ARCHA ZMLUVY – KDE SA NACHÁDZA?

“ARCHA ZMLUVY” – KDE SA

NACHÁDZA?

(OSUD CHRÁMOVÝCH PREDMETOV PO DOBITÍ RIMANMI – 2. časť)

Archa Zmluvy, schránka z akáciového dreva, zvnútra i zvonka obtiahnutá zlatom a veľká asi 70x70x100 cm (2M 25.10-11), bola pre starovekých Izraelitov akoby stelesnením samotného Boha, zároveň znak Jeho bezprostrednej prítomnosti a zároveň nástroj Jeho moci a vôle.

Nosená bola na tyčiach, ktoré sa zasúvali do krúžkov a nesmeli byť z nich vytiahnuté (2M 25.12-15). Nosiť ju smeli len Levíti (5M 10.8; 31.9; 1 Kron 15.2, 26; Joz 3.14, 17, 4.18, 6.12, 4.9), ostatných od nej muselo deliť aspoň 2000 lakťov (cca 900 metrov). Obsahovala Dosky Desatora (2M 25.16;  5M 10.5; 1 Kr 8.9; 1 Kr 8.9; 2 Kron 5.10), a neskôr aj Áronovu palicu a misku s manou (List Hebr.9.4). K jej boku bola kladená kniha, do ktorej Moše napísal slová oslavnej piesne týkajúcej sa východu z Egypta (5M 32.1-43).

Biblické, ale aj iné pramene hovoria, že z Archy sálalo svetlo (Flavius; TB Joma  54b) a oheň a dym, ktoré spôsobovalo nádory a ťažké popáleniny (1 Sam 5). Izraeliti verili, že keď sa nad vekom Archy zjavil oblak dymu (3M 16.1-12), v ktorom sa Boh bežne ukazoval a nikto vtedy nesmel vstúpiť do veľsvätyne, ani Áron, že sú tam démoni (2M 40.3 5; Z.Ginsberg: Legends of the Jews, Philadelphia 1911). Boh prehováral s Mojžišom hlasom, ktorý vychádzal spomedzi cherubov (4M 7.89 ). Podľa starých legiend prichádzal tento hlas z neba z ohnivej trúby (Legends of the Jews) .

Z cherubov tiež sršali blesky (Legends of the Jews) a občas aj zabili jej nosičov. Archa sa dokázala tiež vznášať, pričom dvíhala do vzduchu aj tých, čo ju niesli (The Jewish Encyclopaedia, zv.2, s.105). Podobné príbehy nájdeme aj v midrašoch (napr. keď sa prechádzalo cez Jordán). Iné legendy rozprávajú o tom ako Archa kňazov , čo ju niesli niekoľko krát vyhodila do vzduchu a šmarila na zem, či ona samotná “vyskočila do vzduchu” (Legends of the Jews).

Archa Zmluvy bola najprv umiestnená v Stane Stretávania (na ceste púšťou po Exode; 2M 40.3, 21), potom bola uložená v Šíle (Jer 7.12). Keď ju ukoristili Filištínci (1Sa 5.1), priniesli ju z Eben Ezeru  do Ašdódu (1Sa 5.1)  a odtiaľ do Gatu(1Sa 5.8) a potom do Ekrónu (1Sa 5.10). Ale nakoľko spôsobovala vredy a rozmnoženie myší (1Sa 6.4)v celom kraji filištínskom, títo ju zo strachu vrátili (1Sa 5.11-12). Avšak, pri nesprávnom zaobchádzaní s ňou, usmrcovala aj Izraelitov.

Kameň, na ktorý ju položili po návrate od Filištíncov bol na poli Józua Bétšemešského (1Sa 6.15, 18). Tí, čo sa pozreli dnu, zomreli. Tak ju poslali do Kirjat jearímu , na vŕšok k domu Abínádába a jeho syna Eleazára (1Sa 7.1-2).

Za Dávida bola uchovávaná v dome Óbed-Edóma Gatského (2Sa 6.11) a ten bol Hospodinom požehnaný.

Nakoniec bola uložená do Šalamúnovho Chrámu, do veľsvätyne ( 1 Kr 6.19, 8.6; 2 Kron 35.3), kde mohol vstúpiť len veľkňaz, jeden krát v roku na Jom Kipur.

A kde sa nachádza teraz – nevedno. Existuje niekoľko teórií, kam ju mohli ukryť. S najväčšou pravdepodobnosťou sa stratila medzi 10. a 6. stor. p.n.l..

Jednou z teórií je, že bola spálená spolu s ostatným chrámovým inventárom, počas úmyselne založeného požiaru, Nabukadnesarom. Nie sú totiž zmienky, že by bola odvezená spolu so zajatcami do exilu.

Nabukadnecar prepadol Jeruzalem dva krát. V r. 598 p.n.l. (2Kr 24.10-13) a v r. 587 p.n.l. V prvom prípade bol Chrám len vyplienený, v druhom aj spálený a zrúcaný (1. churban). Zoznam ukoristených predmetov sa nachádza v 1Kr 7.49-50. Archa medzi nimi nie je. Je pravdepodobné, že v Chráme už nebola, pretože vojaci pri rabovaní “kradli aj zlaté čapy z dvier do veľsvätyne”, dokonca “do nej nazreli” a keby tam Archa bola, určite by neunikla ich pozornosti.

Zoznam ukoristených vecí pri druhom vpáde uvádza 2 Kr 25.8-10, 13-16. Archa v nich opäť chýba.

Vznikla legenda, podľa ktorej predtým ako do svätyne vtrhli Babylončania (v niektorých Bibliách sú nazývaní Chaldejci – je to to isté), relikvia bola ukrytá v tajnej jaskyni pod “šetijjahom” (Základným kameňom) nachádzajúcim sa priamo v Chráme (G.Hancock: Znak a pečať, Remedium 2000).

Po návrate z exilu o Arche nikto nevedel a do 2.Chrámu už uložená nebola(!). Talmud o tom hovorí: “…v prvej a druhej svätyni išlo o päť odlišností. Boli to: archa, schrána archy(veko?), cherubíni, oheň a urim a tummim” (TB, Joma 21b; Z. Ginsberg: Legends of the Jews, Philadelphia 1911). O urim a tummim: 2M 28.30; 3M 8.8; Ezd 2.63; Neh 7.65.

Šettijjah – základný kameň, alebo tiež “uholný kameň” sveta, bol podľa tradície priamo v jeruzalemskom Chráme a na ňom za normálnych okolností archa stála.

Podľa inej legendy ju ukryl Joziáš, rovnako tak všetko jej príslušenstvo, aby ju uchránil pred znesvätením v rukách nepriateľa (TB, Joma 52b; Legends of the Jews) a Talmud o jej úkryte hovorí ako o “…pochovali ju na jej vlastnom mieste…”(TB, Joma 53b).

Ďalšie miesto na Chrámovej hore, ktoré by spadalo do úvahy ako potenciálny úkryt, je priestor pod dlážkou drevenice stojacej v areáli Chrámu (Legends of the Jews), avšak kým sa exilanti vrátili z Babylonu, na presné miesto sa zabudlo (Legends of the Jews; Mishnah, Oxford 1989). V roku 1981 ho údajne traja rabíni našli, archu aj videli, ale Arabi im zabránili v ďalšom podnikaní postavením múru. Priestor, kde kedysi stál Chrám totiž  patrí v súčasnosti moslimskej komunite a z náboženských dôvodov nie je v tomto areáli povolené robiť žiadne vykopávky.

S vpádom Babylončanov do Jeruzalema súvisí ešte jedna legenda. V 2.Knihe Makabejských sa píše, že ju Jeremiáš, ešte predtým, na základe svojho videnia, ukryl na hore Nebo, v tajnej jaskyni, vchod do nej zapečatil a tam čaká až dovtredy, kým ju Pán opäť neukáže svetu (2Mak 2.5-8; Legends of the Jews).

Ďalšou možnosťou jej zmiznutia je doba vlády Roboama, Šalamúnovho syna. Počas jeho vlády vtrhol údajne do Chrámu egyptský kráľ Šešonk, “…zobral poklady Jahveho Chrámu i kráľovského paláca – úplne všetko…” (1Kr 14.25-26). Avšak v egyptských zápisoch sa Šešonk nechváli žiadnym vpádom do Jeruzalema ani ukoristenou zlatou Archou, ktorá by bola určite neprehliadnuteľná.

V r. 796 p.n.l. po rozdelení izraelského kráľovstva došlo k bitke medzi Izraelom a Júdom. Júda utrpel od Izraela porážku. Izraelský kráľ Joas prelomil hradby a pobral všetko zlato a striebro a všetky vzácne predmety, ktoré boli v Jahveho Chráme a v pokladnici kráľovského paláca…” (2Kr 14.12-14). Archa ako korisť ale spomínaná opäť nie je.

No a poslednou legendou je nemálo fantastická zmienka v etiópskom rukopise  Kebra Nagast, v ktorom sa hovorí, že bola odnesená do Etiópie Menelikom, synom Šalamúna a kráľovnej zo Sáby. Zaujímavé je, že po ukončení vlády Šalamúna, naozaj prestáva byť Archa v Tanachu spomínaná. Podľa etiópskych legiend je Archa uložená v malej kaplnke v Aksume. Vstúpiť k nej môže len jediný človek – mních zodpovedný za jej stráženie.

Etiópčania si totiž nárokujú, že kráľovná zo Sáby pochádzala vlastne z Etiópie a volala sa Makeda. Historici však Sábu umiestujú na Arabský polostrov, nie na africký kontinent (paradoxne však – horu Sinaj tiež lokalizujú historici na Sinajskom polostrove, podľa niekdajšieho určenia kráľovnej Heleny, ale podľa odvážnejších hypotéz, treba horu Sinaj hľadať rovnako tiež na Arabskom polostrove – viď. článok Hora Sinai – vrch Horeb).

Najstarší zápis o príbehu kráľa Šalamúna a kráľovnej zo Sáby, pochádza z 13.stor.n.l. a je to, už spomínaná, Kebra Nagast. Jej rozprávanie je však veľmi fantastické – zmieňuje sa tiež súčasne o cestovaní na lietajúcich kobercoch….

Treba však pripustiť, že medzi Etiópiou a Jeruzalemom boli kedysi veľmi čulé kontakty. Z Etiópie pochádzajú tiež tzv. “čierni Židia” – Falašovia, ktorí boli nakoniec z politických dôvodov začiatkom 90.rokov 20.stor.n.l. presídlení do Izraela. Dlhé stáročia dodržiavali obriezku, delenie zvierat na čisté a nečisté, i svätili sobotu. Ich náboženstvo je tak bezpochyby židovské, ale vo veľmi archaickej podobe. Nepoznajú vôbec rabínsky judaizmus a teda neslávia ani sviatky Purim a Chanukka.

Etiópsky výraz pre Archu je “tabot”. Avšak, Archa podľa nich nevyzerá ako skrinka, ale ako doska (mohlo by ísť skôr o repliku Desatora?). “Taboty” sa nachádzajú v každom kostole a v Aksume je uložený originál, ktorý sa z bezpečnostných dôvodov nevynáša na verejnosť.

Viac o “tabotoch” a umiestnení Archy v Aksume a o jej dočasnom umiestnení na ostrove na jazere Zwaj južne od Adis Abeby nájdete v knihe G.Hancock” Znak a pečať (Remedium 2000).

No a poslednou legendou, na ktorú nesmieme zabudnúť je tá, ktorá hovorí o Templároch, ktorí robili vykopávky vo sv. Zemi a na Chrámovom pahorku vykopali práve Archu Zmluvy a odniesli ju zo sebou do Francúzska ako tzv. “sv.Grál”.

-chanele-

súvisiace články:  1./  Osud chrámových predmetov po dobití Rimanmi

2./Archa zmluvy a jej egyptské predobrazy

3./Nachádza/-la sa Archa Zmluvy v Egypte?

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: