SYN BOŽÍ

                   SYN BOŽÍ

V hebrejčine vyjadruje slovo “syn” prináležitosť k určitej skupine (synovia siónski Ž 149.9; synovia Babylonu Ez 23.17) alebo k určitému charakteru – syn pokoja (Lk 10.6), alebo sa používa na vyjadrenie vlastníctva. Ak chceme napríklad hebrejsky povedať, že niekto má 30 rokov, nepovieme to tak, ako sa bežne hovorí u nás: “…XY má 30 rokov…”, ale že “…XY je synom tridsiatich rokov…”tj., patrí do spoločenstva tridsaťročných. Takže ak v hebrejčine povieme, že je niekto “synom hriechu”, je to “hriešnik”. Ak povieme, že niekto je , znamená to, že je obyvateľom Judee. “Syn proroka” môže byť naozaj nejakým genetickým dieťaťom akéhosi proroka, ale aj členom spoločenstva prorokov, jednoduchšie povedané povedali ešte jednoduchšie – je prorok. Je to všetko o tom, že starovekí Hebrejci nepoznali pojem druhu tak ako my, a preto hebrejčina dodnes nedokáže vyjadriť generický vzťah a zachováva si staré formy vyjadrovania.

Synom môže byť ale aj niekto, kto čosi prijíma, nemusí len k niekomu prináležať. Tak napr. žiak prijíma učiteľovo učenie a učiteľ ho smie a nazýva “svojim synom” (bení) a zároveň žiak učiteľa svojim otcom (avi, aramej.: aba. Podobne tak všetci Židia prijímajú prijatím Abrahámovho monoteizmu jeho vieru a teda jeho samotného tým považujú za svojho otca po duchovnej stránke a tak nie je čudné, že sú nazývaní “synmi Abrahámovými”.

Podobne treba chápať aj spojenie BEN ELOHIM (aramejsky  BAR ELAHA), čo sa bežne vo svete prekladá ako Syn Boží a opomíja sa, že všetci Izraelčania sú nazývaní “deťmi Božími” a teda opäť ide o príslušnosť ku skupine, tj. k ľuďom slúžiacim a uctievajúcim Boha, konkrétne Jahweho, tj., Syn Boží tak znamená nie len prináležanie k Bohu (ten, ktorý k nemu patrí), ale aj niekoho, kto vykonáva Božiu vôľu a jeho skutky sú Bohu milé.

V Tanachu tento termín niekedy označuje tiež anjelov (4M 32.8; Ž 29.1, 89.7; Job 1.6), možno pod vplyvom kanaánskej mytológie, problém je len v tom, že Hospodin nemá manželku a znamená to len účasť anjelov na nebeskom živote.

Termínom je tiež označovaný samotný Izrael v súvislosti s Exodom (2M 4.22; Oz 11.1; Jer 3.19, Mdr 18.13) – Boží ľud ako náboženské spoločenstvo.

Postupom času sa toto “synovstvo” stalo piliérom židovskej spoločnosti (Iz 63.8, 63.16, 64.7). Synovia Boží = Spravodliví (Mdr 5.5).

Termín Syn Boží označuje tiež “kráľa” (2 Sam 7.14; Ž 89.27).

Samotný Ježiš paradoxne označuje týmto termínom “šíriteľov pokoja” (Mt 5.9), “láskavých” (Lk 6.35) a vzkriesených spravodlivých (Lk 20.36).

-chanele-