovia. Napr. NIRAH, IŠTARAN alebo IHRAN. Naposledy menovaný bol ochranným božstvom mesta UR, odkiaľ pochádzal aj Abraham.

Hada z rajského príbehu by sme tak mohli chápať v dvoch rôznych polohách:

  • ako symbol hriechu a teda zla
  • ako symbol plodnosti čoby pozostatok pohanských ochranných kultov

Tým, že je had odsúdený plaziť sa po bruchu (bežný obraz potupy porazeného nepriateľa v tej dobe a to nie len v Kanaáne, ale aj v Egypte – listy z El Amarny) je vyjadrená pozícia hriechom zmocneného človeka, ktorý sa tak stáva nečistým, podobne ako všetky plaziace sa živočíchy  (3M 11.42), lebo len čistota vedie k svätosti a následne k blízkosti k Bohu, od ktorého sa inak hriechom vzďaľuje.

Zároveň to môže byť narážka na odsúdenie pohanských kultov, ktoré v partnerstve so Stvoriteľom nemá miesto a ich vyznávanie od Neho opäť vzďaľuje.

Boh ukladá medzi ženino potomstvo a medzi potomstvo hada nepriateľstvo a teda hriech a modloslužba sa stáva večným nepriateľom človeka.

Človek mu rozšliapne hlavu a had človeku pätu. Je to záhadná časť textu a teológovia o nej vedú spory. Myslím, že tým, že človek rozmliaždi hadovi hlavu je naznačené, že človek má schopnosť potrieť hriech a úplne nad ním v konečnom dôsledku zvíťaziť, lebo ide o rozmliaždenie hlavy, ktorá je najdôležitejšou časťou bytosti.  Naopak had rozmliaždi len (!) pätu a teda nemá nad človekom úplnú moc, len nad jeho krokmi a úmyslami. Môže tak odviesť z cesty, ale úplne nezvíťazí, lebo päta je najďalej od hlavy.

Rabíni túto časť vysvetľujú tak, že had zvádzajúci človeka k prestúpeniu prikázaní, po týchto vlastne obrazne šliape a aj on rozšliapaný bude, a človek využijúc rozumu (hlavy, ktorá ostáva uchránená) môže za pomoci Tóry nad zlom zvíťaziť.

Zaujímavé je, že prekliaty je len had. Ani muž, ani žena prekliati nie sú. Je im opísaný ich budúci život a budúci život ich potomkov. Ide skôr o oboznámenie ako to v živote pôjde a ktoré oblasti života budú prinášať najväčšie utrpenie, než o vyhrážanie sa.

Veľa sa v minulosti diskutovalo o podriadenosti ženy k mužovi. Mnohí muži to minulosti “korunovali” až hrubým zaobchádzaním a Bibliou sa snažili toto svoje správanie slabošsky ospravedlniť.

Zhrešil Adam aj Eva, ale podľa Písma zhrešil viac muž, lebo to on dostal zákaz o jedení plodov zo Stromu Poznania. Podľa judaizmu však nesú rovnaký podiel viny. Žena za to, že vzala a jedla a ponúkla aj Adamovi, Adam za to, že poslúchol ako malé dieťa, neoponoval, neodmietol, prijal a jedol tiež. Mal predsa svoj vlastný rozum. Poddal sa Eviným slovám bez toho, aby skúmal ich obsah (Or ha-chajim). Možno si v tej chvíli ešte uvedomoval svoju spätosť so ženou, že sú jedným(tj. rovnakým) telom, jednou(tj. rovnakou) bytosťou a že konajú vlastne rovnako.  Možno je to snáď autorova snaha vyjadriť rovnocennosť medzi mužom a ženou , ktorá medzi nimi aj bola. Nemohol predsa jeden konať tak a druhý onak.  Judaizmus sa snažil túto rovnováhu prinavracať a Rambam učil, že muž si má ženu vážiť viac než seba a milovať ju ako seba samého. A žena, tá si má muža ctiť a vážiť a zdržiavať sa toho, čo mu je odporné.

Mystická tradícia zastáva názor, že “hriech” spočíval v slobodnom rozhodnutí sa prvej dvojice a vtelenie do hmotných tiel, aby mohli rozlišovať medzi dobrom a zlom, lebo dobro a zlo existuje len v hmotnom svete duality a výroky určené obom o ich ďalšom údele po odchode z Raja, sú vnímané ako upozornenia, čo ich vo svete hmoty čaká. Výrok “…lebo zomrieš…”tak bez rozmyslu získava úplne inú podobu a síce, že človek sa bude rodiť a umierať. Preto Adam neumrel hneď, ale až ako 930 ročný. Smrť bola podaná ako okamih prirodzeného chodu vecí. To, čo musí človek zakúsiť ak chce byť ako Boh a poznať dobro a zlo. Rabínsky judaizmus nikdy nechápal smrť ako trest, ale ako prirodzený dôsledok života. Preto aj rozprávanie v Raji nehovorí o smrti ako o treste.

Tiež zaodenie do “košiel z kože” (katnot or), by sa mohlo vyložiť ako vstúpenie do hmotných tiel, ktoré pokrýva koža, ktorá má ochrannú funkciu, rovnako ako odev.

Podľa tradície boli prví ľudia pred hriechom zahalení (zaodení) do svetla (tiež: katnot or) – Ž 8.6. Po hriechu žiara svetla, ktorá halila dušu zmizla (GnRb20; ZOHAR 2.208b). Po hriechu (zostupe do hmotného sveta) sa všetky telá, aj zvieracie, zahalili do kože (pokožky).

Hebrejské slovo pre svetlo OR sa píše ALEF+REŠ a slovo pre kožu AJIN+REŠ. Čítajú sa ale obe rovnako = OR. ALEF zo slova svetlo má číselnú hodnotu 1, AJIN zo slova koža zas 70 a značí “mnohosť” – mnohosť hmotného sveta.

Zaodieva ich Boh (narozdiel od figových listov, ktorými sa zaodeli sami), tj. posiela ich do podoby, ktorej Tvorcom je On.

-chanele-

SÚVISIACE ČLÁNKY:

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: