SEDEM DNÍ STVORENIA

SEDEM DNÍ STVORENIA

Stvorenie sveta prebiehalo v šiestich dňoch. Ten siedmy, zodpovedajúci Sobote, Boh oddychuje od všetkej práce, ktorú vykonal (1M 2.2) a my v ňom máme možnosť preukázať svoje schopnosti a vlohy. Podľa židovskej mystiky každý z týchto šiestich dní zodpovedá jednej perióde stvorenia. Kabalisti (mekubalim)  veria, že existuje Sedem Periód (alebo cyklov) Stvorenia, pričom každá perióda trvá 7 000 rokov. Rabi Jicchak z Akka tvrdil, že pri týchto výpočtoch nemožno pracovať s dĺžkou bežného slnečného roka. K výpočtom sa musí použiť tzv. Božský rok, ktorému zodpovedá 1000 pozemských rokov (Ž 90.4). Jeden Božský rok je tak totožný s 365 250 pozemskými rokmi.

Epocha siedmych dní (či siedmych periód) Stvorenia je vymedzená vždy jednému Stvoreniu a každých 7 000 Božských rokov (=7 periód) Boh svoje Stvorenie obnovuje. Kabale nie je cudzia myšlienka, že pred našim svetom tu boli už iné. (Zaujímavé je porovnávať to s niektorými teóriami vedeckej kozmológie! Mimochodom vek vesmíru sa odhaduje na 14-17 mld rokov, čo zároveň zodpovedá: 7000 božských rokov  x  365 250(1 božský rok) x 6 ubehnutých periód – siedma je načatá = 15 340 500 000 rokov).

Každá Perióda Stvorenia tak zodpovedá jednému Dňu Stvorenia. Každý zo šiestych dní (cyklov) priniesol čosi nové.

Na začiatku 1. periódy (1. deň)  Stvoril podľa Biblie Boh nebo a zem  avšak, skôr to boli zložky potrebné k stavbe vesmíru, ako vesmír samotný: “…oddelil svetlo od tmy”.

Do obdobia  300 000 rokov po Big Bangu (Veľký Tresk) bola “tma”. Resp. vesmír bol “biely”, takže nebolo nič vidieť. Približne okolo roku 300 000 po Big Bangu bol vesmír vychladnutý dostatočne natoľko, aby bolo možné vidieť “svetlo”. To čosi “biele” na pozadí “tmy”. Elektróny sa začali spájať s protónmi a vznikol vodík, vzniklo kvázi “svetlo” (reliktové žiarenie) a vesmír sa “zviditeľnil”. Jeho teplota vtedy dosahovala t=2700°C.

     Práve táto vedecká teória by mohla vysvetliť biblické oddelenie svetla od tmy, ešte predtým, než boli stvorené hviezdy, ktoré sú v dnešnej dobe zdrojom svetla a vyvrátila tak nezrovnalosti.

Z prvého slova, ktoré vyšlo z Božích úst vzniklo teda svetlo, ale nie ako ho poznáme dnes, ale svetlo z večného svetla Božstva, “Boh sa priodel svetlom ako rúchom (Ž 104.2). Všade kde sa zjavuje, ho obklopuje žiara (“Zohar”; Ez 1.4, 8.2). Prasvetlo možno vidieť len mimo inkarnáciu a podľa legendy bude pre človeka viditeľné až v Olam ha-Ba. Prasvetlo prekrýva všetky svety a žiari skrze všetko. Bolo na počiatku. Nie je teda totožné so svetlom, ktoré poznáme a vnímame očami v našich životoch.

V 2. perióde (2. deň) Stvoril Boh oblohu a oddelil vody od vôd a oblohu pomenoval nebom. Hebrejský termín pre oblohu – rakija, by analogicky mohla byť atmosféra, ktorá bola “pomenovaná” nebom. Pôvodne nebo (šamajim) označovalo asi niečo iné ako “nebo”, pretože bolo stvorené v prvý deň ešte pred stvorením (alebo vznikom) reliktového žiarenia. Z tohoto pohľadu možno šamajim označiť za akúsi “primu materiu”, prahmotu.

     Šamajim z chemického hľadiska mohlo byť syntézou vodíka ako zástupcu vody (majim) a “čohosi”, čo by mohlo zodpovedať ohňu (). Vieme, že práve spájanie elektrónov a protónov, vznik vodíka a “skutočného” svetla ako elektromagnetického žiarenia, predchádzalo ono definitívne dostatočné schladnutie vesmíru (už spomínaných 2700°C) a teda vznik reliktového žiarenia. Možno, že práve ono elektromagnetické žiarenie by mohlo zastupovať onen ohnivý prvok, ktorý spolu s vodíkom tvoril “prahmotu”, z ktorej sa oveľa neskôr v konečnom dôsledku začali formovať, pri stále komplikovanejších chemických reakciách, prvé galaxie a ich kopy. Možno, že treba chápať práve toto pod pôvodným termínom šamajim z 1M 1.1

     V druhej perióde došlo pravdepodobne k vzniku hviezd a planét (1M 1.14) a nie hneď k oddeleniu vôd (1M 1.6). Možno došlo k chybe už pri ústnom podaní, možno ide o chybu v prepisovaní; môže byť , že pri pôvodných kompiláciách došlo k mylnému zoskupeniu hlinených tabuliek (snáď chýbal kolofon, či číslovanie; P.J.Wiseman:Vznik knihy Genesis, JAMI, Havířov 1993) a k neúmyselnej zámene obsahov 2., 3. a 4. periódy. Predpokladajme, že je táto hypotéza správna a že po oddelení svetla od tmy (1. perióda/1.stvoriteľský deň) došlo skutočne k stvoreniu hviezd a planét, čo skutočne zodpovedá vedeckej teórii. Až v 3. perióde (3. stvoriteľský deň) došlo k tvorbe atmosféry, následnému udržaniu vody v kvapalnom skupenstve a teda vznik morí (Zem bola pôvodne vodná planéta bez súše; hovorí o nej už sumerská legenda o Tiámat = vodnej príšere). Voda z morí sa vyparovala, zadržiavala sa v atmosfére, tá hustla, blížili sa prvé dažde. Na to nasledovala 4. perióda (4.stvoriteľský deň) = nahromadenie vôd na jedno miesto a vznik súše, z ktorej vyrašila prvá zeleň. Tá bez dažďa nemohla existovať (1M 2.5). Ona “súš” je pravdepodobne “Pangea” , či to “čosi” čo tu bolo pred ňou a ktorá sa neskôr začala trhať na menšie časti.

     V 5. perióde (5.stvoriteľský deň) sa konečne zrodil život a na sklonku 6. periódy (6.stvoriteľského dňa) umožnil Boh, aby vznikol človek. To bolo asi 974 generácií pred Adamom. Tento človek sa vyvinul “z prachu zeme” (1M 2.7) ale chýbala mu Božská duša, ktorá by z neho urobila duchovného človeka.  Až potom vdýchol Boh do človeka dych života (1M 2.7) a Stvoril tak skutočnú ľudskú bytosť. Podľa tradície sa tak udialo na Roš Hašaná, 3761 p.o.l. Vývoj človeka ako Homo sapiens sapiens naozaj spadá do obdobia 6. periódy.

Všeobecne sa verí, že život vznikol v mori. Avšak, najnovšie výskumy hovoria v prospech drobných mikroorganizmov žijúcich v útrobách sopiek, pri vysokých teplotách. Možno boli práve oni pôvodcami života. 1M 2.5-6 hovorí o absencii dažďa. Vyplýva z toho, že Zem  vtedy mala buď ešte len nepatrnú atmosféru, alebo ju ešte nemala vôbec. Na to, aby sa vytvorila, bola nutná produkcia kyslíka a oxidu uhličitého. O produkciu kyslíka sa pričinil pravdepodobne planktón, pretože až potom, ako Boh zoslal na Zem dážď, zo zeme vyrástli zelené byliny a ostatné rastliny.

Nato sa vody rozvírili pohybom živých tvorov a nebo sa zaplnilo lietajúcim vtáctvom (1M 1.20-22). V rozprávaní je vynechaná zmienka o pravekých jašteroch. Avšak, pravdepodobne len nedopatrením. Starý Zákon sa totiž inde  (Jób 3.8, 40.25; Ž 74.14, 104.26; Iz 27.1) zmieňuje o pravekej príšere – Leviatanovi, ktorý by mohol byť pomenovaním pre prehistorické jaštery, z ktorých sa vyvinuli lietavce a nakoniec dnešné vtáky.

Je na zváženie, ako to nakoniec všetko bolo. Podobnosti medzi vedeckými a nábožensko/mystickými tvrdeniami sú však veľmi zaujímavé a neprehliadnuteľné.

-chanele-

 

– – – PSIA DUŠA – – – stránka venovaná opusteným a nechceným zvieratám – – – www.psiadusa.sk

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: