UČENIE O ANJELOCH

Viera v anjelov údajne vznikla v judaizme nie z dôvodu potreby božích poslov, ale ako spôsob oslavy Boha. Aj pozemský kráľ je do určitej miery posudzovaný podľa nádhery a početnosti jeho dvoranov. Úlohou anjelov je  totiž ospevovať a chváliť Boha.

Farizeji v nich verili, Saduceji naopak nie (Skutky 23.8), podobne ako neverili v nesmrteľnú dušu, nečistých duchov schopných posadnúť človeka (1 Sam 16.14) a ani v zmŕtvychvstanie.

Biblická tradícia hovorí, že boli stvorení z ohnivej rieky (Da 7.10) a z potu Chajot nesúcich Boží trón (Midraš Raba ku Genesis LXXVIII, I.).

Podľa rabi Nachmana boli stvorení druhý deň, lebo vtedy boli stvorené siene, kde pobývajú a tieto sú klenuté medzi vodami (1M 1.6), ktoré boli stvorené v druhý deň a teda sa predpokladá, že aj obyvatelia týchto siení boli stvorení v ten istý deň.

Napak, podľa rabi Chaninu, došlo k stvoreniu anjelov v deň piaty, nakoľko je napísané (1M 1.20): “Lietavce, lietajte nad zemou” a  “dvomi krídlami sa  nadnášal” (Iz 6.2) , tj. myslí sa “seraf”. Seraf je zároveň názov pre určitý druh anjelov.

Či už to bolo druhý, alebo piaty deň, všetci rabíni sa zhodujú, že v prvý to určite nebolo, aby si ľudia nemohli myslieť, že sa anjeli podieľali na stvorení sveta, ale že tento stvoril výlučne samotný Boh (TB, Chag 14a) a tvrdia, že nakoľko boli nebesá učinené  Hospodinovým slovom a všetok jeho zástup dychom jeho úst (Ž 33.6), každým Božím výrokom tak vzniká jeden anjel.

Podľa ďalšieho názoru sú anjeli stvorení z rovnakého základu ako nebesá. “anjel je zložený z rovnakého podielu vody a ohňa (TJ, Roš Hašana 58a).

Všeobecne sa o anjeloch verí, že sú nesmrteľní, nepotrebujú stravu a nerozmnožujú sa (Midraš Rabaku Genesis VIII 2)

Ich vedomie je totožné s ľudským, majú totiž vzpriamenú postavu a hovoria hebrejsky (TB Chag 16 a).

Majú často zvláštne úlohy, napr. starať sa o modlitby. Bolo vždy odcudzované modliť sa namiesto k Bohu k nim, aj keď sú svojim spôsobom prostredníkmi medzi Bohom a človekom a kabala ich chápe ako Božie činné sily.

V čase vzniku apokryfnej literatúry (1. stor. p.n.l. – 1. stor n.l.)začali byť anjeli pomenúvaní. Napr. Gabriel (Da 8.16;  9.21), Michael (Da 10.13). Učenci tak predpokladajú, že ich pomenovanie bolo dosť ovplyvnené babylonskou kultúrou (TJ RH 56d). Vtedy vzniklo aj triedenie anjelov do tried (archaniele, cherubíni, serafovia, Tróny…).

Anjelov delíme ďalej na dobrých a zlých. Zlí slúžia Bohu ako prostriedok na trestanie hriechov a sú akýmsi vyjadrením Božieho hnevu.

Termín “padlí anjeli” pozná len (!) apokryfná literatúra (opäť možno pod vplyvom Babylonie). Biblia, Talmud ani Midraš tento termín nepozná.

Za zmienku asi stojí Samael, zástupca zlých anjelov (=satanov, tj žalobcov) (DtRXI.10).

Satan, jecer ha-ra a anjel smrti sú podľa Talmudu jeden a ten istý (TB, Bava Batra 16a). Avšak, nakoľko jecer ha-ra tvorí ľudskú prirodzenosť, bez ktorej by človek vyhynul, Boh tohto anjela skazenosti trpí a dovoľuje jeho činnosť. Satan má tri úlohy:

  1. zvádza ľudí
  2. obžalováva ich pred Bohom
  3. a vykonáva trest smrti (TB, BB 16a)

Satan obžalováva hlavne v čase, či okamihu nebezpečenstva – keď ste v dome, ktorý sa má zrútiť, ženu v čase pôrodu a pod.

Počas Desiatich dní pokánia nemá žiadnu moc, lebo zvuk šofaru pripomína šifar, ktorý bude znieť v čase až príde Mesiáš a tedy stratí Satan definitívne svoju moc. No a počas Dní pokánia si nikdy nie je istý či dni Mesiáša už nenastali (TB RH 16b).

Hovorí sa tiež, že hlavným ochranným prostriedkom proti Satanovi je Tóra.

Číselná hodnota slova Satan podľa gematrie je 364, to znamená, že 364 dní v roku môže obžalovávať, ale na Jom Kipur nemá moc stavť sa proti (TB Joma 20a).

Keď už spomínam ľudský pud (jecer ha-ra, jecer ha-tov), stojí za mienku ľudová tradícia, že človeka na jeho životom sprevádzajú dva služobní anjeli, na jednej strane dobrý, na druhej zlý, aby tak ,vydávali svedectvo o skutkoch človeka.

Každému anjelovi podľa tradície je pridelená len jedna úloha. V ničom inom nemá prehľad. Nevie, čo sa stane, čo bolo, vníma len svoju úlohu, alebo poslanie. Zároveň neexistuje dva alebo viac anjelov, ktoré by mali tú istú úlohu. Práve rôznosť úloh ich od seba odlišuje, lebo oni sa nelíšia tvarom, podobou, či veľkosťou. Anjel je v podstate archetyp duchovnej bytosti a nakoľko nemá telo, nemôže mať ani sklon ku zlu, lebo zlo je viazané na fyzický svet. Dobro a zlo môže existovať len v bytosti zloženej  z tela a duše. Jedine v tele možno voliť medzi zlom a dobrom. Bez fyzického sveta duality by pojmy dobro a zlo nikdy neexistovali. Zohar (1.4a) túto myšlienku rozvádza ďalej a učí, že ľudia sú preto vo fyzickom svete, aby zmenili temnotu na svetlo. Je to spôsob získania slobodnej voľby medzi dobrom a zlom, ktorý by človek len na duchovnej úrovni získať nemohol. Človek má teda oproti anjelom výhodu v podobe skúseností.

V minulosti bola viera v anjelov talmudickými učencami aj výrazne oslabovaná, aby ľudia nezhrešili a nezačali anjelov uctievať viac ako Boha. Viera ľudu v tieto bytosti bola ale vždy veľmi silná.

-chanele-

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: