Kocková hra – purim

KOCKOVÁ HRA – PURIM

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, akú hru to hral Haman, keď “hádzal los” , aby určil dátum vyhladenia židovského národa? Niektorí archeológovia sa veru nad tým zamysleli (dok. film “Odhalená archeológia”).

Vieme, že slovo “pur” znamená perzsky “kocka” a teda je zrejmé, že Haman “hádzal kocky”. Obľúbený termín, že “hádzal lós”, ktorý používa Tanach (Starý Zákon), označuje v hebrejčine hazardnú hru vo všeobecnosti. “Hádzanie lósu” spomína Biblia veľa krát (napr. 3M 16.8-10; 4M 26.55-56; Prísl 16.33, Neh 10.35; 11.1).

Aj Rimania “hádzali lósom” o Ježišove šaty (Mk 15.24). Avšak v 1.stor.n.l. bola medzi Rimanmi veľmi obľúbená hra “mlyn” (ktorú poznáme dodnes), takže je pravdepodobné, že v ich prípade šlo asi o tento druh hry. Haman, však musel hrať niečo iné.

Archeológovia objavili jednu hru, obľúbenú medzi šľachtou na území, na ktorom sa odohrával purimový príbeh. Pochádzala z mesta UR a hrala sa na doske s paličkami, rozmiestnenými do tvaru podobného nákresu, ktorý si deti kreslia na zem kriedou, keď sa hrajú škôlku. Skladala sa z 20-tich políčok a hrala sa siedmymi kameňmi, označenými číslami. Kamene boli vlastne kocky, vyvinuté z pôvodnej hry “astragali”, ktorá sa hrala s kockami vyrobenými z ovčích malíčkových kostičiek, ktoré pozostávali z niekoľkých jamiek a každá jamka bola iná a teda, podľa toho ktorou stranou dopadla nahor, znamenala pre hrajúcich niečo inšie. Kostičky pripomínajú svojim tvarom kuracie krčné stavce, aby ste si ich vedeli lepšie predstaviť.

Postupne sa tieto kocky začali vyrábať z kovu, ale tak, že už jednu plôšku nahrádzala rovná plôška, do ktorej sa ryli tri dierky vyjadrujúce číslo tri. Neskôr sa táto podoba pravdepodobne pretransformovala do malých čiernych pyramídiek, s ktorými sa hrali hry v kráľovských rodinách a medzi astrológmi.

Je možné, že s touto podobou kociek hral aj Haman. Nielen preto, že bol veľkovezírom a patril na kráľovský dvor, ale aj preto, že podľa Talmudu, skôr než bol vymenovaný za kráľovho vezíra, bol vraj astrológom(!).

Je možné, že spomínaná hra z Uru bola Hamanom špeciálne upravená, aby ňou bolo možné presne určiť deň genocídy. Predpokladá sa, že obsahovala 12, zas sebou idúcich políčok, ktoré reprezentovali 12 mesiacov v roku a sedem kameňov vtedy známym planétam.

Vieme, že deň genocídy, padol na noc z 13-teho na 14-teho mesiaca adar. To bol deň, ktorý mesiac čo mesiac zodpovedal božstvu Nergalovi, ktorý bol totožný s Bohom Marsom – bohom vojny.

Dá sa predpokladať, že Haman, odhodlaný vyhladiť židovský národ zmanipuloval, aby kameň/kocka boha Nergala padla na políčko zodpovedajúce na jeho deň a nakoľko bol mesiac adar, tak samozrejme v tomto mesiaci, aby to mal čo najrýchlejšie za sebou.

Astrológia bola v tej dobe veľmi obľúbená a mala veľký vplyv na politiku a bežný život. Takto zohraný výsledok tak s istotou presvedčil Hamanových prívržencov, že o osude židovského národa rozhodol samotný Nergal.

Nergal bol pôvodne uctievaný v chráme E-meskan v Kutú v Babylónii. Bol bohom podsvetia, ale tiež bol spájaný s lesnými požiarmi, horúčkami, morom a tiež vojnou, z čoho vyplýva aj to, že bol stotožňovaný s bohom vojny Marsom a mohol byť záštitou genocídy.

Bol tiež stotožňovaný s bohom Erra, ktorý mal k vojne a ničeniu veľmi blízko a taktiež bol uctievaný v tom istom chráme.

(viď. tiež: Bohové, démoni a symboly starověké Mezopotámie, Volvox Globator, 1999)

-chanele-

SÚVISIACE ČLÁNKY:

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: