OSUD CHRÁMOVÝCH PREDMETOV PO DOBITÍ RIMANMI

OSUD CHRÁMOVÝCH PREDMETOV PO

DOBITÍ RIMANMI

V dejinách Chrámu sa udiali dve veľké znesvätenia a následné zbúrania Jeruzalemského Chrámu – tzv. churban. Prvý churban predchádzal babylonské zajatie (6.stor.p.n.l.) a druhý churban sa udial v čase dobitia Rimanmi 1.stor.n.l.).V oboch prípadoch hovoria legendy o veľkej snahe  ukryť chrámové predmety.

Podľa Naftali ben Jicchaka Elchanana bolo množstvo chrámových nádob odnesených už do Babylonskej ríše a ukrytých ako v Babylone, tak aj v Bagdáde, Barsife a na iných miestach. Podľa legendy majú tam byť ukryté až dovtedy, kým sa v Izraeli nechopí moci spravodlivý kráľ a kým sa všetky kmene izraelské nezhromaždia v zemi izraelskej.

V Babylonii našiel údajne miesto spočinutia aj Šalamúnov trón vyrobený zo slonoviny. Odviezol ho tam Nabúkadnesar po zničení Jeruzalema. Odtiaľ, podľa tradície putoval do Perzie (dobitie Babylonie perzským kráľom Kýrom), potom do Grécka (helenistické obdobie) až nakoniec údajne skončil v Ríme (dobitie Rimanmi). Svedectvo o ňom v Ríme podáva rabi Eliezer (Ester raba 1.10).

Drvivá väčšina chrámových predmetov padla za obeť Rímskej ríši. Jozefus Flavius uvádza, že po 2.churbane boli chrámové nádoby odvezené do Ríma do cisárskeho paláca. Podľa legendy, keď Tito v chráme rozrezal chrámovú oponu, vytryskla z nej krv. Rabi Josi tvrdil, že keď v 2. stor. n.l. navštívil Rím, tento záves videl aj so zachytenými kvapkami krvi (J.Flavius: Vojna židovská, VII, 8,7; Tosefta Jom ha-kipurim 3.8; TB Gittin 56b, Suka 5a) a táto vždy na Jom Kipur nanovo vytryskne.

Rovnako tak skončili podľa legendy v Ríme aj bronzové stĺpy z Chrámu. Spomína ich známy židovský cestovateľ Benjamin z Tudely (Španielsko), ktorý v 12. stor.n.l. navštívil Rím (Berešit Raba 33.1; Cesty rabiho Benjamina z Tudely).

Ten istý cestovateľ spomína aj zlatú menóru, o ktorej mu rozprávali Židia so Stredomoria, že je spolu s ostatnými predmetmi ukrytá v Ríme – v krypte kostola San Giovani in Laterano, kde ich dal uložiť Titus.

Podľa Stefana Zweiga bola prenesená späť do Jeruzalema. Francúzsky archeológ Paul Veyne  si myslí, že menóra sa nachádza potopená na morskom dne pri Kartágu, kde sa potopila pri stroskotaní vizigótskej lode, ktorej posádka predtým vydrancovala Rím.

Sú aj iné verzie: Vatikán (ktorý ale stále neodpovedá na výzvy izraelskej strany o spoluprácu v tomto ohľade), rieka Tibera, alebo jej roztavenie pre cirkevnú pokladnicu. Iná legenda hovorí o jej uložení v Rennes-le-Chateau v Prevorstve sionskom, kde ju v 19.stor. objavil kňaz Béranger Sauniere a poslúžila mu na financovanie rekonštrukcie kostola (je otázne, či by mal svedomie, aj keď bol kresťan, niečo také dať roztaviť?). (Salomon Malka: pod Titovým oblúkom, Armand Colin, 2011, Francúzsko).

Prevoz menóry do Ríma opísal podrobne Jozefus Flavius. Bola tam dovezená spolu s oponou, rituálnymi nástrojmi a stolom na predkladané chleby.

Zarážajúc je, že menóra zobrazená na reliéfe Titovho oblúku v Ríme, má osemboký podstavec, kdežto tá v Tóre je opisovaná , že stojí vraj na podstavci na troch nohách (?). Je na reliéfe teda skutočne menóra z Chrámu? Možno sa autori reliéfu nezapodievali takými detailmi   ako je podstavec,  a viac ich zaujímali ľudské postavy dobyvateľov? Šlo len o glorifikáciu ich činov? Je pravda, že pre Židov boli posvätné texty dôležitejšie než zlaté predmety z Chrámu. Po dobití Jeurzalema, mnohí utekali k Mŕtvemu moru, aby tam v jaskyniach spomínané texty ukryli. A aby to mohli urobiť nebadane, zlato z chrámu nechali napospas Rimanom ako návnadu.  Podobne sa dostali mnohé texty do jaskýň v Qumráne. Preto sú tak rôznorodé, akoby ani nepatrili jednému spoločenstvu. (S.Malka: Pod Titovým oblúkom/Sous l´Arche de Titus).

A existujú ešte dve zaujímavé legendy. Jedna z nich má dokonca dvojakú podobu. Hovorí sa, že svietnik bol odnesený do Konstantinopolu, kde bol uložený v paláci cisára Justiniána.  Ten zo strachu pred možnou kliatbou ju vrátil do Jeruzalema, kde dal pre ňu vybudovať kostol. Ten bol pri zemetrasení zničený. Archeologické vykopávky však nepreukázali, že by sa v jeho ruinách nachádzalo čo i len niečo podobné menóre.  Druhá doplňujúca legenda rozpráva o kresťanských sviatkoch, pri ktorých bývala pravidelne zapaľovaná ešte  v 10.stor.n.l.

No a nemenej zaujímavá legenda považuje za legendárnu menóru – bronzový (!?) svietnik z Chrámu sv. Víta v Prahe, ktorý bol údajne do Čiech privezený ako vojnová korisť po bojoch v Taliansku v 12.stor.n.l. (Z.Vilnay: Legendy Jeruzalema, Volvox Globator, Praha 2000).

O tom, kde by mohla byť Archa zmluvy si povieme v niektorom z budúcich článkov.

-chanele-

súvisiace články:  1./  Archa zmluvy – kde sa nachádza?

2./ Archa zmluvy a jej egyptské predobrazy

3./Nachádza/-la sa Archa Zmluvy v Egypte?

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: