NETILAT JADAJIM

NETILAT JADAJIM

Rabínsky judaizmus predpisuje tzv. obradné umývanie rúk, ktorým sa zbožný Žid stáva spôsobilým náboženských obradov (modlenie, štúdium Tóry), ale aj jedenia a býva používané aj z hygienických dôvodov. Netilat jadajim býva zdôvodňované biblickým veršom Ž 26.6-7.

Pôvodne si takto umývali ruky Koheni (veľkňazi v Chráme) predtým ako vykonali požehnanie (tzv. birkat kohanim), či pred konaním bohoslužieb.

Dnes, keď už chrámová služba nie je možná, sa netilat jadajim koná vždy po prebudení, po použití toalety, po kúpeli, po strihaní vlasov a nechtov, po návšteve cintorína (bejt olam) alebo účasti v pohrebnom sprievode, po dotyku nečistého zvieraťa, pred jedením chleba, vôbec pred jedením, po vyzutí topánok, po sexuálnom styku, po dotyku hmyzu (vši), po škrabaní sa vo vlasoch (predpokladá sa možný dotyk so všou), po dotyku časti tela, ktorá býva zväčša zahalená a po dotyku krvi.

Kniha Sefer ha-Zohar pridáva ešte jeden dôvod, okrem obradnej spôsobilosti a hygieny – nečistého ducha. Podľa mystickej tradície, opúšťa človeka v spánku jeho duch a za ten čas vstupuje do jeho tela nečistý duch. Po zobudení tento z tela odchádza ale v končekoch prstov ostávajú jeho zbytky, ktorých sa dá zbaviť práve umytím rúk (preto je na Jom Kipur povolené maximálne umytie prstov).

Netilat jadajim prevádzame tak, že do pravej ruky uchopíme hrnček (dnes má často hrnček na toto určený dve ušká), preložíme si ho do ľavej ruky, vodou z neho oblejeme pravú ruku, potom si ho preložíme do pravej ruky a oblejeme ľavú ruku. Opakujeme tak, že každú ruku opláchneme tri krát. Vodu lejeme až po zápästie. V núdzi stačí umyť končeky prstov. Zvykom je tiež umyť si tvár (z úcty k Bohu 1M 9.6) a vypláchnuť si ústa, aby sme smeli pri modlitbách vysloviť Meno Božie.

Vodu použitú na umytie vylejeme niekam, kadiaľ ľudia bežne nechodia. Nesmie byť na nič iné použitá.

Pravidlom je, že pred omytím rúk a teda rukami nečistými sa nesmieme dotknúť úst, nosu, očí, uší, rany z ktorej tečie krv, análneho otvoru a genitálnych otvorov a ani jedla.

Umývať by sa malo len vodou, na ktorej získanie bolo vynaložené ľudské úsilie (nabratie do nádoby).

V núdzi je možné umyť sa aj v rieke (3x ponoríme do nej ruky) alebo v snehu. Ak nemáme k dispozícii žiadnu vodu, ruky si len o niečo otrieme. V požehnaní potom nepoužijeme výraz netilat – umytie ale len nekiat – očistenie.

-ch-

(viď. viac: Šulchan aruch, Kicur šulchan aruch)

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: