ČLOVEK V POŇATÍ JUDAIZMU

Základom judaizmu je učenie, že človek bol stvorený na obraz Boží (1M 9.6) a je tak chápaný ako vrchol Božieho stvoriteľského diela.

Podľa diela Avot de Rabi Natan (XXXI) je človek rovnocenný celému stvoreniu, preto Talmud učí, že kto zabije jedného človeka akoby zničil celý svet a kto zachráni jediný ľudský život, je to akoby celý svet spasil (TB, Sanh IV 5).

Z toho vyplýva, že urážka je človeka je zároveň urážkou Boha a naše správanie k blížnym je vlastne naše správanie k Bohu.

Podstata človeka je ale z časti božská a z časti pozemská. Človek je podľa tradície jediný tvor, ktorý pochádza z dvoch rozdielnych podstát. Nebeské bytosti majú telá aj duše nebeskej podstaty a pozemské pozemskej aj nebeskej.

“Bohovia ste a všetci ste synmi Najvyššieho (Ž 82.6) avšak ako ľudia zomriete (Ž 82.7) (midraš – Sifrej k 5M § 306, 132a). Človek ako zviera je, pije, množí sa,  vyprázdňuje sa a umiera. A ako služobní anjeli stojí vzpriamene, hovorí, má rozum (myslí sa intelekt) a vidí (myslelo sa vždy, že sa díva priamo dopredu, nemá oči po stranách (midraš 8.1 ku 1M).

Zámer pre stvorenie človeka bolo dať mu možnosť velebiť Stvoriteľa, pretože dovtedy Ho velebili len vody (Ž 93.4, midraš 5.2 ku 1M).

Okrem toho má ľudský život zmysel v plnení Božích zákonov a v konaní dobrých skutkov.  Hriechy zo života uberajú.

Ľudská duša pozná Božie zákony už pred narodením. Ako náhle sa však človiečik narodí, anjel prítomný pri jeho pôrode ho pleskne po ústach a vtedy dieťa všetko zabudne. Rovnako tak prestane vnímať Svetlo Počiatku, ktoré sa šíri z jedného konca sveta na druhý a je uchované pre spravodlivých.

Anjel zaprisahá dieťatko aby bolo spravodlivé a nie bezbožné. Oznámi mu, že jeho duša je čistá a má si ju čistú aj zachovať (TB, Nida 30b).

Stavba ľudského tela učencov vždy veľmi fascinovala. Všetky ľudské orgány aj ich funkcia. Napriek nie hlbokým znalostiam fyziológie, vlastne takmer žiadnych, sa snažili vždy v rámci svojich schopností vysvetliť závažnosť existencie každého orgánu. Orgánom tiež prisudzovali emócie (možno porovnať trebárs s teóriou ázijskej medicíny, kde orgány súvisia so zmyslami a aj emóciami, napr. srdce – radosť, pľúca – smútok a pod.).

Zmysly v judaizme súviseli vždy s morálkou. Zrak, sluch, čuch, hmat a chuť, tak úzko súviseli s možnými hriechmi.

Ak človek dodržiava všetky Božie zákony Boh ho chráni od všetkých chorôb a od všetkého zlého. Hriechy život skracujú. Smrť je považovaná v judaizme za následok hriechu. A preto je ľudské telo podliehajúce  jecer ha-ra, smrteľné. Nie je smrti bez hriechu (TB, Šab 55a).

Smrť zároveň patrí medzi 10 najsilnejších vecí, ktoré nemožno premôcť. Sú to: skala je silná, ale železo ju môže rozbiť; železo je silné, ale oheň ho roztaví; oheň je silný, ale voda ho uhasí; voda je silná, ale mraky ju dokážu uniesť; mraky sú silné, ale vietor ich rozoženie; vietor je silný, avšak telo ho znesie; telo je silné, ale strach ho dokáže zlomiť; strach je silný, ale víno ho vie zahnať; víno je silné, no spánok ho premôže; no smrť je najsilnejšia zo všetkého (TB, BB 10a).

Existujú stovky podôb smrti. Za najhoršiu je považovaný záškrt a za najľahšiu “bozk smrti” (TB, Ber 8a).

-chanele-

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: