HORA SINAJ / VRCH HOREB 2.

Väčšina archeológov a historikov umiestňuje horu Sinaj na Sinajský polostrov (hora Sinaj a na nej kláštor sv. Kataríny). Našli sa odvážlivci, ktorí ju hľadajú na Arabskom polostrove (článok: Prechod cez more a vrch Horeb) a dokonca (a s tým vás zoznámim v tomto článku) v Edóme v Seírskom pohorí.

Edóm zaberal v staroveku južnú polovicu Negevskej púšte, v biblickej dobe ale táto oblasť spadala zemepisne k Sinajskému polostrovu. Edóm ležal južne od Moábu (Sd 11.17) susediac s Júdou (Jer 15.1-21), zasahujúc až po Akabský záliv. Edómci boli potomkovia Ezaua, to znamená, že boli príbuzní Izraelitov. Aj DNA výskum kostier Izraelčanov a Edómcov dokázal, že oba národy majú spoločných predkov (1M36.2-5). Edóm stotožňuje so Seírom aj Biblia (Abd 8; 4M 24.18, Ez 25.8).

O Seíre hovorí Biblia ako o mieste, kde sa usadil Eazu (1M 36. 8-9; 32.4; 33.16). Predtým tam sídlili Chórejci (5M 2.12) no Ezau ich vytlačil. Zároveň je stotožnený s Edómom (Ez 35.15).

Seír je pohorie nachádzajúce sa západne od Araby (Joz 12.7) a južne od Mŕtveho mora (1M 14.6). Kniha Jozue (15.10) o nej hovorí ako o hore medzi judským a benjaminským územím.

Izajáš (21.11) dáva zároveň Seír do súvisu s Bohom – z neho prehováral k prorokovi.

Je možné stotožniť Seír s Hórebom? G. Phillips si myslí, že áno.

Po pobyte na Hórebe sa Izraeliti posunuli do Kadeši a potom do Arnonu. Kadeš bola ešte súčasťou Seíru, ako uvádza Biblia (5M 1.2; 2.1) a rovno zo Seíru sa dostali na územie Ezauových synov (5M 2.2-5).

Boh prehovára k ľudu vždy z Hórebu, je teda možné, že Hóreb bol v pohorí Seír.

V súčasnosti sa Edómskym údolím tiahne 800 metrov široké a 5 km dlhé pohorie Šara. V súčasnosti je to suchá oblasť, ale kedysi to bol raj pre všetko živé.

Dnes sa Edómske údolie nazýva Vádí Musa (arab.) – Mojžišovo údolie. Názov je odvodený z miestnej beduínskej tradície, v ktorej práve tu urobil Mojžiš zázrak s prameňom, no a Biblia túto udalosť stotožňuje jednak s vrchom Horeb (2M 17.5-6) a jednak s Kadešom (4M 20.9-17). Ak je Kadeš súčasťou Seírskeho pohoria, nie je v tom rozpor.

Podľa Grahama Phillipsa (in: Templári a archa zmluvy. Objavenie Šalamúnovho pokladu, Remedium 2006) sa Sinaj a teda Horeb nachádza v súčasnom kaňone SIQ, na ktorého začiatku sa nachádza prameň miestnymi nazývaný Ain Musa (arab.) – Mojžišov prameň.

Neďaleko sa nachádza Petra – zvaná Pokladnica, pretože neďaleko od nej sa našiel v 12. stor.n.l. v blízkej jaskyni, poklad z čistého zlata. Blízko nej sa týči posvätný vrch, na ktorého vrchole je 3000 rokov stará svätyňa, vytesaná do podložia, lemovaná kamennými lavičkami, v strede s vyvýšenou kamennou platformou a na západe s pravdepodobným kamenným oltárom, ku ktorému vedú schodíky.

Do svätyne sa dá dostať s tzv. Obeliskovej terasy, vyrobenej umelo z modrých leštených bridlicových kameňov (“…videli Boha Izraela a pod jeho nohami akoby zafírová dlažba…”2M 24.1-2; 9-10). Vstup tvoria dva šesť metrové obelisky. Stavitelia boli pravdepodobne Edómci a keď prišli Izraeliti na toto miesto, svätyňa už stála. Nakoľko boli Izraeliti a Edómci príbuzní, nie je prekvapivé, že uctievali jedného a toho istého Boha. Znamená to, že Izraeliti prišli na toto miesto s konkrétnym úmyslom. V knihe G. Phillipsa (Templári a archa zmluvy. Objavenie Šalamúnovho pokladu, Remedium 2006) nájdete aj autorove fotografie opísanej svätyne.

Fotografie z tohto miesta máte možnosť zhliadnuť na priloženom linku: http://nabataea.net/highp.html

Celá jeho teória je korunovaná zvláštnym svetelným úkazom, ktorý je na tomto mieste pozorovaný už 3000 rokov. Ide o geoplazmu a je viazaný na určitý typ hornín, ionizovaný vzduch, seizmickú aktivitu a klímu po daždi (2M 19.16).

Tento úkaz bol pozorovaný aj na iných miestach Zeme. Je možné, že Biblia spomína práve tento úkaz, keď hovorí o “Božej Sláve”, či “stravujúcom ohni Hospodinovom”.

Úkaz má spravidla podobu svietiacej gule (ale nie je to guľový blesk!), ale aj stĺpu, voľne sa vznášajúcu nad zemou aj niekoľko desiatok minút, zväčša červenej farby. Tento úkaz bol pozorovaný aj pri archeologických prácach v roku 1993. V starovekých Izraelčanoch mohol tento jav veľmi ľahko vyvolať pocit nadprirodzeného.

Otázkou ostáva, čo to znamená pre veriacich. Do akej miery to môže mať vplyv na vieru v Božie zjavenia.

Ja osobne nevylučujem, že Boh ako zvrchovaný Tvorca sveta nemôže používať fyzikálne javy , aby sa človeku manifestoval. Práve naopak. Podobne ako je to aj napr. v prípade využitia endogénneho DMT, čoby katalyzátora pre komunikáciu s duchovným svetom (viď. články: Horiaci ker a iné náboženské vízie, web CHANELE 4 – EMUNA, článok: VEDA A MYSTIKA).

Boh stvoril tento svet a v ňom je aj obsiahnutý. Akýkoľvek prejav svedčí o jeho existencii a stvoriteľskom akte. My žijeme v hmotnom svete a preto sa nám prejavuje cez hmotu. Spoznať Ho v jeho vlastnej podstate a podobe nie je v tomto svete možné. Preto, ak chce s nami komunikovať, musí použiť tento svet a jeho prejavy. Ak chce svoju prítomnosť manifestovať cez geoplazmu, tak to urobí na miestach, kde táto geoplazma z fyzikálneho hľadiska vzniknúť môže. Aj ona môže byť len katalyzátorom, podobne ako DMT.

-chanele-

súvisiace články:

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: