MOC MYŠLIENKY – PRIANIA A SĽUBY

Adept na kabalu sa na svojej ceste stretne s otázkou, či sa venovať len teoretickej kabale, alebo skúsiť aj prax. Mnohí ostávajú pri teórii, lebo praxi buď neveria (zdá sa im príliš fantastická), alebo majú pred ňou rešpekt.

Existuje hneď niekoľko spôsobov tejto praxe, podľa toho, na čo má dotyčný nadanie. Boli starovekí rabíni, ktorí činili zázraky v Božom Mene (Chanina ben Dosa a iní), používali veľké Božie Meno (Ba´alej ha-Šem) na rôzne účely, liečili, odstraňovali urieknutia, meditovali, prežívajúc pri tom veľké náboženské vízie a pod.

Teurgia je vlastne práca s myšlienkou, je svojim spôsobom náročná a nejde to na prvý krát. Často prejdú roky, kým sa dostaví prvý úspech. Je to tak preto, že začínajúci kabalista musí ešte predtým, než získa svoje schopnosti

  1. dostatočne študovať a prežiť určité veci a situácie (musí na to jednoducho dozrieť)
  2. nevie ešte poriadne ako s myšlienkou pracovať
  3. jeho priania sa z nejakých príčin ešte nemôžu splniť – nenastal správny čas

Ak má však vieru a trpezlivosť, podarí sa to nakoniec. Sme jediné Božie bytosti, ktoré sú schopné tvoriť. Všetko, čo vidíte okolo seba sú vlastne zhmotnené Božie myšlienky. Tvoriť na hmotnej úrovni dokážeme len preto, že tvoríme aj na duchovnej – oba svety sú navzájom prepojené. Aby mohlo byť niečo stvorené na hmotnej úrovni, musí najskôr vzniknúť vo svete ducha.

Myšlienka vzniká na duchovnej úrovni (Olam Berija) – vytvorí ju duch. Potom postupuje cez astrál (Olam Jecira – svet snov, predstáv, túžob a neinkarnovaných duší) do hmotného sveta (Olam Asija). Na to, aby sa ale mohla myšlienka zhmotniť, potrebuje niečo medzi sebou a duchom. Podobne, ako keď chcete pohnúť stoličkou, tak ju chytíte do ruky a ruka je to niečo medzi stoličkou a vašou mysľou. Týmto prostredníkom je duša viazaná na nervový systém a emócie. Práve pocit nás pohýna dopredu. To on je hybnou silou, ktorá myslené vykoná. Duch je tvorcom myšlienky, myšlienka v duši vyvolá túžbu a túžba “pohne” hmotou. Ako keď sa rozhodneme upiecť chlieb, k činu nás pohne hlad. Keby sme nikdy nepocítili hlad, nikdy by sme ani nič neupiekli. Myšlienky a slová vyslovené s emóciou sa ľahko zhmotnia. Príkladom sú zázračné uzdravenia, ale aj urieknutia. Zhmotňovať sa môžu aj obavy a strachy. Preto je dobré si myšlienky kontrolovať, aj keď často sa to ľahšie povie ako urobí.

Niektorí ľudia majú veľmi silnú vôľu a sústredenosť. Pri nezvládnutí základných princípov sa môžu priania vo výsledku “pokrútiť”, aj keď sú v základe pozitívne. Preto pozor, v prípade, že dokážeme pracovať s myšlienkou, ako si čo prajeme, pretože v krajnom extrémnom prípade tým môžeme niekomu spôsobiť aj smrť, bez toho, aby sme si ju priamo priali. Ak sa dievča v duchu zasľúbi mužovi bez toho, aby on o tom vedel a nemá o ňu záujem, môže sa stať, že ostane navždy slobodná…uriekne sama sebe…a ak by sa neskôr snažila sľub zrušiť, mohla by omylom spôsobiť jeho náhodnú smrť, lebo zásnuby bez toho, aby o nich jeden z partnerov vedel, možno zrušiť len smrťou jedného z nich…

Myšlienka má veľkú moc, väčšiu než slovo vyrieknuté, i keď ono je už na pol ceste k činu. Myšlienka je vytvorená na úrovni ducha (Olam Berija) a preto tvorí základ. V hmote môže vzniknúť len to, čo vzniklo aj na úrovni ducha. Opačne to nefunguje.

Medzi chasidmi bolo v obľube, keď prosby veriacich predkladal Bohu svätec, ktorý býval zároveň rabi. Prosby sa nikdy nepredkladali ústne, ale vždy písomne. Každý prosebník napísal na malý kúsok papiera stručne svoje prianie voči Bohu. Pripísal naň svoje meno, meno svojej matky a miesto pôvodu (pobytu). Takýto papierik sa nazýval KVITL. Potom ho prosebník odovzdal rabimu. Ten, než predniesol voči Bohu prosbu (v mysli), spresnil si niektoré podrobnosti u prosebníka. Za KVITL sa obetovala menšia peňažná dávka, ktorej výška bola podmienená možnostiam prosebníka. Svätec bol povinný tento dar prijať, inak by prosebníkovi nemohol pomôcť. Podľa legendy sa totiž Boh po prosbe svätca pýta: “A to ti na tom hriešnikovi tak záleží? Máš voči nemu nejaký záväzok? Na čo svätec odpovie: Áno, mám voči nemu záväzok. Tento človek mňa aj moju rodinu podporil. Chudobným  bolo zvykom potom odovzdané peniaze vracať.

-chanele-


 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: