ÁRONOV A MOJŽIŠOV HROB

ÁRONOV A MOJŽIŠOV HROB

V oboch prípadoch – proroka Mojžiša, aj prvého veľkňaza Árona, nie sú miesta ich odpočinku známe. Tradícia tvrdí, že je to pádny dôvod a úmysel, ako oboch bratov nezbožštiť. Pretože keď nie je na aký hrob chodiť, nie je možné ani zhrešiť uctievaním smrteľníka, aj keď sluhu Božieho.

Posledné miesto, na ktorom Mojžišove nohy spočinuli, bol vrch Nebó (802 m vysoký, 15 km východne od severného cípu Mŕtveho Mora), vrchol Pisgy, naproti Jerichu, v Moábskej krajine, z vrcholu ktorého mu bola ukázaná Zasľúbená zem (5M 34.1-4). Tam zomrel (5M 34.5). Pochovaný bol v Moábskom údolí, naproti Bét-Peóru (5M 34.6).

Tóra uvádza, že Izraeliti oplakávali Mojžiša 30 dní, čím sa naplnili dni smútočného kvílenia.

Rovnako dlho oplakávali aj Árona (4M 20.23) avšak tento krát na hore Hor (4M 20.27,28).

O hore Hor vieme len toľko, že by sa mala týčiť na edómskej hranici (4M 20.23). Býva stotožňovaná A/ s horou Džebel Harun (1336m) juhozápadne od Petry alebo B/ s horou Džebel Medra s pahorkom vysokým 268m, 20 km južne od Memšatu. Jej  presná poloha je ale nejasná.

Zaujímavé na oboch úmrtiach je rovnaký počet dní, určených na oplakávanie (4M 20.29, 5M 34.8).

Podľa nich bolo neskôr v období normatívneho judaizmu stanovené, že po smrti blízkeho príbuzného sa okrem “šivy” (prvých sedem dní hlbokého smútku) drží aj tzv. “šlošim” – tj. 30 dní smútku.

Na obdobie smútku sa vzťahujú určité obmedzenia (zákaz nosiť nové šaty na sviatky a šabat,  zákaz holenia a strihania vlasov, zákaz návštev osláv, svadieb, obriezok, vykúpenia prvorodených a dočasne sa nesmie sedieť v synagóge na obvyklom mieste). Ak pripadne 30-ty deň na šabat, smútok končí v piatok, ale dodržiavanie zakázaných úkonov sa presúva až po havdalu.

Ako však vysvetliť 30 dní smútku po smrti Árona a Mojžiša? Stojí za zmienku upozorniť na tiež 30 dní potrebných k mumifikácii a podotknúť, že obaja bratia i vyjdúci izraelský  ľud, žil pôvodne práve v Egypte a práve egyptská kultúra mala na nich nemalý vplyv. Všetci si určite spomeniete na Jozefa, ktorí bol mumifikovaný podľa egyptských zvykov (1M 50.26) a je teda pravdepodobné, že mohli byť mumifikovaní aj Mojžiš s Áronom. Boli to významné osobnosti. Každopádne je to nezanedbateľný predpoklad.

Ešte možno stojí za zmienku, že Mojžiš, vzhľadom na obdobie, v ktorom žil a na pohrebné zvyklosti na území Palestíny tej doby, mohol  byť pochovaný v tzv. “lavicovom hrobe” a rovnako tak Áron. Nakoľko obaja zomreli v hornatých oblastiach, je možné, že boli za spomínaných 30 dní, tieto hroby vysekávané.

“Lavicový hrob” bol pre dobu železnú v Palestíne (cca 1300 p.n.l.) typický. V hrobovej komore sa do stien vysekali akoby lavice, na ktoré sa ukladali mŕtvi. Keď boli lavice plné, zoschnuté kosti najstaršej mŕtvoly sa prekladali do jamy nachádzajúcej sa priamo v komore. Z tohto zvyku vznikol tiež typický opis smrti, ako ho poznáme zo stránok Biblie : “…zostúpil do jamy…” (Ž 88.5).

Je zaujímavé, že Biblia sa zmieňuje o pochovaní a teda o zhotovení hrobu) len v prípade Mojžiša 5M 34.6). O pochovaní Árona nie je zmienka ani slovom. Kde skončili Áronove kosti teda nie je jasné. Nie ú spomínané ani v súvislosti s pochovaním “Jozefových kostí”, ktoré vzal Mojžiš z Egypta po Exode so sebou (2M 13.19) na želanie samotného Jozefa 1M 50.25). Uložené boli Jozuem do hrobu v Sícheme (Joz 24.32). Áronove pozostatky spočinuli nevedno kde.

-chanele-

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: