NACHADZA/-LA SA ARCHA ZMLUVY V EGYPTE?

Ako už bolo v predchádzajúcich článkoch na túto tému uvedené, cesty Archy Zmluvy sú neznáme. Odhliadajúc od všetkých legiend a prihliadajúc k holým historickým faktom, najprijateľnejšou verziou by mohlo byť tvrdenie Menahema Harana (ktorý mimochodom nikdy nebol za toto tvrdenie odbornou verejnosťou zamietnutý, hoci jeho verzia nebola prijatá za oficiálnu) a interpretované Grahamom Hancockom.

V dejinách Izraela existuje jedno obdobie, kedy mohla byť Archa z Chrámu odnesená legálne, bez komplikovaných konšpiračných teórií.

Počas vlády kráľa Menasessa (687-642 p.n.l.) došlo v Izraeli k veľkému odklonu od viery v Jahweho. Sám Menasses uctieval Baala a do Jeruzalemského Chrámu dal umiestniť okrem Baalových sôch aj sochu bohyne Aštarty, známu zo SZ ako Ašéru. Pre ortodoxných kňazov a ostatných, ktorí ostali verní viere, prestal byť život v krajine bezpečný (2 Kr 21.16). S najväčšou pravdepodobnosťou práve na podnet pravoverných kňazov bola Archa z Chrámu odnesená, aby nebola prítomnými modlami  poškvrnená.

Je možné, že v snahe ochrániť posvätnú relikviu i náboženstvo samotné, bola Archa Zmluvy odnesená v sprievode verných do Egypta. Títo sa usadili v už existujúcej židovskej kolónii na ostrove Elefantine, neďaleko Asuánu, pozostávajúcej zo žoldnierov platených Egypťanmi. V biblickej dobe boli cesty medzi Egyptom a Predným Východom bežné (napr. Abraham, Jozef).

Nájdené papyrusy dosvedčujú pravidelnú korešpondenciu medzi kolóniou a Jeruzalemom. Mnoho týchto písomných pamiatok hovorí o tom, ako boli elefantinskí Židia presvedčení o fyzickom prebývaní Boha medzi nimi. V toto sa v starovekom Izraeli verilo len(!) v súvislosti s Archou Zmluvy, pretože Pán prebýva len tam, kde je Archa (4M 10.33, 35-36). To by mohla byť indícia, že Archa bola v Elefantine prítomná a potvrdená tiež termínom “Boh zástupov” – menom, ktorým býval Boh označovaný len v súvislosti s Archu. Ďalším faktom, ktorý stojí za zamyslenie je skutočnosť, že za vlády Joziáša bol zrušený rituál obetovania pesachových obetí, všade inde okrem Jeruzalema. Židia to striktne dodržiavali a to aj keď boli v Babylone. Na Elefantine cez to všetko obete pokračovali aj napriek tomuto zákazu, o ktorom určite vedeli z už spomínanej  bohatej korešpondencie s Jeruzalemom. Prečo nerešpektovali tak jednoznačný príkaz, o ktorom ostatní nepochybovali? Možno bola dôvodom samotná Archa.

Elefantineobr. : ostrov Elefantine s vykopávkami      zdroj :GoogleEarth

Elefantinský chrám bol podľa odkazov historikov postavený práve v 7. stor. p.n.l. v období vlády izraelského kráľa Menassesa. Podľa údajov na papyrusoch sa veľmi podobal na ten jeruzalemský. A to nie len rozmermi (27×9 m tj. 60×20 lakťov), ale aj inými charakteristickými prvkami ako napr. strecha z cédrového dreva, kamenné stĺpy, päť brán. Zničený bol v 5.stor.p.n.l., spolu s ostatnými chrámami na ostrove. Na jeho troskách a z jeho rozsypaného materiálu, bol neskôr postavený rímsky chrám.

Existuje teória, že bol zrútený práve kvôli obetiam v ňom konaným. V jeho susedstve totiž stál chrám egyptského boha Chnuma s baraňou hlavou. Egypťania museli ťažko niesť, že Židia ako obete používajú práve baranov. Je však možné, že za zničením stojí len obyčajný vojenský ťah, konkrétne sa mohlo jednať o perzský vpád Kambýsesa, syna Kýra Veľkého, ktorý ničil všetky egyptské chrámy zaradom a určite sa nezdržiaval zisťovaním, či niektorí z nich nie je židovský.

Papyrusy z Elefantiny  zároveň upozorňujú, že židovský chrám bol ušetrený od plienenia a jeho zničenie bolo egyptskou pomstou za údajnú kolaboráciu a tým vyvracia teóriu o baraních obetiach ako o dôvode.

Po spustošení chrámu židovská kolónia zanikla a predpokladá sa, že Židia odišli do Etiópie. Či zobrali so sebou aj Archu, alebo bola Egypťanmi definitívne pri pomste zničená, nevedno. Podľa legiend by sa však mala teraz nachádzať v Aksume. Sú totiž indície, že bola nejaký čas ukrývaná na ostrove Tana, Tana Kirkos, kde boli toho času už nejakí Židia usadení a neskôr prenesená na ostrov na jazere Zwaj (10.stor.n.l.) a nakoniec uložená v kresťanskej kaplnke v Aksume, kde by sa mala nachádzať do dnes. Nikdy ju nikto, okrem jej strážcu nevidel a aj ten len raz a potom oslepol. V ostatných etiópskych kostoloch sa nachádzajú jej repliky, ktoré bývajú raz ročne vynášané von a nesené v procesii na sviatok TIMKAT. Nazývajú sa TABOT a svojim tvarom pripomínajú skôr dosky Desatora, než schránku o rozmeroch 70x70x100cm s dvomi cherubínmi a tyčami na nosenie. Čo je naozaj ukryté v kaplnke v Aksume? Mohli byť do Etiópie odnesené len Dosky Desatora a samotná Archa ostať zničená v Egypte??? A ak áno, bola zničená úplne, alebo sa niekedy nájdu jej pozostatky?

-chanele-

odporúčaná literatúra:

G. Hancock: Znak a pečať (Remedium 2000)

M. Haran: Temples and Temple Service in Ancient Israel

Súvisiace články:

1./ Osud chrámových predmetov po dobití Rimanmi

2./ Archa Zmluvy a jej egyptské predobrazy

3./ Archa Zmluvy – kde sa nachádza?

Odporúčné súvisiace video z lokality YOUTUBE:

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: